Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak chceme zlepšiť služby štátu a fungovanie štátu vo všeobecnosti, prvým krokom musí byť predovšetkým zlepšenie verejného obstarávania.
Cez verejné obstarávanie pretečie ročne viac ako 4 mld. eur. Verejné obstarávanie je jedným z najväčších zdrojov korupcie na Slovensku, ale aj vo svete. Viacerí experti poukazujú na to, že až 57 všetkých, 57 % všetkých úplatkov vo vyspelých krajinách OECD...
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak chceme zlepšiť služby štátu a fungovanie štátu vo všeobecnosti, prvým krokom musí byť predovšetkým zlepšenie verejného obstarávania.
Cez verejné obstarávanie pretečie ročne viac ako 4 mld. eur. Verejné obstarávanie je jedným z najväčších zdrojov korupcie na Slovensku, ale aj vo svete. Viacerí experti poukazujú na to, že až 57 všetkých, 57 % všetkých úplatkov vo vyspelých krajinách OECD ide práve na ovplyvňovanie verejného obstarávania.
Je ťažké vyčísliť cenu korupcie, no odhaduje sa, že náklady korupcie vo verejnom obstarávaní sa pohybujú medzi 10 až 30 % z danej investície. Ak by sme zobrali do úvahy len konzervatívny odhad, 10 %, tak na Slovensku ide o závratnú sumu 400 mil. eur ročne, ktorá sa stratí v dôsledku korupcie pri verejných obstarávaniach. Ak nefunguje verejné obstarávanie, dôsledkom sú nielen zbytočné obrovské náklady pre občanov, ale hlavne menej kvalitné a nefunkčné služby. Tí, ktorí dávajú úplatky, snažia sa tieto peniaze získať naspäť na premrštených cenách, na fakturácii prác, ktoré nikdy neboli urobené, upúšťaním od štandardov kvality, používaním lacnejších a nekvalitnejších materiálov. Na Slovensku to vidíme na predraženej a slabo fungujúcej informatizácii, na predraženom mýte, na zbytočných eurofondových projektoch, kde sa obstarávajú lavičky za 62-tisíc eur alebo kamerové systémy za 100-tisíc eur, keď cena porovnateľných systémov je 10-tisíc eur, alebo na prístrojoch v nemocniciach, keď napríklad za cenu dvoch CT prístrojov sa kúpi jeden, ako to urobilo bývalé vedenie na Žilinskej župe. Náklady zaplatia v prvom rade ľudia. Z tohto je evidentné, že verejnému obstarávaniu, pravidlám a kontrole treba venovať maximálnu pozornosť.
Do druhého čítania v parlamente, aktuálne prichádza vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a k tomuto zákonu máme také tri zásadné výhrady. Prvou výhradou, je zvyšovanie limitov pri obstarávaniach zákaziek s nízkou hodnotou, limity sa v priebehu posledných štyroch rokoch bez reálneho odôvodnenia zvyšovali už viackrát. Ja chápem, že cieľom štátu by malo byť zefektívnenie verejného obstarávania a zrýchlenie, ale nie za cenu väčšieho priestoru pre korupciu, zníženie súťaživosti malých a stredných podnikov a obmedzovanie konkurencie. Pri aktuálnom vládnom návrhu hrozí, že dôjde k menšej kontrole zákaziek, keďže už nebude zverejňovaná kompletná dokumentácia, a zvýši sa aj riziko vopred dohodnutého výberu uchádzačov a fiktívnej konkurencie. Takisto nesmieme zabúdať ani na dôsledky tohto návrhu v samospráve, po schválení nových limitov bude platiť, že zhruba, tri štvrtiny hodnoty samosprávnych zákaziek budú môcť byť pridelené bez oficiálnej súťaže. Nebezpečenstvo korupcie sa reálne zvyšuje, a preto za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti budeme predkladať pozmeňujúci návrh, podľa ktorého bude povinné ex ante zverejňovať aj zákazky s nízkou hodnotou vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Takéto opatrenie by malo umožniť základnú úroveň transparentnosti pri narábaní s verejnými prostriedkami, podporí hospodársku súťaž, keďže podnikateľským subjektom umožní aktívne vstupovať do procesu verejného obstarávania formou predkladania ponúk.
Druhou, druhým problémom, ktorý vidíme v novele, je právna úprava tzv. dotovaných subjektov. Tu ide podľa mňa o nepochopiteľnú zmenu, keďže zákon vôbec nerozlišuje hodnotu takejto zákazky a neberie do úvahy potrebu kontroly vyšších objemov verejných prostriedkov. Stačí, že verejná dotácia na nákup je nižšia ako 50 % hodnoty zákazky, a kontrola sa takejto zákazky nemá týkať. Vyňatím takýchto projektov z kontroly procesu zadávania zákazky sa otvára veľký priestor pre špekulácie, znižuje sa verejná kontrola a hovorím, nejedná sa o malé prostriedky, sú to potenciálne veľké objemy finančných prostriedkov z verejných, z verejných financií. Mali sme eurofondové výzvy, kde takéto dotované subjekty dostávali aj dotácie v hodnote 20 mil. eur.
