Videokanál poslanca

Pekné ráno prajem, vážené kolegyne, vážení kolegovia; ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, dovolím si naozaj v prvom čítaní len krátko vystúpiť, pretože v tomto prípade, v prípade zákona o správe zaisteného majetku ide o návrh zákona, ktorý tu máme predložený v zásade druhýkrát. Prvýkrát som ho predkladala ešte ja. V tej podobe pôvodnej nenašiel podporu pre bližšie nešpecifikované výhrady niektorých koaličných partnerov pána ministra.
Ja pochopila som, keď som si pozrela tú novelu, že pán minister veľmi striktne v návrhu oddelil správu zaisteného majetku a všetko, čo súvisí so zaistením majetku, a vyňal z tejto právnej úpravy všetko, čo so zaistením majetku nesúvisí. Časť tých vecí, ktoré bolo pôvodne v tom komplexnom balíku, už dokonca boli riešené v novele Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý sme už schvaľovali v tomto parlamente, časť nie a predpokladám, že ministerstvo sa ním zaoberá. Čiže tomuto rozumiem, v čom je rozdiel medzi tými návrhmi.
Ale vo vzťahu k úprave zaistenia majetku a správy zaisteného majetku, voči ktorej boli tie nešpecifikované pripomienky niektorých kolegov v tomto parlamente, mám vlastne dve otázky na pána ministra. V prvom rade, prvá otázka je, v čom konkrétne alebo ktoré sú to tie nuansy, ktoré ja som nepostrehla. Je rozdiel medzi zaistením majetku a správou zaisteného majetku v pôvodnom návrhu a v tomto návrhu? A druhá otázka, že či teda sú už zohľadnené tie predtým bližšie nešpecifikované požiadavky koaličných partnerov, v čom vlastne spočívali a či teda dnes už má ten návrh podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, myslím si, že aj k tomuto zákonu debata už bola dostatočne výživná, ale ja predsa len sa do nej ešte zapojím, a síce pozmeňovacím návrhom, v ktorom navrhujem v čl. I bod 15 v písm. k) vypustiť tretí a štvrtý bod vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 5e a 5f s tým, že predkladám nasledujúce odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie plošnej výnimky pre klientov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., a Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, a teda navrhujem zachovať súčasný právny stav, podľa ktorého klienti týchto inštitúcií sú partnermi verejného sektora, ak sú splnené všetky definičné znaky partnera verejného sektora.
Zároveň chcem povedať, že rozumiem alebo vnímam tie argumenty, ktoré dlhodobo Exportno-importná banka aj Slovenská záručná a rozvojová banka predkladá. Tie sa týkajú vlastne otázok, či klienti, nie EXIMBANKY, ale partnerov EXIMBANKY sa majú zapisovať alebo nemajú zapisovať do registra partnerov verejného sektora. Som presvedčená o tom, že z hľadiska výkladu doterajšej právnej úpravy aj zo strany ministerstva spravodlivosti môžeme konštatovať, že v rámci transakcií vykonávaných týmito bankami možno jednoznačnej odčleniť tie, ktoré nezakladajú povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide najmä o bankové záruky poskytované prostredníctvom komerčných bánk, pri ktorých bez ďalších pochybností možno konštatovať, že nejde o právne vzťahy medzi verejným sektorom a súkromným sektorom. To znamená, že výkladom právnej normy možno dospieť k rozumnému usporiadaniu právnych vzťahov. V ostatných prípadoch niet dôvodu akékoľvek ďalšie transakcie týchto inštitúcií vynímať z režimu protischránkového zákona plošnou výnimkou. Preto navrhujem jej zrušenie a zachovanie súčasného právneho stavu tak, ako som uviedla na úvod.
Ja ten pozmeňovací návrh ešte raz prečítam.
V čl. I bod 15 sa v písmene k) vypúšťajú tretí a štvrtý bod vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 5e a 5f. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.
