Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

8.2.2022 o 9:09 hod.

Mgr.

Štefan Holý

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

9.2.2022 9:25 - 9:40 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na prerokovanie vládny návrh zákona o výstavbe. Predložený vládny návrh zákona o výstavbe nadväzuje na právnu úpravu týkajúcu sa územného plánovania a kompetenčného zákona, ktorým sa zriaďuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou a zjednodušenie stavebného povoľovania. Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb metodicky usmerňovať novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov obcí prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou.
Návrh zákona upravuje aj pôsobnosť špecializovaných stavebných úradov, t. j. ministerstva obrany, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, Úradu jadrového dozoru, banských úradov, ministerstva životného prostredia a po novom aj pamiatkových úradov. Navrhovanou právnou úpravou sa proces povoľovania stavieb výrazne zjednoduší. Prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov, na druhej strane však aj elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území.
Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Do konania o stavebnom zámere zlučujeme dnešné konanie o územnom rozhodnutí a dnešné konanie o stavebnom povolení, teda nastavujeme jeden povoľovací proces, a tak, ako je to obvykle v zahraničí. Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať, ako aj vlastníkmi susedných pozemkov a susedných stavieb. O všetkých rozporoch bude v konaní o stavebnom zámere rozhodovať v konečnom dôsledku stavebný úrad a podmienky budú určené v rozhodnutí, voči ktorému bude prípustné odvolanie.
V procesnom postupe v štádiu schvaľovania stavebného zámeru dôjde k integrácii procesov s orgánmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to pri prerokovaní návrhu stavebného zámeru a jeho vplyvu na životné prostredie. Na rozhodnutie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby ako podrobnejšie rozpracovanie projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Povolená a zrealizovaná stavba bude podliehať kolaudácii. Návrh zákona umožní stavebnému úradu na návrh stavebníka pred vydaním kolaudačného osvedčenia povoliť skúšobnú prevádzku stavby alebo predčasné užívanie stavby. Drobné stavby bude možné ohlásiť. Ohlásenie sa vykoná vyplnením elektronického formulára po splnení podmienok vyžadovaných zákonom. Pôjde o zjednodušený postup povolenia stavby, ktorý sa však bude vzťahovať iba na drobné stavby a drobné stavebné práce.
Ak stavba bude ohrozovať bezpečnosť prevádzky alebo nebude zodpovedať základným požiadavkám na stavby, bude môcť stavebný úrad vykonať opatrenia vo verejnom záujme nariadením neodkladných prác na stavbe alebo nariadením odstrániť stavbu. V súvislosti s nariadením odstrániť stavbu sa navrhuje, aby ten, komu bola uložená povinnosť odstrániť stavbu, a stavbu neodstráni a s odstránením takejto stavby vzniknú úradu náklady, vzniklo záložné právo k pozemku alebo inej nehnuteľnosti tejto osoby, a to vo výške nákladov spojenej s odstránením stavby. Ak nedôjde k úhrade nákladov, stavebný úrad dá návrh na zápis takto vzniknutého práva, záložného práva do katastra nehnuteľností. Bez uspokojenia práva úradu so zálohu nebude možné záloh previesť na inú osobu.
Ak bola stavba zhotovená bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia, alebo stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia podľa dnes platného zákona, stavebný úrad bude môcť na žiadosť vlastníka stavby osvedčiť spôsobilosť stavby na prevádzku. Vlastník stavby však bude musieť preukázať, že stavba svojím stavebno-technickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby, je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, na akú stavbu je, vypracovanú dokumentáciu skutkového stavu existujúcej stavby a preukáže ostatné skutočnosti, ktorých preukázanie vyžaduje zákon. Nepovolené stavebné práce nebude možné podľa návrhu zákona dodačne... dodatočne povoľovať.
V rámci vykonateľnosti ustanovení novej právnej úpravy sa ráta s posilnením postavenia stavebného inšpektora. Navrhuje sa, aby sa mohol súčasne platný stavebný zákon používať na prechodné obdobie do konca roku 2024, pre stavby jadrových zariadení do konca roku 2025. Po uplynutí tejto lehoty sa neukončené spisy prevedú na nové stavebné úrady. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Návrhom zákona sa zavádza tiež opatrenie, podľa ktorého, ak bude stavebníkom orgán verejnej moci a bude financovať stavbu z verejných prostriedkov, bude povinný zabezpečiť, aby súčasťou novej stavby určenej na užívanie verejnosťou a na verejných priestranstvách bolo umiestnenie umeleckého diela. Takéto umelecké dielo bude stavebník povinný obstarať v súťaži a umiestniť na verejnom priestranstve alebo na verejne prístupnom mieste. Každá dokumentácia stavby, t. j. projektová, realizačná a čiastočne aj prevádzková bude musieť byť zaznamenaná v informačnom systéme. Pôjde o dokumenty v elektronickej podobe, ktoré budú mať textovú a grafickú časť. Všetky procesné postupy sa budú uskutočňovať prostredníctvom informačného systému. Elektronický spis bude musieť obsahovať všetky dokumenty v elektronickej podobe, t. j. podania, rozhodnutia, osvedčenia, overenia, kolaudáciu a pri výkone kontroly zápisnice záznamy o vykonaní kontroly a podobne.
Konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie o stavebnom zámere, odvolacie konanie voči rozhodnutiu a všetky nariaďovacie konania stavebného úradu, budú procesne v režime správneho konania. Všetkým účastníkom konania sa poskytuje rovnaké procesné postavenie, a teda priznávajú rovnaké procesné práva.
Verím, že sa nám spoločne podarí prijať po takmer 50 rokoch platnosti a účinnosti súčasne platného stavebného zákona takú právnu úpravu, ktorá bude pri povoľovaní stavieb moderná, prístupná a vyvážená z hľadiska práv a povinností. Na dosiahnutie tohto účelu preto vítam každý návrh na vylepšenie, na úpravu návrhu zákona a odbornú diskusiu k nemu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2022 9:10 - 9:25 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Pani poslankyňa mi odišla (povedané so smiechom), ale ona otvorila tri, tri témy z môjho pohľadu, ktoré sú dôležité, jedno je ten, to prepojenie na environmentálne podklady. Tu treba povedať, že prvýkrát v histórii tento zákon robí tzv. strategickú EIA, a robí z nej povinne ako podklad, ktorý musí byť povinne zohľadnený pri územnom plánovaní. Mala pravdu v tom, že dneska sa tie environmentálne posúdenia urobia, často zostávajú bokom, sú odignorované a v dôsledku toho sa do tej územnoplánovacej dokumentácie nedostávajú, tohto nedostatku praxe sme si vedomí, aj za to sme na... akoby naštruktúrovali ten proces tak, aby vlastne proces posudzovania strategických vplyvov na životné prostredie a procesu územného plánovania, on je, svojím spôsobom je to integrovaný proces, ktorý do seba zapadá, a je tak naštruktúrovaný vlastne, aby, aby toto prebiehalo, prebiehalo súčasne.
Pani poslankyňa tiež spomenula krajinné plánovanie, krajinné plánovanie je, je veľmi dôležitá vec a na ministerstve životného prostredia prebieha táto, táto iniciatíva. Ja mám k tomu s pánom ministrom pomerne intenzívnu debatu a my sme aj na základe dohody s ministerstvom životného prostredia zaradili krajinné plány, pokiaľ sú spravené, lebo oni ako na... vo väčšine Slovenska, resp. oni neexistujú zatiaľ, lebo nie je na ne podklad. A tak tam, kde existujú, tak tam je z nich, tam je z nich vlastne dokument, ktorý musí byť povinne zohľadnený pri príprave čiže územného plánu, takže tiež ho nie je možno odignorovať, čiže máme zatiaľ za to, že akoby spovinnením, alebo teda urobeným, urobením týchto dvoch podkladových materiálov medzi povinne zohľadňované, resp. povinné v rámci územného plánovania dochádza práve k tomu žiadanému, žiadanému prepojeniu environmentálnych, environmentálnej oblasti a oblasti územného plánovania. S tým cieľom, tak ako to pani poslankyňa pomenovala, tak s tým sa ja, samozrejme, stotožňujem.
Čo sa týka tých právnických a fyzických osôb a podnetov pre územné plánovanie, ja som to už včera tu vysvetľoval. Ono tá istá možnosť je v zákone zapracovaná už aj dnes a fyzické a právnické osoby, ktoré majú záujem, alebo majú teda... majú záujem, majú majetok alebo majú teda pozemky v danej, v danej lokalite, môžu aj dnes navrhovať a vstupovať vlastne do procesu územného plánovania alebo môžu byť iniciátormi. Problém je, že v tom dnešnom zákone to nie je procesne dotiahnuté. Čiže to, čo tento zákon vlastne robí, tak len, len vlastne stransparentňuje procesy, tak aby bolo jasné, čo tie fyzické a právnické osoby môžu robiť a čo nemôžu robiť a že sú viazaní úplne rovnakými procesmi ako, ako obec. Na dôvažok obec, resp. tie fyzické a právnické osoby sa môžu pustiť do takéhoto procesu alebo budú môcť podľa nového iba po predchádzajúcej dohode so starostom alebo s primátorom tej danej obce. Čiže v žiadnom prípade tam nehrozí, že tie fyzické alebo právnické osoby si budú nejakým spôsobom poza chrbát obce alebo, alebo starostu, ja neviem už, zastupiteľstva vyrábať teda nejaké podklady takpovediac na tajnáša. To je vylúčené, pretože je to, je to tam procesne nastavené.
