Videokanál poslanca

Ďakujem kolegovi Poliačikovi. Pripomenul jednu veľmi dôležitú vec, hovoril o vede a výskume, týka sa to programu Horizont. Do programu Horizont Slovensko dáva nepomerne viac peňazí, ako z neho dostáva, niektoré prepočty dokonca hovoria o pomere na každé euro, ktoré ide od nás do programu Horizont, my dostaneme len jednu pätinu, 20 centov, čo je žalostne málo, a je to výsledok toho, že sme nepripravení a nerobíme nič pre to, aby sme mohli čerpať, aby sme mohli čerpať podporu aj z toho európskeho programu, kde sú veľké peniaze.
Kolega Poliačik sa mýlil ale v jednom, pani ministerku si budeme pamätať (povedané so smiechom), myslím, že aj kolegovia v Slovenskej akadémii vied si veľmi dobre zapamätajú toto obdobie ako obdobie, kedy Slovenskú akadémiu vied ministerstvo skoro položilo na kolená. Študenti si to takisto budú pamätať, budú si to pamätať ako obdobie, kedy plagiátorstvo a opisovanie je niečo, za čo nemožno šikanovať, lebo však to sú len nejaké úvodzovky. A vedci si to takisto budú pamätať ako rok, kedy sa prideľovali dotácie firmám, ktoré nikdy výskum a vývoj nerobili, a, žiaľ, je to smutné a nášmu školstvu to vôbec nepomôže.

Ďakujem kolegovi Sopkovi, že z vlastnej skúsenosti hovoril o problémoch, ktoré má naše školstvo. A ja by som chcela len doplniť k tomu, čo hovoril o internom audite, že neverí, že nejaký audit preverí tieto pochybenia.
Áno, spoliehať sa na interný audit ministerstva je zrejme naivné, pretože ak ministerstvo doteraz nedokázalo odhaliť obrovské pochybenia, napríklad zle sčítané body, tá firma, ktorú sme spomínali, to nebol jediný príklad, tie body boli chybné vo viacerých hárkoch, nedokázali odhaliť rôzne anomálie v hodnotení, tak je asi naivné sa spoliehať, že vnútorný ministerský audit teraz niečo odhalí, vyrieši.

Ďakujem. Ja len na vystúpenie kolegu Petráka by som chcela povedať, že mimoriadne schôdze vôbec nie sú o politických bodoch. Na tom sa zhodneme, že jednoducho v prvom rade nám ide o to, aby 33 mil. z peňazí ľudí, čo platia dane, aby boli rozdelené zmysluplne, transparentne a férovo.
So stanoviskom rektorskej konferencie sa stotožňujem, ale to stanovisko nemá nič spoločné s bodmi, ktoré prejednávame teraz na tejto mimoriadnej schôdzi. A ja si myslím, že je potrebné vyhlásiť výzvy, že je potrebné eurofondy efektívne a zmysluplne čerpať, pretože sme v piatom roku, a vidíte, že eurofondy čerpáme tak, že musíme, že jednoducho prídeme minulý rok 27 mil. eur, teraz o 80 mil. eur. A skúsenosti z minulého programového obdobia nám ukazujú, že ak sa čerpanie nechá na poslednú chvíľu, tak dochádza k rôznym zle manažovaným projektom a musíme vracať obrovské množstvo peňazí do Bruselu.
A posledná vec, kolega Petrák, povedal si, že išlo opäť, že pôjde, tak to pôjde opäť o mediálnu bublinu. Tu som sa chcela spýtať, čo boli tie mediálne bubliny, pretože eurofondový škandál teda žiadna bublina ani hystéria, ako to nazýva pani ministerka, nebol. Jednoducho, ako aj pani ministerka uviedla, vec prešetrujú orgány činné v trestnom konaní, podávali sme podnet na OLAF, prešetruje to aj OLAF, prešetruje to aj, prešetril to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý ukázal obrovské pochybenia obrovských rozmerov, takže nebola to žiadna mediálna bublina.

Ďakujem veľmi pekne kolegom. Najprv sa vrátim len k poslednej poznámke kolegyni Milanovej.
Najprv daná firma dostala z Pôdohospodárskej platobnej agentúry dotáciu na výstavbu vidieckej pekárne a následne teraz si požiadala o stimuly na, na matematické inžinierstvo. Takže aj z tohto je vedieť, aké firmy sa v tom zozname ocitli.
Teraz k, ku kolegyni Antošovej a kolegu Soboňu. No to je tak u vás, že vám keď dôjdu vecné argumenty, kedy by ste mali reagovať na fakty, ktoré zazneli, tak začnete osobne útočiť. Áno, manžel je členom monitorovacieho výboru, je to bezplatná funkcia. Správu z monitorovacieho výboru by ste si mohli prečítať aj vy, keby ste mali o to záujem. A keby ste si ju prečítali, ako si ju prečítal ktokoľvek, kto mal záujem, tak by ste nemohli tvrdiť to, čo ste tvrdili, že som hovorila bludy. Pretože z tej správy jasne vyplýva, že jednoducho to bremeno, ak sa tie projekty raz začnú implementovať z tej, z tej výzvy, tak jednoducho to bremeno nebude niesť už Európska komisia a nebudú platené z eurofondov. Pána ministra Draxlera sa nezastávam. Pána ministra Draxlera, práve naopak, ja som citovala jeden jeho projekt, ktorý on podporil, o ktorom si myslím, že podporený byť nemal, a pýtam sa pani ministerky, či tento projekt, keďže už skončil je to jeden z mála projektov, ktorý skončil, pýtam sa, aké reálne výsledky tento projekt dosiahol. Práve preto, aby sa teda vyhodnotilo, či vôbec má zmysel podporovať z kapitoly školstva, ak, či má vôbec podporovať význam súkromné firmy. Však o to ide, máme len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, pani ministerka, ja budem reagovať veľmi vecne na, na slová pani ministerky, ktoré uviedla.
Pani ministerka sa pousmiala, že odvolávanie je na základe medializovaných informácií, ako keby medializované informácie nemohli byť uvádzané ako zdroj. A zase sa vrátim k nástenkovému tendru. V nástenkovom tendri polícia začala konať na základe medializovaných informácií. Na základe informácií, ktoré zverejnili médiá. Prečo..., pretože väčšinou to tak chodí v tejto republike a za vlád Slovenskej národnej strany, SMER-u a teraz aj MOST-u, že polícia nekoná na základe podnetov zo samotného ministerstva, hoci ministerstvo má k dispozícii stovky úradníkov, interný audit, máme k dispozícii Najvyšší kontrolný úrad, prokuratúra môže konať ex offo, sama od seba. Ale väčšinou na to musia upozorniť médiá, musia na to upozorniť neziskové organizácie ako Nadácia Zastavme korupciu alebo opozícia. Až potom sa začne konať.
A ešte raz sa vrátim k tomu nástenkovému tendru, pretože tie paralely sú veľmi veľké. Nástenkový tender začal medializovanými informáciami a pán Jaroslav Paška, ktorý je dnes podpredsedom Slovenskej národnej strany a sedí v týchto laviciach, v tom čase túto obrovskú, ináč sa to nedá nazvať ako zlodejinu, túto obrovskú zlodejinu, obhajoval. Obhajoval ju neustále a dokonca hovoril, že odvolanie pána Janoušeka (pozn. red.: správne „Janušeka“), chcú, na to tlačia hlavne médiá. Dnes sa tu s ním stretávame po desiatich rokoch a našťastie títo dvaja ministri za Slovenskú národnú stranu už dnes sedia vo väzení, ale pán Paška obhajuje znovu, a tentokrát obhajuje škandál s dotáciami. Škandál, kde sa daňoví poplatníci, ľudia, ktorí platia dane, poskladali na 33 mil. pre rôzne pochybné firmy. Situácia sa opakuje. Pán Paška znovu obhajuje tento škandál.
Pani ministerka hovorila, že je prístupná diskusii, že sme mohli podať interpeláciu alebo napísať. Písali sme a podali sme aj infožiadosť. Ako som už spomínala, tá odpoveď prišla taká, že sa obrátime na súd. Takto sa jednoducho zákon o slobodnom prístupe k informáciám ohýbať nedá. A ja verím, že súd nám dá za pravdu.
Eurofondy. Pani ministerka prirovnala dekomitment k nejakému úveru, ako by to bol úver, ktorý si vlastne ani nemusíme žiadať. No rozdiel medzi úverom a eurofondami je taký, že úver musíte splácať, ale eurofondy, na to sa nám skladajú ostatné členské krajiny Európskej únie a eurofondy nik splácať nemusí. Ale pani ministerka správne povedala, že my sme oznámili, že áno, my tie peniaze nechceme. A ja sa pýtam, zdá sa vám, že slovenské školstvo, slovenská veda a výskum je v takej situácii, že my si môžeme dovoliť povedať, že a viete čo, my tých 80 mil. vlastne ani nechceme, nám ich netreba, my tu v tom výskume máme toľko veľa peňazí, že tých 80 mil. ani nepotrebujeme?
Minulý rok to bolo 27 mil., o ktoré Slovensko prišlo. A jednoducho fakt je, že my máme z rozpočtu Európskej únie vyčlenený balík peňazí. Neodborným, neprofesionálnym a zlým riadením eurofondov minulý rok sme prišli o 27 mil., teraz je ten balík peňazí pre nás menší, tento rok o 80 mil. Viac ako 100 mil. eur.
Pani ministerka hovorí o úspechu, že prídeme len, len o 80 mil. eur. Malo to byť 100 mil. eur. Ale ešte raz zopakujem, v histórii Slovenska sa nestalo, aby z jedného operačného programu Slovensko prišlo o tak obrovský balík peňazí. Označovať za úspech, že je to len 80 mil. eur pokladám za obrovský cynizmus smerom k vedcom, výskumníkom, verejným inštitúciám.
Pani ministerka hovorila o tom, že sa jej darí rušiť zmluvy, ale, ktoré boli uzavreté v rámci eurofondového škandálu. Fakt je, že stále je v platnosti viac ako polovica zmlúv. To znamená, že až tak sa ich dariť neruší. Tie zmluvy, ten balík zazmluvnených peňazí je viac ako 160 mil. eur. Čiže niekde visí balík zazmluvnených peňazí, ktorý je vyšší ako 160 mil. eur. Ministerka je tam už viac ako rok a stále sa jej nepodarilo zrušiť viac ako polovicu toxických zmlúv uzatvorených v rámci výzvy, na ktorú nám, na ktorú nám Európska komisia poslala varovný list.
