Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.1.2019 o 13:14 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2019 18:56 - 18:58 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Poliačikovi, ktorý hovoril, že sa taktiež podieľal na pracovnej skupine, tak ako hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, aj on poslal svoje pripomienky. Žiaľ, ako vidno, pracovná skupina ich nezapracovala a on ich teraz musí dávať ako pozmeňujúce návrhy.
To isté je v prípade našich návrhov. My sme dávali návrhy na komisiu. Naše návrhy zapracované neboli, preto sme ich podali v podobe pozmeňujúcich návrhov.
Čo sa týka pána Glváča, tak jemu len toľko, že chodil na každé rokovanie komisie, chodil zástupca za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, v tomto prípade konkrétne pán Heger.
Pán Glváč, nehovorte, že klamem, pretože vieme, kto z nás dvoch má zvyk klamať. A je teda veľmi zaujímavé, že na tej skupine chcete vidieť práve mňa, ale jednoducho za nás tam chodil kolega Heger na vašu skupinu. A ako som povedala, my sme poslali naše návrhy, tak ako ich poslal kolega Poliačik, ale tie návrhy zapracované neboli. Ten návrh nie je výsledkom spoločnej práce, je výsledkom práce, neviem, asi koaličných poslancov, pána Glváča, podľa toho ten návrh aj vyzerá.
Ale hovorím, dá sa ten návrh vylepšiť, padli tu viaceré a ešte aj kolegovia povedia ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktorými ten, tá novela môže byť zásadne lepšia, a my sa vôbec nebránime, ak naše pozmeňujúce návrhy budú prijaté, tak ten návrh jednoducho podporíme.
A bola by som rada, keby sa tu nepoužívali takéto expresívne vyjadrenia. Tie si môžte používať na facebooku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2019 18:35 - 18:37 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za konštruktívne pripomienky. My sme navrhovali, aby sa zjednotili majetkové priznania pre všetkých, ktorí majetkové priznania podávajú, vrátane sudcov napríklad.
No, ja by som určite podporila návrh, aby majetkové priznania boli verejné a aby boli publikované na jednom mieste. A takisto aby sa podávali len jedenkrát. Nemusia sa vypĺňať trikrát.
Čo sa týka tých...
A úplne ideálne, ale to už hovorím, že žijeme v ideálnom svete, by to fungovalo automaticky. To znamená, že keď verejný funkcionár si kúpi auto, tak, samozrejme, v policajnej databáze sa ukáže, že si kúpil auto, a automaticky sa to preklopí do jeho majetkového priznania, zapíše do katastra novú nehnuteľnosť. Automaticky sa to preklopí do majetkového priznania a nemusíme sa trápiť, že niečo zabudol alebo tam niekto niečo nedal. Čiže toto by bol taký ideálny, ideálny scenár.
A preto ja si myslím, že by bolo dobré to zjednotiť pod jednu strechu, pod jeden úrad, ktorý by to, ktorý by to mal na starosti. Áno, to je, myslím, že taký akože pekný príklad, keď ste povedali, že vy školíte tých vašich zamestnancov v etike. Nie všade to robia. Nie všade to robia a mali by to, tieto školenia by mali byť jednak aj vo verejnej správe, na župách, v štátnej správe. Pretože si myslím, že mnohé chyby, ktoré sa v tejto oblasti robia, nie sú ani tak zo zlého úmyslu ako, ako z nevedomosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2019 18:03 - 18:31 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, vládna koalícia konečne po troch rokoch predkladá novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a cieľom tohto zákona je, aby sa upravili majetkové priznania politikov a verejných funkcionárov. Je to ústavný zákon, na tento zákon vládna koalícia potrebuje 90 hlasov, teda ústavnú väčšinu, a zároveň vládna koalícia zaradila do rokovania programu bod o zbavení, zbavení mandátu Igora Matoviča.
Predstavitelia vládnej koalície sa vyjadrili, že ak podporíme tento ústavný zákon, ktorý rieši konkrétny príklad aj Igora Matoviča, tak ho mandátu nezbavia, pretože novela opravuje niektoré nedostatky.
Ja na to hovorím to, že takto sa dobrá politika pre ľudí robiť nedá. Buď je zákon dobrý a podporíme ho, alebo zákon dobrý nie je a nepodporíme ho, aj keby zbavili mandátu pána Matoviča.
