Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

9.12.2020 o 9:21 hod.

Mgr.

Štefan Holý

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 10.12.2020 10:08 - 10:13 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zapojenie hospodárstva Slovenskej republiky do svetovej ekonomiky a jeho otvorenosť, ako aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Schengene s voľným pohybom tovaru a ľudí sa v prípade situácie, aká nastala na jar 2020 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ukázali ako faktory, ktoré objektívne zabraňujú zvládnutiu takéhoto druhu pandémie v priebehu 90 dní.
Podľa čl. V ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas najdlhšie na 90 dní. Ústavodarca pôvodne s vyhlásením núdzového stavu z dôvodu pandémie nerátal a tento dôvod výslovne ustanovil až ústavným zákonom č. 181/2006 Z. z., ale bez dostatočného zohľadnenia nutnosti prispôsobenia iných ustanovení v čl. V vo vzťahu k riešeniu pandémie, a to viac, o to viac, ak ide o celosvetovú pandémiu respiračného ochorenia. V súčasnosti sa Slovensko nachádza v situácii, kedy na základe posledných údajov z ministerstva zdravotníctva je trend obsadenosti nemocničných lôžok vyčlenených pre pacientov s COVID-19 rastúci prakticky na celom území republiky, a to najmä v Košickom, Prešovskom, Trnavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji, kde sa predpokladá trend rastu na úrovni prevyšujúcej 5 %.
Treba vziať do úvahy, že aktuálna situácia sa z hľadiska prepuknutia príznakov ochorenia COVID-19 prejavuje s určitým časovým oneskorením jedného až dvoch týždňov. A preto aj súčasné údaje odzrkadľujú situáciu spred jedného až dvoch týždňov. Počas núdzového stavu je možné uskutočňovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, súčasťou ktorých je okrem iného aj reprofilizácia lôžok a tiež najmä protiepidemické opatrenia, ako aj opatrenia v oblasti sociálnych služieb. Taktiež sa viaceré nemocnice potýkajú s nedostatkom personálu, prípadne sú na hranici svojich personálnych kapacít. Tento problém je možné čiastočne riešiť nariadením pracovnej povinnosti, ktorú je však možné nariadiť, len ak je vyhlásený núdzový stav. Preto je nevyhnutné, aby ústavnoprávna úprava adekvátne reagovala na vzniknutú situáciu a preto sa navrhuje:
1. Umožniť vláde Slovenskej republiky z tohto dôvodu vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať, vždy najviac o 40 dní.
2. Zaviesť nutnosť schválenia predĺženia núdzového stavu Národnou radou Slovenskej republiky v lehote najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu s cieľom vytvoriť ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike.
3. Zaviesť túto poistku aj pri vyhlásení opätovného núdzového stavu.
4. Ustanoviť obmedzenia a povinnosti pre núdzový stav vyhlásený z iného dôvodu ako z dôvodu ohrozenia života a zdravia v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.
5. Ustanoviť obmedzenia a povinnosti osobitne pre prípad vyhlásenia núdzového stavu z dôvodu ohrozenia života a zdravia v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, v dôsledku čoho je rozsah obmedzení a povinností, ktoré možno uložiť v prípade pandemického núdzového stavu, užší.
6. Upraviť obmedzenia nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia a obmedzenia slobody pohybu a pobytu tak, aby vo väčšej miere zodpovedali potrebám prijímať efektívne opatrenia znižujúce pohyb obyvateľstva a tým spomalili šírenie infekčnej choroby v štádiu pred vznikom pandémie alebo v priebehu jej šírenia pri zachovaní ústavnej požiadavky proporcionality prostriedkov a cieľov.
7. Ustanoviť povinnosť bezodkladne vyhlásiť rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu o predĺžení núdzového stavu a uznesení Národnej rady podľa čl. 5 ods. 2 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie.
8. Ustanoviť prechodné ustanovenie, na základe ktorého bude možné navrhovanú právnu úpravu aplikovať aj na prebiehajúci núdzový stav vrátane navrhovaných ústavných poistiek zahŕňajúcich aj prieskum Ústavným súdom.
Verím, že vládny návrh ústavného zákona získa vašu podporu.