Potom tretia vec, ktorá mi prišla dôležitá, pani poslankyňa spomenula správny poriadok, a resp. sa snažila potom premostiť na správne súdnictvo. Ony tu boli také iniciatívy podradiť územné plánovanie a celkovo ten proces právnemu poriadku a s tým, sa priznám, že sme nesúhlasili, pretože v procese územného plánovania pri veľkých mestách by ste mali niekoľko desiatok tisícov účastníkov konania, čo pri aplikácii teda ustanovení správneho poriadku by de facto, keby sknokautovalo celý ten systém, takže to. Tam je nastavený iný procesný režim, a, a ktorý ale teda nepodlieha správnemu poriadku. Tak to len na dovysvetlenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

8.2.2022 11:48 - 11:53 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Tak, pán poslanec, ďakujem za ten príspevok. Dve veci. Ja som vám to aj avizoval.
Čo sa týka tých záväzných stanovísk, ktoré sa dnes dávajú k investičnej výstavbe, to sa riadi podľa zákona o obecnom zriadení a nie podľa teda stavebných predpisov. A dnes je tam problém s tým, že oni, tie mestá a obce, síce dávajú, to máte pravdu, v praxi sa to robí, je na to viacero súdnych rozhodnutí, ktoré tú prax označujú za nezákonnú, oni to, nesmú to robiť, ale robia to, lebo nemajú žiadny iný inštitút. Je tam, je tam tzv. právne vákuum. Nemajú to ako urobiť, čiže je to také že východisko z núdze a láta sa to, pláta všelijako v rozpore so zákonom. Práve, práve aj po dohode so ZMOS-om, toto je ináč jedna, jedna vec, kde sme sa dohodli so ZMOS-om, kde oni navrhli a ja som to ako rád akceptoval, inštitút tzv. správnej dohody, ktorý nájdete v tých správnych predpisoch, kde vlastne obec sa v rámci toho svojho vyjadrovania alebo vydávania toho záväzného stanoviska dohodne presne na tomto s tým investorom, dohodne si presne akoby parametre toho a potvrdia to normálne písomnou dohodou.
Čiže je tam na to prvýkrát v histórii legálny, legálne procesne upravený inštitút, ktorý presne toto umožňuje, lebo, a tam vám dávam za pravdu, to je naozaj že veľký problém, pretože vy niečo máte teoreticky nakreslené v územnom pláne, ale potom tam postavíte na nejakom poli niekoľko bytoviek, ale v skutočnosti tam neexistuje cesta, hej, alebo ju musíte vybudovať, čističku odpadových vôd alebo proste celú tú, tú infraštruktúru, takže to je že veľmi dobrý bod. A k tomuto prebiehali naozaj že rozsiahle diskusie a skončili sa akoby dohodou, hej, ako k spokojnosti všetkých zúčastnených. Takže tu dokonca ani so ZMOS-om nemáme (povedané so smiechom) nič otvorené.
Ešte ste spomenuli toho, tie požiadavky na predsedu, odborné a profesionálne požiadavky na predsedu už sú v § 8 a predsedu volí a odvoláva, odvoláva parlament z kandidátov navrhnutých vládou po verejnom vypočutí, či to je štandardný inštitút, tak ako je, ako je pri ostatných ústredných orgánoch štátnej správy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2022 11:00 - 11:00 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko. Ďakujem, pani poslankyňa, že ste otvorili túto tému. Chcem vás ubezpečiť, že na pamiatkach alebo na pamiatkaroch tento zákon nespadne, ja som to už spomínal aj pani poslankyni Marcinkovej a pán poslanec Benčík to tiež otvoril. Toto nie je rozpor medzi pamiatkarmi a mnou, toto je rozpor ako keby vnútri ministerstva kultúry, toto je rozpor v rámci ministerstva kultúry, ktorý tam pretrváva dlhodobo.
