Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už sľúbil, tu v rozprave sa teraz podrobnejšie vyjadrím k predstaveniu tohto nášho návrhu zákona. A dovoľte mi konštatovať, že jednou z najambicióznejších úloh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v tomto volebnom období je príprava návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý poznáme skôr pod názvom "Učiace sa Slovensko", ktorý v desaťročnom výhľade pokryje dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania.
V rámci prebiehajúcich príprav Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania panuje všeobecná zhoda okrem iného aj na tom, že systém vzdelávania by mal byť taký, aby súčasťou učenia sa každého jednotlivca bolo aj formovanie systému hodnôt a postojov, ktoré vychádzajú z princípov demokratického spoločenského poriadku a základných práv a slobôd, a zároveň formálne vzdelávanie bolo významnou, nie však jedinou podporovanou formou zmysluplného učenia sa, lebo človek sa učí aj prostredníctvom neformálneho vzdelávania a neformálnym učením sa.
Nedostatky spojené s príliš formálnym vzdelávaním a slabou výchovou k hodnotám napomáha odstraňovať najmä práca s mládežou a rozvoj rôznych mládežníckych aktivít, ako aj činnosť mládežníckych organizácií, ktoré s mladými ľuďmi otvárajú spoločenské a hodnotové témy, vzdelávajú ich a učia ich zručnostiam, ktoré dnes v škole nedokážu nadobudnúť. Takéto aktivity vypĺňajú dôležitú medzeru v štátnom vzdelávaní.
Dovolím si tu pripomenúť i názor odborníkov, ktorí opisujú neformálnu výchovu a vzdelávanie ako prostriedok, ktorý prispieva k formovaniu osobnosti detí a mladých ľudí, rozvíja v nich životné zručnosti, tak osobnostné, ako aj sociálne zručnosti, prispieva k výchove, k aktívnemu demokratickému občianstvu. Má silný preventívny charakter, ktorý neskôr ešte spomeniem, významne dopĺňa výchovu v rodine a v škole práve vďaka svojej neformálnosti. Vyzývajú, aby štát prehodnotil celý systém neformálnej výchovy a vzdelávania čo do jeho architektúry i financovania.
Uvažovanie by malo sledovať nasledovnú líniu, o ktorej som už v minulosti písal: Rozpoznanie jeho potreby a prínosu pre deti a mladých ľudí a postavenie ich samotných a ich potrieb do centra rozmýšľania o systéme. Zadefinovanie, aké možnosti a služby a pre koho chce v tejto oblasti štát zabezpečovať a podporovať a byť si aj vedomý prečo. Zadefinovať, aké sú kvalitatívne kritériá pre poskytovanie tej-ktorej služby. Zadefinovať, aké sú finančné mechanizmy podpory týchto služieb, čo riešime práve týmto návrhom zákona. Otvoriť systém rôznym poskytovateľom na rovnej báze, podmienkou je splnenie predchádzajúcich kritérií, nevytvárať zbytočné pnutia tak, ako je tomu aktuálne. A napokon vo formovaní politiky viesť k spolupráci jednotlivých aktérov s ohľadom na najvyšší záujem detí a mladých ľudí.
K neformálnemu vzdelávaniu je potrebné tiež dodať, že úlohou, alebo úlohu tohto druhu vzdelávania s určitosťou neplnia len zariadenia, ktoré sú definované zákonom, a o ktorom hovorí aj Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Ten okrem iného tiež deklaruje, že na tento druh vzdelávania je potrebné vynaložiť väčšiu časť finančných prostriedkov, pretože plní dôležitú úlohu v procese vzdelávania mládeže, a ja osobne s tým samozrejme len súhlasím. A preto ponúkame jedno z možných riešení ako tieto financie zabezpečiť, pretože v súčasnosti je financovanie tohto druhu vzdelávania veľmi nerovnomerné a je potrebné ho zjednotiť.
Ku ďalším argumentom, aká významná je práve práca s mládežou, dodám ďalší názor odborníkov, ktorí uvádzajú: práca s mládežou nie je len vypĺňanie voľného času detí a mladých ľudí, ale poskytuje priestor pre osobnostný a sociálny rozvoj, ako je budovanie tých mäkkých zručností, ktoré sú dôležitým predpokladom úspešného začlenenia sa do života i na trhu práce. Ak chce ministerstvo školstva napríklad znižovať radikalizmus a extrémizmus mladých ľudí, práca s mládežou je na to ako stvorená. Zároveň je to prostriedok ako priniesť mladým ľuďom pozitívne aktivity v ich živote. Takže pridať sa k extrémistickým a radikálnym skupinám nebude pre nich alternatívou. Budú mať dostatočnú ponuku.