Ďalej pani ministerka hovorila, že nikto neprenáša, to hovorili aj kolegovia zo Slovenskej národnej strany, pravdepodobne nepoznajú veľmi dobre riadenie eurofondov, že neprenáša to bremeno na štátny rozpočet, pretože nič nebolo zaplatené. Zmluvy boli uzatvorené, zmluvy sú stále v platnosti. Momentálne sa situácia preveruje, vyšetruje, ale raz, keď tí podnikatelia, ktorí uzavreli zmluvy, si tie peniaze budú nárokovať po skončení vyšetrovania a šetrenia, tak tie peniaze im budeme musieť zaplatiť. A kto ich zaplatí?
Ja vám teraz prečítam z, zo správy monitorovacieho, z monitorovacieho výboru. Keď to, čo hovorím, nazývate blud, tak počúvajte. V správe o stave operačného programu sa uvádza: „Suma kontrahovania bola znížená o sumu projektov zakontrahovaných v rámci výzvy s kódom 2016/1.2.1-02 PVVC“ - to je tá daná toxická výzva - „riadiaci orgán pre Operačný program Výskum a inovácie rozhodol, že na Európsku komisiu nebudú deklarované výdavky z tejto výzvy, preto boli údaje vo vykazovaní formálne upravené.“
Keby som mohla ukazovať materiály a grafické materiály, tak by ste to videli aj v týchto tabuľkách, kde suma, ktorá mala byť vykazovaná na Európsku komisiu, bola znížená o danú sumu. To znamená, že keď raz si títo podnikatelia, ktorí uzavreli, s ktorými Slovenská národná strana uzavrela tieto zmluvy, začnú ich nárokovať, tak tie peniaze Európska komisia platiť nebude. A ja sa teda pýtam otázku, kto ich bude platiť. No budú ich platiť občania, lebo sa budú platiť zo štátneho rozpočtu, pretože jasne je napísané, že na Európsku komisiu tieto výdavky deklarované nebudú.
Pani ministerka hovorila, že varovný list bol zrušený. Áno, bol zrušený práve preto, že tie výdavky sa nebudú deklarovať na Európsku komisiu, čiže Európska komisia, keďže od nej nebudeme chcieť, aby nám preplatila tieto toxické projekty, tak Európska komisia nemá prečo nechávať ten varovný list v platnosti, jednoducho ho zrušila, my sme z tých tabuliek tú sumu dali preč, nebudeme deklarovať tie výdavky na Európsku komisiu a pani ministerka sa teda tvári, že všetko je v poriadku. Ja hovorím, že všetko v poriadku nie je, pretože väčšina tých zmlúv stále platí, v objeme viac ako 160 mil. eur, a keď sa začnú tieto výdavky deklarovať, tak ich platiť Európska komisia nebude. Čiže nebudú sa platiť z eurofondov.
Pani ministerka hovorila o firmách, aké je teda veľmi dôležité, aby sme podporovali firmy. A ja sa teda pýtam, pretože nikto nespochybňuje, že sa podporujú vedci. A pozor, nikto z nás - ani Nadácia Zastavme korupciu, ani kolega Gröhling, ani nikto sa tejto téme venoval, nespochybňoval vedcov a nik nespochybňoval vedecké inštitúcie. Práve naopak, my neustále hovoríme, že na Slovensku máme šikovných vedcov, treba ich podporovať, treba podporovať vedecké výskumné inštitúcie, títo ľudia stáli na tlačovej konferencii aj za pani ministerkou, ale my hovoríme a pýtame sa, aká je pridaná hodnota firiem, ktoré boli podporené. Aká je pridaná hodnota firmy, ktorá najprv dostane darček z eurofondov, aby si zrekonštruovala pekáreň, a potom zrazu sa preorientuje a pýta si dotáciu na vedu a výskum? Ide robiť nejaký inžiniersko-matematický výskum. Povedzte mi, čo je toto za inovatívna výskumná firma.
Alebo ďalšia firma, ktorú som spomínala. Vypýta si z eurofondov od Pôdohospodárskej platobnej agentúry dotáciu, ide rekonštruovať hotel, zrekonštruuje ho, nechá ho zatvorený, pridaná hodnota pre cestovný ruch absolútne žiadna a potom zrazu sa z nej stane inovatívna startupová firma na vedu a výskum a ide si pýtať peniaze na nejaké, na nejaký vysoko komplexný výskum.
A ja sa teda pani ministerky pýtam, že či si myslím, že takéto firmy môžu priniesť nejakú pridanú hodnotu. Alebo firma, ktorá vznikne pár mesiacov predtým, ako je vypísaná výzva. Nič nerobila, žiadnych zamestnancov a ide robiť, ide robiť výskum. Ešte raz, vedcov, ani výskumné inštitúcie my nespochybňujeme. Naopak si myslím, že peniaze by mali ísť tam bez toho, aby sa tieto peniaze dávali nejakým, nejakým firmám, ktorých pridanú hodnotu vo, v, vo viac ako polovici prípadov nevidím.
Pani ministerka tvrdila, že my teda nerozoznávame rozdiel medzi eurofondami a stimulmi, pritom ja som nepočula jednu tlačovú konferenciu, kde by si to niekto, či už z opozície, alebo z médií, alebo z Nadácie Zastavme korupciu pomýlil, tieto dva pojmy, pretože ľudia, ktorí sa tomu venujú, tak veľmi dobre vedia ten rozdiel, ale hovorila, že kritériá musia byť iné ako pri eurofondoch a jednoducho že sú už určené v zákone o stimuloch.
Ja ešte raz prečítam zo zákona o stimuloch, pretože tvrdím, že výberové kritériá si určuje samotné ministerstvo. A teda v tom zákone je doslova napísané: „Oznámenie o predkladaní žiadostí o stimuly obsahuje informácie najmä o základnom cieli poskytovania stimulov a výberových kritériách, podľa ktorých
sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti o stimuly a počte bodov prislúchajúcich k jednotlivým výberovým kritériám.“
To znamená, že ministerstvo si mohlo určiť bez problémov také kritériá, aby dotácie nedostávali schránkové firmy, ktoré doteraz žiadny výskum nerobili.
A pani ministerka tam viackrát spomínala smernicu, ono to nie je smernica, ale je to nariadenie Európskej komisie, kedy sa odvolávala, že vlastne ona, toto, toto nariadenie jej určuje, že vlastne ona musí podporovať startupy a že čo vlastne musí, musí podporovať. Už to hovoril kolega Gröhling, toto. A toto nariadenie sa vôbec netýka toho, čo musí podporovať ministerstvo, na vedu a výskum. Jednoducho je to všeobecné nariadenie, v ktorom sa hovorí, na čo všetko sa môže poskytovať štátna pomoc, okrem výskumu sa tam píše o všetkom možnom, cez kultúry, sociálnu pomoc, šport, programy, námornú osobnú dopravu, ochranu životného prostredia. A keby sa pani ministerka tak veľmi chcela inšpirovať týmto nariadením, ktoré jej vôbec neprikazuje podporovať startupy, tak by si z neho mohla zobrať jedinú definíciu do svojich kritérií, a síce túto: za inovačný podnik - nariadenie presne definuje, čo to je inovačný podnik - za inovačný podnik sa tam označuje podnik, ktorý vynakladá aspoň 10 % z celkových nákladov na výskum a vývoj. No asi sa tým v tomto nariadení nemyslí prípad viacerých firiem podporených pani ministerkou, ktoré pri nákladoch 0 eur dávajú na výskum 0 eur. Už len keby si zobrala túto jednu definíciu z nariadenia, ktoré neustále spomína, ale v zlom kontexte, tak tento škandál, mnohým zlým prideleným dotáciám sme mohli zabrániť.
Pani ministerka spomínala, že startupy, že nie je dôležité, teda či tie firmy sídlia v rodinných domoch alebo niekde inde, lebo na Krištáľovom krídle bol ocenený startupista, vedec, a ktorého dielo vzniklo na internáte, a teda nemusí sídliť v mramorovej, v mramorovej budove. Ale tu chcem povedať, že pani ministerka použila veľmi zlý príklad. Je, ja oceňujem, že máme mladých ľudí, ktorí robia inovatívny výskum aj na internáte, ale práve tento mladý človek, ktorý to Krištáľové sídlo, krídlo získal, tak práve preto, že to tá jeho firma s inováciami myslí vážne, tak sídli v jednom z najznámejších kancelárskych komplexoch v Bratislave. A ja veľmi silne pochybujem, že tam nemá ani schránku a že o jeho firme nevie ani vrátnik, ako to bolo v prípade firmy podporenej pani ministerkou.
Pani ministerka hovorila o tom, o zmluvách, aké veľmi náročné je pre tých ľudí, ktorí dostali, takto sa im poskladali, ľudia, čo platia dane, sa im poskladali na miliónové dotácie, aké je to veľmi ťažké spĺňať pre nich rôzne byrokratické povinnosti a ako sú monitorovaní.
No tu sa pristavím pri tom, aké záväzky sa od nich požadujú. Ja som už spomínala, že v zmluve nie je ani povinnosť vytvoriť pracovné miesto. V zmluve je len zakotvená povinnosť vytvoriť organizačnú štruktúru, nie reálne pracovné miesto. V zmluve takisto je stanovené len to, že musia vynakladať na výskum a vývoj toľko peňazí, koľko vynakladali za posledné, myslím, že dva alebo tri roky. Ale keď nejaká firma vynakladá na výskum a vývoj za posledný rok nula eur a za rok predtým nula eur, tak pre ňu vôbec nebude ťažké splniť tento zmluvný záväzok.
Pani ministerka hovorila o tom, ako chce zvýšiť transparentnosť, a vrátim sa k tomu, že odmietla zverejniť aj členov ministerskej komisie a odmietla zverejniť aj hodnotiteľov. Pritom v prípade eurofondov hodnotitelia sú, minimálne zoznam hodnotiteľov je zverejnený, nie je s tým žiadny problém. Nič nezabraňovalo ministerstvu zverejniť hodnotiteľov aj v tomto prípade, ako aj zloženie, zloženie, zloženie ministerskej komisie, ktorá v konečnom dôsledku o týchto stimuloch rozhodovala.
