Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ako, v úvode mi dovoľte ako oceniť kultivovanú diskusiu, ktorá tu prebieha a som rád, že sa tu vyjasňujú postoje, spomína sa tu aj čítanie s porozumením, počúvanie s porozumením. Možno by viaceré reakcie neboli také, aké sú, keby sme sa naozaj viac počúvali a zároveň sa tak spoločne zamysleli, o čo v tomto zákone ide.
Ale teraz riešime skrátené legislatívne konanie a tiež sa nazdávam po konzultáciách s právnikmi a tak ďalej, pretože sám nie som právnik, ale snažím sa rýchlo učiť a doučiť to, aby som mal prehľad a rozhodoval sa správne v záujme svojich voličov, ale aj iných ľudí, ktorým na srdci leží naše školstvo. Sú tu určité veci, ktoré musíme vysvetliť a budem sa preto pýtať a potrebujem si ich vyjasniť spolu s vami. Samotné odôvodnenie skráteného konania, ako to už bolo niekoľkokrát spomínané, v tlači 610 tak, aby boli splnené podmienky, podľa môjho názoru nie sú celkom splnené, už boli tu spomenuté zabránenie hospodárskym škodám, pretože už ako aj zaznelo z príhovoru pána ministra, skôr tu ide o spravodlivejšie finančné rozdelenie.
Nikde nie je ani len okrajom určené, aké škody by Slovenskej republike vznikli, keby v skrátenom legislatívnom konaní sme tento zákon neprijali. Nie je tu žiadne vyčíslenie a ja si musím spomenúť, ako nám často opozícii vyčítate, že nedodávame my vyčíslenia našich návrhov. Tak dajme na stôl čísla a povedzme si, aké konkrétne škody naozaj reálne hrozia. Tvrdenie, že možné nezohľadnenie osobných nákladov asistentov učiteľa pre žiaka so zdravotným znevýhodnením ohrozí základné ľudské práva a slobody, no ak sa pozrieme na to, ako sú zadefinované v čl. 14 až 25 Ústavy Slovenskej republiky, tak myslím, že naozaj budeme mať na to mnohí rôzne názory.
Ale čo mne bilo do očí, je, keď som sa pozrel aj na samotný návrh, ktorý v tlači 611 znamená doložku vplyvov a tam čítam a určite si to môžete prečítať aj vy ostatní, že návrh zákona má dokonca negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak sa ide predchádzať vzniku hospodárskych škôd, tak zákon v súčte nemôže mať predsa negatívny vplyv. Áno, uznávam, že zákon so sebou môže priniesť zvýšené výdavky napríklad na administratívu. Avšak pre zabránenie vzniku hospodárskej škody, teda ušetrenie verejných financií musí v konečnom dôsledku prevážiť zvýšenie výdavkov, napríklad na administratívu, nesmie teda prevážiť toto zvýšenie výdavkov vyplývajúceho zo zákona. Opravte ma, ak sa v tomto mýlim. Rád sa nechám poučiť.
Čo ma ďalej znepokojilo? V doložke vplyvov sa uvádza aj stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z predbežného pripomienkového konania. Ak sa tam pozriete na formuláciu, tak uvádza sa tam, že táto komisia upozorňuje, že financovanie v návrhu zákona nie je rozpočtovo kryté. Plus bol tu spomínaný ten čl. 1 bodu 11, ktorý mal nadobudnúť účinnosť aj k 1. januáru 2019, ktorý sa týka dĺžky praxe pedagogických zamestnancov. A musím vám povedať, že učitelia vnímajú ako veľkú krivdu, že sa zase ich spôsob riešenia, ako by naozaj mohli byť odmeňovaní i tí učitelia, ktorí majú tú pedagogickú prax, že sa odsúva rok a pol, že to nie je práve najlepší signál, akým chceme si získať ich priazeň pre to, pre tie kroky, ktoré potrebujeme reálne s naším školstvom urobiť.