Skryt prepis
 

9.12.2020 17:32 - 17:34 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v nadväznosti na predložený vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov predkladá vláda Slovenskej republiky vládny návrh zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
Cieľom uvedeného vládneho návrhu zákona je doplniť jednoznačnú možnosť prieskumu rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu Ústavným súdom Slovenskej republiky. Nevyriešenie tejto otázky navrhovanou novelizáciou by mohlo viesť k interpretačným pochybnostiam, či rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu je, alebo nie je preskúmateľné Ústavným súdom Slovenskej republiky v súlade s čl. 129 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Hoci je možné túto právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky teoreticky vyvodiť z ustanovenia zákona o Ústavnom súde, ktoré umožňuje prieskum rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, je dôležité sa pochybnostiam v tak dôležitej veci vyhnúť a sledovať systematiku zákona a textáciu mechaník prieskumu, ktoré používa.
Cieľom vlády je zabezpečiť dostatočný systém prieskumu tak zásadného rozhodnutia, akým nepochybne je aj rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu z hľadiska ochrany základných práv a slobôd v čo najširšom ponímaní.
Verím, že vládny návrh zákona získa vašu podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.12.2020 15:33 - 15:36 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. A ja som chcel len na margo tých vystúpení, ktoré tu odzneli, povedať alebo skôr sa tak ako spýtať do pléna, že či sme si vedomí toho, čo vlastne, čo vlastne funguje na základe núdzového stavu, resp. že čo sa tým sleduje a čo sa zmenilo. Nie je pravda, že by sme nemuseli obstarávať v núdzovom stave, to jednoducho nie je pravda, to tak nie je, stále platia všetky ustanovenia o verejnom obstarávaní. Mne z titulu ako núdzového stavu nedochádza k žiadnym výnimkám, ktoré by sa nejak aktivovali, musí sa dodržiavať všetko tak ako v obyčajnom režime.
To, čo je fakt, je, že v núdzovom stave môžme ako vláda nariadením vlády zaktivovať ustanovenia zákona o hospodárskej mobilizácii, na základe ktorého sa prikazuje pracovná povinnosť okrem iného. Môžu sa presúvať materiály, môžu sa, môže sa robiť logistika, zásoby a dneska podľa môjho alebo k dnešnému včerajšiemu dňu podľa mojich vedomostí je takto, takto vydaných pracovných povinností v zdravotníctve, zhruba 83 ich bolo tuším k včerajšom, k včerajšiemu dátumu, to znamená, títo ľudia, ktorí boli takto povolaní do služby, tak zabezpečujú to, aby v tých najohrozenejších alebo v tých najexponovanejších, najviac postihnutých regiónoch, aby nám jednoducho neskolabovali nemocnice. A pokiaľ to, ten, ten, lokálna nemocnica nevie, nevie zvládnuť dobrovoľne, no tak sa obráti na okresný úrad a okresný úrad jednoducho prikáže tým lekárom v tom danom regióne, aby, aby poskytli pomoc.
To je dnes všetko, na čo sa núdzový stav ako taký využíva, na nič iné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 15:14 - 15:17 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže ten spôsob, najprv zareagujem na tých 45 verzus 90, a keby sme rovno vyhlasovali na 90 dní, ešte, myslím, niekedy koncom septembra, keď sme tých prvých 45 spravili, vyhlásenie na 90 dní by bolo v rozpore s ústavou, pretože by sme práve neprešli tou zásadou proporcionality.
V momente, keď sa ten núdzový stav vyhlasoval koncom septembra, tak nebolo jasné, alebo nebolo zrejmé aj z tých, z tých nejakých predikcií, a či naozaj bude, bude nevyhnutné udržiavať ten núdzový stav po obdobie 90 dní. Ja sa pamätám, keď v septembri nám epidemiológovia hovorili o tom v tých predikciách, že budeme mať začiatkom septembra, že budeme mať niekedy v októbri 250 chorých denne, hej. Nakoniec z toho bolo 2,5 tisíca.
Čiže, čiže to je presne uplatňovanie tej zásady proporcionality, kde aj my robíme vlastne nejakú, nejakú ústavnú kontrolu, pretože sme si vedomí toho, že, že každé takéto opatrenie môže byť napadnuté podaním na Ústavnom súde, čo sa aj udialo.
Ak sa pamätáte, tak vyhlásenie núdzového stavu bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd túto kontrolu proporcionality, teda primeranosti vykonal a skonštatoval, že vyhlásenie Ústavného súdu, teda vyhlásenie núdzového stavu je v súlade s ústavou. Takže asi toľko.
