Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja ako dlhoročný koordinátor environmentálnej výchovy na našej škole môžem potvrdiť, že naozaj environmentálna výchova je mimoriadne dôležitá. Veď máme prierezovú tému environmentálnej výchovy, máme množstvo spracovaných materiálov, máme zelené školy, máme školy, ktoré si merajú ekostopu, a tak ďalej, a tak ďalej. Len narážam na taký problém, že pokiaľ poznám dobre mentalitu ministerských úradníkov, akonáhle zacítia príležitosť, že môžu pred ministrom čosi odprezentovať, tak hneď prvá vec, čo vždy napadne ich a v tej diskusii to potom odzneje, je, že navrhnú nový predmet a že koľko a akú dotáciu by sme mu teda pridelili a ktorým by sme zase zobrali. A školy tým prichádzajú o disponibilné hodiny, na základe ktorých si môžu v rámci svojho vlastného školského vzdelávacieho programu dobudovávať to, čím sa odlišujú od tých ostatných. Čiže máme školy, ktoré idú týmto smerom, idú tým environmentálnym smerom, ale naozaj tá skúsenosť v tom, ako momentálne je nastavený, vedenie ministerstva, ako funguje tento manažment, ma napĺňa až skepsou negatívnou v tom, že či by sa čokoľvek pozitívne, čo by sme snažili sa dať aj takto do zákona, presadilo tak, ako si predstavujeme.
Takže ja som skôr naozaj za to, aby toto ostávalo na škole, aby ona si mohla, a ponúkli by sme tým školám pomoc, ponúkli by sme im metodiky, ponúkli by sme im projekty, ktoré ony sami si vyberú z toho, čo je najlepšie, a budú to potom aplikovať pri práci s deťmi.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Už ani neviem poriadne, kde začať, lebo myslím, že tu bol presne pomenovaný stav Mikolajovej reformy. Ja tej skôr hovorím papierová reforma, pretože toľko papiera, koľko odišlo, tak ďakujem pekne.
No k tým terénnym metodikom, myslím, že sa volali multiplikátori. Ja som sa snažil nejakého živého stretnúť. Viem, že prebehlo nejaké kontinuálne vzdelávanie na túto tému, ale nemal som úspech. Takže zrejme sa urobili školenia, dali sa certifikáty a, bohužiaľ, nič ďalej sa nepohlo. Ale v princípe to, čo sa stalo v tom roku 2008, a keď si, ak dobre pamätám na tú debatu z roku 2011, kde sme boli spolu aj s pánom vtedy ministrom Jurzycom, a vtedy sme to tak trošku analyzovali, tak bol hlavný problém ten, že sa vydávali nejaké vzory a že celkovo sa ten systém nastavil tak natvrdo, že ľudia nevedeli ako s týmito programami pracovať. A podľa mňa jednoznačnou cestou je robiť všetko pre to, aby sme ten systém práve naopak uvoľňovali, pretože v súčasnosti tak ako je zošnurovaný, tak ho budeme zošrobovávať ešte viac. Potrebujú sa nám ľudia v škole nadýchnuť, potrebujú fakt sa, podmienky nastaviť tým spôsobom, aby mohli realizovať svoje myšlienky, ktoré majú. A momentálne je to veľký problém, pretože sme ich dotlačili do stavu, že preberajú to, čo už je niekde hotové.
A ešte taká malá poznámka. Keď už im dovolíme dýchať, tak by sme im mali dovoliť aj zároveň, áno, mali by sme im dať tú slobodu na to, aby mohli reálne uplatňovať to, čo vedia najlepšie už teraz, mimo tých rámcov, ktoré majú.

Vážený pán predseda, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán navrhovateľ, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za odpoveď, vážený pán podpredseda, len dovolím si konštatovať, keďže som čítal vyjadrenie pána ministra, nebolo mi teda celkom zrejmé ani z tejto odpovede, či pán minister je zástancom vyššej miery centralizácie. Pretože áno, pochopil som z jeho prejavu, ktoré boli aj už uverejnené teda včera v komentároch, že zastáva myšlienky budovania vnútorne konzistentnej architektúry, adresnejšieho fiškálneho mechanizmu, doplnenie pravidiel fiškálnym možnostiam krajiny.