Na to poukazoval na svojich stretnutiach obrátený neonacista z Ameriky Christian Picciolini, voľne budem parafrázovať jeho vyjadrenie: "Bol som bez sebavedomia, miesta, kam patriť. A oslovili ma neonacisti, vyplnili môj čas, dostal som dôveru, miesto, kde ma brali. Keby ma oslovil vtedy učiteľ tanečnej školy, možno by som robil niečo iné, ale to sa nestalo."
Teraz konkrétne k navrhovanému riešeniu. Priznávam, že sme neobjavili Ameriku. I v iných štátoch dnes existuje podobná podpora, ako sa to uvádza aj v komparatívnej analýze Rady mládeže Slovenska z januára 2017 autorov roka Pauliho, Andrea Šulca a Mateja Cibíka. Vo Fínsku sa napríklad z výnosu z lotérie hradí aj práca s mládežou, v Dánsku sú z národnej lotérie financované mládežnícke organizácie a vo Veľkej Británii sú výnosy z národnej lotérie použité na neformálne vzdelávanie. Nami navrhované viazanie financií štátneho rozpočtu vo výške odvodu z vybraných hazardných hier je upravené rovnakým spôsobom, akým sa účasť financií štátneho rozpočtu vo výške odvodu z lotériových hier účelovo viaže na podporu športu podľa § 77 zákona č. 440/2015, zákona o športe a o zmene a doplnení zákonov v znení zákona č. 354/2016.
Navrhnuté prostriedky štátneho rozpočtu na podporu práce s mládežou budú v roku 2018 podľa nášho návrhu predstavovať sumu len 25 percent odvodu z vybraných hazardných hier, v roku 2019 to bude 50 percent, v roku 2020 zase 75 percent, až do roku 2021 to bude suma rovnajúca sa 100 percent odvodu z vybraných hazardných hier.
Odporúčanie poskytovať viac finančných prostriedkov nájdeme napríklad i v záveroch konferencie mládeže Európskej únie, Štrukturálneho dialógu s mládežou, tak ako boli prijaté v októbri minulého roku v Košiciach. Tí v bode dopad práce s mládežou a mládežníckych organizácií na všetkých jasne píšu, aby Európska komisia a členské štáty vyčlenili dostatočné operatívne financovanie na prácu s mládežou a mládežníckej organizácie tak, aby boli schopné vykonávať dlhodobo udržateľnú, opakujem, dlhodobo udržateľnú prácu s mládežou, ktorá je relevantná, zmysluplná a dostupná pre všetkých mladých ľudí.
Samozrejme, tento návrh zákona nerieši ďalší dôležitý komplex otázok, ktoré sa týkajú celého nového balíka, resp. ktoré sa týkajú, ako by nový balík financií bol prerozdeľovaný, ako by boli jednotlivé projekty hodnotené a kľúčove je i personálne obsadenie hodnotiteľov. Osobne tu musím konštatovať, že vítam, že sa odbor detí a mládeže de facto vrátil v súčasnosti priamo pod ministerstvo, a chcem veriť, že sa v blízkej budúcnosti dočkáme i riešenia, riešení tohto spomínaného komplexu otázok.
K záveru. Hazard je v podstate založený na tom, že sa hráč dobrovoľne rozhodne v rámci zábavy, ale aj na základe iných pohnútok zariskovať svoje peniaze s tým, že vie, že o ne môže veľmi ľahko prísť. Ak tu teda máme takýchto štedrých darcov, ktorí nepriamo cez dane a poplatky z hazardu podporujú rozpočty štátu, ale aj miest a obcí, tak prečo teda ich štedrosť, možno naivitu, neužiť pre tých, ktorí sú našou budúcnosťou a perspektívou? Navyše, ak tu máme vládu, ktorá si vzdelávanie a prácu s mládežou kladie vysoko medzi svoje priority. Kam inam teda investovať tieto peniaze, ktoré sú, nadnesene povedané, získané pohodlne a dobrovoľne? Áno, práve do mládeže investujme tieto peniaze, aby sme vychovali také generácie, ktoré v budúcnosti nebudú hodovať tomuto neduhu, teda hazardu, pretože im vytvoríme podmienky k tomu, aby sa venovali ušľachtilejším veciam a aktivitám, vytvoríme im podmienky pre to, aby ich život nadobudol tú najväčšiu zmysluplnosť.
Ďakujem.