Ja chcem povedať za nás, my sme akoby pripravení diskusiu alebo na diskusiu o viacerých alternatívach, máme aj pripravené rôzne typy paragrafových znení, s ktorými sa dá ďalej pracovať. Čiže za mňa, chcem povedať, že na tomto nezhavarujeme určite. Takže ja tu mám veľkú mieru flexibility.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2022 10:46 - 10:49 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Ja by som sa pani poslankyni Pleštinskej chcel veľmi pekne poďakovať za teda takto konštruktívny vstup do toho, myslím, že to ocenili aj všetci ostatní, že si to poňala takýmto spôsobom, vynechala rôzne demagógie z médií, a teda ja naozaj ešte raz teda chcem oceniť takto konštruktívnu debatu.
Aj z tohto miesta viem potvrdiť, že určite nič nie je vytesané do kameňa a, samozrejme, konkrétne paragrafy sa vždy dajú ešte v druhom čítaní precizovať, prípadne vo výboroch, takže, takže tá debata intenzívne prebieha. Tak si myslím, že tam určite nájdeme spoločné riešenie.
Pán poslanec, vy ste sa pýtali, Kočiš, na, na tie fyzické, právnické osoby so záujmami v území. Tak ako Zitka Pleštinská povedala, tie, tie, tá možnosť existuje aj dnes, ten problém, ktorý tam dneska v praxi je, je, že niekomu sa vyhovie, niekomu sa nevyhovie, nie je tam žiadna lehota, nie je tam ako keby stanovený mechanizmus a toto z časti spôsobuje problémy. Čiže tá úprava dnes je, ako keby ona reaguje práve na tento problém a ako keby dvojitého metra a dvojitého zaobchádzania a tento dvojitý meter vylučuje alebo eliminuje. Je tam presne stanovený procesný postup, akým, akým teda sa tie fyzické alebo právnické osoby musia za účasti a po dohode s obcou tak aj tieto prostriedky, je to na veľmi špecifi... dobre vyšpecifikované podľa mňa a zároveň to má aj podporu samospráv, čiže v tomto bode samosprávy sú úplne bez problémov, s týmto ony nemajú problém.
Čo sa týka pána poslanca Pročka, som rád, že ste to spomenuli, lebo tento zákon práve prináša korekčné mechanizmy. Ten stav, tak ako ste ho opísali, on naozaj dnes je tragický v mnohých prípadoch, pretože keď máte starostu, ktorý akoby šije jednu bandu s tými mestskými poslancami, tak vám naozaj schvália veci, že, že sa teda nestíhate čudovať. No a v zásade majú finálne slovo, hej, mimo tej 25-ky dneska, ktorá aj tento zákon zavádza korekčné mechanizmy, aby sa takýmto veciam predchádzalo a ide to až do roviny správnych žalôb, práve aby takéto takéto zdivočelosti sa nediali.
Takže ďakujem, že ste tú tému otvorili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:09 - 10:09 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Možno v krátkosti k tomu, čo pán poslanec Šíbl povedal. Sú to, samozrejme, veci, ktoré nám, ktorí v tej diskusii sme dlhšie, sú už známe. Sú to v princípe veci, ktoré píše pani Kalinová, ktorá je momentálne na ministerstve životného prostredia.
Pani Kalinová predstavuje v zásade extrémistu v týchto záležitostiach a nie ako názor väčšiny verejnosti sa nezhoduje s týmito názormi. Pán poslanec nám poslal, pán poslanec, koľko? Stošesťdesiat otázok. K týmto dostal ich všetky zodpovedané. Aj tie veci, ktoré dostal zodpovedané, napriek tomu dnes tu vytiahol, ale však v poriadku, je to jeho, je to jeho právo. Možno len k niektorým veciam, aby to bolo jasné.
Čo sa týka odvolaniu voči záväznému stanovisku. Tak áno, je tam vytvorená analógia k dnešnému, tzv. § 25, kde sa kontroluje zákonnosť pri územnoplánovacej dokumentácii, čiže nezavádzame nič akoby nové alebo svetoborné. Takýto inštitút funguje aj dnes, kde okresné úrady v sídle kraje dávajú stanovisko k zákonnému postupu orgánov samosprávy v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Čiže to nie je akoby nič nové, je to analógia k súčasnému stavu a napriek tomu to nie je finále. A to je jedna z dohôd so samosprávami, kde samosprávy aj po dohode s ministerstvom spravodlivosti a s napríklad Generálnou prokuratúrou súhlasili s tým, že je tam, je tam inštitút správnej žaloby. To nadväzuje na reformu súdnictva, ktorá prebieha, a s tým, že je tam istá legisvakancia. Takže pri nábehu alebo pri účinnosti tohto zákona ten inštitút správnej žaloby, tak ako ho poznáme možno z Rakúska alebo z niektorých iných štátov, aj z Českej republiky, by mal byť vysoko funkčný a rýchli.