Tak možno využijem aj tú príležitosť a môžem sa opýtať aj vás, aký je aj váš názor na to, pretože určite by mohla medzi nami nastať zhoda v tom, že potrebujeme určitý koncept bankovej únie prepracovať v miere centralizácie, ale rozhodne si myslím, že čo sa týka rozpočtovej zodpovednosti, asi by bolo lepšou cestou skôr decentralizácia.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, ja len veľmi krátko. Ďakujem všetkým za, áno, vecnú a veľmi dobrú debatu, pretože aj to bol jeden z účelov, prečo sme prišli s týmto návrhom zákona, aby naozaj sme o týchto veciach hovorili. A som rád, že možnože som to začul dobre a správne, že je tu nejaký náznak toho, aby sme otvorili diskusiu, spoločnú diskusiu naprieč celým politickým spektrom, aby sa tento problém riešil. Pretože tento problém sa neporiešil vetom zriaďovateľa. Tento problém pretrváva v našich zborovniach.
A dovolím si teda navrhnúť, poďme teda k bodu nula. Vráťme to k pôvodnému stavu a začnime spoločne pripravovať a baviť sa o čo najlepšom nastavení, akým spôsobom chceme vyberať tých najkvalitnejších riaditeľov do našich škôl. Oni sú kľúčovým momentom. Máme pred sebou veľké veci. Na stole je Učiace sa Slovensko. Bez vedúcich zamestnancov, ktorí vyznávajú zásady demokracie a vedia budovať pozitívnu klímu na svojich pracoviskách, nepohneme s ničím. A rovnako ani bez takých rád škôl, ktoré budú mať reálne právomoci. Som síce skeptik, ale dúfam, že tieto slová z tejto rozpravy zasiahli všade v tejto miestnosti aj mimo nej a maximálne sa všetci poslanci zamyslia, aby sa posunutím tohto návrhu zákona do druhého čítania mohol vytvoriť priestor, kde by sme mohli tento problém riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja veľmi oceňujem príspevok pána poslanca Dostála a ďakujem mu, že vyjadril podporu tomuto návrhu zákona. Áno, bolo to fundované, bolo to na úrovni, malo to množstvo bodov, na ktorých sa aj ja musím zamyslieť.
A snáď by som sa vyjadril tiež k tej dvojmesačnej výpovednej lehote a doplnil pána poslanca Žarnaya v tom, že podľa môjho názoru, uznávam, že nejde asi o najideálnejšie riešenie, to som hovoril aj minulý rok, ale podľa mňa je tu kľúčové slovo "čas", ktorý tým, že sa získa určitý čas, aby sa mohli vyjadriť rôzne inštitúcie, aby sa mohli vypracovať stanoviská, toho času je po čertoch v školstve málo. A naozaj niekedy práve rozhodnutia zodpovedných orgánov môžu proces, ktorý je nevyhnutný, zastaviť. To znamená, že je tu možnosť aj prípadne nejaké rozhodnutie prehodnotiť. Preto hovorím, tento faktor času sme navrhli, aby tá ochrana pre týchto zamestnancov, ktorí sa majú zastávať svojich kolegov, tu bola.
A som maximálne otvorený, ak motyka vystrelí a koaliční poslanci prehodnotia svoje rozhodnutie, byť otvorený akýmkoľvek návrhom, ktoré by mohli ďalšie opatrenia vylepšiť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No mohol by som o tom hovoriť podstatne dlhšie, pretože aj v súčasnosti mnohí zriaďovatelia majú konkrétne podnety na stole. Prídu za nimi učitelia, hovoria im o svojich problémoch a dostanú odpoveď štýlu: veď ono raz bude svietiť slnko. Takým spôsobom komunikovať s ľuďmi, ktorí sú pod permanentným tlakom, je podľa mňa neprijateľné. Ako som povedal, nepaušalizujem, nehádžem všetkých do jedného vreca. Myslím si, že i zriaďovatelia veľmi dobre poznajú tých svojich kolegov, ktorí by mali konať a nekonajú. Mali by sme spoločne tlačiť na to, aby sa tu dala vymôcť spravodlivosť.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zase ako vždy, keď sa hovorí o školstve, je tu komorná atmosféra. Možno je to, možno je to naschvál, možno to tak má byť, ale dnes som tu už spomínal čosi o tom, ako sa z optimizmu dá prejsť ku skepse, v rámci toho ak človek má vo svojom snažení vytrvať. Zabudol som pritom dodať, veď napr. zdravú skepsu nebohý Július Satinský v svojich Divoch sveta považoval za jeden z vlastných siedmich divov sveta, a preto sme tu po roku zas s týmto návrhom zákona, ktorým chceme napraviť vec, ktorá podľa nás a podľa učiteľskej verejnosti nie je celkom v poriadku.