Zákon, ktorý predkladá vládna koalícia, má významné nedostatky, my sme pripravili viaceré pozmeňujúce návrhy. Ja budem čítať aj odôvodnenia, aj pozmeňujúce návrhy, ja len poviem také, tak k tej filozofii, že čo je pre nás najdôležitejšia zmena.
Najdôležitejšia zmena je, aby sme mohli sledovať prírastok majetku politikov. To je zmysel majetkových priznaní. Nie je zmysel majetkových priznaní to, že či má politik dva byty, alebo či vlastní jedno auto, ale kľúčové je, aby sme sledovali, ako majetok politika jeho počas pôsobenia v politike rastie.
Medzi nami totiž máme viacerých politikov, ktorí prišli do politiky takpovediac s prázdnymi rukami. Bývali v panelákových bytoch, nemali nič pred príchodom do politiky. Po pár rokoch v politike zrazu majú vily, apartmány v zahraničí, nosia na rukách hodinky za 20-tisíc eur, robia nevídané obchody, napríklad nakúpia pozemky za 25-tisíc, predajú ich za 528-tisíc eur, pretože zázrakom na tých pozemkoch sa stavia rýchlostná cesta. Po rokoch v politike, hoci tvrdia, že žijú len z poslaneckého platu, majú na účtoch milióny eur. Pán Kaliňák roky zavádzal verejnosť tvrdením, že výhodne investoval peniaze na burze, že do nejakých zázračných akcií, no v skutočnosti hlavne obchodoval s daňovým podvodníkom Bašternákom. Alebo najnovšie Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu, podľa medializovaných informácií a jeho majetkového priznania v roku 2013 pán Harabin zarobil zhruba 71-tisíc eur, zároveň uvádza, že v tom istom roku ušetril 70-tisíc eur a v tom istom roku kúpil pozemok za 150-tisíc eur. Tak ja teda neviem, odkiaľ na to všetko zobral peniaze.
Nám záleží na tom, aby ľudia mali nástroj, ako lepšie kontrolovať politikov a vysokých štátnych funkcionárov, lebo týka sa to nielen politikov, ale aj ich.
Ja som požiadala včera predsedov poslaneckých klubov koaličných, aby naše pozmeňujúce návrhy podporili, je to pre nás dôležitý zákon a hovorím, že veľmi radi ho podporíme, ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy, ktorými môžeme vylepšiť túto novelu zákona o majetkových priznaniach. Ja verím, že nad politikárčením prevládnu záujmy Slovenska a záujem na lepšom spravovaní krajiny.
Politici a verejní funkcionári každý rok rozhodujú o použití majetku štátu a rozhodujú o tom, kam pôjdu miliardy eur z peňazí daňových poplatníkov a ľudia preto majú právo vedieť a kontrolovať, či tieto svoje obrovské právomoci politici a verejní funkcionári nezneužívajú na vlastné obohatenie sa.
Teraz prečítam odôvodnenia k jednotlivým pozmeňujúcim, pozmeňujúcim návrhom. Žiaľ, musím ich prečítať všetky naraz a potom budem čítať tie samotné pozmeňujúce návrhy.
Meníme, jeden z pozmeňujúcich návrhov sa týka povinnosti verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi. Ústavný zákon síce upravuje povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem, ale neupravuje žiadnu sankciu. My navrhujeme, aby v prípade, ak si verejný funkcionár túto povinnosť splní, nebol jeho hlas započítaný do výsledku hlasovania o takejto veci. A v prípade, ak túto povinnosť poruší, bol sankcionovaný rovnako ako pri porušení čl. 7 ústavného zákona, čo je najmiernejšia sankcia.
Ďalší bod, ktorý meníme, sú pasívne príjmy. Súčasné znenie čl. 7 nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy napríklad z dividend alebo z prenájmu. Môže to byť preto, že v tejto veci neexistuje právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu. To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona, porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu navrhujeme spresnenie ustanovenia a doplnenie úpravy o uvedenie ďalších príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur v danom kalendárnom roku, ako aj uvedenie podielov v prípade čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.