Ak by som sa na to pozrel z iného uhľa pohľadu, dá sa touto jednou ranou zabiť viac múch. Pretože zároveň v budúcnosti nebude treba tento zákon znova otvárať, takže školy sú aj motivované, aby si takýchto učiteľov udržali, lebo dostanú na nich vyššie normatívy. Ale predsa len, myslím si, že Slovensku naozaj vážne hrozia škody. Nie tak, ako sú vyčíslené v ustanoveniach pre skrátené legislatívne konanie, hrozia nám vážne škody z pohľadu našej budúcnosti. Ak by ministerstvo prišlo naozaj s revolučným návrhom, ktoré jednak prinesie spravodlivejšie financovanie, jednak zabezpečí vzdelávacie potreby našich detí, myslím si, že my všetci by sme tu nemuseli sa naťahovať na určitých detailoch a spoločne by sme posúvali takéto zákony dopredu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené poslanecké kolegyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som tu predniesol interpeláciu na ministra dopravy, výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci zaradenia do plánu výstavby na rok 2018 projekt výstavby okružnej križovatky v meste Strážske.
Dňa 26. apríla 2017 bola odštartovaná občianskou iniciatívou Zemplína petícia v meste Strážske za výstavbu okružnej križovatky v tomto meste, pričom zber podpisov sa bude realizovať v celom regióne Zemplína. Obyvatelia nielen tohto regiónu sa už dlhodobo dožadujú toho, aby Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zaradilo do plánu výstavby projekt výstavby okružnej križovatky v meste Strážske, konkrétne na križovatke ciest I. triedy 18 a 74 medzi ulicami Mierová, Osloboditeľov a Vihorlatská. Potreba realizácie tohto projektu je viac ako potrebná z mnohých dôvodov. Najmä z dôvodu vysokej nebezpečnosti a rizikovosti daného cestného úseku, kde sú ohrozené najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, teda najmä deti a mládež, v blízkosti sa nachádza základná škola, a taktiež aj dôchodcovia, v blízkosti sa nachádza kostol a obytná zóna. Daný úsek je navyše dopravnou temnou medzi okresmi Michalovce, Humenné a Vranov nad Topľou. Pričom dispozícia súčasnej križovatky je veľmi neštandardná a úsek je neprehľadný.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás, pán minister, obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Prvá otázka: Plánuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zaradiť do plánu výstavby projekt okružnej križovatky v Strážskom s realizáciou do konca roku 2018?
Druhá otázka: Na základe akých kritérií Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vyberá jednotlivé projekty a zaradzuje ich do plánu výstavby?
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Ja by som len možno doplnil, pán kolega. Celkovo v tejto diskusii ide o to, alebo celá táto diskusia je o tom, aký by mal byť ten správny mechanizmus, keď naozaj dôjde k viditeľnému porušeniu. Pamätám si ešte v rámci Slovenskej komory učiteľov, keď boli v pláne nejaké legislatívne zámery ešte v predchádzajúcich vedeniach na ministerstve školstva, jedným z legislatívnych zámerov, o ktorom sa dlho diskutovalo, bolo: napríklad kompetencia školskej inšpekcie dať návrh ako na odvolanie.
Ďalšou možnosťou, o ktorej by sme sa mohli rozprávať a pomerne dlho diskutovať, je aj, kde sa podel verejný ochranca práv v školstve, školský ombudsman. Či by to nemohla byť tiež inštancia ako poradný orgán ministra, ktorý by takéto podnety získaval, vyhodnocoval a na základe jeho odporúčaní by potom ministerstvo konalo. Jednoducho povedzme si pravdu. Ministerstvo školstva, konkrétne minister, nech tam už sedí, kto tam bude sedieť, má zodpovednosť za to, v akom stave je školstvo na Slovensku. On sa z tejto zodpovednosti nemôže nikdy vyzuť, či je to v oblasti pripravovanej reformy, či je to v tom, čo sa deje na slovenských školách. Jednoducho táto zodpovednosť v plnej miere padá na neho. A kto má zodpovednosť, tak by mal mať aj kompetenciu konať.