A čo sa týka tej zmysluplnosti, to je, to je rovnaká zásada, kde my pri každom vyhlásení alebo predĺžení núdzového stavu musíme veľmi detailne zdôvodňovať, prečo to potrebujeme a na aký čas to potrebujeme... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.12.2020 15:08 - 15:10 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Pán poslanec, dve otázky ste dávali, na základe čoho bol, bol vyhlásený terajší núdzový stav, predĺženie. Terajší núdzový stav technicky bol vyhlásený najprv na 45 dní a potom bolo upravené uznesenie vlády, ktorým sa tá lehota 45 dní predĺžila na 90 dní. Čiže nebolo, nebol vyhlasované ako keby dvakrát alebo nebol technicky predlžovaný, bolo opravené uznesenie, čo je v plne s terajším znením ústavného zákona, ktorý umožňuje vyhlásiť núdzový stav naviac na obdobie 90 dní.
A prepáčte, pripomeňte mi, čo bola druhá otázka. (Reakcia z pléna.)
Takto. Samozrejme tam, také, taká situácia je pomerne nepravdepodobné, že nastane, lebo ako vyhlasovanie núdzového stavu na kratšie obdobie veľmi nemá, nemá zmysel v tých súvislostiach, ako, ako sa to robí, pretože ono na to nadväzuje hospodárska mobilizácia. Hospodársku mobilizáciu robiť na týždeň alebo na 10 dní nemá veľký praktický význam, ale tu sa opomína jedna, jedna, v celej v tej, v tých debatách, tak jak ju počúvam, alebo v tých vystúpeniach, že ono už aj dnes je, je pri vyhlasovaní núdzového stavu, je podmienkou splnenie tzv. zásady proporcionality, ktorý Ústavný súd, alebo ktorej dodržiavanie Ústavný súd pomerne striktne kontroluje. To je, to je pomerne náročný proces, ktorý treba absolvovať, a teda ktorý my sme už niekoľkokrát absolvovali. A tam sa vždy kontroluje existencia podmienok, ktoré, ktoré odôvodňujú, odôvodňujú vlastne trvanie, resp., resp. vyhlásenie núdzového stavu a jeho aplikáciu v praxi. Ono sa to realizuje cez, cez tie slovíčka na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu. Čiže on to stále, skúma sa nevyhnutnosť aj časová, aj rozsahová a v prípade, že Ústavný súd príde na to, že bola alebo nebola dodržaná tá zásada proporcionality, tak jednoducho ten núdzový stav zruší.
Takže ono tam je ako keby paralelná kontrola ešte k tomu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.12.2020 11:52 - 11:57 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v nadväznosti na predložený vládny návrh ústavného zákona... Ops, pardon.
Zapojenie hospodárstva Slovenskej republiky do svetovej ekonomiky a jeho otvorenosť, ako aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v schengene s voľným pohybom tovaru a ľudí sa v prípade situácie, aká nastala na jar roku 2020 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 ukázali ako faktory, ktoré objektívne zabraňujú zvládnutie takého druhu pandémie v priebehu 90 dní.
Podľa čl. 5 od. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas najdlhšie na 90 dní. Ústavodarca pôvodne s vyhlásením núdzového stavu z dôvodu pandémie nerátal a tento dôvod výslovne ustanovil až ústavným zákonom č. 181/2006 Z. z., ale bez dostatočného zohľadnenia nutnosti prispôsobenia iných ustanovení čl. 5 vo vzťahu k riešeniu pandémie, o to viac, ak ide o celosvetovú pandémiu respiračného ochorenia.
V súčasnosti sa Slovensko nachádza v situácii, kedy na základe posledných údajov z ministerstva zdravotníctva je trend obsadenosti nemocničných lôžok vyčlenených pre pacientov s COVID-19 rastúci prakticky na celom území republiky, a to najmä v Košickom, Prešovskom, Trnavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji, kde sa predpokladá trend rastu na úrovni prevyšujúcej 5 %. V Trnavskom kraji je to napríklad viac ako 7 %, v Prešovskom kraji viac ako 8 % a v Nitrianskom kraji viac ako 6 %.