Ďalším bodom, ktorý v pozmeňujúcich návrhoch meníme, je zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti oznámení podľa čl. 7 ods. 1, a navrhujeme, aby v samotnom oznámení verejný funkcionár explicitne uvádzal svoje prírastky, či už ide o zamestnanie, funkciu, činnosti, príjmu majetku za kalendárny rok, za ktorý podáva predmetné oznámenie, v porovnaní s predchádzajúcim kalendárnym rokom. Napríklad uvedie, že v danom roku nadobudol 3 nové motorové vozidlá, 2 byty, 35 akcií v obchodnej spoločnosti XZ. Prírastok sa uvedie podľa svojho druhu a podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 1 písm. b) a ž), pričom majetkový prírastok sa podrobnejšie uvedie aj podľa druhu uvedeného v čl. 7 ods. 4.
Ďalším bodom, ktorý meníme, je navrhované, sankcia za porušenie povinnosti oznámiť svoj osobný záujem na veci definovaný v čl. 6 ústavného zákona.
Ďalej zmena sa týka, že explicitne vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax určujeme, že rozhodnutie o zastavení konania obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku obdobne, ako je to v prípade rozhodnutia podľa súčasného znenia v čl. 9 ods. 6 ústavného zákona.
Takisto navrhujeme, a toto je podľa nás veľmi dôležité, aby sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohla odvolať okrem verejného funkcionára aj jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, pričom sa predlžuje lehota z 15 na 30 dní. Podľa doterajšej úpravy Ústavný súd vo veci rozhoduje konečným spôsobom a môže ho potvrdiť alebo zrušiť a navrhujeme, aby odvolací orgán mohol vo veci nielen rozhodnúť s konečnou platnosťou, ale mohla sa vec vrátiť aj na opätovné prerokovanie, rozhodnutie. A zároveň navrhujem zaviesť takzvanú autoremedúru, teda aby svoje rozhodnutie mohol opraviť aj samotný prvostupňový orgán.
Dopĺňame aj do formulárov majetkových priznaní uvedenie prírastku majetku verejného funkcionára za daný kalendárny rok.
V druhom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme rozšíriť pôsobnosť ústavného zákona aj na predsedu a podpredsedov Dopravného úradu, ktorí boli aj v tejto novele opomenutí. Zákonom č. 402/2013 o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade bol zriadený nielen Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ale bol zriadený aj Dopravný úrad, pričom ich postavenie je v štruktúre štátnej správy porovnateľné. Jedná sa o úrady štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou. Je teda logické, že majetkové priznania budú podávať aj predseda a podpredsedovia Dopravného úradu.
Takisto navrhujeme, nahrádzame pôvodné vyčíslenie hodnoty prijatého daru alebo iných výhod pevnou sumou 5-tisíc eur, nie príslušným násobkom minimálnej mzdy.
Posledný pozmeňujúci návrh sa týka, rozširuje sa osobná pôsobnosť ústavného zákona aj na osoby zastupujúce štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou účasťou štátu, napríklad v správnej rade. Je potrebné, aby tento zákon platil rovnako pre všetkých, ktorí v akejkoľvek forme majú zásadný vplyv na fungovanie právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Súčasné znenie nepokrýva všetky tieto situácie.
Ponecháva, takisto veľmi dôležitý bod, ponecháva sa pôvodná právna úprava, v zmysle ktorej posudzovanie oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov primátora a starostu mestskej časti v Bratislave a Košiciach zostáva v kompetencii komisie mestského (miestneho) zastupiteľstva a v prípade predsedu vyššieho územného celku zostáva toto posudzovanie v kompetencii komisie zastupiteľstva vyššieho územného celku.
Ten návrh na zmenu je nelogický, presunúť to na výbor Národnej rady a nevidíme dôvod, aby sa presúvali ďalšie právomoci, ktoré patria do kompetencie miest a obcí, na Národnú radu, nie je dôvod, aby to kontroloval príslušný výbor Národnej rady. Je to vlastne také pokračovanie v snahe degradovať miestne a mestské zastupiteľstvá a ich poradné, iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány, akými sú aj komisie na ochranu verejného záujmu, tým, že sa im postupne odnímajú všetky, všetky právomoci. A toto bola jedna z právomocí.