Tretím problémom, na ktorý dlhodobo upozorňujeme, je súťaž spriaznených spoločností. Ešte v roku 2016 vydal Protimonopolný úrad stanovisko k účasti majetkovo alebo personálne prepojených subjektov v procese verejného obstarávania s tým, že samotný Protimonopolný úrad dlhodobo požaduje, aby zákon o verejnom obstarávaní umožňoval diskvalifikáciu majetkovo či personálne prepojených subjektov v rámci jedného verejného obstarávania.
Odvtedy sme poukázali na niekoľko škandalóznych prípadov, kedy pri lukratívnych zákazkách súťažili spriaznené a prepojené subjekty. Jeden príklad za všetky, uvediem úspešnú a vládnej strane SMER blízku spoločnosť BONUL, ktorá začiatkom tohto roka súťažila so spriaznenou firmou o zákazku pre Zbor väzenskej a justičnej stráže v hodnote viac ako 8,5 mil. eur. Tieto dve firmy podobný scenár uskutočnili už aj predtým pri inej štátnej a objemnej zákazke. Problém je o to závažnejší, že išlo o miliónové tendre, ktoré by pri správnom nastavení zákona mohli prebehnúť transparente a zrejme aj pre štát výhodnejšie.
Tu takisto predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v závere, kde chceme zaviesť možnosť vylúčenia uchádzača alebo záujemcu, a to v prípade dôvodných podozrení na prepojenie s inými súťažnými hospodárskymi subjektmi v tom istom verejnom obstarávaní, tak aby, samozrejme, bolo zachované európske právo.
Tieto naše výhrady sme tlmočili aj na osobnom stretnutí predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie pánovi Hlivnákovi. Komunikovali sme mu aj iné problémy z praxe, s ktorými sme sa stretli pri kontrole korupčných praktik vo verejnom obstarávaní. Túto debatu hodnotím ako veľmi konštruktívnu.
Okrem iného sme napríklad preberali aj ďalší problém z praxe, ktorý sa týka napr. prípadu košickej firmy profitujúcej zo zmlúv z Úradom pre investície a akvizície Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Firma funguje od roku 2004. Majiteľom bol od začiatku až do februára 2017 ten istý človek. Vo februári 2017 sa majiteľ zmenil. Jediným spoločníkom a konateľom firmy sa stala jeho sestra a dôvodom zmeny vlastníckej štruktúry bola kauza majiteľa firmy, kedy mal brať ako šéf bratislavských záchranárov od svojich zamestnancov úplatky. Dostal peňažný trest, dostal podmienku tri roky, no biznis tejto firmy so štátom pokračuje ďalej. Po prepísaní firmy na sestru zostal údajne ako bežný zamestnanec a naďalej dostáva zákazky predovšetkým od ministerstva vnútra a ministerstva obrany. A od odsúde..., od odsúdenia v marci minulého roka získala firma zákazy od ministerstva obrany a ministerstva vnútra v hodnote viac ako 3,5 mil. eur. Čiže toto je ďalší problém, kde firmy využívajú diery v zákone o verejnom obstarávaní. Zatiaľ tieto medzery navrhovaná novela nerieši.
Okrem kritiky by som však chcela aj oceniť pozitívne veci, ktoré táto novela prináša. Vítam zámer predkladateľa predĺžiť lehotu pre povinnú archiváciu dokumentácie z verejného obstarávania zo súčasných 5 rokov na 10 rokov, a to z dôvodu potreby poskytnúť pre kontrolné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní dostatočný časový priestor pre výkon kontrolných činností, resp. vyšetrovania. V tejto súvislosti by možno stálo za úvahu lehotu ešte predložiť na 15 rokov, k čomu sa tiež v pripomienkovom konaní vyjadrili, vyjadrovali viaceré organizácie.
Rovnako môže pomôcť povinnosť zverejňovať externý subjekt, ktorý pripravuje podklady pre uchádzačov. To pokladáme tiež za veľmi dôležité opatrenie.
Pozitívne sa dá takisto vnímať aj návrh na rozšírenie právomoci úradu, kde by si mohol úrad vyžiadať od orgánov Policajného zboru alebo od orgánov činných v trestnom konaní informácie z trestných spisov na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Vzhľadom na potreby čo najvyššej efektivity výkonu dohľadu je takéto opatrenie vítané a oceňujeme ho.
