Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1515, ktorý práve prejednávame. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a dá ako gestorský výbor na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci a za gestorský výbor do septembra 9. 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. Vidím, že som rozprúdila debatu. Ja veľmi rada rozprávam o faktoch a tie fakty skutočne sú také.
Pani Dubačovej poviem, nemám nič proti tretiemu sektoru, len som povedala, že chceli dať práve sociálne služby a všetky tieto zabezpečenia pod VÚC-ky a mestá, lebo povedali, že títo budú najspravodlivejší, že ich treba štátu zobrať. Nič iné.
Pani Verešovej, že bol niekto 12 rokov župan, však vlastne rozpočet sa robí každý rok a každý rok sa platia sociálne služby, čo vy tu spomínate 12 rokov? A teraz je župan pán Majerský.
A ak ste spomínali aj pána Bašku, tuná pani kolegyňa, tak ja som sa Jara Bašku pýtala, to je to, čo som chcela dokončiť a dokončím to teraz. Pán Baška dal 5 miliónov eur na zvýšenie platov o 10 percent. Ja som sa ho na to pýtala. Koľko, pán Lukáč, ste dali vy okrem toho, že ste si schválili 700-eurové platy na VÚC-kach? Koľko ste dali? (Reakcia z pléna.) Treba jasne, nekričte po mne, pán Lukáč, mali ste možnosť rozprávať, prosím vás pekne, nekričte na mňa, reagovali ste, buďte slušný. A pani Blahovej, no neviem; dokončím ešte pána Lukáča. Koľko ste dali? Lebo ja som sa pýtala poslancov, koľko zvýšili ste si proste na sociálne služby, na odmeny, no nikto to nevedel povedať. Ale že ste si zvýšili platy na 700 euro, to vedel každý.
A pani, na pani Blahovú, škoda reakcie, jej prajem veľa lásky, pretože myslím si, že potom bude taká priateľskejšia a kľudnejšia, a myslím, že sa jej dostane.
Takže naozaj chcela som len povedať argumenty a týmto ľuďom treba v Prešovskom kraji pomôcť. A nie je to len v sociálnych službách, je to napríklad aj v osvetových strediskách. Spýtajte sa Peťa Šucu, ako im poznižovali platy, ako im poznižovali osobné príplatky. Tak mi nerozprávajte a pozrite sa na pásky ľuďom! Nerozprávajte rozprávky, ktoré nie sú pravdivé! A to isté vám donesiem pásky aj z mesta Humenného, to je vaša dvojička, a donesiem vám aj pásky ľudí, ktorí robia v Prešovskom kraji. Viete, možno vedúcim ste navýšili, ale tým, ktorí tam pracujú od rána do večera; nie je to slušné. A ja si za tým stojím.
Ďakujem.

Vážená pani komisárka, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, chcela som začať a začnem, ako sme to všetko na výbore preberali, ale nadviažem na diskusiu, ktorá tu bola. Ako vynikajúco sa rozpráva z opozície. A ja vám uvediem príklad, kde vládnete, ako vy hovoríte, lebo ja nehovorím, že to je vláda, to je služba občanom, kde máte županov, ako sa chovajú k ľuďom, ako dávajú peniaze na sociálne služby, a sú to vaši. Vaši. A vy tu teraz rozprávate, ako keby ste nemali žiaden podiel na moci. Tak poďme na to.
Už na výbore, keď sme preberali, pani komisárka, vašu správu, som vám položila jednu otázku, či vy ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím alebo rovnako aj komisárka pani Tomanová sa zúčastňujete prerokovania rozpočtov, resp. či ste pozývaní alebo či pripomienkujete akékoľvek rozpočty VÚC-iek a samospráv, resp. či nejakým spôsobom ste pozývaní na komisie alebo sa tam dokonca môžte zúčastniť.
Aj vy, aj pani Tomanová ste mi odpovedali, že nie. Nikto vás neprizýva, nikto s vami k rozpočtu nekonzultuje a nezúčastňujete sa zatiaľ. Ale povedali ste obidve zhodne, že je to veľmi dobrá pripomienka, pretože financie sú naozaj kľúčové, po ľuďoch sú určite kľúčové, čo sa týka sociálnych služieb.