Treba vziať do úvahy, že aktuálna situácia sa z hľadiska prepuknutia príznakov ochorenia COVID-19 prejavuje s určitým časovým oneskorením jedného až dvoch týždňov, preto aj súčasné údaje odzrkadľujú situáciu z pred jedného až dvoch týždňov.
Počas núdzového stavu je možné uskutočňovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, súčasťou ktorých je okrem iného aj reprofilizácia lôžok a tiež najmä protiepidemiologické opatrenia, ako aj opatrenia v oblasti sociálnych služieb. Taktiež sa viaceré nemocnice potýkajú s nedostatkom personálu, prípadne sú na hranici svojich personálnych kapacít. Tento problém je možné čiastočne riešiť nariadením pracovnej povinnosti, ktorú je však možné nariadiť, len ak je vyhlásený núdzový stav, preto je nevyhnutné, aby ústavnoprávna úprava adekvátne reagovala na vzniknutú situáciu, a preto sa navrhuje umožniť vláde Slovenskej republiky z tohto dôvodu vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať, vždy najviac o 40 dní.
Po druhé nutnosť zaviesť schválenia predlženia núdzového stavu Národnou radou Slovenskej republiky v lehote najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predlženia núdzového stavu s cieľom vytvoriť ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému brzda protiváh v parlamentnej republike.
Po tretie zaviesť túto poistku aj pri vyhlásení opätovného núdzového stavu.
Po štvrté ustanoviť obmedzenia a povinnosti pre núdzový stav vyhlásený z iného dôvodu ako z dôvodu ohrozenia života a zdravia v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.
Po piate ustanoviť obmedzenia a povinnosti osobitne pre prípad vyhlásenia núdzového stavu z dôvodu ohrozenia života a zdravia v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, v dôsledku čoho je rozsah obmedzení a povinností, ktoré možno uložiť v prípade pandemického núdzového stavu, užší.
Po šieste upraviť obmedzenia nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia a obmedzenia slobody pohybu a pobytu tak, aby vo väčšej miere zodpovedali potrebám prijímať efektívne opatrenia znižujúce pohyb obyvateľstva a tým spomalili šírenie infekčnej choroby v štádiu pred vznikom pandémie alebo v priebehu jej šírenia pri zachovaní ústavnej požiadavky proporcionality prostriedkov a cieľov.
Po siedme ustanoviť povinnosť bezodkladne vyhlásiť rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, o predlžení núdzového stavu a uznesení Národnej rady podľa čl. 5 ods. 2 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie.
Po ôsme ustanoviť prechodné ustanovenie, na základe ktorého bude možné navrhovanú právnu úpravu aplikovať aj na prebiehajúci núdzový stav vrátane navrhovaných ústavných poistiek zahŕňajúcich aj prieskum Ústavným súdom.
Verím, že vládny návrh ústavného zákona získa vašu podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.12.2020 9:21 - 9:23 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov sa navrhuje novelizovať zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
Cieľom návrhu zákona je v reakcii na súčasne predkladaný návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., doplniť možnosť prieskumu rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu Ústavným súdom Slovenskej republiky. Nevyriešenie tejto otázky navrhovanou novelizáciou by viedlo k interpretačným pochybnostiam, či rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu je, alebo nie je preskúmateľné Ústavným súdom Slovenskej republiky v súlade s čl. 129 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky.
Hoci je možné túto právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky teoreticky vyvodiť z ustanovenia zákona o Ústavnom súde, ktoré umožňuje prieskum rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, je dôležité sa pochybnostiam v tak dôležitej veci vyhnúť a sledovať systematiku zákona a textáciu mechaník prieskumu, ktoré používa, prípadne nedostatočne fungujúci súdny systém prieskumu tak zásadných rozhodnutí, akým nepochybne je aj rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu, by mohol veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňovať výkon základných práv a slobôd v tom najširšom ponímaní.
Keďže vyriešenie uvedeného problému neznesie odklad, navrhuje vláda Slovenskej republiky prerokovať návrh právneho predpisu v skrátenom legislatívnom konaní v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu možnosti ohrozenia základných ľudských práv a slobôd, osobitne čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.12.2020 9:06 - 9:09 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zapojenie hospodárstva Slovenskej republiky do svetovej ekonomiky a jeho otvorenosť, ako aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v schengene s voľným pohybom tovaru a ľudí sa v prípade situácie, aká nastala na jar v roku 2020 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ukázali ako faktory, ktoré objektívne zabraňujú zvládnutie takéhoto druhu pandémie v priebehu 90 dní.
