Videokanál poslanca

Ďakujem pekne Jurovi Blanárovi za jeho reakciu a potvrdzujem to, že v Škandinávii sú mimoriadne silní v tomto sektore. Ja by som upriamil pozornosť na projekt Löntagarfonder, to bol projekt vo Švédsku. Spomínaný Rudolf Meidner ho presadzoval za odbory, štát veľmi silne podporoval práve veľké podniky, aby zamestnanci mohli participovať na rozhodovaní a malo to aj obrovské úspechy aj vo švédskej spoločnosti. Dneska pokračujú Fíni, Nóri, Dáni. Toto je naozaj niečo naprieč celou Európskou úniou, 5 miliónov ľudí je priamo zamestnávaných v sociálnej ekonomike a 100 miliónov ľudí sú členmi subjektov sociálnej ekonomiky. Toto naozaj nie je nejaká marginálna záležitosť.
Ale my sme zaspali. Zaspali sme aj preto, že tu bolo strašne veľa tých neoliberálnych predsudkov, ktoré tu vyprodukovala doba po roku osemdesiatom deviatom, ale aj toto funguje naozaj, opakujem, nielen v rámci ľavice, kde je to veľmi silná téma, ale aj v rámci konzervatívnej kresťanskej pravice, aj v rámci sociálneho liberalizmu. A v tomto smere by sme nemali pokračovať v takom tom provinčnom postoji, že všetko, čo je sociálne, všetko, čo nevytvára zisk a nie je individualistické, všetko, čo nejakým spôsobom nepodporuje ten, by som povedal, mamon a tú dravú konkurenciu, musí byť škodlivé.
Čiže pevne verím, že toto je taký začiatok, že sociálna ekonomika bude napredovať, hlavne podpora družstiev, a že budeme vidieť aj iné hodnoty, ako sú tie, poviem to tým svojím slovníkom, ako sú tie kapitalistické. To znamená aj tie hodnoty, ktoré sú sociálne, komunitárne, tie, čo myslia na okolie, spoločnosť a naozaj aj na tú rovnosť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, drahí, drahé kolegyne, drahí kolegovia, dovoľte povedať niekoľko slov k téme sociálna ekonomika, sociálne podnikanie napriek tomu, že sa zvyknem vyjadrovať najmä k zahranično a európskym záležitostiam.
Sociálna ekonomika je pre mňa srdcová téma, a preto by som chcel podporiť pána ministra a poďakovať mu za tento návrh, rovnako ako by som chcel poďakovať aj všetkým tým, ktorí boli pri príprave tohto návrhu. Viacerí z nich sú moji dlhoroční priatelia, či už je to Michal Polák, Braňo Ondruš a ďalší, ktorí tak isto ako ja niekoľko rokov, ak nie desaťročí bojujeme za myšlienku sociálnej ekonomiky a ja osobne ju vnímam ako jednu z najprogresívnejších a najľavicovejších reforiem, akú táto vláda prijala. To neznamená, že táto vláda má iba ľavicový podtón, táto reforma, pretože je to niečo, na čom sa vedela v histórii Európy zhodnúť tak liberálna časť politického spektra, ako aj ľavicová, pravicová, konzervatívna a ďalšie. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že je to jeden zo zákonov, ktoré nás môžu zbližovať a môžu nás spraviť politickými spojencami naprieč politickým spektrom.
Dovoľte mi predstaviť tematiku sociálnej ekonomiky z európskeho hľadiska. Sociálna ekonomika je v Európe známa ako zastrešujúci pojem, ktorý zastrešuje v prvom rade družstvá, v prvom rade tzv. kooperatívy alebo družstvá, to znamená ekonomiku, ktorá je postavená na spolupráci, demokratických princípoch a neziskových princípoch a potom sa pokúsim vysvetliť, na základe akých ďalších princípov sú postavené družstvá a kooperatívna ekonomika. Zásadnou myšlienkou je, že vlastníkmi podnikov sú ich zamestnanci. To je klasický model družstiev.
