Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavný súd je pilierom demokracie, rozhoduje o porušení ľudských práv občanov, podáva výklad ústavy alebo zákonov. Od rozsudkov ústavných sudcov závisí charakter nášho štátu.
Pre hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je zlepšenie fungovania Ústavného súdu kľúčovou problematikou. Ministrovi spravodlivosti sme predložili za naše hnutie na rokovaniach komplexne spracovanú problematiku fungovania Ústavného súdu vrátane konkrétnych pripomienok k zákonu, keďže výmena sudcov Ústavného súdu bude jedným z najdôležitejších rozhodnutí parlamentu v tomto roku.
Keď pán minister hovoril o dohode a o hľadaní kompromisu, tak ja len chcem povedať, že z našej strany tá ochota dohodnúť sa vždy bola. Hovorím, my sme mu predložili komplexne spracovaný návrh, ale na dohodu sú potrebné dve strany. My sme ochotní dohodnúť sa, ale nemôže to byť tak, že kompromisy robí vždy len jedna strana a tá druhá strana neustúpi v ničom. Parlament má zvoliť kandidátov, ktorí nahradia deviatich odchádzajúcich sudcov. Len nedávno nastúpili na súd ďalší traja sudcovia zvolení SMER-om, z toho dvaja boli bývalí poslanci za SMER. Z trinástich sudcov Ústavného súdu tak súčasná koalícia v krátkom čase mení 12 a nie je to ani správne, ani normálne. Tí sudcovia tam ostanú do roku 2031 a samotná bývalá pani ministerka spravodlivosti, pani Žitňanská, povedala, že kandidáti SMER-u tak môžu v budúcnosti brániť všetkým pozitívnym zmenám na Slovensku.
V súčasnej situácii, keď sa každý deň objavujú, objavujú nové a nové zlyhania štátu, sú tieto zmeny ešte dôležitejšie. Dnes vidíme, že vládna koalícia môže ovládnuť Ústavný súd až do roku 2031, a keďže Ústavný súd môže rozhodovať aj o platnosti zákonov, súlad s ústavou, môže tak zablokovať zásadné zmeny fungovania štátu na dlhé roky. Preto sme dlhodobo navrhovali, aby kandidátov na sudcov Ústavného súdu sme volili v parlamente ústavnou väčšinou, aby boli ozaj vybratí naozaj kvalitní odborníci, ktorí sa ústavnému právu dlhodobo venujú, a nie napríklad predsedníčka poslaneckého klubu strany SMER, ako sa to nedávno stalo.
V otázke právomoci prezidenta spravil Ústavný súd v minulosti protichodné rozhodnutia, a preto sa prezident obrátil na Benátsku komisiu, čiže, dá sa povedať, na najskúsenejších právnikov v Európe. Benátska komisia okrem iného povedala, že do tak dôležitého orgánu, ako je Ústavný súd, by si vládna koalícia nemala zvoliť hocikoho, a preto by sa ústavní sudcovia mali voliť väčším počtom poslancom ako normálne zákony, teda kvalifikovanou väčšinou. V našich podmienkach je to 90 poslancov, Nemecko to má napríklad nastavené tak, že keby sme to volili nemeckým systémom, tak v našich podmienkach by to bolo až 100 poslancov. Súčasný návrh zákona navrhuje, že na zvolenie bude stačiť 76 hlasov, čiže koalícia si svojich kandidátov bez problémov schváli, akurát jej poslanci nebudú môcť byť vtedy na dovolenke.
Koalícia rok hovorila, ako sa to nedá, ako je ústavná väčšina obrovský problém. Pán Bugár opakovane hovoril, že s touto opozíciou sa nedá dohodnúť, teraz to myslím zaznelo aj od pána ministra, že pozná pomery tuto v parlamente, ale ja mu len chcem pripomenúť, že ak vládna koalícia navrhne skutočne dobrých kandidátov, ako napríklad viceguvernér alebo napríklad pán Kocian, tak celý náš poslanecký klub za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti zahlasoval za. Jeden získal, myslím, 123 hlasov, druhý 126 hlasov. Ak vládna koalícia navrhne dobrých kandidátov, tak s nami sa určite dohodnúť dá. Ak navrhne napríklad pána Fica, tak, samozrejme, hlasovať „za“ nebudeme. Takže koalícia rok hovorila, že ústavná väčšina je problém a že sa to nedá, a celý rok pracovala na úplne inom návrhu. To, čo robilo ministerstvo pána Gála.
Potom SMER asi zbadal, že zrejme prehrá prezidentské voľby, a tak chcel okliesniť právomoci prezidenta a pred niekoľkými týždňami dal úplne iný návrh. Nových ústavných sudcov treba zvoliť najbližšie mesiace a minister spravodlivosti, ale hlavne ostatné koaličné strany by sa mali správať zodpovedne a nehádzať do pléna rôzne protichodné návrhy, pozmeňujúce protichodné návrhy, ktoré nie sú odkonzultované s odborníkmi. To platí k strane SMER.
My spoločne s našimi kolegami z opozície sme sa dohodli na spoločných pozmeňujúcich návrhoch, kde riešime štyri také dôležité oblasti, a spoločne tento pozmeňujúci návrh podávame. Kolega Baránik odprezentoval niektoré z týchto zmien, ja poviem o ďalších a vysvetlím ich.