Ale hovorím, diskutujme o tom, vyzývam tiež aj koaličných poslancov, aby sa naozaj, aby zvážili posun tohto návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Myslím, pán poslanec, že ste veľmi správne vystihli fakt, prečo tu ten problém je s tou vymožiteľnosťou práva. Je to tak, ako to je, ako ste to povedali. Pokiaľ by naozaj títo ľudia v týchto pracovných kolektívoch cítili oporu tohto štátu a nemali by presne opačný pocit, že sa nemajú kde dovolať spravodlivosti, možnože by sme tu vôbec nemuseli teraz o tomto sa baviť.
Ja som si spomenul aj pri tom, ako ste spomínali minulý rok tú rozpravu ohľadom veta zriaďovateľov, ako častým argumentom bolo v tej diskusii určitá ako keby sťažnosť zo strany zriaďovateľa, aké slabé páky má na to odvolať riaditeľa, ktorý preukázateľne nemá na svojej stoličke čo hľadať.
V tomto prípade, keď, ako ste poznamenali, sa vychyľujú misky váh skôr na stranu štátu ako poslednej inštancie, logicky by možno mohlo dôjsť k podpore tohto, pretože tým pádom by sa poriešil i tento problém a takíto riaditelia by na svojich stoličkách skončili. Ale v princípe mali by sme diskutovať o tých mechanizmoch a mali by sme diskutovať o tom, že v súčasnosti kompetencie rady školy a jej nastavenie sa musí zmeniť. A to je možno už aj na podstatne širšiu novelu zákona.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja len v krátkosti. Si myslím, že daný návrh pána poslanca Žarnaya je reakciou na stav, aký momentálne na Slovensku mnohí z nás vidia. Naozaj tie medializované prípady sú len vrcholom ľadovca. Ale z tohto miesta by som chcel vyzvať aj všetkých riaditeľov škôl, ktorí naozaj na svojich pracoviskách vytvárajú pozitívnu atmosféru, aby pri posudzovaní tohto alebo aj iných návrhov zákona, ktoré budú možno vyzerať na prvý pohľad, že sú tvrdšie a nerobia dobré meno postaveniu riaditeľa školy, aby sa snažili na to pozrieť z tohto pohľadu, že máme tu takéto negatívne prípady, že tieto negatívne prípady naozaj vrhajú zlé svetlo aj na ich prácu.
Berme to, tento konkrétny návrh, ktorý je teraz v prvom čítaní, ako možnosť a priestor na diskusiu, aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, kam chceme posúvať naše školstvo, či si uvedomujeme, že pokiaľ nefunguje pozitívna pracovná klíma na týchto pracoviskách, či sa to neodráža potom aj v tom, v tých procesoch vzdelávacích a výchovných a či sa to potom neodrazí aj na našich deťoch.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tiež chcem oceniť príspevok mojej poslaneckej kolegyne. Som veľmi rád, že tu spomenula terénnu sociálnu prácu, mimoriadne dôležitú v komunitách, o ktorých sa tu bavíme. Bolo tu spomenuté meno pána Ledeckého ako takého príkladu. Ja si pamätám rozhovor s ním a kde uvádzal jeden z prvých nultých krokov, ktorý urobil, je, že zaviedol alebo dal, umožnil, aby jednoducho do tých osád im bola privedená teplá voda, aby boli naplnené základné hygienické potreby. Pretože je síce pekné ich budiť, ale pokiaľ ich neumyjeme a tak ďalej, tak máme potom problém.
A tiež ďakujem za to, že sa tu spomenul problém diagnostiky. Depistáž momentálne je na veľmi, veľmi málo, slabo rozvinutá v materských školách. Bez ohľadu na to, či sa to deje tu alebo aj v celej populácii. Len v rámci projektov, keď sa podarilo dostať špecialistov na jednotlivé školy, sa vôbec v niektorých, na niektorých materských školách takáto masová depistáž začala vykonávať. Ja som niektoré spisy aj videl. A pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť, keďže som v kontakte s odborníkmi z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, že my musíme sa pozrieť na spôsob, akým sa diagnostika robí. Nielen diagnostika, ale aj rediagnostika, či tie dané diagnózy zodpovedajú plne všetkému, čo sa tam nachádza.