Pod sociálnu ekonomiku sa však neradia iba družstvá, ale aj sociálne podniky, čo je práve, povedal by som, element, ktorý zdôrazňuje tento zákon, a potom ďalšie rôzne formy neziskového buď podnikania, alebo neziskovej ekonomickej činnosti, aj občianske združenia, dobrovoľnícke a iné formy ekonomickej činnosti, ktoré pomáhajú spoločnosti a nemajú za účel vytváranie zisku.
Myslím si, že mali by sme ako Slovensko nasledovať Európsku úniu práve v približovaní sa k tomu európskemu sociálnemu modelu. Európsky sociálny model je definovaný viacerými prvkami, najmä veľmi silnou redistribúciou, sociálnym, sociálnou pomocou a sociálnym zákonodarstvom, ale jedna z kľúčových pilierov, jedným z kľúčových pilierov európskeho sociálneho modelu je práve sociálna ekonomika. A myslím si, že ak som na niečo v Európskej únii hrdý, a nie je toho zase až toľko, tak je to určite veľký dôraz na sociálnu ekonomiku. Už posledných niekoľko, možno desať rokov jedna z kľúčových tém Európskej únie v sociálnej oblasti je práve podpora sociálnej ekonomiky a špeciálne sociálneho podnikania.
Vedie ma k podpore družstiev a tohto zákona aj istá národná súvislosť, ktorú si málokedy zvykneme pripomínať a je to škoda. Prvé úverové družstvo v celej Európe vzniklo na území Slovenska na Záhorí v Sobotišti, bol to Samuel Jurkovič, národný buditeľ, ktorý spoločne so svojimi priateľmi vytvoril prvé úverové družstvo, gazdovský spolok, a iba o rok ho predbehli Angličania, tzv. rochdaleovskí priekopníci, ktorí vytvorili vôbec prvé družstvo na svete v roku 1844, ale to bolo spotrebné družstvo. Každopádne Slovensku patrí prvenstvo v tejto veľmi zaujímavej historickej kategórii a je tragédiou, že po roku ´89 sme túto tradíciu ale absolútne opustili. Družstvá prestali mať podporu, v posledných rokoch sa to trošku lepší a ja povzbudzujem pána ministra Richtera a veľakrát sme sa o tom aj rozprávali, aby sme družstvám čo najviac pomáhali aj ďalej. A ja si myslím, že zákon o sociálnej ekonomike môže pomôcť aj tejto forme solidárneho, solidárnej ekonomickej činnosti.
Družstvá môžu byť rôzne. Taká tá základná skratkovitá predstava, hlavne tých nižších ročníkov, ktorí nepoznajú túto problematiku, je, že si predstavia pod slovom družstvo JRD a hneď to napasujú na bývalý režim a okamžite to označujú za stalinizmus. Je to čistý nezmysel, družstvá mali zväčša podporu skôr sociálnodemokratických, centristických a konzervatívnych strán počas medzivojnovej republiky a to, že si čiastočne – hlavne v poľnohospodárskej výrobe – prevzali myšlienku družstiev aj komunisti po roku 1948, neznamená, že tá myšlienka má čokoľvek spoločné s komunizmom. Dokonca by som povedal priam naopak, tí najznámejší komunistickí teoretici, či už Marx, alebo Lenin, považovali družstvá za skôr doplnkový princíp a odmietali ho ako hlavnú súčasť ekonomickej výroby. Čiže toto je myšlienka tvrdo demokratická, tvrdo, by som povedal, centristická a do veľkej miery či už z ľavicových, alebo pravicových pozícií nie je to nič, čo by sme mohli spájať s bývalým režimom.
Ďalší omyl, družstvá sú vo všeobecnosti veľmi silne alebo najúspešnejšie nielen v tej poľnohospodárskej výrobe, ale najmä výrobné družstvá alebo spotrebné družstvá, alebo úverové družstvá. To znamená, práve tie prvky, ktoré sú tak silné v krajinách, ktoré patria v Európe medzi tie najlepšie a najúspešnejšie ekonomiky, či už hovoríme o Nemecku, Francúzsku. Vo Francúzsku je veľmi silný tzv. princíp vzájomnosti, to majú z 19. storočia, majú tzv. vzájomné spoločnosti, čo na Slovensku až tak celkom nepoznáme, ale opäť, inšpirujme sa, je to niečo, čo pomáha tej solidárnej ekonomike a je to dobré.