A prijatím návrhu o presune právomocí kontrolovať majetkové priznania županov a primátorov príslušným výborom Národnej rady by to znamenalo len ďalšie prehlbovanie anomálie, ktorá sa spomedzi európskych krajín týka aj s prihliadnutím na analýzy Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady len Slovenska, a síce to, že obecné, miestne, mestské zastupiteľstvá nemajú vo vnútroštátnej legislatíve zakotvené dostatočné kontrolné právomoci a právomoci vyvodzovať sankcie voči primátorom a starostom obcí, mestských častí a miest, aby táto možnosť, ale táto možnosť je ponechaná výlučne na inštitút referenda a ľudové hlasovanie, ktorého podmienky, samozrejme, nie je také ľahké, nie je také ľahké naplniť.
Ešte pred tým, ako prečítam konkrétne znenie týchto pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov aj vzhľadom na ten posledný bod, že prenášame ďalšie, ďalšie, ďalšiu záťaž na výbor Národnej rady, je treba povedať, že ten výbor Národnej rady je politickým orgánom, ktorý má rozhodovať objektívne o udelení, o udelení sankcií. Ale je to len politický výbor, ktorý je zložený z poslancov, politikov a nie je predsa normálne, aby tento výbor rozhodoval o týchto veciach.
V niektorých krajinách majú na to zriadený...
Toto je nad rámec pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
V niektorých krajinách majú zriadený špeciálny úrad, ktorý sa zaoberá etikou a integritou nielen poslancov, politikov, ale aj ostatných verejných funkcionárov a tieto veci kontroluje a vydáva odporúčania práve tento nezávislý úrad. Všetci dobre viete, najmä tí, ktorí boli predsedovia tohto výboru, viete, že ten výbor je poddimenzovaný, že jednoducho tam je zopár ľudí, predseda, tajomníčka výboru, sekretárka, a nie je možné, aby tento výbor relevantne a dostatočne preveril majetkové priznanie verejných funkcionárov, aby si overil, či informácie, ktoré uvádzajú vo svojich majetkových priznaniach, sú pravdivé, či sú úplné, a preveril si nasledujúce skutočnosti.
Keď sa pozrete na judikatúru Ústavného súdu, tak vidíte, že často Ústavný súd skonštatoval, že jednoducho výbor neposkytol žiadne dôkazy ani nepreskúmal prípad verejného funkcionára, ktorému udelil napríklad sankciu. Čiže tento zákon ja vnímam ako takú, prvý krok dopredu, ale z dlhodobého hľadiska by podľa mňa bolo prínosné, keby vznikla nejaká dohoda naprieč politickým spektrom na vytvorenie takéhoto úradu, prípadne aby sa kompetencie, kompetencie tohto výboru presunuli napríklad na úrad, ktorý sa vytvára v rámci zákona o oznamovateľoch protispoločenskej činnosti. Tam ten úrad už bude vytvorený v rámci tohto zákona, bude mať nejaké kompetencie a myslím si, že nebol by problém, keby táto agenda sa presunula pod tento úrad.
A zároveň by tam mala spadať aj agenda nejakej, hovorím, integrita, školenia pre celú, pre celú štátnu, verejnú správu, napríklad v inštitúciách Európskej komisie každý nastupujúci pracovník mal niekoľkodňové školenie. Integrita, prijímanie darov, správanie sa vo funkcii. Tento orgán zároveň alebo táto inštitúcia zároveň kompetentne hovorí tým, ktorí sa na ňu obrátia, či alebo čo je možné, čo je etické, a zároveň by bola určite väčšia záruka, že rozhodne objektívnejšie o sankciách ako nejaký výbor Národnej rady, ktorý je zložený z politikov. Jednoducho to nie je možné, aby výbor zložený z politikov rozhodoval v takýchto prípadoch objektívne. A vidíme to aj na následne rozhodnutiach Ústavného súdu, keď sa verejní funkcionári odvolali.
No, takže to by bola taká vízia z dlhodobého hľadiska. Ja by som bola veľmi rada, keby táto novela, keby táto novela prešla, keby sme ju dokázali schváliť, keby sme sa dokázali dohodnúť na týchto pozmeňujúcich návrhoch. My sme otvorení diskusii, tieto pozmeňujúce návrhy koaličným klubom som poslala, sme prístupní rokovať o nich, ak máte k nim nejaké pripomienky, privítam konštruktívnu diskusiu na túto tému. Lebo, hovorím, záleží mi na tom, aby ten zákon bol dobrý, aby sme ho schválili, a na to je potrebná aj vaša spolupráca, aj vaša politická vôľa.