Pani ministerka hovorila, aký je ten systém hodnotiteľov transparentný, že boli hodnotitelia losovaní. To isté nám tvrdil aj minister Plavčan pri eurofondovom škandále, kedy hovoril, že hodnotitelia boli losovaní, a videli sme, ako to hodnotenie nakoniec dopadlo. A my už sme vtedy pri eurofondovom škandále tvrdili, že hodnotitelia by mali byť zo zahraničia. Už to povedali kolegovia, tá investícia do hodnotenia projektov sa násobne vráti. Teraz vidíme, že tu už vznikli škody Slovensku, miliónové škody. Keby ten proces bol skutočne transparentný a boli by tam kompetentní hodnotitelia, teda hodnotitelia, kde sa vám nestane, že dvaja nezávislí hodnotitelia vám dajú identické hárky s identickými chybami, tak zrejme by to hodnotenie projektov dopadlo ináč.
Pani ministerka hovorí, že to bolo individuálne zlyhanie hodnotiteľky. Ja si nedovolím povedať, že či to bola hodnotiteľka, alebo nie, a že predsa nebude, nemôže chodiť s kalkulačkou a kontrolovať body. Ale tu si treba uvedomiť, že tu sa stala škoda za 700, 700 mil. eur. Jednoducho projekt, ktorý získal počet bodov 84, podporený byť nemal. Ešte raz. Toto je hodnotiaci hárok. Dvadsať kritérií, ktoré sa hodnotia na týchto stranách, majú sa len prekopírovať na prvú stranu, pardon, 700-tisíc, prepáčte, vznikla škoda 700-tisíc. Aj to je veľa. Ale 700 mil., to by už bolo obrovská škoda. Tie čísla z tých 20 hodnotiacich kritérií sa majú len prekopírovať na prvú stranu a v každom riadku, v každom riadku bola chyba, v každom riadku z tých štyroch boli tie body zvýšené o nejaký počet, aby celkovo boli zvýšené o 10, o 10 bodov. Opakujem, ak by firma mala 84 bodov, tú dotáciu nedostane, lebo bola v rebríčku šiesta. Dotáciu dostali firmy jedna, dva, tri, štvrtá, piata nedostala a dostala ju táto šiesta. Aký to dáva zmysel? Na to pani ministerka neodpovedala.
Čo sa týka protischránkového zákona, kolega Gröhling citoval, citoval ustanovenia protischránkového zákona a ja ešte dodám to, že pani ministerka obhajovala tieto firmy, že však prvýkrát sa prihlásili a zabudli, no tak sme im dali čas, aby sa zapísali potom. A zase tu platí dvojaký meter. Keď si obyčajný človek, občan nedonese alebo zabudne dodať nejaký papier, potvrdenie na úrad, okamžite dostane pokutu. Nikto sa s ním nebaví. Žiadne, že viete čo, zabudli ste, dodáte to potom. Okamžite, okamžite je pokuta. Keď nejaká firma, čo chce od štátu 1,2 mil., a tvrdí, že bude robiť nejaký vysoko inovatívny výskum, že má výborné manažovacie schopnosti, že má výborný biznis model, a nevie si ani prečítať prihlášku a podmienky a zapísať sa do registra verejného part..., verejného sektora, tak ministerstvo zrazu povie, viete čo, tak nevadí, však dodajte nám to potom. Jednoducho zmluvy s firmami, ktoré neboli zapísané do registra partnerov verejného sektora, tieto zmluvy nemali byť uzatvorené.
Pani ministerka spomínala, že výsledky projektov sú zverejnené na webovej stránke. Práveže nie sú, preto sa pýtam. Projekt, ktorý som spomínala, EEI, nie je projekt, ktorý je podporený pani ministerkou, ale myslím, že by malo byť normálnou vecou, že keď sa rozdajú dotácie, tak najprv sa zhodnotia výsledky, spraví sa audit, čo sa za tie peniaze dosiahlo v tej predchádzajúcej schéme, ktorú rozdeľoval pán Draxler, zhodnotia sa výsledky a na základe výsledkov treba zistiť, či má zmysel vôbec pokračovať v tejto dotačnej schéme alebo je potrebné to nejako upraviť, alebo investovať do nejakých iných oblastí. Preto, keďže tento konkrétny projekt, ktorý som citovala, EEI, je to firma, ktorá sa súdi s Košicami, mala robiť nejaký excelentný výskum, preto sa pýtam pani ministerky, určite ministerstvo takúto dobrú prax má, že teda keď niekomu dáme milión eur z peňazí daňových poplatníkov, tak potom žiadame tie výsledky. Tak ja by som chcela vedieť, keďže je to firma, ktorej projekt už pred rokom skončil, aké výsledky teda dosiahla, čo občanom priniesla a aké, ako Slovensko posunula, posunula dopredu. To isté, samozrejme, by malo byť aj pri ostatných firmách, ktoré dostali peniaze teraz, ale pripomínam, pani ministerka hovorí, že sú kontrolované. No áno, asi skontroluje sa, čo nakúpia, pretože tá prihláška na rozdiel iných renomovaných programov, ako je Horizont 2020, prihláška ministerstva školstva do tejto schémy obsahuje najmä nákupy. Keď si prečítate prihlášku nejakého projektu, tak tam máte strany a strany o tom, že všetko idú kúpiť. Keď si pozrete prihlášku Horizontu, tak tam máte popis projektu, čo chcú dosiahnuť, nie, čo chcú kúpiť, čo chcú dosiahnuť, aká je pridaná hodnota, aký je dopad, či je také riešenie na trhu, aký je ich biznis model, aký je ich tím, s kým spolupracujú, aké ocenenia majú. Toto sa má hodnotiť.
A pri tejto schéme nie je pravda, že sa kontrolujú výsledky. Výsledky nik nekontroluje. Nekontroluje ani to, či tie firmy získajú nejaké patenty, aké know-how získajú. Nie. Toto sa práveže pri týchto štátnych dotáciách nekontroluje.
Pani ministerka hovorí, že útočíme na hodnotiteľov. Neútočíme na hodnotiteľov, jednoducho tie pochybenia, to je fakt. Niekto za to niesť zodpovednosť musí. Hodnotitelia majú byť zverejnení a my v prvom rade upozorňujeme na systém. Ak je systém zhnitý, tak jednoducho aj v tom naj..., aj, aj tí najlepší hodnotitelia ten systém nedokážu opraviť. Ten systém bol zle nastavený pri eurofondoch a ten systém je zle nastavený aj pri štátnych dotáciách, pri stimuloch, pretože umožňuje také anomálie, ako som práve povedala.
No a na záver, na záver ešte raz zopakujem, my vedcov neškandalizujeme. Ak ste sledovali aj naše mediálne vystúpenia, vždy to bolo o tom, že vedcov by sme mali podporovať, vedu a výskum a tých špičkových vedcov by sme mali, by sme mali, by sme mali podporovať.
Čo však nám vadí, je to, ak sa na vede a výskume priživujú firmy, ktoré tieto peniaze nikdy dostať nemali a vedu a výskum nerobili. Ak jednoducho sa tu vytvoril systém, kedy my umožňujeme na vede a výskume parazitovať rôznym pochybným subjektom. Toto je problém. A uvedomujú si to aj vedci, ktorí sú už znechutení, a, samozrejme, že sa potom nehlásia do takýchto schém, keď vidíte, kto takéto schémy vyhráva.
Dúfam, že pani ministerka odpovie na otázky, ktoré boli položené v rámci diskusie a rozpravy, sú výlučne faktografického charakteru a dúfam, že sa teda posunieme ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Gröhlingovi, ktorý jasne poukázal na fakty a na porušenia zákona, ku ktorým v tomto prípade došlo.
Ale treba povedať aj to, že áno, najhoršie je, že ministerka školstva, ktorá by mala vyvodiť zodpovednosť, zjednať okamžite nápravu, tak už mesiac a pol tieto porušenia, tieto porušenia zahmlieva a popiera ich.
Je to taká paralela s tým nástenkovým tendrom, pretože presne takto isto prebiehal aj nástenkový tender. Na začiatku dokonca súčasný podpredseda Slovenskej národnej strany pán Jaroslav Paška tento tender obhajoval, hovoril, že to je len nátlak médií, a nakoniec dnes po 10 rokoch - to, čo pán Paška tak vehementne celý čas pred 10 rokmi obhajoval - dnes tí dvaja ministri sedia vo väzení. Síce neskoro, ale v tomto prípade spravodlivosť prišla.

Pani ministerka, veľa ste hovorili, no málo toho ste povedali. Neodpovedali ste na základné otázky, ako je možné, že sa posudky dvoch nezávislých, opakujem, nezávislých hodnotiteľov zhodujú dokonca aj s chybami. Pri zlom bodovom hodnotení vznikla škoda občanom 700-tisíc eur. Ako je to možné, kto za ňu bude zodpovedať? Ako je možné, že sa podporili firmy, ktoré nikdy, opakujem, nikdy výskum predtým nerobili. Firma, ktorá rekonštruuje pekáreň, na ktorý, ktorú dostane eurofondy, a potom zrazu ide robiť nejaký matematicko-inžiniersky výskum. Dávam vám toto zmysel? Takáto podpora pre takúto firmu? Dáva vám zmysel podpora pre firmu, ktorá dostane z ministerstva pôdohospodárstva dotáciu na rekonštrukciu hotela, hotel je stále zavretý a teraz ide robiť nejaký výskum? Vám to dávam zmysel ako vedkyni? Podpora takejto firmy?
Hovorili ste, že ste mali záujem diskutovať. Nie, nerobila som vtedy tlačovky, keď bol výbor, žiaľ, predseda Národnej rady zvolal na ten čas grémium, ja som už požiadala predsedu školského výboru kolegu Petráka, aby sa termíny neprekrývali, pretože nemôžem byť aj na grémiu, kde musím byť, a nemôžem byť zároveň aj na školskom výbore, takže záujem diskutovať určite bol. Prečo o tom hovoríme v pléne? No určite nie preto, aby sme robili cirkus, ako mnohí naznačujú, jednoducho toto sú peniaze ľudí, ktorí platia dane. Na tieto dotácie sa skladajú všetci ľudia, ktorí platia dane. Človek na to, aby zarobil milión eur, ktorý takáto firma dostane, tak musí šporiť 80 rokov, a preto tí ľudia majú právo vedieť, na čo sa tie peniaze použijú, na čo tie peniaze pôjdu a aké výsledky za tieto peniaze sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, pán predsedajúci, dnes budeme tu v parlamente rokovať o mimoriadne vážnych podozreniach, že peniaze ľudí, ktorí platia dane, táto vládna garnitúra rozdáva pochybným firmám namiesto toho, aby podporovala šikovných vedcov, ktorí vedu skutočne robia.