A takže prvým takým zásadným bodom okrem teda tej ústavnej väčšiny je cyklická obnova sudcov, ako hovorím, nie je dobré ani normálne, aby sa v jeden rok vymenili tri štvrtiny Ústavného súdu. Pán minister hovoril o tom, že odborníci aj opozícia sa líšili v návrhoch, ako by tá cyklická obmena mala vyzerať, ale všetci sme sa zhodli na tom, a to je treba povedať, že cyklická obmena by mala byť. To je dôležité. A už teda na ministerstve spravodlivosti je, aby vybralo jeden alebo druhý spôsob, ktorý považuje za ten najlepší. My navrhujeme jeden spôsob, ak má ministerstvo lepší návrh, ako navrhujeme my, nech sa páči, ale cyklická obmena sudcov je veľmi dôležitá.
Ďalším bodom, ktorý navrhujeme zmeniť, je verejná voľba. Videli sme v minulosti napríklad pri voľbe generálneho prokurátora, že tajná voľba je priestorom na rôzne zákulisné dohody a machinácie. Poslanci dostali mandát od občanov, občanom sa zodpovedajú a nie je dôvod, aby občania nemohli skontrolovať, za čo alebo za koho títo poslanci hlasujú, najmä v takej dôležitej veci, ako je voľba ústavných sudcov.
Súčasný návrh zákona takisto vytvára priestor na konflikt záujmov. Ak má ústavný sudca posudzovať súlad zákona s ústavou, a je to zákon, za ktorý predtým hlasoval a ktorý sa prejednával v Národnej rade, tak len ťažko ľudia uveria tomu, že bude v konaní o posúdení súladu ako sudca Ústavného súdu objektívny a nestranný a nebude prenášať svoju politickú minulosť aj do rozhodovania na Ústavnom súde. Čiže cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je odstrániť negatívne vplyvy vyplývajúce z aktívneho pôsobenia sudcu Ústavného súdu v politike, osobitne v tej celoštátnej, pred jeho vymenovaním do funkcie ústavného sudcu, keďže súčasný návrh zákona nestanovuje ani prechodné obdobie, koľko by daný kandidát na ústavného sudcu nemohol pôsobiť v politickej funkcii.
Takisto problémom je horná veková hranica ústavných sudcov. Treba povedať, že priemerný vek sudcov na Ústavnom súde je dnes 63 rokov, čiže je to za hranicou dôchodkového veku a pri všetkých ostatných sudcoch na Slovensku koalícia navrhuje, aby vo funkcii skončili najneskôr vo veku 70 rokov, ale ústavní sudcovia majú mať výnimku, čo je nepochopiteľné a zlé rozhodnutie. V Nemecku je napríklad limit 68 rokov, u nás pán Mamojka, keď skončí na Ústavnom súde, tak bude mať krátko pred osemdesiatkou.
Vekový strop by podľa nás výrazne uľahčil na začiatku aj problém s cyklickou obmenou sudcov a vekový, horný vekový limit nepovažuje za problém ani Benátska komisia, ktorá, mimochodom, hovorí o tom, že tá horná veková hranica v súčasnosti už existuje už vo viacerých krajinách, ako je napríklad Rakúsko, Chorvátsko, Maďarsko, Írsko, Japonsko, Nórsko, Portugalsko alebo Rusko. Vek 70 rokov, kedy by mala automaticky zo zákona zaniknúť funkcia ústavnému sudcovi, je stanove..., by mal byť stanovený rovnako ako vo vládnom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k sudcom všeobecných súdov.
Robert Fico už mesiac straší Slovákov ústavnou krízou, no táto kríza je umelo vyvolaná, pretože táto vládna koalícia už 12 rokov vie, že za 4 mesiace uplynie funkčné obdobie 9 sudcov Ústavného súdu. Ak Robert Fico plánuje vyvolať ústavnú krízu s tým, že SMER bude robiť obštrukcie pri voľbe sudcov, tak by si mali uvedomiť, že takýmto konaním hrubo porušujú záujmy Slovenska a občanov. Tento rok budeme mať príležitosť posilniť jednu z najdôležitejších inštitúcií v štáte a cez nastavenie férových pravidiel a voľbou odborníkov s čistým morálnym profilom. A ja verím, že zas neprevládne politikárčenie, malicherné záujmy strán nad záujmom národa, pretože potrebujeme obnoviť dôveru ľudí v štát a v jeho inštitúcie.
Teraz by som prečítala náš pozmeňujúci návrh, spoločný, druhú časť toho návrhu za strany SaS, za strany SaS, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, SPOLU a SME RODINA (Krátka pauza. Reakcie z pléna.) Áno, v poriadku. My budeme navrhovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nechcete to prečítať naozaj k tomu zákonu, ku ktorému budeme potom rokovať?
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja zhrniem pre pána ministra, pardon... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Takto. Ale naozaj hovoríte o niečom inom, lebo máme dva zákony a sú rozdielne. Takže keď budete hovoriť k veci...
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Prosím vás, nechajte ma dokončiť, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ste chceli prečítať pozmeňovací návrh k zákonu, ktorý neprejednávame teraz.
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Áno. Ešte raz. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Zastavili ste čas.
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Nemusíte mi zastavovať čas, dokončím.
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Teraz som vysvetlila zmeny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Trenčiansky a Žilinský kraj. (Povedané so smiechom.)
Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Teraz som, teraz som vysvetlila zmeny, ktoré budeme navrhovať pri ústavnom návrhu zákona a pri vládnom návrhu zákona k Ústavnému súdu. Pán minister hovoril, že sme mu tieto zmeny poslali neskoro, tak som sa ich snažila vo svojej rozprave všetky zhrnúť. A k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde ich prečítam v nasledujúcej, presné znenie prečítam v nasledujúcej rozprave.
Ďakujem.