V poslednom období je asi najúspešnejšia myšlienka sociálnej ekonomiky v krajinách, ako je Španielsko, Grécko a ďalšie. Bolo to Španielsko, ktoré ako prvé prijalo ucelený, komplexný zákon o sociálnej ekonomike v roku 2011, ale Slovensko bude patriť po tom, čo prijmeme túto reformu, k jednej z prvých krajín Európskej únie, ktorý má takýto komplexný zákon, a je to naozaj dobré. Opäť opakujem, to je oblasť, kde v Európskej únii sa kladie veľký dôraz a Slovensko sa môže ukázať ako moderný hráč aj v oblasti sociálnej politiky.
Tie základné myšlienky, kvôli ktorým ja obhajujem sociálnu ekonomiku a aj tento zákon, je, že ide o podporu troch zásadných hodnôt, ktoré ja vnímam ako ľavičiar veľmi silne. Prvá je hodnota ekonomickej demokracie. Demokracia podľa môjho názoru a názoru mnohých ľavičiarov nemôže byť obmedzená iba na politiku. Demokracia musí fungovať aj v ekonomickej sfére čo najviac. Netvrdím, že musíme teraz začínať okamžite s úplnou, kompletnou ekonomickou demokraciou v podnikoch, ale čo najviac umožniť zamestnancom participovať na ziskoch, participovať na rozhodovaní a nebyť iba, povedal by som, istým kolieskom v súkolí, ale byť participujúcou, participujúcim článkom v podniku, to je podľa mňa niečo, čo má s demokraciou naozaj veľa spoločného.
Ja osobne, samozrejme, vítam tú myšlienku, ktorú najčastejšie vidíme v tých západo- alebo európskych štátoch alebo južanských štátoch, keď tí zamestnanci sú reálne vlastníkmi podnikov a že reálne oni spolurozhodujú o tom, kam ten podnik sa bude uberať. Ja len spomeniem najznámejší prípad španielskej korporácie, ktorá je postavená na družstevnom princípe, Mondragon. Odporúčam tam zájsť každému, kto sa o túto problematiku zaujíma, majú dve investície aj na Slovensku. Je to najslávnejšie družstvo a jedno z najúspešnejších v Španielsku, sú umiestnení na severe Španielska v Baskicku, je to korporácia, ktorá má neuveriteľné úspechy. Funguje to naozaj demokraticky, všetci zamestnanci sú zároveň vlastníkmi, nemôžete byť zamestnancom a nebyť vlastníkom. Demokraticky rozhodujú o tom, čo sa bude s podnikom diať, a veľmi rovnomerne rozdeľujú zisky. Ten pomer je 1:6, čo je, keď si pozriete prax v mnohých eseročkách a akciových spoločnostiach, kde sú tie rozdiely medzi tým najnižším príjmom a najvyšším úplne dramatické, tak títo sa snažia dodržiavať ten solidárny rozmer. To znamená 1:6, dokonca v niektorých družstvách 1:3. To sú naozaj veľmi pokrokové predstavy a verím tomu, že raz budeme na tom tak, ako v španielskom Baskicku a budeme mať takéto úspešné podniky aj na Slovensku na družstevnom princípe.
Ten druhý rozmer, ktorý ja podporujem, alebo druhú hodnotu, ktorú podporujem v myšlienke sociálnej ekonomiky, je sociálna spravodlivosť. A nechcem hovoriť teraz iba o tých ziskoch, ktoré sú spravodlivejšie rozdeľované, ale aj o tom, že tie podniky sa navzájom starajú o svojich zamestnancov, neprepustia len tak človeka. Snažia sa mu nájsť buď inú robotu v inom družstve, alebo snažia sa mu inak pomáhať. Majú vlastné svojpomocné solidárne fondy. To sú všetko veci, ktoré fungujú už desiatky rokov, dokonca po stáročia, a fungujú veľmi efektívne. Myslím si, že na toto môžeme nadväzovať aj na Slovensku.