V tejto súvislosti si dovolím na minútu prerušiť moje vystúpenie a ísť si do lavice pre spoločnú správu, aby som vedela uviesť, ktorý bod spoločnej správy je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie. Hneď som tu.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
Ospravedlňujem sa. Ďakujem veľmi pekne, že ste mi to umožnili, a chcem požiadať pána spravodajcu, aby, a navrhnúť vyňatie bodu dva spoločnej správy na samostatné hlasovanie, pretože ide o bod, ktorý koliduje s mojím navrhnutým pozmeňovacím návrhom.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja už som svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona povedala, tak preto reagujem len faktickou poznámkou. Faktom je, že je to riešenie, ktoré má pomôcť všeobecným súdom. Dotkne sa, ak som správne počúvala predsedu komory exekútorov na ústavnoprávnom výbore, vo výsledku z tých 2,6 milióna exekúcii starších ako 5 rokov, dotkne sa tento zákona asi 1 až 1,2 milióna exekúcii, tak to hovoril predseda komory exekútorov, jeho odhad. A áno, je to technické riešenie pre riešenie situácie všeobecných súdov. Ľuďom bude treba povedať, že to, že dostanú oznámenie, že majú zastavenú exekúciu, neznamená, že im sa stratil dlh alebo zanikol dlh a že ten dlh bude môcť byť znova vymáhaný.
Ja som hovorila aj v prvom čítaní, očakávam veľké preskupovanie a nákupy pohľadávok a následné vymáhania rôznym spôsobom, nielen exekúciou a som presvedčená, že tento problém, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil štát v priebehu možno posledných siedmich rokov, keď sa nezareagovalo načas, by si zaslúžilo ako keby aj masívnejšie riešenie aj vo vzťahu k týmto ľuďom, pretože situácia sa vyvinula do tej podoby, že predstavuje aj socio-ekonomické riziká.
A zopakujem len to, čo som povedala v prvom čítaní, toto rieši jednu stránku problému, ten zvyšok niekomu padne zhruba o rok na hlavu. To je proste fakt.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, podrobne som sa snažila prečítať si ten váš pozmeňovací návrh. A ja som absolútne stotožnená s tým, čo hovoríte, s tým, čo chcete riešiť a čo chcete docieliť. Nie som presvedčená, že či spôsob, akým je to riešené, je v súlade s ústavou, priznám sa, pretože ústava hovorí o nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu a nie statusu sudcu ako takého. Žiaľ, ústava to rozlišuje. A priznám sa, že aj príklad, ktorý ste použili práve s tým zákonom, pri ktorom dochádza k strate občianstva. Ja patrím medzi tých, ktorí, to riešenie som vždy kritizovala, myslím, že aj podpísala podanie na Ústavný súd, kde Ústavný súd v tej veci, žiaľ, to padanie zamietol, pretože sa nedosiahol dostatočný počet hlasov za žiadne riešenie. Ale odpoveď nám, reálnu, obsahovú, meritórnu, Ústavný súd nedal. A priznám sa, že s tým riešením toho zákona o občianstve mám doteraz problém, a toto je obdobné riešenie. Vôbec žiadnu pochybnosť nemám o bode 4 toho pozmeňovacieho návrhu, ale o tom bode jedna, s ktorým súvisia tie body 2 a 3, priznám sa, že tieto otázniky proste nado mnou, nado mnou stoja a tieto riziká tam jednoducho vidím. Samozrejme, v konečnom dôsledku o tom môže rozhodnúť len Ústavný súd.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, k tejto téme už pomaly nie je ani čo nové povedať, lebo už toľkokrát sme tu vystupovali, že sme povedali prakticky všetko. Ale predsa, posledné dva dni sme vlastne mali na stole zase nové interpretácie právnej situácie. A dokonca ešte dnes sme riešili, koľko sudcov má parlament voliť, čo je podľa mňa úplne paradoxná situácia, pretože v rovnakej situácii sme volili už minule a neriešili sme, koľkých máme voliť. Tak som z toho taká prekvapená.