Navyše ešte, pán poslanec, k tomu, čo ste hovorili, v zmysle teda posledných teda debát, tá správna žaloba by mala mať automaticky odkladný účinok, aby tam nedošlo vlastne k zmareniu toho. Takže to si myslím, že vytvára dostatočný priestor pre samosprávy, aby aj keď ich záväzné stanovisko alebo aby si to záväzné stanovisko v súlade s územným plánom mohli veľmi dôsledne a veľmi konzekventne vymáhať.
Čo sa týka toho metropolitného územného plánu, je to požiadavka primárne Bratislavy ako magistrátu Bratislavského. Ako by na štandardizáciu procesov, ktoré prebiehajú aj v iných veľkých mestách, či je to Viedeň, je to Praha, je to Brno, ktoré majú takéto metropolitné územné plány.
Ja som tú požiadavku neakceptoval v plnej miere aj vďaka tomu, že ona najmä v prípade Bratislavy sa do veľkej, do značnej miery sa prekrýva s územným plánom regiónu, ktorý vydával vyšší územný celok, čiže aj v dôsledku tohto je to v zákone, je to v zákone uvádzané ako možnosť, nie je to povinnosť. To znamená, keď sa magistrát, mesto a to je jedno či Košice, alebo Bratislava dohodnú s VÚC-kou, že si uzavrú dohodu o tom, že vytvoria takýto metropolitný územný plán, tak to môžu urobiť, aj sa zároveň musia dohodnúť, na aké územie sa má vzťahovať a potom ten centrálny alebo teda ten stavebný úrad vlastne vyhláškou alebo nejakou vyhláškou v zásade ustanoví rozsah toho územného plánu. Ale je to podmienené tým, že to musí prejsť zastupiteľstvami jednak na úrovni hlavného mesta, prípadne na úrovni Košíc a musí to prejsť aj zastupiteľstvom VÚC-ky. A ešte to musia odsúhlasiť aj tie, tie malé obce, ktorých sa to týka. Takže to je, to je že veľmi-veľmi komplikovaný inštitút.
Na druhú stranu isto sami uznáte, že keď v okrajových častiach alebo v tých tzv. satelitných obciach dochádza k takej výstavbe, a tak k masívnej výstavbe, že to má, že to má, samozrejme, vplyv na ďalší rozvoj mesta a mestských častí primárne v Bratislave. Ono to má dopad na infraštruktúru, občiansku vybavenosť, sociálne, školy a tak ďalej. Čiže, samozrejme, tým zámerom, ktorému ja rozumiem do istej miery, len hovorím, že musí tam byť dohoda. To sa nedá direktívne prikázať, je, že pokiaľ postavíte v okrajových častiach sídlisko, tak potom zároveň musíte povedať, že kam tí ľudia budú chodiť do nemocnice, kde bude, kde bude škola a kde budú ďalšie ako súvisiaca infraštruktúra a nedá sa ich jednoducho len odkázať na infraštruktúru hlavného mesta, že však choďte tam a nejak si poraďte, lebo ono to, samozrejme, vytvára také tie, tie jednoúčelové nocľahárne a spôsobuje to veľké problémy. Čiže ešte raz. To nie je povinnosť, nemusia to urobiť. Je to možnosť, keď chcú a dohodnú sa na tom, tak to môžu urobiť. Majú tam preto odrazový mostík.
Čo sa týka pamiatkových úradov. Pamiatkové úrady prioritne nie sú, by som povedal, naša téma. Je to vyústenie pomerne dlhodobého sporu, pani poslankyňa, ktorý je v rámci ministerstva kultúry, a teda podľa mojich informácií ten trvá niekoľko rokov alebo niekoľko už desať rokov pomaly. Čiže ja, pre mňa, samozrejme, je záväzným partnerom ministerstvo kultúry a nie ich podriadená organizácia. Takže ja som to viackrát skonštatoval. Akonáhle bude akýkoľvek, akákoľvek dohoda medzi ministerstvom kultúry a medzi pamiatkovým úradom, tak ja v zásade nemám problém ani s jednou, ani s druhou variantou. Rozumiem aj jednej aj druhej variante, som na obidve nachystaný. Ale, samozrejme, rešpektujem líniu ministerstva kultúry, ktorý v rámci medzirezortného pripomienkového konania takýto postup navrhli, ako je teraz v zákone napísaný. A on bol akceptovaným všetkými ostatnými účastníkmi v rámci medzirezortného pripomienkové konania, tak prešiel aj všetkými ďalšími následnými procesmi, hej.