No, tretia hodnota je hodnota, ktorú máme asi spoločnú, ekonomická racionalita a myslím, že na tom sa zhodneme tak ľavičiari, ako pravičiari. Tak podnik, kde sú zamestnanci vnímaní ako rovný spolurozhodujúci element v podniku, tak tam je oveľa viacej iniciatívy, oveľa viacej chuti robiť niečo pre ten podnik a mať pocit, že ten podnik je aj môj. Ono to neuveriteľne pomáha, najväčšie inovácie, najefektívnejšie výstupy sú práve v družstvách a práve vďaka tomuto. A to konštatujú aj pravicoví ekonómovia, nielen tí ľavicoví. Nehovoriac o zamestnanosti, čo je vážna téma, k tomu sa, samozrejme, vyjadrím, pretože to je hlavným, kľúčovým elementom tohto zákona: pomáhať zamestnať tých ľudí, ktorí majú dlhodobo problém sa zamestnať.
Len nezužujme tento problém sociálnej ekonomiky iba na to, o čom sa hovorí na Slovensku najčastejšie, dlhodobo nezamestnaná je najmä rómska menšina. Áno, je to veľmi dôležitý prvok, aby sme pomohli práve týmto ľuďom, ale sociálna ekonomika je oveľa komplexnejší cieľ a predovšetkým si myslím, že môže pomôcť v časoch kríz bojovať s nezamestnanosťou.
A to práve hovorí Európska únia, keď vypukla kríza v Európe, pamätáte si to, kde boli tie šialené čísla nezamestnanosti najmä mladých ľudí v Grécku, v Španielsku, tak to prepúšťanie bolo dvojnásobné v tých súkromných podnikoch, ktoré neboli na družstevných princípoch, a bolo polovičné v tých podnikoch, ktoré boli na družstevných princípoch, pretože tam ten podnik si povedal a to valné zhromaždenie tvorené zamestnancami si povedali, že áno, my si na chvíľu obmedzme možno tie príjmy, aby sme pomohli našim kolegom, ktorí sú takisto súčasťou družstva, a ponechajme im tú robotu. Kríza prešla a dneska robotu majú ďalej. Je to oveľa stabilnejšie nielen pre tú spoločnosť, nielen pre celú komunitu, ale aj pre štát, ktorý nemusí platiť dávky v nezamestnanosti taký dlhý čas.
Čiže tento zákon má viacero výhod, celá táto reforma má obrovské výhody pre Slovensko. Robí nás kvalitnejšou a sociálnejšou krajinou. A opakujem, toto nie je otázka ľavice, pravice. Ja to podporujem z tých ľavicových pozícií, ale viem si predstaviť, poznám dejiny politického myslenia a každého prúdu, ktorý je tu zastúpený, viem si predstaviť úplne každého z vás, že to podporí s plným vedomím svojho presvedčenia, pretože áno, sociálna demokracia podporovala družstvá od Ferdinanda Lassallea až po švédsky experiment Rudolfa Meidnera, možnože tie veci poznáte, ale liberálna pravica podporovala túto myšlienku takisto od 19. storočia. Asi najznámejší liberál, ktorý sa hlásil k družstvám s úplne najväčšou vehemenciou, bol John Stuart Mill a všetci, ktorí tu sú liberáli, vedia, že to je ikona liberalizmu a až dodnes. A neuveríte, že myšlienku participácie zamestnancov na ziskoch a spolurozhodovaní o podnikoch podporoval aj človek, ku ktorému sa ja absolútne nehlásim a je to jeden z najhorších politikov v dejinách podľa môjho názoru, Ronald Reagan, čistý neoliberál, ale napriek tomu túto myšlienku podporoval. Čiže aj tí pravičiari, ktorí tu sú zastúpení a vidia sa v Reaganovi, môžu s pokojom hlasovať za takýto návrh.