Repetitio est mater studiorum, hovoria starí Rimania, opakovanie je matka učenia, a preto pokiaľ si dobre pamätám predchádzajúcu diskusiu, väčšinou nebola o samotnom nástroji veta zriaďovateľa, ale skôr bola zo strany zriaďovateľov, ktorí v nej vystupovali, argumentačne podoprená ich slabými pákami, aké majú na riaditeľov, u ktorých dochádza k narušeniam zákona alebo ktorí jednoducho nevykonávajú svoj post tak, ako by mali.
Paradoxne, k tomu alebo k tejto situácii v mojej osobnej praxi mám množstvo podnetov, tak ako aj moji kolegovia, kedy skôr narážame na iný problém, kedy zriaďovatelia by mohli konať, ale nekonajú. Mohol by som tu rozprávať príbehy riaditeľov, ktorí sú v konaní, kde preukázateľne boli aj odsúdení, napriek tomu je tam problém.
Preto sa pýtam, čomu slúži potom takýto nástroj, ak v súčasnom stave vymožiteľnosti práva sa nevedia využiť všetky nástroje na to, aby sme vedeli očistiť život v škole od ľudí, ktorí tam viditeľne nemajú čo robiť? Alebo inak sa opýtam, prečo musíme v prípade viditeľných pochybení, ktoré sa vyskytujú v každej sfére spoločenského života, meniť systémy? Prečo skôr neposilňujeme kontrolné zložky? Prečo nevykonávame dôslednejšie kontroly a kontrolné zložky?
Sám som bol niekoľkokrát v komunikácii s pani hlavnou školskou inšpektorkou, ktorú asi všetci tu poznáme, a osobne nechápem, ako je možné, že v poslednom rozhovore pre Plus 7 dní uvádza takúto odpoveď na otázku: "A ako sa vám darí s nástrojom odvolania riaditeľa zlej školy?" Neviem, či ste ten rozhovor čítali. Dovoľte mi ho zacitovať, jej odpoveď v plnom znení, ako je, pričom podotýkam, nepaušalizujem, nechcem všetkých zriaďovateľov hádzať do jedného vreca, ale jej názor na základe dlhodobej praxe a praktických skúseností pri kontrolnej činnosti je mimoriadne cenný a je dôležité ho tu povedať.
Takže odpoveď na jej otázku bola: "Problém je v reakcii zriaďovateľov, najmä predsedov samosprávnych krajov na tieto návrhy. Zriaďovateľ dostal ohromnú personálnu právomoc. Vlastne je to on, kto rozhoduje o tom, na rozdiel od nedávnej minulosti, kto bude riaditeľom školy. Môže totiž vetovať návrh rady školy. Naťahovať to teda môže dovtedy, kým sa nestane riaditeľom osoba, ktorú preferuje. Právomoc má, ale zodpovednosť za kvalitu vzdelávania nenesie." Opakujem, právomoc má, ale zodpovednosť za kvalitu vzdelávania nenesie. "No a vyzerá to tak, že mnohí zriaďovatelia trpia syndrómom Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier, a teda chcú na svojom území o osude svojich poddaných, rozhodovať iba oni sami. Nezávisle od toho, akú škodu títo riaditelia na vzdelávaní žiakov napáchajú. Jednoducho pohŕdanie zákonmi a nevyvodzovanie osobnej zodpovednosti za zlyhania ľudí, ktorí sú zodpovední za iných ľudí, je zažraté do pórov slovenskej spoločnosti. Potom je ťažké čakať v takej atmosfére nejakú podporu pre kvalitnú výchovu a vzdelávania." Koniec citácie odpovede.