Čiže, čiže mne neprináleží celkom zasahovať do tohto vnútorného sporu, aj keď som si, aj keď som si vedomý, že tam takéto niečo existuje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2022 9:42 - 9:43 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj SK 8, aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme, ZMOS má svoju akoby rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na veci alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2022 9:39 - 9:39 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja len na dovysvetlenie, lebo niektoré veci tu padli, ktoré zjavne teda rozširujú, by som povedal, také tie všeobecne, všeobecne dezinterpretačné alebo dezinterpretujúce fámy.
Čo sa týka ZMOS-u a Únie miest. Treba povedať, s Úniou miest máme dohodu. Únia miest neprotestuje voči tomuto návrhu zákona. Myslím desať dní, dva týždne dozadu bol snem Únie miest, na ktorom bolo konštatované, že ich postoj voči tomuto súboru zákonov ako taký je neutrálny. Čiže s Úniou miest nemáme rozpory, ktoré by, ktoré by boli nedoriešené. Sú tam praktické maličkosti, ktoré sa riešia, ale to sú, to sú naozaj technické detaily, ktoré budú predmetom nejakého pozmeňováku.
ZMOS, tam je situácia trošku iná. ZMOS, samozrejme, zastáva svoje stanovisko, že prenesená kompetencia, ktorá im bola prenesená, ktorá nie je originálna, hej. ZMOS neprotestuje proti územnému plánovaniu. ZMOS protestuje proti odobratiu prenesenej kompetencie. Čiže ako keby ste si povedali, že dostali ste auto z požičovne a vy ste si naňho tak zvykli, tak radšej by ste si ho nechali, hej. Napriek tomu, že to celé nejako nefunguje, ale bolo by fajn, keby vám ho niekto radšej daroval, keď to preženiem.
Čiže ZMOS-u sa neodoberá žiadna kompetencia. ZMOS, resp. mestá a obce mali od ´76 roku územne plánovať. Viete, pán poslanec, koľko miest a obcí má územné plány a koľko ich nemá? 51 % územia dnes nie je pokryté územnými plánmi, pretože za 45 rokov to nestihli. A viete, prečo to nestihli? Pretože ten súčasný zákon im dáva možnosť namiesto koncepčného územného plánovania, vydávať tzv. územné rozhodnutia individuálne. To znamená pre každú jednotlivú stavbu osobitne. Ten zákon zo ´76 roku poznal územné rozhodnutia ako výnimočný inštitút, ktorý sa mal používať vo výnimočných prípadoch, hej. Dnes aj z tejto debaty rozumiete, že to nie je výnimočný inštitút, dnes je to pravidlo.
Čiže tí ľudia sa vykašľali na to územné plánovanie, doslova vykašľali, lebo mali ako keby bajpas, hej, mali barličku, ktorou vedeli obchádzať územné plánovanie. V tých väčších mestách a obciach, samozrejme, tie územné plány sa dotiahli, lebo tam bola tá spoločenská objednávka. Mestá a obce podobne, teda obce pod 2 000 obyvateľov vôbec nemuseli mať územné plány a tie ostatné, tie ostatné, teda mnohí z nich to neriešili. Čiže čo sa týka územných plánov, tak tam si myslím, že dochádza k obrovskému posunu jednak nákladovému alebo nákladovej podpore, lebo častým argumentom, že prečo nemohli mať územné plány, že to nemohli obstarať, nemali na to peniaze, nemali na to kapacity a podobne. Toto všetko končí tým, že sa zásadným spôsobom zvyšuje. Dnes je na to vyčlenených 600-tisíc eur. Tá nová legislatíva predpokladá, že je to 3 a viac mil., pokiaľ bude potreba, tak vieme navýšiť tú dotáciu na to, aby si tie mestá a obce, ktoré nemajú územné plány alebo potrebujú spraviť nejakú konverziu tých územných plánov, aby to mohli urobiť. Je tam prechodné obdobie sedem rokov, dokedy si tie územné plány môžu dať do poriadku. Čo nám zatiaľ z tých diskusií aj so samosprávou sa javí, že je dostatočné obdobie prechodné na to, aby si, aby si mohli tie územné plány dať do poriadku v súlade s nejakou jednotnou metodikou a jednotnými zásadami, ktoré som už spomínal v úvodnom slove.