Konzervatívci sú asi najčastejšie zastúpení v otázke družstiev po druhej svetovej vojne, pápežské encykliky veľmi jasne vyzývajú k zakladaniu družstiev. To najslávnejšie družstvo, ktoré som spomínal, Mondragon v Španielsku, bolo postavené na sociálnej náuke cirkvi a zakladal ho kňaz José Carlos Arizmendiarrieta (pozn. red.: správne má byť "José María Arizmendiarrieta"), kňaz a antifašista, čo bolo v Španielsku mimoriadne komplikované za čias Franka, ale to boli úžasné príbehy mladých katolíckych idealistov, ktorí urobili tieto družstvá, spravili z nich úspešné podniky. Čiže opäť, ďalšia myšlienka, či už ste katolícky konzervatívec, alebo ste evanjelický konzervatívec, alebo ste liberál, neoliberál, socialista, komunista, anarchista, stále môžte podporovať myšlienku družstiev a sociálnej ekonomiky. Myslím si, že zabudol som na anarchistov, Prudo bol jeden z najvýznamnejších obhajcov vzájomnej ekonomiky a o tom je práve sociálna ekonomika, o ktorej hovorím.
Čiže dovoľte na záver, aby som nehovoril dlhšie, než vyprší dopoludňajšia schôdza, je to niečo, čo, máločo ma tak potešilo v tomto parlamente ako to, že pán minister Richter predkladá tento zákon. Bol by som strašne rád a povzbudzujem ho opätovne, aby sme ešte viac podporovali nielen sociálne podniky, ktoré nám idú pomáhať s otázkou zamestnanosti tých dlhodobo nezamestnaných, ale aj družstvá ako také, aj neziskový sektor, dobrovoľníkov a všetkých tých, ktorí nevidia ekonomiku iba ako prostriedok na vlastné obohacovanie, ale na niečo, čo je neziskové, čím chcú pomôcť komunite a čím chcú pomôcť štátu ako takému. Ja si myslím, že sa približujeme k európskemu sociálnemu modelu, že vďaka tomuto zákonu budeme sociálnejším štátom. A áno, je to malý krôčik, malý krôčik pre svet, aby som obmenil starý výrok, ale veľký krok pre Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takisto dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že máme o 12.00 hod. v miestnosti č. 149 výbor. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte kolegom z európskeho výboru pripomenúť, že o dvanástej máme zasadnutie v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Takisto by som sa chcel poďakovať Mirovi Čížovi za to, že sa snaží vrátiť debatu do hodnotovej roviny. A dnešnú schôdzu by som naozaj označil príslovím: "Ako sa z hory volá, tak sa z nej aj ozýva." A páni kolegovia z opozície si budú musieť zvyknúť, že pokiaľ budú na nás útočiť spôsobom, ako to robí pán Matovič a ďalší, ktorí namiesto hodnotovej diskusie chcú vyvolávať iba vášne, tak budeme reagovať potom takisto veľmi tvrdo. Už skončili časy, kedy vám to len tak necháme, aby to prešlo. Budeme tĺcť naspäť a toto bol dnešný signál, ja som veľmi rád, že to vyšlo, že opozícia bola možno zaskočená, ale bola hlavne riadne preplieskaná.
A je to dobré nie preto, že by som si želal takúto diskusiu, ja súhlasím s Mirom Čížom, že tie hodnotové debaty sú ďaleko dôležitejšie, ale nenecháme sa otĺkať. Nenecháme otĺkať sociálnodemokratické, kresťanskodemokratické strany, štandardné strany programové ľuďmi, ktorí si pomýlili politiku s marketingom.
A keď už hovoríme o opozícii, ktorá v sebe zahŕňa strany zväčša krajne pravicové, či už je to strana Sloboda a Solidarita, ktorá podľa všetkých európskych kritérií spĺňa definíciu krajnej pravice, či už je to strana OĽANO, ktorá naozaj sa vymyká akýmkoľvek politologickým definíciám a je to zhluk skôr populistických politikov, alebo hovoríme o dvoch extréme pravicových stranách SMER RODINA a ĽSNS, stále sa bavíme o alternatíve, ktorá je na Slovensku naozaj krajne neprijateľná. Krajná pravica tu už vládla v 30. rokoch a skončilo to koncentračnými tábormi. Ja nič takéto nechcem.