Zapojenie, podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas najdlhšie na 90 dní. Ústavodarca pôvodne s vyhlásením núdzového stavu z dôvodu pandémie nerátal a tento dôvod výslovne ustanovil až ústavným zákonom č. 181/2006 Z. z., ale bez dostatočného zohľadnenia nutnosti prispôsobenia iných ustanovení čl. 5 vo vzťahu k riešeniu pandémie, a to o to viac, ak ide o celosvetovú pandémiu respiračného ochorenia.
V súčasnosti sa Slovensko nachádza v situácii, kedy na základe posledných údajov z ministerstva zdravotníctva je trend obsadenosti nemocničných lôžok vyčlenených pre pacientov s COVID-19 rastúci prakticky na celom území republiky, a to najmä v Košickom v Prešovskom, v Trnavskom, v Žilinskom a Nitrianskom kraji, kde sa predpokladá trend rastu na úrovni prevyšujúcej 5 %. Treba vziať do úvahy, že aktuálna situácia sa z hľadiska prepuknutia príznakov ochorenia COVID-19 prejavuje s určitým časovým oneskorením, jedného až dvoch týždňov, preto aj súčasné údaje odzrkadľujú situáciu spred jedného až dvoch týždňov.
Počas núdzového stavu je možné uskutočňovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, súčasťou ktorých je okrem iného aj reprofilizácia lôžok a tiež protipandemické, protiepidemiologické opatrenia, ako aj opatrenia v oblasti sociálnych služieb. Taktiež sa viaceré nemocnice potýkajú s nedostatkom personálu, prípadne sú na hranici svojich personálnych kapacít. Tento problém je možné čiastočne riešiť nariadením pracovnej povinnosti, ktorú je však možné nariadiť, len ak je vyhlásený núdzový stav.
Zároveň sa navrhuje novelizovať zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. Cieľom návrhu zákona je v reakcii na súčasný predkladaný návrh ústavného zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2020 11:36 - 11:39 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona je v prvom rade implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2019/787 zo 17. apríla 2019 o definovaní, popise, prezentácii a označovaní liehovín, používaní názvov liehovín pri prezentácii a označovaní iných potravín, ochrane zemepisných označení liehovín používaní etylalkoholu a destilátov poľnohospodárskeho pôvodu v alkoholických nápojoch a o zrušení nariadenia č. 110/2008.
V súvislosti s nariadením je potrebné článkom 2 návrhu zákona vykonať terminologickú úpravu § 9a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Navrhovaný dátum účinnosti zákona 25. máj 2021 sa odvíja práve od účinnosti ustanovení nového nariadenia Európskej únie o trhu s liehovinami.
Vládnym návrhom zákona sa má dosiahnuť úplná zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy ochrany označení pôvodu výrobkov a ochrany zemepisného označenia výrobkov s právom Európskej únie. Hoci ide o problematiku, ktorá bola v členských štátoch tradične upravená medzinárodnými zmluvami a vnútroštátnymi predpismi, Európska únia postupne vyvíja snahu o prijímaní spoločnej politiky aj v tejto oblasti.
Vládny návrh zákona prináša:
1. jednoznačné vymedzenie pôsobnosti zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov.
2. prispôsobenie zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov zmenám vyplývajúcim zo samostatného pristúpenia Európskej únie k ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach a z toho vyplývajúce posilnenie a kompetencia Európskej komisie.
3. úpravu tzv. národných fáz postupov v systéme spoločnej ochrany označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov, ktoré príslušné nariadenie Európskej únie ponechávajú na členské štáty.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2020 17:49 - 17:55 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, so záujmom som si dnes vypočul celú diskusiu k tomuto návrhu zákona. Musím povedať, že som príjemne prekvapený, koľko odborníkov na ústavné právo sedí v parlamente, v poslaneckých laviciach.
Dovoľte mi, aby som to veľmi stručne zhrnul. Zákon, o ktorom sa tu dnes bavíme, bol zavedený alebo bol prijatý 21. júna 2007, čiže bol prijatý vládou SMER-u. Tak tie kompetencie v zásade tak, ako sú nastavené, Úradu verejného zdravotníctva máme tu takto nastavené principiálne od 21. júna 2007.