Dovoľte mi začať citáciou zo súdneho spisu (ruch v sále) a zároveň by som poprosila o kľud v sále. Dovoľte mi začať citáciou zo súdneho spisu. Tento príklad totiž ilustruje, komu a akým firmám na Slovensku táto vládna koalícia rozdeľuje peniaze daňových poplatníkov.
V roku 2005 podala Krajská prokuratúra v Trenčíne obžalobu z dôvodu, že obvinený bol podozrivý, že požiadal svojho komplica, aby, citujem: „za odmenu 300-tisíc korún v čo najkratšom čase fyzicky zbil iného človeka tak, že mu mal zlámať kosti, kopancami poškodiť pečeň, aby mu bola spôsobená strata pamäti, aby musel mať urobený z hrdla vývod, v dôsledku čoho by bol hospitalizovaný najmenej tri mesiace. A následne o mesiac neskôr požiadal komplica, aby za odmenu rovnako zbil iného človeka, ktorého mu podrobne popísal aj s jeho zvykmi.“
V prípade vystupoval aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý najskôr podal dovolanie, ale po čase si to rozmyslel a z neznámych príčin dovolanie stiahol. Vinu sa tak nepodarilo dokázať a podľa zákona je dotyčný človek bezúhonný. Ja sa ale dnes pýtam, či by sme mali dávať firmám s takýmto majiteľom miliónové štátne dotácie.
Mimochodom, po tom, ako sa objavila nahrávka Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnerom, na ktorej mal podľa zverejnených informácií Kočner Trnku vydierať, by bolo treba preveriť všetky prípady, s ktorými pán Trnka prišiel dočinenia, a kde mohlo dôjsť k stretu záujmov. Aj tento.
Pani ministerka počas tohto škandálu hovorila, že tieto dotácie majú byť podporou pre začínajúce inovatívne firmy. Bližší pohľad na firmy, ktoré pani ministerka podporila, však ponúka úplne opačný obraz. Na Slovensku máme šikovných vedcov a na Slovensku máme aj inovatívne firmy. No zároveň tu máme ľudí aj firmy, ktorí chcú získať peniaze rýchlo a ľahko a hľadajú inovatívne spôsoby, ako peniaze vytiahnuť z eurofondov, ako tomu bolo pri minuloročnom eurofondovom škandále, po ktorom musel odísť minister Plavčan, alebo ako vytiahnuť peniaze od ľudí, čo platia dane, ako tomu bolo pri škandále so štátnymi dotáciami teraz.
Dovoľte mi uviesť konkrétne príklady firiem, ktoré tieto dotácie dostali. Všetci veľmi dobre viete, že ešte aj dnes stále prebiehajú súdne spory kvôli Duckého zmenkám. V týchto sporoch Slovensko určite príde o desiatky miliónov eur. Ide o jeden z darčekov, ktorý nám tu zanechala vláda Vladimíra Mečiara a Slovenskej národnej strany, keď pán Ducký ako riaditeľ štátneho podniku podpísal dva dni po prehratých voľbách zmenky v hodnote stoviek miliónov korún. Do týchto obchodoch bola zapojená spoločná spoločnosť GLOBE 21 a členom jej štatutárneho orgánu bol v tom čase pán Kubín. Inej firme, ktorú tento pán vlastní, pani ministerka poskytla dotáciu v decembri tohto roka 1,2 mil. eur na priemyselný výskum, pričom vlastné prostriedky prijímateľa sú podľa zmluvy nula eur. Firma vznikla v roku 2016, informácie z účtovníctva z roku 2017 zatiaľ nie sú dostupné, máme iba informácie z roku 2017 a vtedy firma nemala žiadny majetok, nemala zamestnancov, nemala vôbec nič, iba nejaké peniaze v hotovosti. My sme sa boli pozrieť aj v sídle danej firmy v Bratislave, nenašli sme tam ani len schránku a táto firma má robiť základný výskum v oblasti sledovania spotreby energie pri železničných lokomotívach. Ja som presvedčená, že tento výskum by bez problémov mohli robiť špičkové pracoviská na univerzitách alebo v Slovenskej akadémii vied. Ale tam musia odborníci a vedci často bojovať, aby na nejaký projekt získali čo i len 2-tisíc eur, a štát dá bez problémov 1,2 mil. eur súkromnej firme, o ktorej nikto v jej sídle nepočul.
Alebo iný príklad podporenej firmy. Za druhej vlády Roberta Fica dostala istá spoločnosť dotáciu 800-tisíc eur na rozvoj cestovného ruchu, čo je obľúbená fráza predsedu Národnej rady Andreja Danka, a konkrétne na zvýšenie komplexnosti a konkurencieschopnosti hotela. 800-tisíc eur. Hotel sa síce zrekonštruoval, ale podľa oznamu na internetovej stránke je už druhý rok zatvorený. A tej istej spoločnosti so sídlom v tom istom hoteli pani ministerka poskytla v decembri dotáciu 1,3 mil. eur na priemyselný výskum. Čiže najprv firma sa zaoberá rekonštrukciou hotela, teraz ide robiť priemyselný výskum, pričom zase vlastné prostriedky prijímateľa sú nula eur.
Ja na rozdiel od pani ministerky vôbec nie som presvedčená, že týchto 1,3 mil. eur z daní občanov investovala správne a že Slovensku niečo prinesú. A dodám iba na okraj, že jediným majiteľom spoločnosti je človek, ktorý bol v minulosti v orgánoch inej firmy spolu s pánom Andrejom Dankom a spomína sa aj v spise Gorila. Okrem toho pri tomto konkrétnom projekte človek, ktorý pre ministerstvo tento projekt hodnotil, napísal na prvej strane posudku, že firma nespĺňa zákonnú požiadavku, aby mohla dostať dotáciu. To isté napísal aj na druhej strane, to isté napísal aj na tretej strane, pričom slovne popísal, prečo táto firma zákonnú požiadavku nespĺňa. Posudok poslal na ministerstvo, ale za tri pracovné dni poslal na ministerstvo vyhlásenie, že sa vlastne pomýlil a že firma zákonnú požiadavku, všetky podmienky spĺňa. Myslím, že toto nepotrebuje komentár, v každom prípade mladé a inovatívne firmy vyzerajú úplne inak. A dotáciu z peňazí daňových poplatníkov dostali ešte ďalšie dve firmy tohto majiteľa.
A takto by som mohla pokračovať dotáciu po dotácii. Z 30 podporených spoločností sme doteraz identifikovali viac ako polovicu, pri ktorých sa dá hovoriť buď o podivnom pozadí, alebo o pochybnom hodnotení, prípadne nulových skúsenostiach s výskumom, niekde nesedel predmet činnosti, iné spoločnosti mali dlhy alebo neboli zapísané do Registra partnerov verejného sektora pred podpisom zmluvy, ako to vyžaduje zákon. A už z týchto informácií je zrejmé, že táto kauza štátnych dotácií nápadne pripomína eurofondový škandál, ktorý sme tu mali v lete 2017.
Reakcia ministerstva školstva na tieto odhalenia spojené s týmito firmami bola prekvapujúca. Ministerstvo v januári reagovalo vyjadrením, ku ktorému okrem zahmlievania a zbavovania sa zodpovednosti pripojilo aj dokument s názvom Vyjadrenie spoločnosti. Vyjadrenie je do teraz zverejnené na webovej stránke ministerstva. A ja pokladám za mimoriadne nemiestne, ak štátny úrad prostredníctvom svojej oficiálnej webovej stránky zverejňuje akúsi preventívnu obhajobu práve firiem, ktorých majitelia, majiteľa médiá spájajú s predsedom SNS Andrejom Dankom, a kladú oprávnené otázky o pozadí ich projektov.
Ministerstvo školstva nie je ani advokátska kancelária, ani hovorca nejakých vybraných súkromných spoločností. Ministerstvo školstva by v prvom rade malo zastupovať záujmy štátu a má slúžiť občanom. Ak sú nejaké oprávnené otázky v súvislosti s týmito firmami, ministerstvo ich má okamžite preveriť, a nie robiť za peniaze občanov ich obhajcu. Spomínaným firmám ministerstvo poskytlo priestor aj druhýkrát, o 4 dni neskôr v tlačovej správe. Takýto prístup ministerstva považujem za škandalózny.
Pani ministerka bojuje proti učiteľom, bojuje proti Slovenskej akadémii vied, kde padajú z jej strany rôzne tvrdé vyjadrenia do vlastných radov, no neváha obhajovať záujmy súkromných firiem, ktorým sa občania poskladali na miliónové dotácie, a oprávnene sa občania pýtajú, ako a na čo budú tieto ich peniaze použité. Takéto správanie ministerstva je prejavom neprofesionality, neúcty voči občanom a predovšetkým je v rozpore so záujmom štátu, ktorým by mala byť maximálna ochrana a kontrola peňazí, ktoré ľudia priniesli štátu zo svojich daní.
Teraz by som prešla k mimoriadne závažným podozreniam v oblasti hodnotenia projektov. O mnohých pochybeniach sme už informovali na rôznych tlačových konferenciách, spomeniem preto iba taký najzávažnejší prípad.
Hodnotiteľ, ktorý hodnotil jeden z projektov, pridelil body za všetky kritériá. Tých kritérií bolo spolu 20. Pridelené body následne správne spočítal, ich súčet je spolu 84. Ale na prvej strane, kde bolo treba prekopírovať tieto súčty, niekto pri všetkých 4 skupinách zvýšil počet bodov a celkový súčet tak zvýšil o 10 bodov, na 94. Nemôže ísť o preklep, pretože chybné číslo sa nachádza v každom prekopírovanom riadku. A ak by nebol počet bodov v hodnotení zmenený, projekt tejto firmy by skončil v celkovom hodnotení výrazne nižšie a nedostal by štátnu dotáciu. Takýmto podvodom vznikla škoda viac ako 700-tisíc eur, a preto očakávame, že prípad začne okamžite vyšetrovať prokuratúra, a v tejto veci sme podali aj trestné oznámenie.