Taktiež chcem oceniť doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o ustanovenie, na základe ktorého bude mať úrad oprávnenie viesť správne konanie aj priamo voči osobe, ktorá riadne neinformovala verejného obstarávateľa o svojom konflikte záujmov vo verejnom obstarávaní. Doterajšia právna úprava nedokázala takéto konanie postihovať, a to aj napriek tomu, že k nemu dochádzalo pomerne často. Len my sme upozorňovali na niekoľko prípadov konfliktu záujmov. Bolo to napríklad pri eurofondovej výzve na obnovu poškodených lesov, kedy som dala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie na preverenie 13 verejných obstarávaní, vždy ich vyhrali dve spriaznené kysucké firmy a Úrad pre verejné obstarávanie tu konštatoval celkovo 105 porušení zákona. V 13 verejných obstarávaniach, 105 porušení zákona!
Jedným z porušením bolo aj to, že boli porušené základné princípy verejného obstarávania tak, že v hodnotiacej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka vo víťaznej firme. Obstarávateľ sa touto skutočnosťou vtedy nezaoberal, uvedená osoba túto skutočnosť neoznámila. Preto vítam navrhovanú zmenu právnej úpravy, ktorá by mala umožniť účinne postihovať aj takéto prípady, a zároveň dúfam, že Úrad pre verejné obstarávanie bude túto právomoc využívať o to dôraznejšie, ak pôjde o veľké eurofondové zákazky.
Slabinou verejného obstarávania vo všeobecnosti na Slovensku je zložitosť právnej úpravy, s ktorou si stále nevieme poradiť. Od roku 2015 ide už o štvrtú novelizáciu, pričom proces verejného obstarávania nie je ani výrazne jednoduchší, ani výrazne transparentnejší. Okrem toho je neakceptovateľné, ak sa vládna koalícia pokúša práve takýto dôležitý zákon meniť aj prostredníctvom špekulatívnej nepriamej novelizácie. To sa stalo na minulej schôdzi pri vládnom návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokého, vysokoškolského vzdelávania, ku ktorému poslanci vládnej koalície prilepili ustanovenie, ktoré vyslovene umožní niektorým subjektom verejné obstarávanie obchádzať.
Takisto je neprijateľné, že predseda výboru za SMER predložil návrh, ktorý je v priamom rozpore so zákonom. Pýtam sa, ako majú, ako majú dodržiavať zákony ľudia, ak zákony porušujú vládni poslanci. Mimochodom, podobný postoj zaujal vtedy aj prezident Slovenskej republiky, ktorý zákon vrátil s odôvodnením, že citujem: „Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne mení viacero zákonov, ktoré navzájom obsahovo nesúvisia, a nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti.“
A tu ešte by som povedala, že to, tá, ten prílepok bol absolútne nepochopiteľné z toho hľadiska, že na tejto schôdzi sa táto novela otvára, ten návrh mohol ísť do novely, mohol ísť v pripomienkovom konaní, a nie pochybným, zákonom zakázaným spôsobom cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok.
Ak nám ide o to, aby sme fungovanie štátu zlepšili a ľudia dostávali za svoje dane skutočné hodnoty a kvalitu, je potrebné začať s verejným obstarávaním. Ako som povedala, súčasná novela prináša pozitívne prvky, no v oblasti transparentnosti a zverejňovania zákaziek je krokom pred, krokom späť. Preto by sme chceli vyzvať predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, aby nerobil opatrenia, ktoré transparentnosť vo verejnom obstarávaní zhoršia, pretože čo potrebujeme, potrebujeme jednoduché a prehľadné pravidlá, ktoré budú priestor na korupčné praktiky zmenšovať a pomôžu obnoviť dôveru čestných podnikateľov v to, že verejné tendre sa dajú vyhrať aj bez úplatkov a bez nekalých praktík.
Teraz by som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa bude týkať prepojených subjektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Hegera a Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 32 vkladajú nové body 33 a 34, ktoré znejú:
33. V § 33 ods. 2 sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“.
34. V § 34 ods. 3 sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa za doterajší bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie:
42. V § 40 ods. 6 sa za písm. g), vkladá nové písm. h), ktoré znie:
„h) sa pri posúdení vzťahu medzi uchádzačmi alebo záujemcami v danom verejnom obstarávaní preukázateľne identifikuje konkrétny vplyv jedného uchádzača alebo záujemcu na obsah ponuky iného uchádzača alebo záujemcu,“.
Doterajšie písmená h) až l) označujú ako písmená i) až n).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v doterajšom bode 42 sa písmeno „m)“ nahrádza písmenom „n)“.
4. V čl. I sa za doterajší bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
45. V § 41 ods. 1 písm. b) sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I v doterajšom bode 73 v § 114 ods. 2 sa slová „§ 40 ods. 6 písm. a) až h)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 6 písm. a) až i)“.
Ďakujem.
Skryt prepis