Videla som vo vašej správe, kde ste zverejňovali – z fotografie – niektoré zariadenia, v akom sú nelichotivom stave. A, samozrejme, toto prostredie neprospieva ani klientom, ani zamestnancom, ktorí v danom prostredí musia vykonávať náročnú prácu. Myslím tým aj sociálnych pracovníkov, ošetrovateľov, zdravotné sestry a podobne.
Väčšina týchto zariadení patrí pod vyššie územné celky. Tu sa zastavím, kde kolegyňa Verešová rozpráva, ako ryba smrdí od hlavy, ako zlá vláda tu všetko robí. A ja sa pýtam: Kto v roku 1999 a myslím, že to bolo 2003, teraz ma neberte presne podľa rokov, žiadal, aby sa sociálne služby a všetky služby preniesli na samosprávy a na mestá a obce? Kto? Nebol to tretí sektor? Nebola to pani Woleková, ktorá tu chodila pravidelne? Samozrejme, je to smiešne, vám poviem, áno, veľmi ťažko sa to počúva. (Reakcia z pléna.) Veď vy ste... (reakcia z pléna), nevrieskajte, nevrieskajte na mňa, kolegyňa, sa prihláste! Ja vás o to žiadam. Buďte slušná!
Kto to bol? Nie tretí sektor? Ja si to tu pamätám; v 2003 potom, keď som chodila do diskusií aj s pani Wolekovou, ako ste rozprávali, že najlepšie dokážu sociálne služby poskytovať nie štát, ale VÚC-ky a mestá, lebo tí budú spravodliví, tí sú tí, ktorí budú bližšie ku klientovi. Stalo sa. Stalo sa. Väčšina týchto zariadení, ako som povedala, patrí pod VÚC-ky... (Reakcia z pléna.)
Ja vás poprosím, pán podpredseda, ja neviem, čo reagujú. (Vstup predsedajúceho.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, už som vás raz upozorňoval pred chvíľou, pred tromi minútami. (Reakcia z pléna.) Vám nikto neskákal do rečí, žiadam vás, aby ste sa ukľudnili a neskákali rečníčke do... Áno, platí to aj pre pani poslankyňu Kaščákovú. Je to slušnosť.
Nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Tak ako ste povedali, že robíte všetko pre to, aby ste zastávali práva klientov, lebo klient je naozaj najzraniteľnejší a sám nemôže niekedy uplatňovať si svoje práva a jeho rodina naozaj niekedy nie je nablízku alebo niekedy sa nedozvie všetky okolnosti alebo možno ani nemá záujem sa o blízkeho starať. Myslím, že tak ako vy, aj pani Tomanová robíte dobre svoju prácu, o čom svedčia vaše správy, ktoré sú veľmi podrobné a uvádzajú aj množstvo príkladov.
Trošku ma zarazila poznámka pani kolegyni Verešovej, vy ste vykonávali iba 35 kontrol. Veď to nie je kontrola, že prídete do Tesca a pozriete, či je 10 kg múky tam alebo 8 kg múky (reakcia z pléna), ale musíte komentovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, poprosím vás, ukľudnite sa!

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Normálne agresívne ženy tuná (povedané so smiechom).

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Lebo tretíkrát vás upozorňujem. Vás nikto nekomentoval a dalo by sa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Takže jednoducho, ak ide ombudsmanka, tak ja si predstavujem, že naozaj musí rozprávať s desiatkami klientov. Musí s týmito ľuďmi komunikovať. Ako ste povedali, že možno vám niekto príde niečo povedať aj tajne, musíte prejsť rôzne veci, musíte rozprávať s vedením a podobne. Čiže je to, nedá sa to povedať, že je to v počte, ale treba jasne povedať, že naozaj takáto, ísť do zariadenia a dozvedieť sa tú hĺbku alebo tú podstatu, čo sa tam deje, je veľmi náročné a ak chcete byť aj spravodliví, tak ako voči možno aj vedeniu alebo voči samosprávnemu kraju, aj voči klientom, tak si to naozaj vyžaduje, by som povedala, takú precíznu prácu.