Ďakujem. Prosím zastaviť čas, budem čítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 9 v čl. 2 ods. 1 písm. zc) sa na konci vkladajú tieto slová: „a osôb zastupujúcich štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou majetkovou účasťou štátu".
2. V čl. I sa za bod 28 vkladá nový bod 29, ktorý znie: 29. V čl. 7 ods. 5 písm. b) prvej vete sa slová „poslanec mestského zastupiteľstva a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisii mestského (miestneho) zastupiteľstva" nahrádzajú slovami „primátor mesta a poslanec mestského zastupiteľstva komisii mestského zastupiteľstva a starosta mestskej časti v Bratislave a Košiciach a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach komisii miestneho zastupiteľstva".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 29. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v bode 30 v čl. 7 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "O podaní oznámenia na tomto tlačive vystaví orgán podľa odseku 5 verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie."
5. V čl. I bode 38 v čl. 8 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "O podaní oznámenia na tomto tlačive vystaví orgán podľa odseku 5 verejnému funkcionárovi písomné potvrdenie."
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 7 v čl. 2 ods. 1 písm. zb) sa za slovo „služieb" vkladajú slová „a predsedu a podpredsedu Dopravného úradu".
2. V čl. I v bode 25 sa za slová „10-násobok minimálnej mzdy" sa slová "10-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „5 000 eur".
3. V čl. I bode 28 v čl. 7 ods. 4 písm. b) až d) sa slová „35-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „10 000 eur" a v písmene e) a f) sa slová „35-násobok minimálnej mzdy" nahrádzajú slovami „5 000 eur".
Tretí pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/ 2005 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 22 v čl. 6 ods. 1 sa za slovo „veci" vkladá bodka a pripája sa táto veta: „V takom prípade sa jeho hlas nezapočítava do výsledku hlasovania o tejto veci."
2. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: 25. V čl. 7 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
„d) svoje príjmy, vrátane paušálnych náhrad, dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, ktoré verejný funkcionár v uvedenom období vykonával, ako aj ďalšie príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní, a ostatné finančné príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov, ak sú vyššie ako 100 eur ročne,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodinný stav, adresa trvalého pobytu a údajov o podieloch vo vzťahu k majetkovým pomerom,".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: 26. V čl. 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) prírastok týkajúci sa funkcií, zamestnaní, činností, príjmov, majetkových pomerov, darov a iných výhod, ktorým sa na tieto účely rozumie rozdiel medzi jednotlivými údajmi v písomnom oznámení podľa čl. 7 ods. 1 za príslušný kalendárny rok a údajmi v tomto oznámení za predchádzajúci kalendárny rok s uvedením jeho druhu podľa písmen b) až e) a pri majetkových pomeroch aj podľa odseku 4."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie: 48. V čl. 9 ods. 10 písm. a) sa za slovo „povinnosti" vkladajú slová „oznámiť svoj osobný záujem podľa čl. 6 a porušenie povinnosti".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 55 znie: 55. V čl. 9 ods. 13 sa vypúšťajú slová „alebo zákonom", slovo „svojej" sa nahrádza slovom „verejnej", bodkočiarka sa mení na bodku a vypúšťajú sa slová „také rozhodnutie je konečné."
Za druhú vetu sa vkladajú nová tretia veta a štvrtá veta, ktoré znejú: „Pokiaľ orgán neprijme rozhodnutie o zastavení konania, konanie sa zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku."
6. V čl. I za bod 61 sa vkladá nový bod 62, ktorý znie: 62. V čl. 10 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa čl. 9 ods. 9 a 13 môže dotknutý verejný funkcionár alebo jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhodol, podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia verejnému funkcionárovi, okrem konania, ktoré bolo zastavené za porušenie povinnosti podať oznámenie v lehote stanovenej v čl. 7. Príslušný orgán, ktorý vo veci rozhodoval, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tento orgán odvolaniu nevyhovie, postúpi ho v lehote 30 dní na rozhodnutie Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o odvolaní do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I v bode 64 sa čl. 12b dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Vyjadrenie prírastku podľa čl. 7 ods. 1 písm. g) týkajúceho sa darov a iných výhod, podľa čl. 7 ods. 1 písm. f) a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 4 písm. e) a f) sa prvýkrát použije pri oznámeniach podľa čl. 7 ods. 1 podaných po 1. januári 2021."