Ale poďme sa rozprávať hodnotovo, to znamená, aké sú vaše vízie, aké sú vaše polices, aké sú vaše nápady z hľadiska spravovania štátu. Ale pokiaľ budete chcieť útočiť a budete tu naozaj kydať na nás špinu, tak verte tomu, že to už nikdy viac neostane bez odozvy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Grendel, ja s vami síce nesúhlasím, ale napriek tomu oceňujem to, že vystupujete slušne a relatívne bez nejakej nenávistnej emócie, čo je v opozícii vzácne, a to by sme mali na toto nadväzovať. Ten kontrast medzi vami a vaším kolegom z hnutia OĽANO pánom Matovičom, ktorý tu predvádza hysterické záchvaty a pletie si ich s argumentáciou.
Na rozdiel medzi vami a pani kolegyňou Nicholsonovou, ktorej som, áno, vytkol to, že na tej pozícii, v akej je, by mala mať vysokoškolské vzdelanie, čo si myslím. Ale aby ma niekto obviňoval, že som ju nazval kozou, to je číre klamstvo, samozrejme, že nie. Často ju prirovnávam ku kofe na trhu, pretože sa háda, hašterí a veľmi arogantne správa, ale to neznamená, že nerešpektujem, že je podpredsedníčkou Národnej rady. Rešpektujem každého, kto nie je arogantný.
A vy arogantný nie ste. A toto je práve to, čo by ste mali možno vysvetliť vášmu kolegovi Matovičovi, ktorý vo svojej arogancii dokonca zašiel tak ďaleko, že pri svojich daňových podvodoch zneužil matku.
Viete, vy hovoríte o pánovi ministrovi Kaliňákovi, ktorému viete nejakým spôsobom prišiť len to, že si kúpil byt úplne legitímne od človeka, ktorý potom neskôr bol obvinený z daňových podvodov. Takáto šialená konštrukcia mi trvala vysloviť naozaj asi 20 sekúnd.
Ja obviňujem Igora Matoviča z toho, že je usvedčený daňový podvodník. A to je predsa len rozdiel, že áno. Dokonca usvedčený daňový podvodník, ktorý na to, aby spáchal daňový podvod, zneužil vlastnú matku. Ja neviem, čo ešte viacej treba dodať.
Ten človek nepatrí do parlamentu, ten človek nepatrí ani do bežného života, ten človek patrí do ústavu. Ale nehovorím to v zlom, naozaj mu treba pomôcť, aby takto zneužíval vlastnú maminu, to sa nerobí a je to niečo tak chrapúnske, že to musíme pomenovať.
A Andrej Kiska je takisto jeden príklad, ktorý takisto spáchal daňový trestný čin. Čo ešte robí v politike?
Bez emócií, pán kolega. Toto je jednoducho pravda. Páni kolegovia Matovič a Kiska do politiky nepatria.

Ďakujem pekne. Chcel by som nadviazať na Erika Tomáša, keď hovoril o tej miere primitivizmu, ktorý sem vnášajú opoziční poslanci, a najmä niektorí, ktorí to robia pravidelne, či už hovoríme o pani poslankyni Blahovej, ktorá tu vyplazuje jazyk na rečníkov, či už hovoríme o pani poslankyni Nicholsonovej, ktorá hystericky vrieska, keď jej niekto pripomenie jej deficity vo vzdelaní, či už hovoríme o pánovi kolegovi Matovičovi, ktorý naozaj uráža pamiatku obetí nacizmu, toto sú naozaj také prejavy primitivizmu, na ktoré treba upozorňovať.
Ja osobne som presvedčený, že týchto ľudí nie je možné zmeniť, keď vieme, aké veci robia mimo parlamentu, tak vieme, že budú takí istí aj v parlamente.
Keď pán poslanec Matovič dokáže zneužiť matku na ťažké daňové podvody, matku, to je to najdrahšie, čo v živote máme, a on ju použije, to je naozaj niečo dojímavé, naozaj príbeh, ktorý dokáže spraviť asi jedine psychopatova myseľ, asi človek, ktorý nemá žiadne svedomie, žiadnu empatiu.