Zastavím sa ešte na tom, čo ste povedali na začiatku, keď ste mala ten svoj predslov, že zamestnanci v sociálnych službách a zariadeniach musia mať veľké srdce a trpezlivosť a ochotu veci meniť. Ale na druhej strane títo ľudia, musíme dodať, musia byť aj adekvátne odmeňovaní za svoju prácu.
Ja sa pristavím, čo sa deje v samosprávnych krajoch. A pristavím sa v Prešovskom samosprávnom kraji, lebo tam žijem, pristavím sa možno aj v mestách alebo pristavím sa tam, kde to poznám. V poslednej dobe v najväčšom kraji Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji, tak ako hovorí pani Gaborčáková, že my to tam všetko máme pod kontrolou, lebo to tam všetko vieme riešiť.
Tak, pani Gaborčáková, ja vás poprosím, skúste ísť riešiť aj to, čo teraz poviem. V Prešovskom samosprávnom kraji skončil v prebytku minuloročného rozpočtu 30 miliónov eur, cez 30 miliónov. Musíme tentokrát pochváliť, vynikajúco hospodári, nadelil svojim poslancom vyše 700 eur odmeny, ale čo sa tam stalo? Predstavte si, že z týchto peňazí, ktoré dal do rezervného fondu, mohol v kľude financovať aj sociálne služby, ale rozhodli sa vyše 30 miliónov eur dať do rezervného fondu. Nie dať do sociálnych služieb. Dať do rezervného fondu.
Županom prešovskej VÚC-ky je Milan Majerský, ktorý kandidoval za široké zoskupenie KDH, OĽANO, SaS, NOVA, ktorá hlásala maximálnu slušnosť, transparentnosť, ako všetko zmení, čo všetko sa stane, čo táto zlá vláda tu všetko robí, čo robia, je všetko zlé, poslanci SMER-u, poslanci SNS a všetci, ktorí tu sedia, lebo oni sú tí správni, ktorí to všetko dokážu zmeniť. A práve preto treba začať, aj keď médiá, samozrejme, o tom nepíšu, treba začať konfrontovať skutočné výsledky práce týchto ľudí, ktorí sedia na týchto postoch. A veľmi správne pani Verešová povedala, ktorí majú moc a môžu, ako ste to povedali? Veci meniť? Vládnu, pani Kaščáková povedala.
Tak ako vy hovoríte, že vám rozprávajú mnohí, pani ombudsmanka, tajné veci, lebo sa boja, aby ste odstránili skrivodlivosti, rovnako aj mne rozprávajú zamestnanci, čo sa deje v Prešovskom samosprávnom kraji. Páni z Prešovského samosprávneho kraja nazvali túto misiu Agenda 600. Čo to znamená? Zrušiť osobné príplatky ľuďom a navýšiť platy o 10 percent. To je to, čo vlastne schválila vláda spolu s odbormi, aby sa ľuďom, ktorí sú aj v sociálnych službách, zdravotným sestrám a všetkým navýšili mzdy. Agenda 600 preto, že všetky platy majú mať úroveň maximálne do 600 eur. A to vám hovorím skutočné veci z porady. (Reakcia z pléna.) Myslím tých radových pracovníkov, nehovorím o vedúcich zamestnancoch. A to hovorím veci z porady a vo väčšine zamestnancov, vyžiadajte si ich pásky, sú to zdravotné sestry, sociálne, kde sú služby, kde sú deti sociálne postihnuté, ktoré mali vyššie platy ako doteraz, všetkým posťahovali osobné príplatky a dostali pokyn, lebo dostali určitý balík peňazí títo riaditelia, preto niekedy sa aj tým riaditeľom nečudujte, dostali balík peňazí, z ktorého museli vyjsť a osobné príplatky, ktoré niekedy tvorili sto až tristo eur, dneska stoja, dneska ich dávajú niekoľko desiatok eur. A títo ľudia zistili, že majú rovnaké platy. Zistili, že vlastne nič sa nezvýšilo, dokonca niektorým sa aj znížilo. A viete, že boli aj takí, ktorí to odmietli a s tými sa momentálne bude niečo aj vysporiadavať. Na poradu došiel pán veľký sociálny vedúci, ja hovorím, že to je antisociálny vedúci, ktorý týmto ľuďom, riaditeľom na porade toto všetko predniesol.