Čo sa týka čiernych stavieb, viem vás uistiť, že akákoľvek legalizácia čiernej stavby nebude možná po novom. Otázka je, samozrejme, čo s tými čiernymi stavbami, ktoré tu už máme. Tie, ktoré tu už máme, no, tak musíme sa s nimi nejakým spôsobom vysporiadať. To má, samozrejme, niekoľko parametrov, ktoré treba brať do úvahy. Územné plány, resp. tie legalizácie tých čiernych stavieb sa dneska robia tým postupom podľa § 81, ako to pomenoval pán poslanec Borguľa, nejakým dodatočným povolením alebo spätnou legalizáciou. My v § 63, ale zákona o výstavbe, nie zákona o územnom plánovaní, to je ten následný, ktorý budeme, umožňujeme, samozrejme, spôsob, spôsob ako keby dodatočného povolenia v nejakom prechodnom období. A nieže dodatočného povolenia, akoby dodatočnej kolaudácie tej stavby za predpokladu, že tá stavba spĺňa všetky technické náležitosti a je spôsobilá na povolenie. To znamená, je na vysporiadaných pozemkoch, je na, ako spĺňa všetky BOZP parametre, spĺňa všetky statické, nie je životu nebezpečná a tak ďalej. A je to aj z toho dôvodu, že tí ľudia stavali tie čierne stavby v nejakom právnom prostredí, hej.
A treba povedať, že to neni iba o ľuďoch, to je aj napríklad o cestách štátu, hej. My máme dneska, keby sme išli týmto spôsobom, to sú že dvojky, trojky cesty sú väčšinou čierne stavby, lebo nemáme pod nimi vysporiadané pozemky. Keby sme to išli jednorazovo vysporiadavať, tak sa bavíme o desiatkach miliárd euro, ktoré by, ktoré by to štát stálo. Čiže to nie je také jednoduché prísť a proste tie čierne stavby začať nejako ako keby bezbreho likvidovať, ktoré tu už máme doteraz.
Iná situácia je, a to je to, čo som spomenul smerom do budúcna. A smerom do budúcna tento zákon nepredpokladá žiadny mechanizmus, ktorý by vám povoľoval čiernu stavbu. Naopak, hovorí veľmi jednoznačne, že keď odteraz niekto alebo po prijatí toho zákona, po vstúpení do účinnosti, čiernu stavbu postaví, tak takáto stavba bude automaticky, bude rozhodnuté o jej odstránení na náklady teda toho stavebníka. Tie náklady, ktoré s tým súvisia, ich zaplatí štát dopredu a ako pohľadávku štátu si ich uplatní voči tomu, čiže zriadi záložné právo voči pozemku, na ktorom tá stavba bola spravená a, samozrejme, zo zákona je tam, že nemôžte nikdy pripojiť takú stavbu na siete. To znamená, zákonom budú mať zakázané energetické spoločnosti, aby vám čiernu stavbu pripojili na vodu, elektriku, plyn.
To znamená, akýkoľvek pokus urobiť takúto čiernu stavbu bude viesť akurát k tomu, že náklady tohto pokusu vás oberú ešte aj o ten pozemok, na ktorom ste takýto pokus uskutočnili, hej. Čiže ten mechanizmus je veľmi jednoznačný a si myslím aj dostatočne odradzujúci na to, aby niekto toto skúšal.
Čo sa týka mestských častí v Bratislave, to tiež myslím, že pán kolega Faič spomínal, tu je, samozrejme, to neni otázka územného plánovania alebo teda stavebného zákona ako takého, zákona o výstavbe, to je otázka zákona o Bratislave ako o hlavnom meste, kde v rámci štatútu mestské časti majú dohodnuté s magistrátom prerozdelenie kompetencií.
Treba si pozrieť, napríklad v Košiciach máme tiež štruktúru mestských častí a magistrátu a tam je dohoda iná. V Košiciach vydáva magistrát stavebné povolenia. Čiže takejto dohode, samozrejme, tento stavebný zákon nebráni. Takže ono je to, je to súčasť nejakej dezinterpretácie, ktorej čelíme. Ale aj z tohto miesta potrebujem alebo považujem za potrebné povedať, že tie mestské časti o žiadnu kompetenciu neprichádzajú, akurát si musí v tomto prípade Bratislava alebo Košice upraviť nanovo svoje vzťahy vzájomné v rámci štatútu, ktorý im zostáva zachovaný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

8.2.2022 9:09 - 9:10 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť vládny návrh zákona o územnom plánovaní, ktorý bol dňa 12. januára 2022 schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 21/2022.