8. V čl. I bode 65 sa príloha č. 1 dopĺňa časťou E), ktorá znie:
"E) Prírastok týkajúci sa funkcií, zamestnaní, činností, príjmov, majetkových pomerov, darov a iných výhod [čl. 7 ods. 1 písm. g) ústavného zákona].
Prírastok týkajúci sa zamestnania a činnosti podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa funkcií podľa čl. 7 ods. 1 písm. c) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa príjmov podľa čl. 7 ods. 1 písm. d) ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona v členení podľa čl. 7 ods. 4 ústavného zákona:
Prírastok týkajúci sa darov a iných výhod podľa čl. 7 ods. 1 písm. f) ústavného zákona:"
Ďakujem. Prečítala som všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 14:42 - 14:43 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja doplním kolegu Budaja ešte o tie prijaté vklady. To znamená, koľko ľudia dávajú na hazard. No výherné prístroje 180 miliónov, to je rok 2017, kurzové, odvtedy vlastne stále to rastie a rastie, hej? Čiže len rok 2017. Výherné prístroje 180 miliónov, kurzové stávky 1,1 miliardy, kasína 79 miliónov, výherné prístroje v kasíne 119 miliónov, pardon, je tu strašne veľa čísiel, číselné lotérie 165 miliónov, okamžité lotérie 63 miliónov, bingo 9 miliónov, stávky na dostihy 122-tisíc. Ostatné elektronické mechanické rulety 63 miliónov, videohry 1,7 miliardy, internetové hry 222 miliónov, kartové hry mimo kasína 6 miliónov. Podcenila som to, celkovo, koľko dávajú ľudia do hazardu, je 3,7 miliardy eur, 3,7 miliardy eur. My sa bavíme o biznise za 3,7 miliardy eur, pán Farkašovský. Toto sú údaje, nech sa páči, ja dúfam, že teraz prehodnotíte to veto prezidenta, pretože to nie sú drobné, sú to 3,7 miliardy eur, ktoré dávame, časť, veľkú časť z toho dávame do rúk finančným skupinám a dávame to do rúk súkromným prevádzkovateľom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 14:32 - 14:32 hod.

Veronika Remišová
Ďakujem kolegom. Ja by som sa len chcela opýtať pána kolegu Farkašovského, keď vám poviem zdroj, tak neprelomíte prezidentovo veto? Neschválite tento zákon?
No ale teraz k tým zdrojom. Ja by som vám ukázala aj graf, ale nemôžem vám ho ukázať, keďže to máme zakázané v rokovacom poriadku a zdroje sú priamo z ministerstva financií. Čiže mali by ste teda tie informácie mať aj vy, keby ste sa o to zaujímali a si ich vypýtali. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2019 14:16 - 14:26 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, ja už som vystupovala v rozprave k tomuto zákonu. Predkladali sme množstvo pozmeňovákov, ako to povedali už moji kolegovia, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že toto je zákon, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje reguláciu a vývoj hazardu na Slovensku, tento zákon. Nezlepšuje vôbec úpravu hazardu. Čo je najhoršie, liberalizuje, alebo lepšie povedané, privatizuje internetový hazard. Ja vôbec nerozumiem logike tohto zákona, prečo my, Slovenská republika, prečo potrebujeme liberalizovať alebo privatizovať najlukratívnejšie odvetvie hazardu? Prečo to potrebujeme, prečo to potrebujeme, tento lukratívny segment posunúť do rúk súkromníkom?
Doteraz mal monopol na prevádzku hazardných hier cez internet, ako je napríklad poker alebo ruleta, tak doteraz to mohol prevádzkovať len štátny podnik Tipos a výnosy z tohto štátneho podniku idú na podporu športu, časť z tých výnosov. Tento zákon chce umožniť to, aby z internetového hazardu mohli profitovať aj súkromné firmy, napríklad poviem jednu - Fortuna, kde je väčšinovým vlastníkom Penta alebo Niké. O to je to záhadnejšie, že Robert Fico vždy hovoril, že jednak, že má rád finančné skupiny ako koza nôž. To bola jedna taká rétorická, rétorický odkaz, ktorý vždy hovoril, a druhé, vždy protestoval proti privatizácii všetkého štátneho. A tu sme v situácii, kedy obrovské lukratívne odvetvie, ktoré doteraz reguloval štátny podnik Tipos, ideme posunúť súkromným prevádzkovateľom.