Ale myslím si, že dnes sú to všetko zástupné témy, pretože to podstatné, čo treba povedať, je, a ja to zopakujem, aj keď to povedal aj Ondrej Dostál, aj keď sme to povedali už aj minule, za túto situáciu, situáciu právnej neistoty a situáciu, že nemáme kompletne vytvorený Ústavný súd, jednoznačne zodpovedá parlament Slovenskej republiky a pochopiteľne tú najväčšiu zodpovednosť znáša parlamentná väčšina. A treba to znova a znova opakovať, pretože je to jednoducho tak a je to, je to veľká škoda, pretože to znižuje aj dôveryhodnosť parlamentu ako inštitúcie, ale zároveň aj my, parlament, znižujeme aj dôveryhodnosť Ústavného súdu ako takého, a myslím si, že to je situácia, ktorá je, ktorá je jednoducho neprijateľná.
Preto áno, dnes asi bez ohľadu na rôzne interpretácie, bez ohľadu na to, že či niekto podá raz sťažnosť alebo nepodá, no keď podá, tak sa s tým Ústavný súd bude musieť vysporiadať, jediné riešenie je voliť a zvoliť. To je jediné (vyslovené s pobavením), ako môžme dnes napomôcť vyriešiť túto situáciu. Preto aj ja si dovolím obrátiť sa na všetkých kolegov, aj koaličných kolegov, aby sme volili a zvolili šiestich kandidátov. A musím povedať, že stále platí to, čo platilo vo všetkých voľbách: máme dosť kandidátov, máme z koho vyberať a môžeme pri troche vôli vybrať takých kandidátov, ktorí budú kandidátmi, z ktorých prezidentka môže vybrať sudcov Ústavného súdu, ktorí budú garantovať nezávislý a nestranný výkon funkcie sudcu Ústavného súdu a tým aj Ústavného súdu ako takého. A to je podľa mojej mienky tá pozitívna stránka tejto situácie, že máme z koho vyberať a máme koho voliť a môžeme aj dobre voliť. Tak opakujem, poďme voliť, zvoľme a zvoľme kvalitných kandidátov, pretože ten priestor tu je. A ja v tejto situácii chcem urobiť z tohto miesta naozaj už len jednu vec, a síce poďakovať všetkým kandidátom, ktorí opakovane kandidujú, ktorí nanovo kandidujú, že táto situácia ich jednoducho neodradila a máme ten komfort, že máme z koho vyberať a môžme zvoliť dobrých kandidátov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keď už teda sme rozprúdili diskusiu, tak ja doplním to, čo som povedala vo faktickej poznámke. Ja si dovolím odcitovať vlastne z platného právneho stavu ustanovenie. A začnem zákonom o stimuloch, kde dnes zákon o stimuloch hovorí, že dotácie sú, pardon, že stimuly sú dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo úľava na dani z príjmu podľa osobitného predpisu.
Čo je to dotácia, nám hovorí zákon o rozpočtových pravidlách a ten sa vzťahuje aj na zákon o stimuloch, resp. aj na dotácie poskytované podľa zákona o stimuloch. Zákon o rozpočtových pravidlách platný jednoznačne hovorí, dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ak písmenká, podmienky až po písmeno h), kde sa hovorí jednoznačne, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má byť zapísaný ako partner verejného sektora. Čiže ide aj o porušenie zákona o rozpočtových pravidlách.
Zákon o registri partnerov verejného sektora jednoznačne hovorí, že partnerom verejného sektora je každá osoba, ktorá prijíma prostriedky zo štátneho rozpočtu. Čiže tu je jasná väzba na zákon o rozpočtových pravidlách. Zákon o registri partnerov verejného sektora v § 4 jednoznačne hovorí, že partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. V čom je, samozrejme, zahrnutý aj začiatok zmluvy, to znamená jej samotný podpis ako taký. Čiže máme komplet pokrytú tú právnu situáciu. A áno, zákon priestupkový hovorí: Priestupku sa dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora, ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov verejného sektora.