Pani ministerka tvrdí, že firma by dotáciu dostala tak či tak. Ale nie je to pravda. Pani ministerka podporila v danej kategórii projekty, ktoré sa v bodovom hodnotení umiestnili na prvom, druhom, treťom mieste a zrazu podporila projekt, ktorý sa umiestnil na 6. mieste. To predsa nedáva žiadny zmysel, aby bol zrazu podporený projekt, ktorý sa umiestnil na 6. mieste, a projekty, ktoré sa umiestnili na 4., 5. mieste, podporené neboli. Načo máme hodnotenia, načo máme hodnotiteľov, ak ministerstvo nakoniec pridelí peniaze firme, ktorá je výrazne horšia? Prostriedky sa prideľujú podľa pravidiel a podľa zákona výlučne na základe bodového hodnotenia projektov a horší projekt s menšou požadovanou podporou nemôže dostať peniaze na úkor lepšieho projektu. Tvrdenia ministerstva, že zmenené bodové hodnotenie by výsledky neovplyvnili, tak nie sú pravdivé. A manipulácia s bodmi na hodnotiacich hárkoch, to je forma podvodu, ktorá je príznačná pre tie najnižšie a najmenej vyvinuté spoločnosti. A je to hrubá a drzá ukážka podvodu, ktorá svedčí o tom, že tí, ktorí to urobili, si myslia, že im prejde naozaj všetko, že na istú skupinu tu neplatí žiadny zákon a žiadna spravodlivosť.
Mimochodom, s takýmto konaním sme sa stretli aj pri iných kauzách Slovenskej národnej strany, dnes už dvaja bývalí ministri sedia kvôli podvodom so štátnymi peniazmi vo väzení a ďalší dvaja vysokí úradníci nominovaní touto stranou boli nedávno odsúdení. Namiesto riešenia problémov komplexného auditu ministerstvo sa však znovu pustilo do obhajoby súkromných firiem. Ministerka v rámci tlačovej konferencie neváhala na mňa osobne zaútočiť, avšak v postoji ku firmám, kde pretrvávajú mimoriadne závažné podozrenia zo zvláštneho hodnotenia, sa zachovala absolútne neprofesionálne. Na tlačovej konferencii na otázku o trestnom oznámení na moju osobu doslova tvrdí, že máme informácie od tých firiem, ktoré ona poškodzuje, a teda toto zvažujú, alebo teda podávajú. A v ten istý deň ministerstvo školstva vydalo aj stanovisko, v ktorom uvádza, že, citujem: „Remišová pokračuje v útokoch na firmu, ktorú podľa vyjadrenia samotnej spoločnosti poškodzovala zverejnením nepravdivých údajov o firme, podľa ministerstva školstva firma zvažuje možnosť podania trestného oznámenia na poslankyňu Remišovú.“
Čiže toto bolo vyjadrenie ministerstva k danej kauze. Namiesto toho, aby sa vyjadrili k podozreniam, aby sa vyjadrili k chybám a manipulácii bodov na hodnotiacom hárku, tak zrazu ministerstvo prepožičiava svoje oficiálne stanoviská na obhajobu spochybňovaných firiem. A ešte raz, je neprípustné, aby ministerka, ktorá je platená z daní ľudí, robila hovorkyňu práve firme, ktorej projekt dostal peniaze na základe zmanipulovaných bodov.
Zároveň chcem zdôrazniť, že ak by sa pani ministerka s takou energiou, ako sa venuje obhajobe súkromných firiem, venovala situácii učiteľov, vedeckej komunite a ďalším aktivitám, ktorým sa venovať má, tak som presvedčená, že stav školstva by sa posunul k lepšiemu.
Okrem manipulácie s bodmi vyšli najavo podozrenia, že konkrétne pasáže niektorých hodnotení sa zhodujú. Konkrétne išlo o projekt Martinského centra imunológie, kde sa veľké časti hodnotiteľských posudkov zhodujú úplne. Každý projekt hodnotili dvaja hodnotitelia, zmysel takéhoto hodnotenia je, že máte dva nezávislé pohľady na vec. A je teda absurdné, aby dvaja nezávislí hodnotitelia zrazu napísali to isté, dokonca aj s chybami. Rovnako Nadácia Zastavme korupciu obhájila, objavila zhody aj v posudkoch iných spoločností, napr. spoločnosti Neuropower.
Reakcia ministerstva školstva opäť bola veľmi zvláštna. Pani ministerka svojimi vyjadreniami vytvorila úplný chaos a najskôr hovorila, že je normálne až žiadúce, aby sa hodnotenia nezávislých hodnotiteľov zhodovali, pretože to poukazuje na, citujem: „konzistentnosť hodnotenia“.
Potom však ministerka vyhlásila, že po prešetrení situácie sa ukázalo, že ide o vyššiu mieru zhody, a súčasne vzniklo podozrenie, že došlo v tejto súvislosti k zásahu zvonka. Hovorilo sa dokonca o nejakých útokoch na informačný systém. Potom sa na tlačovej konferencii pani ministerka opäť tvárila, že všetko je v najlepšom poriadku a zhoda hodnotení nie je problém. A tu zase bola tá klasická reakcia ministerstva - zaútočiť na opozíciu a médiá a tvrdiť, že tieto útoky znižujú záujem o hodnotenie projektov. No čo odrádza v prvom rade vedcov, tak ich odrádzajú práve pochybné praktiky, kedy ministerstvo prideľuje dotácie pochybným firmám, ktoré nikdy nerobili žiadny výskum a žiadny vývoj.
Ďalším problémom v tomto škandále bol aj problém, že firmy neboli zapísané do Registra partnerov verejného sektora. Samozrejme, v porovnaní s vývojom celej kauzy išlo o pomerne malú záležitosť, ktorá však poukazuje na to, že ministerstvo pri tomto škandále neváha porušovať zákon. Ministerstvo niektoré zmluvy uzatvorilo v rozpore so zákonom, v čase podpisu firmy neboli zapísané v Registri partnerov verejného sektora. A hoci o porušení zákona hovorilo aj ministerstvo spravodlivosti, konkrétne minister Gábor Gál, ministerka zvolila taktiku tvrdohlavého popierania akéhokoľvek pochybenia. Pritom v zákone je úplne jasne napísané, že každá firma, ktorá dostane od štátu viac ako 100-tisíc eur, musí byť zapísaná v registri. Je to čierne na bielom a je to preto, že ľudia, ktorí platia dane a ktorí tieto firmy budú platiť zo svojich daní, majú právo vedieť, komu peniaze idú.
Pani ministerka sa ku škandálu vyjadrovala niekoľkokrát, vždy veľmi emocionálne a útočne obviňovala mňa, médiá alebo Nadáciu Zastavme korupciu a teraz by som už len zhrnula argumenty, ktoré zazneli v jej vyjadreniach, a túto oblasť týmto aj uzavriem.
Pani ministerka tvrdila, že výzva bola prvýkrát otvorená a mohli sa prihlásiť akékoľvek firmy a podľa nej sa vraj vedci boja žiadať granty. To ale vôbec nie je pravda. Nie je pravda, že vedci sa boja žiadať granty, vedci ich nežiadali práve v tejto, v týchto schémach. Napr. iná schéma, ktorú manažuje Agentúra na podporu výskumu a vývoja, je to organizácia, ktorá je podriadená ministerstvu školstva, vo svojich všeobecných výzvach dáva výrazne menšie podpory, väčšinou okolo 150- až 250-tisíc eur, napriek tomu dostáva stovky žiadostí aj od súkromných firiem a môže si dovoliť podporiť zhruba dva projekty z desiatich. APVV v roku 2017 rozdelila vo všeobecnej výzve 32 mil. na 150 projektov. V tejto schéme pani ministerka rozdelila 33 mil. na 30 projektov. Teda nie je pravda, že vedci sa boja žiadať peniaze od štátu, a že ak si peniaze od štátu vezmú, sú vlastne hrdinovia, ako hovorí pani ministerka. Ale v prípade stimulov im dalo ministerstvo na prípravu iba mesiac, mesiac mali len na hľadanie partnerov a zozbierania množstva potvrdení. Určite sa všetci zhodneme, že jednoducho za mesiac kvalitný projekt sa nedá napísať, nedajú sa zohnať partneri, nedá sa nadviazať spolupráca. A vzhľadom na skúsenosti s rozdeľovaním stimulov v minulosti, sa nemôžeme čudovať, že mnohí výskumníci, práve tejto schéme neveria.
Pani ministerka hovorila o firmách, ktoré sa do schémy prihlásili a dostali peniaze, ako o hrdinoch. Ale tu pani ministerka stojí na nesprávnej strane. Hrdinami nie sú firmy, ktoré majú tržby nula eur, na výskum dávajú nula eur, nič nerobili a zrazu im spadne z neba dar, milión eur od štátu. Nie, hrdinami sú v skutočnosti ľudia, ktorí pracujú vo fungujúcich, inovatívnych firmách, na univerzitách... (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu:„Ja by som vás poprosila, keby ste sa nebavili.“) ... ktorí pracujú vo výskumných inštitúciách, Slovenskej akadémii vied a za malú mzdu robia skutočnú vedu a výskum a snažia sa výsledkami svojej práce, zlepšovať Slovensko a posúvať ho dopredu. To sú hrdinovia, nie firmy, ktoré nikdy nerobili výskum, nič nerobili a zrazu sa im všetci poskladáme na miliónové dotácie. Milión eur je obrovská suma peňazí. Človek s priemernou mzdou by musel robiť na milión eur viac ako 80 rokov, aby ten milión eur zarobil. A pani ministerka tieto milióny rozdáva od buka do buka.
Pani ministerka vo svojich tvrdeniach takisto uvádzala, že stimuly sú zamerané na startupy, ale na podporu startupov, my tu máme špecializovanú agentúru Slovak Business Agency a asi nikde vo svete to nefunguje tak, že nikdy ste nič nerobili, žiadny výskum a zrazu dostanete od štátu milión eur. Veď pre rizikový kapitál platia úplne iné postupy a úplne iné kritériá.