Jeden z argumentov, ktorý zaznel, bol, že teraz štátu unikajú zisky z neregistrovaných prevádzkovateľov. Tento argument však neobstojí, pretože ak štát teraz nevie blokovať prevádzkovateľov hazardu registrovaných niekde na Belize, je takmer stopercentne isté, že to nebude vedieť robiť ani zajtra, keď nadobudne účinnosť tento, alebo o mesiac, kedy má nadobudnúť účinnosť tento zákon.
Druhá veľmi podstatná vec je, že licencie si pravdepodobne nezakúpia všetci prevádzkovatelia. Niektorí to už cez médiá avizovali, že trh na Slovensku je malý a kupovať licenciu sa neoplatí. Čiže ak štát nemá zdroje teraz, aby čiernych prevádzkovateľov blokoval, určite to nebude vedieť urobiť, ani keď začne platiť tento zákon. Buď to vie zabezpečiť, alebo to nevie zabezpečiť. To je jedno, či ten zákon bude platiť, alebo nebude platiť. Každý, kto sa trochu zaoberá hazardom a hazardnými hrami, veľmi dobre vie, že budúcnosť hazardu je práve na internete. Keď si pozrieme štatistiky napríklad v Bratislave, tak vidíme, že počet hracích automatov postupne klesá, nahrádzajú ich videohry a vo svete najväčšie zisky dosahujú práve prevádzkovatelia internetového hazardu.
Keď už nechceme zakázať internetový hazard úplne, tak ho mohol naďalej prevádzkovať štátny podnik Tipos, zvýšiť zisky a tie zisky mohli ísť do napríklad, buď teda do toho športu, ale aj na liečbu, na liečbu patologických hráčov. Regulácia vo všeobecnosti by sa mala pri hazarde skôr zvyšovať, ako uvoľňovať. A vieme, že vo svete sú krajiny, kde hazard, na hazard má štát monopol. Prečo my, Slovensko, by sme toto zlaté vajce hazardu mali púšťať do rúk súkromných skupín?
Ďalším škodlivým návrhom v novom zákone je vytvorenie nového úradu. Je to zase len zbytočné rozrastanie byrokracie a skúsenosti najmä z Bratislavy nám hovoria o tom, že nie je dobré, keď sa obciam odobrala možnosť výkonu dozoru a orgány kontroly sa zužujú. Vytvorením nového orgánu sa stráca politická zodpovednosť za hazard, ktorú doteraz nieslo ministerstvo financií, a tá zodpovednosť sa prenáša niekde úplne inde na úrad, na ktorý vlastne ani nebudem, teoreticky nebudeme mať dosah.
Úrad má byť financovaný aj z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier, ale pri takomto obrovskom biznise, ako je hazard, je potrebná mimoriadne transparentná a prísna kontrola a nezávislosť regulačného úradu. V návrhu zákona sa rieši len nezávislosť alebo nezlučiteľnosť s členstvom v štatutárnych orgánoch, v dozorných orgánoch a v kontrolných orgánoch prevádzkovateľa hazardnej hry, funkcia prokuristu, prevádzkovateľa hazardnej hry alebo zamestnanca prevádzkovateľa hazardu, ale len pri generálnom riaditeľovi úradu. Nikoho nezaujímajú napríklad prepojenia takejto osoby v minulosti. On mohol včera pracovať vo firme, ktorá prevádzkuje hazard, alebo mohol mať iné prepojenia. Nezaujímajú, nezaujímajú, v zákone nemajú miesto ani obchodné väzby a podobne. Takisto by konflikt záujmov mal platiť nielen na generálneho riaditeľa, ale aj na nižšie pozície v tomto úrade. Ako hovorím, hovoríme o obrovskom objeme financií.
Zákon nezlepšuje ani postavenie a právomoci obcí. V zákone ostala sporná petícia. My sme to už viackrát namietali, žiadali sme, aby sa petícia odstránila. Zákon takisto umožňuje, aby herne boli v blízkosti liečební alebo škôl. Nechávajú to na samotné obce, aby to rozhodli, aby si to upravili vo všeobecne záväznom nariadení, hoci takéto ustanovenia by mal regulovať priamo zákon.