Áno, ja som minule, minulého roku vystupoval v rozprave k tomuto pokusu o zvrátenie stavu a napraveniu a upozorňoval som na to, že kľúčovým slovom, ktoré by tu malo zaznieť a má zaznievať, je rovnováha. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i pri zmene zákona, keď bol prijímaný v roku 2015. Konkrétne, argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastolenie rovnováhy medzi školskou samosprávou, reprezentovanou radou školy, a územnou samosprávou. Pamätám si, v diskusii, teda v následných vystúpeniach, kde mi bolo to vyvrátené a povedané, že teraz, v súčasnosti rovnováha je. Tak neviem, aká to je potom rovnováha, keď zriaďovateľ má svojich zástupcov v rade školy a popritom má ešte aj tento nástroj? Nejak mi to, prepáčte mi, nesedí. Neviem si to dobre predstaviť. Ale asi to je môj problém.
Podľa môjho skromného názoru treba totiž nastaviť dva druhy rovnováhy. Tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou, na tom sa zhodneme. A je tu ešte rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou. V tej druhej som vtedy spomínal, že mi je osobne blízky český model, pretože bol uverejnený aj v štúdii Parlamentného inštitútu a pomerne rozsiahle rozpísaný a v krátkosti ho popíšem, aby sme si ho pripomenuli. Organizačno-ekonomickú stránku má v plnej kompetencii územná samospráva. V pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy je pedagóg a vo veciach ekonomických pracuje pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely, a možno celá táto diskusia by sa mala preniesť na nastavenie týchto mantinelov.
Ale vráťme sa k tej školskej a územnej samospráve. Tu by sa nemalo zabudnúť na detail, ktorý tom už spomenul, že hlas zriaďovateľa školy je predsa v rade školy zastúpený. Má tam svojich zástupcov a je to takto aj v mnohých európskych krajinách. A zase v iných to takto nie je zabezpečené. Takže máme nastavenie, ktoré tu už má určitú tradíciu. A teraz je momentálne rovnováha vychýlená na stranu územnej samosprávy. Ak samospráva trvá na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom ale musíme nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania. Napríklad inšpekcii, ktorá sa tiež zúčastňuje výberových konaní. Častokrát práve jej zásah v procese výberového konania dosiahol najlepšiu možnú voľbu.
Prešiel rok a neprišiel žiaden návrh, ktorý by upravoval jednak túto možnosť veta inšpekcie, alebo ktorý by upravoval právomoci rady školy. Stojíme na mŕtvom bode, vôbec sa nehýbeme. Ak sa spoliehame na to, že je relatívne ticho, že médiá neprinášajú každý týždeň alebo mesiac nejaké bombastické titulky o tom, že na tej škole došlo k takému porušeniu, na inej onakvejšiemu, tak vás musím ubezpečiť, že v školstve to funguje systémom, keď trpíš, tak buď ticho. A naozaj slovenskí učitelia nám trpia. Pretože je zaznamenaný počet rôznych podnetov pre ľudí, ktorí sa im profesionálne venujú. Nie, nejdú so všetkými svojimi prípadmi do médií. A možnože by mali.
Minulý rok som vyzýval z tohto miesta učiteľov, aby sa realizovali v komunálnej politike, ale teraz by som to skôr obrátil. Podľa mňa v prvom rade nesmú mlčať. Musia sa snažiť o svojich problémoch hovoriť verejne. Veď napokon aj dneska v Reportéroch má byť reportáž, ktorú vám všetkým odporúčam, aby ste nadobudli predstavu, ako to na našich školách funguje. Celkovo sme prestali aj tu v pléne spomínať tak pálčivý problém, ako je mobbing a bossing na pedagogických pracoviskách. Síce, a nielen na nich, je, je to rozšírená choroba tohto storočia a, bohužiaľ, bohužiaľ, pokiaľ sa budeme tváriť, že neexistuje, tak nebudem preháňať, situácia bude časom kritická.
Ja s obdivom sa skláňam pred všetkými ľuďmi, ktorí nadobudli odvahu a v prípade nátlaku, v prípade toho, že sa postavili na odpor a začali bojovať za svoje práva na pracoviskách, to nevzdali a ozvali sa. A v prvom rade je to aj naša povinnosť, aby sme ich vedeli vypočuť a poskytnúť im pomoc.
Opakujem ešte raz, je to stále zhoršujúci sa problém. Preto vás tu z tohto miesta vyzývam, naozaj minulá diskusia bola najmä o tom, aký je problém sa zbaviť riaditeľa, ktorý nezodpovedá, ktorý nesedí na tej správnej stoličke a ktorý zneužíva svoje právomoci. V poriadku, nastavme kritériá, dajme právomoci rade školy, vytvorme spoločne čo najlepšie podmienky. Ale spoliehaním sa na to, že takto, ako to je teraz, je to v poriadku, robíme obrovskú chybu.