A ešte jedna poznámočka. Keď už ideme zadefinovávať špeciálne vzdelávacie potreby niektorých detí, mali by sme si tiež uvedomiť, že žijeme v dobe, kedy každé pomaly dieťa má nejaké ale individuálne vzdelávacie potreby. A tomu by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nuž, úprimne povedané, čakal som dlhšiu rozpravu, aspoň nejakú reakciu, ak by sme sa mali baviť o odbornej stránke veci, či sú nejaké konkrétne argumenty proti nášmu návrhu zákona. Pretože myslím si, že som povedal všetko, čo som povedať chcel k tomu, aké je mimoriadne dôležité vytvoriť právny rámec, nájsť zdroje pre to, aby sme výrazne zainvestovali do práce s mládežou, do podpory ľudí a organizácií, ktorí s mládežou pracujú.
A tak mi dovoľte z tohto miesta slušne požiadať všetkých poslancov z koalície i z opozície o podporu tohto návrhu zákona, ktorého rozmer je podľa môjho názoru nielen odborný, ani politický, je to zároveň aj určitá otázka mravná, aby sa peniaze z hazardných hier, teda časť výnosu, využili rozumným spôsobom a pomohlo sa tým mladým ľuďom tak, ako som v argumentoch uvádzal, nájsť zmysel života, vytváranie vzťahov v zmysluplnej práci, pretože to je to podstatné. Nájsť taký spôsob riešení, ktorý týmto ľuďom otvorí do budúcna dvere. A ak my myslíme už dnes na ich budúcnosť, budeme zachránení všetci. Všetkých nás žiadam, aby ste nepozerali na to, kto tento návrh predkladá, aby ste prejavili veľkosť, pretože áno, podporiť návrh opozície je znakom veľkorysosti, ale neurobíte to kvôli mne alebo nášmu poslaneckému klubu. Urobíte to pre naše deti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti. Ďakujem za podporné stanovisko, ešte doplním v rámci argumentácií. Máme množstvo podkladov zo zahraničných štúdií, pripomeniem len napríklad výskum vo Veľkej Británii z roku 2010, kde sa uvádza, dve tretiny mladých ľudí, ktorí sa ho zúčastnili, uviedli, že práca s deťmi a mládežou mala značný vplyv na ich život. Uvediem ďalej tím výskumníkov z Nového Zélandu – Fuchs, Elliot, McPherson, Jordan, Mendham. Sumarizujú, že základom kvalitnej práce s deťmi a mládežou, ktorá má kvalitné prínosy a dopady, je dôraz na vzťahy. Sústredenie sa na budovanie vzťahu ako hlavnej metódy práce s deťmi a mládežou pre podporu ich rozvoja odlišuje prácu s deťmi a mládeže od iných profesií, ktoré tiež s nimi prichádzajú do kontaktu a poskytujú im služby. A takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.
Vyzývam aj z tohto miesta, nech všetci poslanci bez ohľadu na koalíciu a opozíciu, sami seba sa spýtajú, či naozaj si práca s mládežou nezaslúži zvýšenú podporu, a nech hlasujú podľa svojho svedomia a vedomia.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už sľúbil, tu v rozprave sa teraz podrobnejšie vyjadrím k predstaveniu tohto nášho návrhu zákona. A dovoľte mi konštatovať, že jednou z najambicióznejších úloh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v tomto volebnom období je príprava návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý poznáme skôr pod názvom "Učiace sa Slovensko", ktorý v desaťročnom výhľade pokryje dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania.
V rámci prebiehajúcich príprav Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania panuje všeobecná zhoda okrem iného aj na tom, že systém vzdelávania by mal byť taký, aby súčasťou učenia sa každého jednotlivca bolo aj formovanie systému hodnôt a postojov, ktoré vychádzajú z princípov demokratického spoločenského poriadku a základných práv a slobôd, a zároveň formálne vzdelávanie bolo významnou, nie však jedinou podporovanou formou zmysluplného učenia sa, lebo človek sa učí aj prostredníctvom neformálneho vzdelávania a neformálnym učením sa.