Pani ministerka taktiež tvrdí, že kritériá prideľovania stimulov sa riadia zákonom o stimuloch a sú odlišné od kritérií, ktoré platia v eurofondoch. Výberové kritériá na rozdiel od toho, čo tvrdí pani ministerka, si však ministerstvo môže určovať samo, pretože v zákone o stimuloch je doslova napísané, citujem: „Oznámenie o predkladaní žiadostí o stimuly obsahuje informácie najmä o základnom cieli poskytnutia stimulov a výberových kritériách, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať jednotlivé žiadosti o stimuly, a počte bodov prislúchajúcich k jednotlivým výberovým kritériám.“ To znamená, že ministerstvo bez problémov si mohlo určiť také kritériá, aby miliónové dotácie nedostávali schránkové firmy, ktoré doteraz žiadny výskum nerobili. Pretože my sme na firmy v bytoch a v rodinných domoch upozorňovali hlavne preto, že doteraz o nich nikto nepočul, nemali zamestnancov a nič nerobili.
Pani ministerka sa vyhovára na zákon, ale bolo plne v jej kompetencii nastaviť kritériá tak, aby to dostali firmy, ktoré majú skutočne inovatívny potenciál. Takéto kritériá existujú a o tých kritériách hovoria aj renomovaní vedci. A hovoria o tom, že tie kritériá by mali byť takéto: Prvé kritérium - inovačný potenciál. To znamená, že každý startup by mal byť založený na predchádzajúcom výskume, ktorý sa dá podložiť vedeckými článkami, patentami, medzinárodnými vedeckými cenami. Mnohé z týchto, z ľudí, ktorí sú za týmito firmami, toto nemá, nemajú ani jeden patent, ani jeden článok.
Druhé kritérium - biznisový komerčný potenciál. Tento potenciál je v prvom rade potvrdený investíciou od súkromných investorov, ktorí veria biznis potenciálu, a dá sa potvrdiť aj spoluprácou s inou globálnou firmou.
A nakoniec - implementačný potenciál, potenciál tímu, šikovný startup. Mám ix vedcov na stopercentný úväzok. Často v týchto firmách vidíte ľudí, ktorí majú 3-4 úväzky, prípadne sú to ľudia, ktorí nikdy v živote nerobili výskum, na aký žiadajú peniaze. Schránky sa len tvária, že takýchto ľudí majú, ale to sú často ľudia, ktorí tam pracujú na tretinový úväzok, pre ktorých firma nie je stopercentným zamestnaním. A takisto ten implementačný potenciál sa hodnotí aj podľa toho, či daní vedci sú nositelia know-how, vynálezcovia inovácie, či daní biznis lídri majú už za sebou v minulosti úspešnú firmu, či v nej pracovali, a takýto špičkový tím, ak má dobrú podporu investoru a štátu, tak bude mať úspech.
A, samozrejme, nehovorím o tom, že tie firmy by mali mať ocenenia, certifikáty, ako je napr. členstvo v rôznych klastroch, konzorciách a tak ďalej. Keby sme išli podľa takýchto kritérií, tak vo výzve väčšina firiem, ktoré pani ministerka podporila, tak väčšina firiem by nemala absolútne žiadnu šancu. Táto stimulová výzva vôbec nerieši potreby špičkového startupu, a tak ako je nastavená, ona, ona ani nedokáže rozoznať startup od nejakej schránky. Koniec koncov celá schéma je vlastne absurdná, pretože sa stalo, že boli podporené projekty s nižším počtom bodov a s horšími výsledkami.
Pani ministerka takisto tvrdila počas toho, ako celý mesiac tento škandál pretrváva, ako je ľuďom podsúvané, že firmy dostanú peniaze a nič do projektov nevložia. Ale práve pri firmách, ktoré sme kritizovali, je to holý fakt. Napr. firma Neuropower, o ktorej som hovorila, dotácia od štátu je 1,2 mil. eur a vlastné prostriedky prijímateľa sú 0,00 eur, slovom nula eur, to je zo zmluvy. V zmluve sú nejaké záväzky, ale prečítam vám, aké sú to záväzky.
Firma má vytvoriť nejaké pracovné miesta, ale podľa zmluvy, ktoré boli uzavreté, za vytvorenie, citujem, „nového pracovného miesta sa považuje vytvorenie organizačnej štruktúry, ktorá takéto pracovné miesto zahŕňa“, teda ani nie samotné miesto, ale len vytvorenie organizačnej štruktúry. Rovnako bude ministerstvo kontrolovať, že „prijímateľ najmenej päť rokov po skončení poskytovania stimulov, nezníži výšku vynaložených ročných výdavkov,“ citujem zo zmluvy, „ktoré vynakladal na výskum a vývoj, z vlastných prostriedkov pred poskytnutím stimulov“, ale my tam predsa máme firmy, ktoré v roku 2016 aj 2017 dali na výskum 0 eur, a splniť tento záväzok skutočne nebude ťažké.
Ja som nikdy netvrdila, že sú zlé všetky projekty, nájdu sa tam aj projekty, ktoré robia seriózne firmy, ale sú tam zároveň aj pochybné projekty. A táto schéma má podporovať v prvom rade inovatívne firmy, ale keď sa pozrieme na jednu z tlačových konferencií a pozrieme sa, kto stál za pani ministerkou, tak zo všetkých kritizovaných firiem až na jednu výnimku nikto neprišiel, poslali tam partnerov z výskumných inštitúcií. A toto je presne to, čo hovoríme. My hovoríme to, že načo podporovať potemkinovské firmy, ktoré nič nerobia, keď môžeme podporovať priamo tých, ktorí ten výskum skutočne robia, ľudí na univerzitách, v Slovenskej akadémii vied. A tam to bolo aj vidno. To boli tí ľudia, ktorí ten výskum robia.
A že niečo s touto schémou nie je v poriadku, dokazuje aj fakt, ako vehementne ministerstvo tají jednak hodnotiteľov, ale aj zloženie ministerskej komisie, ktorá mala pri rozhodovaní posledné slovo. Pani ministerka sa vyhovára na GDPR, no GDPR platí aj pri eurofondoch a pri eurofondoch sa aspoň zverejňuje menný zoznam ľudí. Na našu info žiadosť nám ministerstvo školstva odmietlo sprístupniť žiadaná informácie s odôvodnením, že nemožno sprístupniť informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pokiaľ sprístupňovanie týchto informácií upravuje osobitný zákon, v tomto prípade zákon o stimuloch. To som citovala z odpovede ministerstva školstva.
A toto je zas ukážka, akým hrubých spôsobom ministerstvo porušuje zákon, tentokrát zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Keďže zákon o stimuloch neupravuje zverejňovanie konkrétnych informácií a ani ich zverejnenie nezakazuje, ministerstvo je povinné postupovať pri sprístupňovaní týchto informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A to sú, však ministerstvo odmietlo urobiť, navyše s uvedením zavádzajúcich, nepravdivých a nepresných dôvodov.
My kladieme legitímne otázky v záujme ochrany finančných prostriedkov našich občanov. Hovoríme o faktoch. Obrana pani ministerky bola v zásade taká, že za všetkým je len snaha o škandalizáciu Slovenskej národnej strany. Avšak v rámci tej istej tlačovej konferencie musela pripustiť pochybenie v hodnotení, zároveň odvolala generálneho riaditeľa a dala trestné oznámenie v súvislosti s vecami, na ktoré sme my, Nadácia Zastavme korupciu aj médiá upozorňovali. A je zarážajúce, že tieto opatrenia neboli prijaté na základe vlastných zistení, keďže ministerstvo má aparát so stovkami úradníkov, ale museli na ne upozorniť opozícia, médiá, nadácia.
Pani ministerka opakovane tvrdila, že sa snažím špiniť meno Andreja Danka a Slovenskej národnej strany. Ale ja to nerobím z nejakých osobných dôvodov, nerobím to ani z nejakej, ja neviem, antipatie k Andrejovi Dankovi, prípadne k pani ministerke. Jednoducho 33 mil. sú peniaze daňových poplatníkov a nespochybniteľným faktom je, že od vzniku samostatného Slovenska sme tu mali desiatky ministrov, ale vo väzení sedia len dvaja ministri a sú to ministri za Slovenskú národnú stranu. A ďalší dvaja vysokí štátni úradníci, nominanti SNS, boli odsúdení, to je jednoducho realita, a preto je prirodzené, že sme pri ministroch Slovenskej národnej strany opatrnejší. To sa týka aj ministerstva pôdohospodárstva, aj ministerstva obrany.
Našou snahou vôbec nie je útočiť na ministerstvo alebo na nejakú firmu, ktorej sídlo je v katastri nehnuteľností jednoznačne označené ako rodinný dom, teda nami zverejnené informácie boli pravdivé, ale našou snahou je v prvom rade, aby sa milióny eur z daní občanov Slovenska rozdeľovali spravodlivo a rozdeľovali sa na projekty, ktoré Slovensku prinesú úžitok.
K samotnému zákonu o stimuloch, ktorý sa pani ministerka teraz rozhodla zmeniť, by som chcela povedať len toľko, že tento zákon presadila práve Slovenská národná strana za prvej vlády Roberta Fica a celý systém tak aj vyzerá. Za 10 rokov ministerstvo rozdelilo desiatky miliónov eur rôznym súkromným firmám, ale ja pri väčšine z týchto projektoch nevidím, čo takto investované peniaze daňových poplatníkov priniesli Slovensku. Je tam projekt pre jedného z oligarchov spomínaného v súvislosti so SNS, ďalšie pre ľudí spájaných so SMER-om. Celkovo tento systém vyzerá veľmi netransparentný, rozdávajúci peniaze od buka do buka.
Napríklad v minulej várke viac ako 1 mil. eur dostala na výskum a vývoj spoločnosť EEI, ktorá sa dnes súdi s Košicami kvôli parkovaciemu systému. A projekt minulý rok skončil a ja by som chcela vyzvať pani ministerku, aby nám predstavila výsledky tohto projektu, čo, čo tento projekt za 1,1 mil. eur, na ktorý sa poskladali ľudia, čo platia dane, čo Slovensku tento projekt priniesol, aké inovácie, aké patenty, aké know-how, kde Slovensko posunul.