Ďalej sa pozrime na ďalšieho, aj keď si možno poviete, že som skončila v meste Humenné ako primátorka; áno, beriem to, ale zaujíma ma, čo sa tam deje. Ďalší pán, to je pán Meričko, to je dvojička pána župana z Prešova, pretože tiež kandidoval za KDH, OĽANO, SaS, NOVA a ešte aj SPOLU. Čo urobil? Urobil to, že niektorým ľuďom pridal o 500 eur a niektorým pobral všetky, všetky osobné príplatky a navýšil im o desať eur, navýšil im o 10 % mzdy.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, keď rozpráva tak nádherne o tých filmoch ako točila, určite má v mnohom pravdu, aby sa filmy teda na Slovensku točili, myslím si, že tento zákon to určite vylepšuje, ale spomínali ste aj väčšiu kontrolu, spomínali ste nezávislosť Audiovizuálneho fondu, ako vynikajúco funguje, a spomínali ste, že aj pani ministerka môže a má čo do toho povedať.
Ja som sa stretla s prácou Audiovizuálneho fondu pri komunálnych voľbách, kedy Audiovizuálny fond sa miešal do politiky, a to poviem, že podporil študenta pána Cihu, budem hovoriť o vlastných skúsenostiach, ktorý natočil film o pani Radičovej, aká je úžasná, ako bola u veštici, ako má ďalej pokračovať v svojej politickej kariére, treba ju naspäť pozvať do politiky a zrazu ten Audiovizuálny fond, ten istý mládenec natočil film o Vaľovej a zrazu dostal peniaze z Audiovizuálneho fondu, vycestoval do Spojených štátov amerických, pýtal sa pána Brainera, prečo nie je v Humennom pomenovaná škola po pánovi Brainerovi, čo už nemohla byť pomenovaná, pretože po živých sa škola nedá pomenovať. Všetci dobre vedeli, že ministerstvo školstva napísalo mestu Humennému, že neexistuje takúto školu pomenovať, aj napriek tomu sa tento film točil za peniaze Audiovizuálneho fondu, kde sa miešala politika, kde to bolo jasne točené ku komunálnym voľbám, kde financovali firmy ESET a podobne, Denník N bol ten, ktorý tento film propagoval. A poviem, čo bolo najviac zarážajúce na konci. Naozaj tú kontrolu treba. Keď skončil film o Jane Vaľovej, o ľudovej škole, čo si myslím, že je 90 % vymyslených vecí, ako sa ma niekto bojí, lebo strach sa nedá vôbec, vôbec niečím merať a už nie pani učiteľka, ktorá vystupovala dennodenne na slušnom Slovensku, už dneska v Humennom ani sviečky Kuciakovi nezapálili, lebo všetci sedia na mestskom úrade. Na konci bolo napísané, príďte voliť, voľby sú 10. novembra. To, čo je za film, ktorý podporil Audiovizuálny fond, že na konci filmu je napísané, príďte voliť, lebo voľby sú 10. novembra?! Tak ja si myslím, pani mini... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba jednu faktickú poznámku. Ja sa stále zamýšľam nad celou tou debatou, ktorá tu prebieha už niekoľko hodín, a chcem povedať, čo je to voľba. No veď voľba je demokratické rozhodnutie. Ja nerozumiem tomu, ak volia občania, môžu si vybrať, ak volia poslanci, majú vedomie a svedomie a myslím si, že každý posúdi, kto je vhodný podľa neho kandidát, kto nie je.
A keď hovoríme, že niekto bude rozhodovať v rozpore s ústavou, ja sa pýtam, rozhoduje sudca ojedinele alebo je tam senát, alebo ako?