Ja si myslím, že tú situáciu máme právne pokrytú a platí pre všetkých, pre každého jedného ministra. Predsa nemôžeme špeciálne písať povinnosti pre ausgerechnet ministra školstva. Takisto ako ich nemôžeme takto písať menovite pre jednotlivých ministrov. Takže áno, som presvedčená o tom, že tá situácia je v zákonoch dnes nespochybniteľne popísaná.
Tá situácia, ktorá sa stala na ministerstve školstva, je porušením zákona o rozpočtových pravidlách a zákona o registri partnerov verejného sektora. Podľa môjho presvedčenia sú aj naplnené, naplnené predpoklady priestupku, ale s tým sa musí vysporiadať niekto iný. A naozaj nevidím priestor ani dôvod na novelu zákona o stimuloch. Nehovoriac o tom, že si myslím, že je ešte navyše aj tá novela nešťastne napísaná, pretože, pretože štandardne sa ten zápis do registra verejného sektora vyžaduje až, samozrejme, pred podpisom zmluvy. Tu dávate tým žiadateľom o dotáciu vlastne len 30-dňovú lehotu. Môžu stihnúť, nemusia stihnúť.
Myslím si, že v konečnom dôsledku si tú situáciu ešte viacej skomplikujete pre praktický život naozaj v snahe zakryť to predchádzajúce pochybenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Môžem? Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si reagovať vo faktickej poznámke. Podľa môjho presvedčenia tento návrh je zbytočný a nepotrebujeme ho. Ministerstvo školstva jednoducho spravilo chybu pri pridelení stimulov, nereflektovalo zákon o registri partnerov verejného sektora a teraz to ako keby spätne chceme legalizovať, že naozaj tam nejaký problém bol. Nebol. Stimul je jednoducho dotácia. Dotácia podľa zákona o rozpočtových pravidlách je vo vzťahu k zákonu o registri partnerov verejného sektora jednoznačne upravená. Nemožno poskytnúť dotáciu bez toho, aby nebol partner verejného sektora zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Tá právna situácia je dnes úplne jasná. Ministerstvo školstva spravilo chybu. Môže sa odvolávať na akékoľvek právne posudky, ten priestor jednoducho v tejto právnej úprave nie je. Opakujem, dotácia je štátna pomoc, dotácia podľa zákona o rozpočtových pravidlách nemôže byť poskytnutá, kým druhá strana nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. A zo zákona o stimuloch vyplýva, že je to vo svojej podstate dotácia. Tam nie je právny problém. Toto je vymyslený právny problém a vymyslená novela na zakrytie chyby, ktorá bola urobená na ministerstve školstva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pre poriadok jednoducho treba vystúpiť a aj preto, že aj v tejto voľbe je koho voliť. To treba jednoznačne povedať, je koho voliť. A zároveň, samozrejme, nie je jedno, kto bude zvolený a predložený prezidentovi ako kandidát na sudcu Ústavného súdu.
A zároveň treba povedať, že ak nikoho nezvolíme alebo nezvolíme dostatočný počet kandidátov pre prezidenta alebo prezidentku, tak je to jednoducho preto, že tento parlament nechce zvoliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu, resp. väčšina v tomto parlamente, v tomto prípade koaličná väčšina, jednoducho nechce zvoliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
A ja to považujem za hrubú neúctu voči všetkým kandidátom, hrubú neúctu voči všetkým, ktorí týchto kandidátov navrhovali, za hrubú neúctu voči inštitúcii Ústavného súdu a v konečnom dôsledku za hrubú neúctu voči ľuďom tejto krajiny, o ktorých hlasy sa práve teraz v ďalších voľbách všetky politické strany uchádzajú. Lebo v konečnom dôsledku je to vrcholná inštitúcia právneho štátu, ten posledný garant toho, že sa človek domôže svojich základných práv na Ústavnom súde, keď všetky ostatné inštitúcie zlyhajú. To znamená, nemať plne funkčný Ústavný súd, v zásade úmyselne, tak to je hrubá neúcta aj voči ľuďom tejto krajiny, a v tejto chvíli mne je úplne jedno, prečo väčšina parlamentu nechce zvoliť kandidátov na Ústavný súd.