A takisto je absurdné, aby ministerstvo školstva dávalo peniaze firmám, keďže nemá v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Vidíme, ako to vždy dopadne. Rovnako to dopadlo pri eurofondoch, teraz to dopadlo takisto. Firmy, startupy či spin-offy by v prvom rade mala podporovať nejaká špecializovaná technologická agentúra, tak ako je to aj v iných krajinách, v iných krajinách Európskej únie. Táto agentúra by mala patriť podľa môjho názoru pod ministerstvo hospodárstva a určite by tieto peniaze nemali ísť z rezortu školstva, ktoré nemá skúsenosti s rozvojom podnikania.
Na záver toľko, že pani ministerka hovorí, aká je veľká chyba, že sa politický boj dostal do vedy. A tu ale nejde o žiadny politický boj. Jediné, o čom nám ide, je, aby peniaze, ktoré sú určené na vedu a výskum, sa využívali rozumne, aby sa využívali spravodlivo a aby sme podporovali tých najlepších vedcov na Slovensku. A keď sú s dotáciami spájané nejaké škandály, tak raz za to môže minister zo SNS ako pri eurofondoch a druhý raz pani ministerka tiež za SNS pri stimuloch. A ľudia si nezaslúžia, aby sa ich dane takto vyhadzovali von oknom.
Teraz prejdem k druhej oblasti, ktorá je v našom návrhu na odvolenie, a to je plagiátorstvo. Sme presvedčení, že svojím postojom ministerka Martina Lubyová nemôže ďalej zotrvať na svojom poste, pretože demoralizuje pedagogickú obec, ale hlavne zavádza pomýlené a nevhodné štandardy správania do systému vzdelávania. Postoj pani ministerky školstva v prípade dokázaného akademicky neprípustného a neetického konania predsedu Slovenskej národnej strany v kauze jeho rigoróznej práce degraduje hodnotu vzdelávania na Slovensku, demoralizuje akademickú obec a poškodzuje aj budúcnosť vzdelávania, ktoré nám všetkým leží na srdci, a verím, že aj jej.
Bývalý maďarský prezident Pál Schmitt zo svojej funkcie odstúpil kvôli opísanej dizertačnej práci, dokonca to bol politik strany Viktora Orbána, ktorého Andrej Danko tak veľmi obdivuje. V Českej republike minulý rok odstúpila ministerka spravodlivosti - opísala zhruba 5 % - a u nás hovoríme o takmer 100 % zhode, ale pán Danko to nazýva literárnym spracovaním. A ako reaguje pani ministerka školstva? Pani ministerka školstva hovorí, že citujem: „Vás nemôže sekírovať za to, že ste niekde nedali úvodzovky.“
Tento postoj pani ministerky aj zlyhanie Slovenskej národnej strany, jednoznačne odsúdila veľká časť akademickej obce. Kritiku zo strany opozície pani ministerka môže označiť za politický zápas, ale kritiku zo strany najvýznamnejších predstaviteľov vedy a vysokého školstva na Slovensku by si pani ministerka mala vziať k srdcu a prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Dovolím si teraz citovať z najdôležitejších vyjadrení k tejto téme. „Slovenská rektorská konferencia“, citujem, „jednoznačne odmieta akékoľvek formy plagiátorstva, ctí si zásade etiky, vedeckej práce a umeleckej tvorby a ich porušenie vníma ako neospravedlniteľné správanie.“
Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, odkiaľ pani ministerka vzišla, citujem: „Považujem plagiátorstvo za odsúdeniahodné konanie. Nezáleží na tom, o aký druh práce ide, či v jej, čase jej vzniku existovali jednoduché softvérové prostriedky na overovanie originality diela, či bolo ich použitie vyžadované zákonom alebo iným predpismi, resp. či plagiátorstvo bolo v danom čase bežnou praxou na niektorých pracoviskách, alebo nie. Plagiát bol, je a vždy bude podvodom. Predsedníctvo sa zároveň rozhodne dištancuje od od akýchkoľvek pokusov ospravedlňovať plagiátorstvo a vyjadruje hlbokú ľútosť nad tým, že sa uvedené podvodné konanie pokúšajú ospravedlniť aj niektorí bývalí členovia Predsedníctva Slovenskej akadémie vied,“ čím asi mysleli pani ministerku.
„Členovia komisie Akademického senátu Univerzity Mateja Bela“, citujem, „na základe zistených skutočností konštatujú, že v oboch prípadoch rigoróznych konaní išlo o individuálne zlyhanie jednotlivcov“.
Vedenie Univerzity Komenského, citujem: „Bez ohľadu na to, či tento postup nazveme plagiátorstvom, alebo nie, je zjavné, že Andrej Danko pri písaní svojej rigoróznej práce nerešpektoval elementárne etické pravidlá, ktoré na akademickej pôde platia už po stáročia. Tým, že ich zľahčuje a trvá na legitimite svojho postupu, vysmieva sa z akademických princípov, dehonestuje našu prácu a pre študujúcu mládež sa stáva nie príkladom statočnosti a cnosti, ako by sa od jedného z najvyšších ústavných činiteľov očakávalo, ale, naopak, príkladom hodným zavrhnutia.“
Vedenie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, citujem: „Ak ministerka Martina Lubyová účelovo bagatelizuje takéto konanie, vysiela smerom k slovenskej verejnosti veľmi škodlivé signály, keďže spochybňuje dôveryhodnosť vysokých škôl a vytvára dojem, ako by takýto typ nečestného konania mal byť tolerovaný akademickou obcou i celou verejnosťou.“
Stanovisko Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, citujem: „V spoločnosti by nemalo byť akceptovateľné, aby na významných pozíciách v rôznych oblastiach spoločenského života pôsobili ľudia, ktorí sa dopustili porušenia práv duševného vlastníctva.“
Vedenie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, citujem: „Považujem preto za nanajvýš škodlivé, ak politickí činitelia akýmikoľvek argumentami relativizujú podvod, akým práca a povahou plagiátu tu je. Nielen v roku 30. výročia novembra 1989 je takého konanie politikov za hranicou elementárnej ľudskej slušnosti.“
Na záver Vedecká rada Ekonomickej univerzity v Bratislave, citujem: „Vždy platilo, platí a musí platiť, že vzdelávanie vysoko kvalifikovaných ľudí nemožno rozvíjať odpisovaním cudzích textov a privlastňovaním si duševného vlastníctva iných autorov.“
Myslím, že tieto slová a vyjadrenia od rešpektovaných pedagógov a inštitúcií nepotrebujú ďalší komentár.
Posledná oblasť, ktorej sa budem venovať a pre ktorú, pre ktorú si myslíme, že ministerka Lubyová by nemala byť na svojom poste, je nedoriešený eurofondový škandál z leta z roku 2017. Po kauze Plavčan, vďaka čomu pani ministerka je na ministerstve školstva, sme upozorňovali práve na problém, že v eurofondovom škandále ministerstvo podpísalo množstvo pochybných zmlúv. Dokonca aj vtedy podpisovalo zmluvy, keď sa už vynárali prvé podozrenia. Už na to upozorňovali aj rektori, upozorňovali médiá, aj my. Napriek tomu, sa zmluvy ďalej a ďalej podpisovali. Napriek sľubom práve ministerky školstva Martiny Lubyovej, ona sľubovala, že teda tie zmluvy zruší, zostáva väčšina zmlúv v hodnote viac ako 160 mil. eur stále v platnosti.
Čo je však najhoršie, tieto peniaze nebudú platené z eurofondov, ale znovu ich zaplatia občania zo štátneho rozpočtu. Ide o najväčšie fiasko v spravovaní eurofondov v celej histórii Slovenska. Ministerka školstva dlho zavádzala verejnosť, že tento škandál rieši. Neriešila ho, len bremeno z eurofondov preniesla na občanov Slovenska. S tým korešponduje aj to, keď pani ministerka hovorila, že však ten varovný list Európska komisia stiahla. Áno, stiahla ho a stiahla ho práve preto, lebo Európska komisia už tieto projekty, aj keď sa budú realizovať, jednoducho ich nezaplatí, budú sa platiť zo štátneho rozpočtu.
Teda milióny pre garážové firmy, pre firmy spojených s vládnou garnitúrou, pre schránkové firmy sídliace v rozpadnutých halách, na to sa poskladajú znovu všetci občania Slovenska. A okrem toho títo špekulanti si budú môcť robiť, čo chcú, keďže tieto projekty už nebudú kontrolované európskymi inštitúciami, a všetci vieme, ako sa kontrolujú projekty „našich ľudí“ tu na Slovensku. A dôsledkom zlého riadenia je aj najväčšia strata eurofondov v histórii Slovenska.
Podľa informácie z ministerstva financií a na základe našich prepočtov odhadujeme, že prídeme o 80 mil. eur. V decembri mala byť táto suma vyššia, hovorili sme o 100 mil. Pred koncom roka bude, bude to okolo, nakoniec okolo 80 mil., ale takúto stratu, prísť o 80 mil. eur z eurofondov, takúto stratu v celej histórii Slovenska nemal žiadny operačný program. A to len preto, že nominanti Slovenskej národnej strany vyrobili škandál, neboli schopní eurofondy riadne a efektívne riadiť a teraz Slovensko o tieto peniaze príde. Suma na vedu a výskum bude kvôli diletantizmu a neschopnosti o 80 mil. nižšia. A už minulý rok sme museli vracať... Alebo takto, už minulý rok sme prišli o ďalších 27 mil. eur a podľa informácie z ministerstva financií, za minulý rok neprepadli peniaze v žiadnom inom operačnom programe, iba na ministerstve školstva. Nikdy, opakujem, nikdy sa nestalo, aby sme z jedného operačného programu prišli o tak závratnú sumu. Pani ministerka to dlho zatajovala, nazývala to cudzím slovom decommitment, po slovensky je to zrušenie záväzku. V normálnej reči to znamená, že tých 80 mil. jednoducho stratíme, prídeme o ne. Európska komisia mala pre nás vyhradenú určitú sumu peňazí na výskum a vývoj, 2 mld. eur, a keďže sme peniaze riadne nečerpali, táto suma bude o 80 mil. eur nižšia. Spolu s minulým rokom Slovensko príde o 100 mil. eur, takmer 100 mil. eur.