Niekoľko sporných bodov alebo bodov, ktoré nie sú celkom jasné alebo o ktorých sa tvrdí, že nie sú jasné, boli potom zavedené novelou v roku 2011 a sú platné od 1. 7. 2011, čiže boli, boli implementované Radičovej vládou. Paragraf 48 ods. 5 bol potom ešte novelizovaný k 1. 4. 2018, na prelome teda striedania vlád pána, pána premiéra Fica a pána premiéra Pellegriniho, kde sa nezasiahlo do tohto ustanovenia, resp. nepristúpilo sa k nejakému precizovaniu tohto ustanovenia, tak aby sa tam, ak tam teda vnímali reprezentanti vtedajšej vlády nejaký, nejaký problém, tak tam bol vynikajúci priestor na to, aby ten problém odstránili.
Ďalej bola, v rámci diskusie tu bolo množstvo podnetov, ktoré apelovali na to, aby Úrad verejného zdravotníctva svoje opatrenia podroboval nejakej, nejakému procesu, by som povedal, až politickej kontroly alebo schvaľovanie tých jednotlivých opatrení, prípadne aby boli predmetom, predmetom nejakej, nejakej diskusie verejnej, prípadne politickej. Myslím, že toto, toto ja osobne nepovažujem za veľmi šťastné riešenie. Ja veľa času trávim na zasadnutiach krízového štábu a jedná sa veľmi často o opatrenia, ktoré, ktoré sú výsostne, výsostne odborného charakteru.
Myslím, že aj v tejto debate veľakrát vlastne vyšlo do popredia, že odbornosť prijatých opatrení ako takých nie je predmetom nejakého neustáleho spochybňovania. Rovnako ich nespochybňuje Ústavný súd vo svojich stanoviskách, nespochybňuje ich ani Generálna prokuratúra ako vecne správne alebo odborne správne. Čiže tu by som ako nebol zástancom toho, aby tie jednotlivé opatrenia sa stali predmetom nejakej politickej, politickej polemiky. Z povahy veci alebo z povahy existencie Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že musí reagovať apoliticky, bez ohľadu na to, či tie opatrenia sú alebo nie sú nepopulárne politicky. On je tu proste vytvorený na to, aby chránil životy ľudí v rámci, v rámci krízových situácií, prípadne pri ochrane zdravia, hej. Takže, takže s týmto, s týmto, tak ako to tu bolo niekoľkokrát navrhované alebo debatované, nesúhlasíme.
Potom tu bola častokrát dávaná ako keby nejak tá príslušnosť alebo nepríslušnosť Úradu verejného zdravotníctva. Treba povedať, že podľa akýchkoľvek rozhodnutí doterajších či už Ústavného súdu, alebo ostatných súdov príslušných na rozhodovanie, nie je žiadne rozhodnutie, ktoré by spochybňovalo príslušnosť Úradu verejného zdravotníctva vydávať opatrenia tak, ako ich vydával doteraz. To znamená, všetky opatrenia, ktoré boli vydané, boli vydané v súlade so zákonom a boli vydané úradom, ktorý má zo zákona, konkrétne z § 48 ods. 4, plnú právomoc takéto opatrenia vydávať.
Ďalšia vec, o ktorej sa tu hodne diskutovalo, bola forma opatrení. Je pravda, že v tomto návrhu zákona o tejto novele zákona pristupujeme k precizovaniu alebo k vyšpecifikovaniu toho, ako tie opatrenia majú vyzerať. Zavádzame teda nejakú vyhlášku. Na druhej strane však treba povedať, že aj doteraz vydávané opatrenia boli, boli akceptované aj Ústavným súdom, kde argumentácia Úradu verejného zdravotníctva spočívala v tom, že ich od začiatku považoval za hybridné právne akty, ktoré poznáme v právnom poriadku a Ústavný súd sa s touto argumentáciou stotožnil a na základe tejto argumentácie odmietol 15 sťažností, ktoré boli podané na Ústavný súd, hej?
Čiže z tohto dôvodu si nemyslím, že je korektné akýmkoľvek spôsobom spochybňovať právomoc Úradu verejného zdravotníctva, prípadne opatrení, ktoré boli prijaté, pretože, pretože na to nie je relevantný dôvod.
Ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu diskusiu v druhom čítaní, prípadne vo výboroch.
Skryt prepis