Nadviažem na to, čo hovoril Ondrej Dostál. Je jasné, že keď si parlament nesplnil svoju funkciu a nezvolil 18 kandidátov a prezident pod časovým tlakom urobil rozhodnutie, ako urobil, a časť z nich vymenoval, je jasné, že to je situácia, ktorá legitímne otvára možno diskusie o tom, aký počet kandidátov treba dovoliť. A bolo to jasné od začiatku. Ale zase, ak je to téma, tak potom je hrubá neúcta voči kandidátom, voči navrhovateľom, voči inštitúcii a voči ľuďom, že sa tento parlament touto otázkou nezaoberal počas celého toho mesiaca, čo táto situácia je na stole. A dnes sa o tom začneme rozprávať v pléne? Veď tu máme ústavnoprávny výbor, uplynulo dosť času, kedy – ak výklad pána prezidenta nie je akceptovaný – sme sa tým mohli zaoberať.
Ak sme sa tým nezaoberali, no tak potom, a je to problém, pre mňa nie, ja som ochotná akceptovať výklad, ktorý bol ponúknutý pánom prezidentom, resp. akceptovať ten úmysel, s ktorým boli zvolení traja kandidáti. Ale ak je to pre niekoho problém, no tak potom bolo dosť času aj dosť inštitucionálnych priestorov, kde túto otázku vyriešiť, aby dnes sme mohli riadne voliť. Preto dopredu hovorím, že ak toto niekto si vezme ako zámienku na to, že dnes nebudú zvolení žiadni kandidáti, tak to je zase len prejav hrubej neúcty voči kandidátom, inštitúcii Ústavného súdu a v konečnom dôsledku voči ľuďom, o ktorých hlasy práve v týchto dňoch sa všetky politické strany vrátane strán vládnej koalície uchádzajú.
Na deň ústavy strašne veľa sa aj v tejto sále hovorí o právnom štáte a aký je dôležitý právny štát. Právny štát sú inštitúcie. Fungujúce inštitúcie a vzťah občanov k týmto inštitúciám je budovaný na báze dôvery. Nemôžu ľudia dôverovať inštitúcii Ústavného súdu, pokiaľ politici, ktorí majú zvoliť sudcov Ústavného súdu alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu, nemajú voči tejto inštitúcii ani toľko úcty, aby včas zasadli, dohodli sa a zvolili dostatočný počet kandidátov. Opakujem, stále platí, je koho voliť. A je to naša povinnosť v záujme právneho štátu na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, ja možno len veľmi krátko. V princípe pán minister v úvodnom slove uviedol, že ide o novelu, ktorá reflektuje nejaké skúsenosti z praxe tohto úplne nového inštitútu, a ide o novelu, ktorá sa začala pripravovať ešte za môjho pôsobenia na ministerstve, takže neodťahujem sa od nej a, naopak, hlásim sa k nej.
Možno sú tri momenty, kde je namieste ešte v rámci druhého čítania sa porozprávať, či sa dá nájsť možno ešte nejaká vyššia miera precizácie. Dlho sa niesla tá debata v tom, aby sme, aby sme zachytávali naozaj tie situácie, ktoré sú reálne podstatné s tým, že jedna tá výnimka sa vzťahuje na transakcie, ktoré sú robené v rámci toho toľko diskutovaného bežného obchodného styku.
A ja za tú celú dobu som nad tým rozmýšľala a možno sa treba pobaviť, že či sa to nedá ešte viac precizovať, že vztiahnuť to vyslovene len na tie zmluvné vzťahy, kde na druhej strane je spotrebiteľ, lebo v zásade o to ide. Ide o tie, ja neviem, keď vodárne, plynárne a neviem, kto uzatvára tie zmluvy s tými jednotlivými odberateľmi, čiže ja by som túto otázku ešte nechala tak, že rozprávajme sa možno v rámci druhého čítania, čiže či nevieme byť ešte presnejší, alebo... To je, to je len návrh.