Môj názor je, že každý sa môže slobodne v tajných voľbách rozhodnúť, o kom si myslí, že naozaj na ten súd ústavný patrí, a naozaj už veľmi dlho o tom rozprávame a voľba je slobodná. Tak zachovávame demokraciu a slobodu a nesnažme sa diktovať poslancom, koho majú, koho nemajú, aj verejnosti, uznávať ako odborníka a ako človeka, ktorý na Ústavný súd patrí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, že aj ja som sa stretla s tým, že pýtali poslancov o podpisy.
A, pán Uhrík, nadviažem na vaše posledné slová, že prezident by nemal klamať a nemali by klamať ani ústavní činitelia. Chcem sa vás opýtať, pán Uhrík, deň pred voľbami v piatok v Humennom pán kandidát na prezidenta, váš pán kandidát, prišiel urobiť veľkú demonštráciu v piatok večer v moratóriu, že do Humenného prídu migranti a takto zaviedol občanov Humenného. Ja si myslím, že klamal. Lebo doteraz žiadni migranti neprišli, je ich tam 11. Tak by som sa chcela spýtať, že vlastne kde sú tí migranti a kedy prídu, ak to bolo také súrne v piatok večer pred voľbami, pretože si myslím, že jednoducho; alebo z akej pohnútky to bolo urobené, alebo kto za tým stál, alebo kto im to poradil, pretože viem, že vaši vlastní členovia chceli, aby táto demonštrácia bola v utorok po voľbách, ale vy ste to urobili v piatok večer. A ja si myslím, že tieto pohnútky boli niečím motivované. A dodnes žiaden migrant do Humenného neprišiel, je ich tam 11 a neviem, dokedy budeme čakať, ale myslím si, že to bolo účelové ovplyvňovanie volieb, a myslím si, že nebolo zadarmo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Andrej, myslím si, že viacerí máme také skúsenosti so systematickou diskreditáciou ľudí v tejto sále. Ale ja prečítam, ja prečítam vyjadrenie pána Hearsta. Je to zakladateľ amerického bulváru, ktorý povedal: "Nikdy nedovoľte, aby vás pravda pripravila o dobrý príbeh. Robte noviny tak, aby čitateľ vykríkol ´Ježišikriste!´" Takto zneli jeho rady všetkým novinárom a takto sa budú dobre noviny predávať.
Keď si možno spomenul veci, ktoré sa ti stali, nemôžem nespomenúť ja takú systematickú trojmesačnú diskreditáciu asi v troch denníkoch. A najviac sa mi páčilo, keď Denník N napísal "Veľká finančná bohatá rodina Molnárovci si nevedia poradiť s Vaľovou". Taký bol napríklad názov článku. To zadarmo písali o bohatej rodine Molnárovcov, že si nevedia poradiť s Vaľovou?
Alebo pán Bán napísal: "Vaľovú vypískali na zastupiteľstve." Je o tom záznam televízny, lebo u nás je priamy prenos, nikto nepískal. Alebo napísali: "Učiteľka žalovala Vaľovú za šikanu." V živote ma nikto nežaloval za šikanu. A takéto systematické články išli. "Humenné je mesto strachu", Denník N, ktorý desaťtisíc, niekto, výtlačkov kúpil za 10-tisíc euro a pohádzal po Humennom, ako hovorí kolega. Mesto strachu. Bývalý primátor natočil film, ako sa ľudia v Humennom boja. Študent Ciha vycestoval do Spojených štátov amerických za pánom Breinerom, po ktorom Humenné nepomenovalo školu, pretože ani po Šatanovi ministerstvo nedovolilo pomenovať školu, pretože nemôžte pomenovať školu po živom človeku, iba po mŕtvom. Ale natočil sa film ako Vaľová škodí pánu Breinerovi, lebo on raz niečo povedal na Fica.
Je toto normálne?! Je toto normálne?! A ešte nemáme právo ani odpovedať v tých istých médiách?

Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte raz opakujem, nechápem, čo také sa v tomto zákone deje. No predsa nič. Jednoducho ak ten novinár napíše pravdu, tak potom daný človek, ktorý vlastne, alebo ak nenapíše pravdu, tak ten človek, ktorý bol poškodený, tak sa obráti a povie tak isto svoj názor. Alebo, respektíve väčšinou sa stáva, že ani nedostane priestor tento človek. A je to jedno, či je to politik, či je to starosta, či je to akýkoľvek zamestnanec.