Keď prirovnáva Erika Tomáša ku Goebbelsovi, tak ja neviem, kto je taký psychopat bez empatie? Charles Manson, masový vrah, ktorý zabíjal, vraždil, lebo nemal empatiu, nedokázal sa vcítiť do nikoho? Tak poďme sa baviť takýmto spôsobom, poďme sa prirovnať k takýmto zvieratám. Viete, toto robí Igor Matovič, ale veľmi sa mu nepáči, pokiaľ by sme to náhodou urobili aj my. Je to primitív. Je to primitív a musíme sa s tým naučiť žiť.
Viete, ale mňa pobavila tá myšlienka Erika Tomáša, ktorá je naozaj pravdivá, že to OĽANO tu funguje úplne normálne bez Matoviča. Ja keď pozerám pani Remišovú, tak tá pani má nejaký štýl, je slušná žena, keď pozerám na pána Budaja, takisto má nejaký príbeh a tak ďalej, a on im to vlastne, ten Matovič, tými svojimi šialenými kúskami iba kazí. Ako to sú slušní ľudia, ktorí majú nejaké meno, nejakú povesť, a potom dôjde tento šašo a strápňuje ich od rána do večera. Páni kolegovia, zbavte sa ho už konečne. (Potlesk.)

Pán kolega Krajniak, opozícia, ktorej ste súčasťou, dala tému tejto schôdze „korekcia tendrov na ministerstve vnútra“ a vy tu 20 minút tárate, ale úplne o niečom inom. Vy ste očividne nepochopili tému tejto schôdze, ale vôbec ma to neprekvapuje vzhľadom na váš intelekt.
Viete, keď ste hovorili o ľuďoch, tak vy tu vediete 15 minút prázdne reči o ľuďoch. Prázdne reči.
- Kým minimálna mzda rekordne vysoká, to je to, čo my robíte pre tých ľudí.
- Kým nezamestnanosť rekordne nízka, to je to, čo sa naozaj robí pre týchto ľudí vďaka tejto vláde.
- Zamestnanosť rekordne vysoká.
- Ekonomický rast jeden z najvyšších v eurozóne.
- Zákonník práce ďaleko sociálnejších než za vlády pravice.
- Miera chudoby najnižšia.
A mohol by som pokračovať.
To, čo vy tie vaše najvlhšie sny z hľadiska sociálnej agendy, my všetko robíme. Tak čo nám vlastne vyčítate, pán kolega?
A, áno, musíme pomáhať pracujúcim ľuďom ďaleko viacej. S tým maximálne súhlasím a verím, že to budeme robiť. Ale nedá sa len predstierať, že vy idete niečo riešiť, navyše keď na čele vašej strany je miliardách Boris Kollár. Čo on robí pre ľudí, prosím vás?! Ako, áno, pre vybranú skupinu ľudí pašoval heroín kedysi. To áno, to robil pre ľudí. A Boris Kollár, pokiaľ viem, tak obťažoval mladé 14-ročné dievčatá, čo sú tiež ľudia. Čiže, áno, pre tie dievky niečo urobil. A takisto sa... (Reakcia z pléna.)
Pán Pčolinský, kľud, kľud, verím, že sa k vám ten heroín od Kollára nedostal a budete menej nervózny.
To, že si uviažete fešný šálik, to z vás ešte žiadneho sociálneho hrdinu nerobí.
Pán Krajniak, preboha, vy tu robíte poskoka jedinému mafiánovi v slovenskom parlamente. Aká je dôveryhodnosť toho, čo hovoríte? Jedinému mafiánovi tu robíte naozaj poskoka.
Viete, čokoľvek hovoríte o ľuďoch, mne, keď vy hovoríte, vždy znie v ušiach iba znelka z Krstného otca.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mne sa naozaj páči, že namiesto tisíckrát opakovaných lží o Robertovi Kaliňákovi, ktoré tu chceli predvádzať kolegovia z opozície, sme sa namiesto toho dozvedeli nové odhalenia o Sulíkových 20 mil., čo bude určite téma aj do budúcich dní. Dozvedeli sme sa o tom, ako podvádza pán Rajtár z hľadiska svojho vzdelania. To sú vážne obvinenia a ja som veľmi rád, že sme zobrali opozícii tému. A dneska sa pozrite na nich. No ako keby im včely uleteli.