Rovnako si sama pre seba kladiem otázku, či nevieme byť ešte presnejšie, a rozumiem to, že sa robia výnimky pre inštitúcie typu Eximbanka a podobne s poznámkou pod čiarou, že sa to týka ich pôsobnosti podľa osobitného zákona. Ja by som bola veľmi rada, aby bolo úplne zrejmé a všetci chápali túto právnu úpravu rovnako, že sa to tiež vzťahuje na transakcie, ktoré v rámci poskytovania ich služieb, a nie v rámci toho, keď povedzme nakupujú niečo v rámci zabezpečovania svojich vlastných potrieb, pretože o to by ísť nemalo. Čiže tuto, to je tiež len taká debata, že či proste všetci chápu rovnako, o čo má ísť, lebo myslím, že rozumieme, o čo ide a čo chceme, akú výnimku pre tieto inštitúcie dať.
A ešte tretiu vec, lebo za ten rok sa veľa vecí stalo aj rôzne zaujímavé prípady boli riešené na Okresnom súde Žilina, a myslím si, že nad rámec z toho, čo bolo jasné alebo zrejmé ako problémové pred tým rokom, sa možno ukazuje jeden moment, a síce možno účelové vymazávanie sa z registra v snahe ako keby došetreniu toho prípadu.
Myslím si, že je to vec, ktorá je v úvodzovkách ošetriteľná, aby v takom prípade aj dobrovoľné vymazanie sa neznamenalo automaticky skončenie preverovania, pretože raz už proste niekto niečo deklaroval registra, do registra, a klamal, tak ten proces by podľa mojej mienky mal byť dokončený. To je taká nová vec, ktorá nejak ešte nebola veľmi aktuálna pred rokom, ale teraz sa ukazuje, že proste jeden ten typ špekulácie, ako sa vyhnúť preverovaniu, je práve tento, tak rada by som sa v rámci druhého čítania porozprávala o tomto riešení, prípadne aj navrhla nejaké riešenie, ktoré by som, ktoré by som, samozrejme, vykonzultovala a dala do diskusie v rámci druhého čítania. To som chcela povedať.
Inak v princípe myslím si, že tá situácia je úplne štandardná. Po zavedení nového inštitútu život ukáže, čo je účelné, čo je nie, a takéto korekcie sú úplne prirodzené a štandardné.
Ďakujem.

Ja si dovolím zareagovať na ten náhodný výber exekútorov, pretože to je právna úprava, ktorú som presadila v tomto parlamente ešte ako vládny návrh zákona ja a je to vec, ktorá funguje od 1. apríla roku 2017. Presne tieto výhrady boli v tom čase v procese prijímania tejto právnej úpravy. Ja musím povedať, že exekútor je funkcia, osoba poverená výkonom verejnej moci, ktoré musí spĺňať kritériá podľa zákona a pokiaľ nevie robiť exekúcie, je to dôvod na to, aby sa s nim zaoberali príslušné orgány.
Zároveň musím povedať, že tieto argumenty veľmi často vychádzali aj od verejnoprávnych veriteľov, ktorí hovorili, že teda si musia vybrať tých exekútorov, ktorí to naozaj vedia robiť a chcú robiť a tak ďalej, argumenty, ktoré ste použili. Ale nedávno som sa tu dozvedela od reprezentantov Sociálnej poisťovne, že odkedy si Sociálna poisťovňa robí vymáhanie sama, čo tiež zaviedol tento zákon, má o 10 % vyšší, vyššiu vymožiteľnosť, než mala s exekútormi. To znamená, že ani ten výber exekútorov vám asi negarantuje, že vám to pomôže. Čiže ja si myslím, že reálny výkon štátneho dohľadu a naozajstný tlak na exekútorov a Exekútorskú komoru, aby tá profesia proste naozaj robila to, čo robiť má, pretože ide o výkon verejnej moci, že to je tá cesta.