Ďalší rozvoj slovenského hospodárstva aj dobre platené pracovné miesta sa nám podarí zabezpečiť iba s pomocou výskumu a inovácií, a preto nemôžeme dopustiť, aby peniaze, ktoré boli určené na podporu výskumu, sa rozdeľovali pochybným spôsobom. Obeťou zlého systému sú vždy občania, či už deti, študenti, pedagógovia a v tomto prípade aj všetci daňoví poplatníci.
Škandál s rozdeľovaním dotácií na ministerstve sa pani ministerka snaží vysvetľovať už viac ako mesiac, ale stále sa objavujú nové a nové skutočnosti a celkový obraz sa nielenže nezlepšuje, ale celkový obraz sa zhoršuje.
A veľmi podobne sa vyvíjal aj eurofondový škandál ministra Plavčana. Vtedajší premiér Robert Fico nakoniec pána ministra odvolal so slovami, citujem: „Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu SNS, aby mi predložil návrh na nového ministra školstva.“
V prípade pani ministerky Lubyovej už nehovoríme o tieňoch podozrenia, ale o faktoch. Kým Robert Fico riešil situáciu na ministerstve školstva pomerne energicky, súčasný pán premiér Pellegrini akoby dúfal, že sa to nejako dá do poriadku samo. Tak to však nie je. Chyby ministerstva školstva ničia posledné zvyšky dôvery v spravodlivý systém podpory vedy a výskumu na Slovensku a ničia tak základy prosperity Slovenska. Obraciam sa preto aj na pána premiéra, aby nehazardoval s budúcnosťou Slovenska, veď aj on sám bol určitý čas ministrom školstva. Naše deti, pedagógovia, študenti potrebujú mať v ministerstve a v ministrovi oporu, potrebujú impulz, aby sme sa konečne pohli v školstve dopredu a pracovali na tom, čo nefunguje. Rozhodne nepotrebujú škandál každý rok.
Aj bývalý minister školstva Juraj Draxler sa vyjadril, citujem: „Nielen vzhľadom na túto kauzu, ale na tie veci, ktoré si rezort školstva minulý rok zažil, si myslím, že by Martina Lubyová nemala byť na tomto poste.“ Po zmene teda nevolá len opozícia, ale po zmene volajú aj ľudia z prostredia vládnej koalície.
A myslím si, že tak dôležitý rezort ako školstvo, by v rukách Slovenskej národnej strany vôbec nemal byť, pretože hodnota vzdelania je to najcennejšie, čo spoločnosť má. Rozkradnutý majetok sa nahradiť dá. Je to ťažké, ale dá. No trvá roky, kým opravíte zdevastované vzdelávanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v záujme fungujúceho školstva je pôsobenie Martiny Lubyovej na poste ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky neprijateľné, a preto jej navrhujeme vysloviť nedôveru.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegom, ďakujem kolegom za pripomienky.
K pánovi Tomášovi toľko, že v čase, keď ste hovorili o tomto návrhu, tak nebola známa konkrétna podoba. Konkrétnu podobu ste predložili tesne, tesne, to bol pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel vlastne počas rokovania, kedy vyšli najavo podrobnosti, akým spôsobom chcete voliť ústavných sudcov, ktoré boli absolútne neprijateľné. Ako sme to už hovorili, tá debata bola veľmi dlhá, ktorú sme tu mali, že je neprijateľné, aby si, prezidentovi bolo ponúkané dvojičky a z nich si následne musel vyberať.
Čiže to je k tomu, že Igor Matovič v tomto zmenil stanovisko. Áno, pretože to, čo ste ponúkli, bolo úplne neprijateľné a bolo to na poslednú chvíľu.
Čo sa týka tých iných vecí, no úprimne povedané, nie, ani ja nemám rada osobné útoky, na druhej strane ani to nerobím, snažím sa vždy hovoriť o faktoch, ale, povedz, ruku na srdce, keby sme tu mali brať všetko osobne, tak tu by sa pomaly už nemohol rozprávať nikto s nikým. Ja by som sa nemohla rozprávať s polovicou z vás, pani Cigániková by sa nemohla nikdy ani na pána Glváča pozreť, pani Nicholsonová by vedľa pána Danka ani nemohla sedieť, pretože to, akým spôsobom sa tu diskutuje, akým spôsobom diskutujete aj vy, akým spôsobom sa rozprávate, vyjadrujete, tak jednoducho to nie je prijateľné v civilizovanej spoločnosti.
Čiže ak hovoríme o tom, že Igor Matovič tu používal osobné invektívy, tak hovorme jedných dychom o tom, aj o tom, ako sa, ako sa vyjadrujete vy.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, pre hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je dobré fungovanie Ústavného súdu kľúčovou záležitosťou. My už sme rok tlačili na to, aby sa zlepšili pravidlá voľby ústavných sudcov, ale nielen to, aby sa zlepšilo fungovanie Ústavného súdu. Stretli sme sa, stretávali sme sa s pánom ministrom Gálom, navrhovali sme riešenia, tieto riešenia, žiaľ, neboli prijaté. Hlasovanie o ústavnom zákone dopadlo, ako dopadlo, kedy na poslednú chvíľu sa tu pretláčali zbytočné nekonštruktívne a škodlivé návrhy.
My si uvedomujeme, že voľba ústavných sudcov je jedným z najdôležitejších okamihov tohto volebného obdobia. Nie je to síce mediálne zaujímavá udalosť, ale je mimoriadne dôležitá. V týchto dňoch, pravdepodobne v utorok, si zvolíme kandidátov, z ktorých si prezident vyberie následne deväť kandidátov. Ešte nikdy historicky sa neobmenilo naraz toľko kandidátov Ústavného súdu, ako sa obmení teraz. A títo ľudia nasledujúcich 12 rokov budú určovať, aký bude charakter štátu. Budú určovať to, či sa ľudia, obyčajní ľudia, či sa budú môcť spoľahnúť na to, či ich ústavné práva, ľudské práva sú garantované a spravodlivo uplatňované, a bude sa rozhodovať, či budeme štát, kde bude platiť zákon a spravodlivosť.
Táto voľba nie je dôležitá len pre nás, čo teraz sedíme v tejto poslaneckej sále, my tu možno budúce volebné obdobie alebo nejaké iné strany tu nebudú, možno tu budú iné, ale jednoducho toto je voľba, ktorá je dôležitá na nasledujúce tri volebné obdobia, na nasledujúcich 12 rokov.
Ja som si to tak uvedomila na svojom malom synovi, on má teraz 6 rokov, keď skončia títo ľudia na Ústavnom súde, on už bude dospelý človek.
V poslednom čase zaznievajú z vládnej koalície hlasy, že sa nepodarí zvoliť z 39 kandidátov 18 schopných kandidátov, zdá sa, že vládna koalícia nie je schopná sa na nich dohodnúť, čo sa čudujem, pretože na ostatných veciach, ako napríklad na rôznych, na eurofondoch, na neodvolaní ministrov, na tolerovaní rôznych nekalých praktík, sa dohodnú vedia veľmi dobre, ale na takej dôležitej veci, ako je voľba ústavných sudcov, aby sa zvolilo 18 kandidátov Ústavného súdu, tak zdá sa, uvidíme teda, či k takej dohode príde.
Toto podporoval dlhodobo aj Robert Fico, kedy on od minulého roka už strašil nejakou ústavnou krízou a hovoril, že, že hrozí ústavná kríza. Ale táto ústavná kríza je, ak príde, ak skutočne ústavná kríza príde, tak tá ústavná kríza bude umelo vyvolaná. Veď všetci veľmi dobre vieme, že, už 12 rokov vieme, že jednoducho 16. februára uplynie funkčné obdobie deviatim sudcom Ústavného súdu. Toto už vieme 12 rokov. A my 8 dní pred voľbami, teda pred uplynutím funkčného obdobia, nemáme zvolených 18 kandidátov; 8 dní. Tá voľba mohla prebehnúť kedykoľvek, tá voľba mohla prebehnúť v decembri, mohla prebehnúť v novembri, tie diskusie sme mohli viesť už od začiatku volebného obdobia, pretože 12 rokov veľmi dobre vieme, že za osem dní 16. februára sa bude Ústavný súd, jedna z najdôležitejších inštitúcií v tomto štáte, bude nefunkčný.
Čo sa týka za naše hnutie, ako hovorím, my sme na zlepšení a na snahe zlepšenia fungovania Ústavného súdu pracovali od začiatku tohto roka. Vyvinuli sme enormné úsilie smerom k ministrovi Gálovi, snažili sme sa nájsť kompromisné riešenie pri ústavnom zákone, predkladali sme mu pripomienky. Teraz sme si vypočuli pozorne všetkých kandidátov na verejnom vypočutí, mali sme k tomu odborné stretnutia, radili sme sa aj s externými, s odborníkmi z externého prostredia, aby sme boli, aby sme mohli s čistým svedomím dať hlas tým najlepším kandidátom.
Z tých 39 kandidátov 18, dá sa tam nájsť 18 právnikov, ktoré, ktorí spĺňajú kvalifikačné aj odborné predpoklady. Samozrejme, sú medzi nimi ľudia, ktorých považujeme za výborných právnikov, ktorí by boli výbornými ústavnými sudcami, a sú medzi nimi ľudia, ktorí by boli dobrými ústavnými sudcami, ale sú.
A preto aj poslancov vládnej koalície chceme vyzvať k tomu, aby nerobili obštrukcie a aby sme pri najbližšej voľbe, teda ak bude v utorok, aby sme tých 18 kandidátov zvolili a aby sme neznefunkčnili jednu z najdôležitejších inštitúcií v štáte.
Ja som z vývoja v posledných mesiacoch, v posledných týždňoch mala skôr pocit, že táto voľba je hlavne o jednom človeku, čo by nemalo tak byť. O tom, či sa Robert Fico dostane na Ústavný súd alebo nie, ale táto voľba by mala byť predovšetkým o niečom inom. Táto voľba by mala byť o tom, že sa budeme snažiť hľadať tých najlepších, najschopnejších kandidátov, ktorí tu 12 rokov budú určovať charakter štátu. Nemala by to byť voľba a nemalo by to byť podriadené, celý tento proces, ambíciám jedného človeka. Pretože to je ináč znásilňovanie celého, celého, celej voľby ústavných sudcov.
A snažiť sa vnášať politiku a nejaký osobný prospech alebo osobné ambície do tejto voľby, to je hazard s osudom a s budúcnosťou Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)