A prečo by mal čakať niekto rok alebo dva na súd, keď mu pošpinia rodinu, vymyslia si príbeh, keď mu zdehonestujú možno aj pracovné možnosti? Prečo by mal čakať na súd? Prečo by nemohol povedať svoj názor, že takto to nie je. Čo také v tomto zákone sa deje? Ja nechápem.
Ja opäť zopakujem ten Denník N, škoda, že tu kolega nie je, ktorý povedal, že keď občania kúpili a dali do schránok. No ja pochybujem, že Denník N, ktorý vychádza 2- alebo 3-tisíc kusov, niekto 12-tisíc kusov z občanov kúpi, čo stojí nejakých, okolo 10- až 12-tisíc euro, chcem toho občana vidieť, bez akéhokoľvek záujmu a nahádže do všetkých schránok v meste v Humennom. A na titulnej strane je samozrejme primátorka Vaľová a denník sa polovičku venuje Vaľovej. Ako urobili dotlač v Denníku N? To, čo niekto stál pri tlačiarni a vedel čo bude? Nie, lebo dopredu objednali články. Lebo ja keď si chcem dať dotlačiť nejaký výtlačok, tak musím dopredu vedieť, čo v ňom je. Však predsa nedám za to 10-tisíc eur. Bez toho, aby sa niečo spýtal, aby dali možnosť niečo povedať.
Takto sa správajú naše médiá, doslova si pripravujú, keď si zoberú niekoho na mušku, doslova vykonštruujú príbehy, prípady a veľmi dobre vedia, že emócie na ľudí pôsobia. Takže prečo by ani človek nemohol povedať, ako to on vidí zo svojej strany?

Ďakujem veľmi pekne. Ja neviem, prečo je taký strach? Však keď novinár napíše všetko správne, tak nepotrebuje nikto žiadať právo na opravu, ani právo na odpoveď, ak dostane v médiách priestor.
A teraz ja poviem svoj prípad, lebo možno ste spomínali rôzne prípady. V Humennom pred voľbami Denník N vyschránkoval celé mesto, 12,5-tisíc kusov, kde som bola na titulnej strane. A na otázku iných novinárov, kto si to objednal, tak Denník N odpovedal, že fyzická osoba si to zaplatila. Zaplatila aj články, pretože musela vedieť, čo v tých novinách bude. A Denník N sa nepredáva, možno 2-tisíc, 3-tisíc kusov a do Humenného niekto zaplatil 12,5-tisíc kusov bez toho, aby mi pred voľbami dali možnosť, teraz na to mi odpovedzte, pán poslanec, aby mi dali možnosť sa vôbec vyjadriť. Napísali úplné nezmysly, pošpinili ma a tak ďalej a samozrejme to prispelo aj k výsledku volieb. Takto sa angažovali.
Pán Bán bol dva týždne v Humennom. Pán Kern bol dva týždne v Humennom. Kto to platil, prosím vás pekne? Toto sú novinári? Napísal niečo v knihe, čo ja neviem ani, čo mám s poľnohospodárstvom, a my nemáme právo ani napísať odpoveď a nemáme právo sa, ani sa nás nepýta nikto. To je jedno, či je to politik alebo je to akýkoľvek človek.
Ale nemôžu byť novinári nadľudia, ktorí ráno vstanú, samozrejme, robia svoju platenú prácu, niekto ich platí, a vymyslia si, čo chcú, a napíšu, čo chcú, bez toho, aby sa kohokoľvek opýtali. Takže ja si myslím, že ústava zaručuje právo jednej aj druhej strane. Takže čoho sa boja novinári? Že niekto im napíše, právo na odpoveď, že odpovie?
Nekričte po mne, pani poslankyňa, sa prihláste a nekričte po mne! Presne sa chováte ako tí novinári.
Takže niet sa čoho báť, ak píšeme pravdu.