Nedostatky spojené s príliš formálnym vzdelávaním a slabou výchovou k hodnotám napomáha odstraňovať najmä práca s mládežou a rozvoj rôznych mládežníckych aktivít, ako aj činnosť mládežníckych organizácií, ktoré s mladými ľuďmi otvárajú spoločenské a hodnotové témy, vzdelávajú ich a učia ich zručnostiam, ktoré dnes v škole nedokážu nadobudnúť. Takéto aktivity vypĺňajú dôležitú medzeru v štátnom vzdelávaní.
Dovolím si tu pripomenúť i názor odborníkov, ktorí opisujú neformálnu výchovu a vzdelávanie ako prostriedok, ktorý prispieva k formovaniu osobnosti detí a mladých ľudí, rozvíja v nich životné zručnosti, tak osobnostné, ako aj sociálne zručnosti, prispieva k výchove, k aktívnemu demokratickému občianstvu. Má silný preventívny charakter, ktorý neskôr ešte spomeniem, významne dopĺňa výchovu v rodine a v škole práve vďaka svojej neformálnosti. Vyzývajú, aby štát prehodnotil celý systém neformálnej výchovy a vzdelávania čo do jeho architektúry i financovania.
Uvažovanie by malo sledovať nasledovnú líniu, o ktorej som už v minulosti písal: Rozpoznanie jeho potreby a prínosu pre deti a mladých ľudí a postavenie ich samotných a ich potrieb do centra rozmýšľania o systéme. Zadefinovanie, aké možnosti a služby a pre koho chce v tejto oblasti štát zabezpečovať a podporovať a byť si aj vedomý prečo. Zadefinovať, aké sú kvalitatívne kritériá pre poskytovanie tej-ktorej služby. Zadefinovať, aké sú finančné mechanizmy podpory týchto služieb, čo riešime práve týmto návrhom zákona. Otvoriť systém rôznym poskytovateľom na rovnej báze, podmienkou je splnenie predchádzajúcich kritérií, nevytvárať zbytočné pnutia tak, ako je tomu aktuálne. A napokon vo formovaní politiky viesť k spolupráci jednotlivých aktérov s ohľadom na najvyšší záujem detí a mladých ľudí.
K neformálnemu vzdelávaniu je potrebné tiež dodať, že úlohou, alebo úlohu tohto druhu vzdelávania s určitosťou neplnia len zariadenia, ktoré sú definované zákonom, a o ktorom hovorí aj Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Ten okrem iného tiež deklaruje, že na tento druh vzdelávania je potrebné vynaložiť väčšiu časť finančných prostriedkov, pretože plní dôležitú úlohu v procese vzdelávania mládeže, a ja osobne s tým samozrejme len súhlasím. A preto ponúkame jedno z možných riešení ako tieto financie zabezpečiť, pretože v súčasnosti je financovanie tohto druhu vzdelávania veľmi nerovnomerné a je potrebné ho zjednotiť.
Ku ďalším argumentom, aká významná je práve práca s mládežou, dodám ďalší názor odborníkov, ktorí uvádzajú: práca s mládežou nie je len vypĺňanie voľného času detí a mladých ľudí, ale poskytuje priestor pre osobnostný a sociálny rozvoj, ako je budovanie tých mäkkých zručností, ktoré sú dôležitým predpokladom úspešného začlenenia sa do života i na trhu práce. Ak chce ministerstvo školstva napríklad znižovať radikalizmus a extrémizmus mladých ľudí, práca s mládežou je na to ako stvorená. Zároveň je to prostriedok ako priniesť mladým ľuďom pozitívne aktivity v ich živote. Takže pridať sa k extrémistickým a radikálnym skupinám nebude pre nich alternatívou. Budú mať dostatočnú ponuku.
Na to poukazoval na svojich stretnutiach obrátený neonacista z Ameriky Christian Picciolini, voľne budem parafrázovať jeho vyjadrenie: "Bol som bez sebavedomia, miesta, kam patriť. A oslovili ma neonacisti, vyplnili môj čas, dostal som dôveru, miesto, kde ma brali. Keby ma oslovil vtedy učiteľ tanečnej školy, možno by som robil niečo iné, ale to sa nestalo."