Ako som už povedal, som skeptik, ale snažím sa byť zdravým skeptikom. A z tohto miesta hovorím, že neprestanem, tak ako ja, aj moji kolegovia, v tom snažení, aby sa o týchto problémoch nielen hovorilo, ale aby sa v nich aj s nimi niečo reálne urobilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti uviesť tento návrh zákona, ktorý je tu už opätovne po roku. Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Podľa súčasnej právnej úpravy zavedenej novelou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z roku 2015, ktorá bola následne mierne korigovaná ďalšou novelou toho istého zákona v roku 2017, má zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia, napr. obec, vyšší územný celok, tzv. právo veta pri voľbe riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Platí totiž, že zriaďovateľ môže dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na tento post, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania. Pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou všetkých členov príslušného zastupiteľstva.
Podľa mnohých učiteľov sa takouto právnou úpravou vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov. Pritom kompetencie rady školy ako orgánu školskej samosprávy, zastúpenej učiteľmi, nepedagogickými zamestnancami, rodičmi, zriaďovateľmi a na strednej škole aj samotnými žiakmi, by sa mali skôr posilňovať ako oslabovať, a preto sa navrhuje, aby bol v plnej miere rešpektovaný ten kandidát na obsadenie miesta riaditeľa, ktorý vzišiel z výberového konania, kde výberovú komisiu tvorí rada školy. Návrh zákona teda znamená návrat k právnej úprave v takej podobe, v akej platila pred septembrom 2015, keď bol zachovaný demokratický princíp rozhodovania školskej samosprávy.
Za účelom zvýšenia právnej ochrany pedagogických zástupcov, ktorí sú členmi rady školy, sa súčasne navrhuje predĺžiť ich výpovednú dobu o dva mesiace oproti výpovednej dobe iných zamestnancov. Táto právna úprava je potrebná k tomu, aby sa učitelia nebáli vyjadrovať svoje kritické názory počas zasadnutia rady školy, keď je tam prítomný ich nadriadený, ktorý by im mohol z týchto výstupov a názorov vyvodzovať následky v podobe skončenia pracovného pomeru.
Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ústavnými a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Dovolím si sa zároveň týmto prihlásiť do všeobecnej rozpravy a, pán predsedajúci, zatiaľ skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja len veľmi krátko, okrem toho, že vás chcem opätovne požiadať, nielen tých, čo ste tu, ale aj tých, ktorí nás počúvajú, o podporu tohto návrhu zákona a vysvetliť, že ten samotný mechanizmus tých dvoch rokov, tam je možnosť opakovane uzatvárať tú zmluvu. Dva roky boli určené kvôli tomu, pretože áno, pozeral som sa na to z pohľadu človeka, ktorý sa pohybuje hlavne v regionálnom alebo pohyboval sa v regionálnom školstve, a vieme, že v súčasnosti máme dvojročné odbory, kde môžu adepti na učiteľskú profesiu za tie dva roky si danú kvalifikáciu a odbornosť nadobudnúť.
A pokiaľ je to, a čo je pre mňa dosť dôležité, týmto návrhom zákona zároveň chcem aj zvýrazniť dôležitú úlohu riaditeľa, resp. toho, ktorý je, má na starosti alebo, alebo má tú zodpovednosť v rukách, aby mal možnosť rozhodovať o tom personálnom obsadení. V súčasnosti majú tie ruky, dá sa povedať, skôr zviazané, nemajú úplne takéto možnosti a my musíme vytvárať pre nich podmienky pre to, aby mali väčšiu, áno väčšiu možnosť. Fakt nastavovať kritériá pre ten kolektív, ktorý manažujú, a samozrejme, aby sme sa im aj venovali ako tým lídrom, ktorí vedú ten kolektív, pretože na nich to všetko stojí a padá.
Bez naozaj výnimočných vedúcich zamestnancov, ktorí majú tie správne páky, v školstve nepohneme s ničím. To si musíme všetci uvedomiť, ako sme tu. Takže budem veľmi vďačný, ak nezdieľate moju skepsu, resp. my ju budete chcieť vyvrátiť a podporíte tento návrh zákona, pretože ide o naše deti, ide o ich vzdelanie.
Ďakujem.