Táto vládna koalícia sa neustále oháňa nejakými sociálnymi balíčkami, ale na druhej strane ide zvýšiť obrovské zisky súkromným firmám a finančným skupinám, a to na úkor najohrozenejších skupín obyvateľstva. Aby sme si vedeli predstaviť, koľko dajú ľudia na hazard ročne, tak ľudia na hazard ročne dajú viac ako jednu miliardu eur. To sú obrovské peniaze. Viac ako jednu miliardu eur. Viaceré štúdie dokázali, že náklady spojené s hazardom ďaleko prevyšujú akúkoľvek prospešnosť tohto podnikania pre štát aj pre obyvateľov. U hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva, zadlženosti. Niektorí hráči v priebehu jedného večera dokážu prehrať tisíce eur. Vedie to k neschopnosti splácať dlhy a následne k exekúciám. U hráčov sa vo všeobecnosti, a to nehovorím ja, to hovoria vedecké štúdie, zhoršuje kvalita práce, zhoršuje sa produktivita, čím následne trpí súkromný sektor, ale trpí tým aj štát. V konečnom dôsledku kvôli patologickému hráčstvu príde o prácu viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva a z pracovného trhu sa strácajú cenní zamestnanci, kvalifikovaní pracovníci a ľudský potenciál.
Ja by som vás chcela vyzvať, aby sme neprelomili veto prezidenta, pretože tento zákon prináša prospech v prvom rade prevádzkovateľom hazardu, finančným skupinám, no nie ľuďom. A spoločenské náklady za prijatie tohto zákona zaplatíme my všetci z našich daní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.1.2019 13:14 - 13:14 hod.

Veronika Remišová
Žiadame, aby schôdza, súčasná schôdza pokračovala až do prerokovania všetkých bodov programu, nie tak, ako bolo navrhované na grémiu. A takisto navrhujeme, aby sa v piatok hlasovalo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.1.2019 13:07 - 13:08 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem. Navrhujem zaradiť do programu rokovania Národnej rady nový bod, ktorý som už predložila predsedovi Národnej rady, v rámci ktorého Národná rada prerokuje mimoriadne závažné informácie súvisiace so súčasnou situáciou v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o podozrenia, že zavraždeného Jána Kuciaka dal na pokyn vtedajšieho policajného prezidenta lustrovať vysoký policajný dôstojník, bývalý policajný prezident Gašpar aj napriek tomu v súčasnosti pôsobí ako poradca na ministerstve vnútra. Zároveň sa množia podozrenia z prepojenia policajných špičiek a skupinou okolo oligarchu blízkeho strane SMER, ktoré doteraz nikto nevyšetril. Ide pritom o podozrenie z únikov informácií, nelegálneho sledovania a ďalších mimoriadne pochybných aktivít, ktorými mohlo dochádzať k zneužívaniu právomocí verejných činiteľov koordinovanou formou na najvyšších miestach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.12.2018 12:56 - 12:56 hod.

Veronika Remišová
V mene poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by som chcela vám zaželať príjemné, radostné sviatky. Do nového roku veľa dobrých nápadov, ale nie také nápady, ako boli posledné dva návrhy zákonov. Všetko dobré prajeme kolegom. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 12:05 - 12:07 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Gáborovi Grendelovi, ktorý zhrnul naše najväčšie výhrady voči tomuto zákonu. V podstate postava policajného prezidenta je najdôležitejšia v Policajnom zbore a tento človek, ak to bude, ak to bude zase typ človeka, akého vyberá bežne vládna koalícia, tak môže byť dlhodobo prekážkou k uplatňovaniu práva a spravodlivosti na Slovensku na dlhé roky.
Nám vždy išlo o to, aby sa na vysoké funkcie štátnych orgánov alebo na ministerstvách vyberali ľudia čestní, schopní ľudia a odborníci, a budeme teda pozorne sledovať výber policajného prezidenta. Samozrejme, nejakým zázrakom sa môže stať, že na tomto poste sa ocitne takýto človek, charakterný, odborník, profesionál, nezviazaný s vládnou koalíciou, nestranný, nezávislý.
To by bolo veľmi dobré, ale poznajúc vládnu koalíciu a poznajúc praktiky vládnej koalície, jej nominácie, naposledy nominácia na post viceguvernéra NBS, tak, žiaľ, pravdepodobne je to len utópia.
A ako povedal môj kolega Grendel, toto bude jeden z prvých zákonov, ktoré, keď budeme v budúcej vláde, tak zmeníme.
Skryt prepis