Teraz konkrétne k navrhovanému riešeniu. Priznávam, že sme neobjavili Ameriku. I v iných štátoch dnes existuje podobná podpora, ako sa to uvádza aj v komparatívnej analýze Rady mládeže Slovenska z januára 2017 autorov roka Pauliho, Andrea Šulca a Mateja Cibíka. Vo Fínsku sa napríklad z výnosu z lotérie hradí aj práca s mládežou, v Dánsku sú z národnej lotérie financované mládežnícke organizácie a vo Veľkej Británii sú výnosy z národnej lotérie použité na neformálne vzdelávanie. Nami navrhované viazanie financií štátneho rozpočtu vo výške odvodu z vybraných hazardných hier je upravené rovnakým spôsobom, akým sa účasť financií štátneho rozpočtu vo výške odvodu z lotériových hier účelovo viaže na podporu športu podľa § 77 zákona č. 440/2015, zákona o športe a o zmene a doplnení zákonov v znení zákona č. 354/2016.
Navrhnuté prostriedky štátneho rozpočtu na podporu práce s mládežou budú v roku 2018 podľa nášho návrhu predstavovať sumu len 25 percent odvodu z vybraných hazardných hier, v roku 2019 to bude 50 percent, v roku 2020 zase 75 percent, až do roku 2021 to bude suma rovnajúca sa 100 percent odvodu z vybraných hazardných hier.
Odporúčanie poskytovať viac finančných prostriedkov nájdeme napríklad i v záveroch konferencie mládeže Európskej únie, Štrukturálneho dialógu s mládežou, tak ako boli prijaté v októbri minulého roku v Košiciach. Tí v bode dopad práce s mládežou a mládežníckych organizácií na všetkých jasne píšu, aby Európska komisia a členské štáty vyčlenili dostatočné operatívne financovanie na prácu s mládežou a mládežníckej organizácie tak, aby boli schopné vykonávať dlhodobo udržateľnú, opakujem, dlhodobo udržateľnú prácu s mládežou, ktorá je relevantná, zmysluplná a dostupná pre všetkých mladých ľudí.
Samozrejme, tento návrh zákona nerieši ďalší dôležitý komplex otázok, ktoré sa týkajú celého nového balíka, resp. ktoré sa týkajú, ako by nový balík financií bol prerozdeľovaný, ako by boli jednotlivé projekty hodnotené a kľúčove je i personálne obsadenie hodnotiteľov. Osobne tu musím konštatovať, že vítam, že sa odbor detí a mládeže de facto vrátil v súčasnosti priamo pod ministerstvo, a chcem veriť, že sa v blízkej budúcnosti dočkáme i riešenia, riešení tohto spomínaného komplexu otázok.
K záveru. Hazard je v podstate založený na tom, že sa hráč dobrovoľne rozhodne v rámci zábavy, ale aj na základe iných pohnútok zariskovať svoje peniaze s tým, že vie, že o ne môže veľmi ľahko prísť. Ak tu teda máme takýchto štedrých darcov, ktorí nepriamo cez dane a poplatky z hazardu podporujú rozpočty štátu, ale aj miest a obcí, tak prečo teda ich štedrosť, možno naivitu, neužiť pre tých, ktorí sú našou budúcnosťou a perspektívou? Navyše, ak tu máme vládu, ktorá si vzdelávanie a prácu s mládežou kladie vysoko medzi svoje priority. Kam inam teda investovať tieto peniaze, ktoré sú, nadnesene povedané, získané pohodlne a dobrovoľne? Áno, práve do mládeže investujme tieto peniaze, aby sme vychovali také generácie, ktoré v budúcnosti nebudú hodovať tomuto neduhu, teda hazardu, pretože im vytvoríme podmienky k tomu, aby sa venovali ušľachtilejším veciam a aktivitám, vytvoríme im podmienky pre to, aby ich život nadobudol tú najväčšiu zmysluplnosť.
Ďakujem.