Už sa tu Galko vyhráža aj trestami a všetko a tak ďalej. Oni sú nervózni, sú nervózni, lebo naozaj táto schôdza im nevyšla, a ja som tomu naozaj veľmi rád.
Len jedna vec má trošku mrzí, keď pán minister ohrozuje zaužívané symboly. Tak doteraz sme mali Igora Matoviča ako symbol psychopatizmu, ktorý naozaj mohol konkurovať aj Adolfovi Hitchcockovi, a ja vždy, keď vidím Igora Matoviča, tak si spomeniem na vraždu v sprche. Ale odrazu máme dneska symbol ešte horší. Symbol podvodníka, symbol zneužívania matky, zneužívania matky, lebo naozaj v slovenských dejinách niet takého zneužitia matky, aké si tu dovolil Igor Matovič.
Viete, aby sme to trošku zlyrizovali, ja si pamätám dielo, a úžasné dielo, román Maxima Gorkého Matka, kde sa matka obetovala v prospech svojho syna, ktorého chránila v boji za práva robotníkov. No a dneska máme 21. storočie a máme tu Matovičovu matku. Matovičova matka sa obetovala za svojho Igora (potlesk), za svojho Igora, aby zakryla jeho daňové podvody. Je to trošku posun, ale stále sa bavíme o obetavosti matky. A naozaj mne je Igorovej matky veľmi, veľmi ľúto. A poviem vám úprimne, dojíma ma jej osud, jej obetavosť. A preto navrhujem, páni poslanci, dostali sme jedno euro navyše v platoch, zložme sa jej na bonboniéru, aby mala čo papať, keď bude zase cestovať 600 kilometrov denne kvôli Igorovým daňovým podvodom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, je veľmi dobré, že ste pripomenuli tú atmosféru 90. rokov z hľadiska bezpečnosti, keď tu pobehovali rôzni mafiáni typu Žaluď, Boris Kollár a tak ďalej po uliciach a dneska je naozaj pokrok, že už niektorých z nich máme aj v parlamente, aj keď neviem, či to je najlepší pokrok, ale hrozne som rád, že Boris Kollár už ďalej sa mafiánskym praktikám nevenuje.
Ale sú tu pokroky aj z iných hľadísk. Sociálne a ekonomické hľadisko a to je pre nás najdôležitejšie. Nezamestnanosť na rekordnej úrovni, z hľadiska najnižšia úroveň, aká bola. Z hľadiska ekonomického rastu, z hľadiska sociálneho vylúčenia, ktorá je oveľa nižšia ako kedysi z minulosti, z hľadiska miery chudoby, z hľadiska všetkých tých parametrov, minimálna mzda a tak ďalej, ktoré zaujímajú našich ľudí, pracujúcich ľudí, je to lepšie. To znamená, že, áno, opozícia je zúfalá, musí hľadať zástupné témy.
Ja som veľmi rád, keď si spomeniem 90. roky, že sa tá situácia mení. Kedysi skinheadi mlátili mladých ľudí po uliciach, dneska majú obleky, sedia v parlamente a rozkrádajú kraj. Nie je to najlepšie, ale stále je to určitý pokrok.
Takisto vieme, že na začiatku 90. rokov bývalí komunistickí funkcionári chodili do Ameriky a tam umývali na pumpách autá, no dneska sú prezidenti. Výborný pokrok!
Takže vidíme, že je tu nejaký pokrok, to určite áno, ale myslím si, že stále máme čo robiť, ale je veľmi dobré, že na to upozorňujeme.
Osobne považujem túto schôdzu za čisté zúfalstvo, čisté zúfalstvo opozície, pretože keď štvrtýkrát odvolávate jedného ministra na základe tých istých argumentov, neustále dokola tisíckrát vysvetlených, tak je to znamenie, že táto vláda robí svoju robotu dobre, pretože oni nemajú žiadne iné témy.
A priznám sa, oni nás utužujú. Ja som si bol nútený prečítať všetku argumentáciu ministerstva vnútra a pána ministra Kaliňáka – a ja ho mám čoraz radšej.
To znamená, že myslím si, že takýchto schôdzí by mali mať čo najčastejšie, pretože potom budeme o to viac utuženejší.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)