Návrh zákona o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ posilniť význam územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu a dlhoročnej, viac ako štyridsaťročnej praxe do zásad územného plánovania, profesionalizáciu štátnej správy a znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, ich vecné a procesné zjednodušenie a spružnenie predovšetkým prostredníctvom jeho elektronizácie a digitalizácie dát slúžiacich ako vstupy v procesoch územného plánovania a výstavby.
Návrhom zákona sa mení filozofia územného plánovania z predpisovacej či určujúcej, ktorú možno chápať ako pozostatok centrálne riadeného hospodárstva, na umožňujúcu v rámci explicitne stanovených a všeobecne zrozumiteľných limitov a regulatívov. Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"), ktorý bude na úseku územného plánovania vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania a obstarávateľ koncepcie územného rozvoja Slovenska. Pri úrade bude pôsobiť poradný orgán, rada pre územné plánovanie, v ktorom budú zastúpené ústredné orgány štátnej správy, samospráva, profesijné stavovské organizácie, vzdelávacie inštitúcie architektonického a urbanistického zamerania, vedeckovýskumné inštitúcie aj odborná verejnosť.
Nová právna úprava zachováva doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, no dopĺňa ich o nový typ územnoplánovacej dokumentácie, a to územný plán mikroregiónu, ktorého využitie bude mať priestor najmä v špecificky významných územiach z hľadiska životného prostredia, historického a kultúrneho dedičstva alebo cestovného ruchu, napríklad územia pri vodných nádržiach, špecifické agrokultúrne oblasti, napríklad vinohradnícke, kopaničiarske, súvislé urbanizačné pásma nadväzujúcich obcí a podobne.
Navrhovaná právna úprava vo všeobecnosti prináša výrazné zjednodušenie záväznej časti územnoplánovacích dokumentácií tak, aby bolo ich obstarávanie dostupné a menej finančne náročné pre malé obce, z ktorých veľké množstvo dnes nemá územné plány. Pre spracovanie záväznej časti však zároveň budú platiť exaktné pravidlá tak, aby sa na najväčšiu možnú mieru eliminovali rôzne interpretácie regulačných podmienok územnoplánovacej dokumentácie. Ako už bolo spomenuté, výrazným posunom po prijatí navrhovanej právnej úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v informačnom systéme územného plánovania a výstavby podľa jednotnej metodiky a štandardov, ktoré budú upravené vykonávacími predpismi na základe výstupov odborných pracovných komisií kreovaných pre jednotlivé oblasti.
Všeobecnou motiváciou je technologická inovácia, ktorá spočíva v tom, že územnoplánovacia dokumentácia bude digitálne spracovaná postupne na celom území Slovenskej republiky. Bude jednoducho dostupná pre každého aj prostredníctvom nového informačného systému, v ktorom bude tvoriť jednu z tzv. dátových vrstiev. Okrem už spomenutej výraznej elektronizácie prispeje k zjednodušeniu i úprava samotných procesných postupov, zrušenie povinnosti konceptu, zjednodušenie štádia zadania, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie či posilnenie významu záväzného stanoviska.
Harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie spočíva najmä v jednotnom vyhodnocovaní všetkých potrieb v území a ich vplyvov na životné prostredie, a to v jednom vzájomne prepojenom procese, vďaka ktorému bude môcť orgán územného plánovania ušetriť množstvo času pri spracovávaní územného plánu, získavaní jednotlivých stanovísk a ich vzájomnom vyhodnocovaní. Významnou zmenou z hľadiska životného prostredia je, že zozáväzňujeme záverečné stanovisko z procesu posudzovania územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu. Takto bude možné včas a pri vzájomnom posúdení všetkých záujmov území vrátane rôznych verejných záujmov nájsť riešenie, ktoré je optimálne aj z hľadiska ochrany životného prostredia vopred už v čase plánovania.
Dnes spoločensky dôležitú tému ochrany klímy reflektuje návrh zákona v základných zásadách územného plánovania, kedy úlohou orgánu územného plánovania bude aj zabezpečovať ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny. Riešenie zmeny klímy a činnosti v území tak, aby uspokojovali potreby súčasnej generácie a neznižovali kvalitu života a zdravia budúcich generácií sú aj jedným z atribútov udržateľného územného rozvoja, či definovaného verejného záujmu. Orgán územného plánovania bude musieť dbať aj na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva. Návrh preto počíta aj s posilnením zásad a pravidiel bezbariérovosti sídelného prostredia v jednotlivých stupňoch územnoplánovacej dokumentácie.
Ďalším významným skvalitnením procesu územného plánovania bude posilnenie významu záväzných stanovísk dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb a taktiež samotných obcí následne v procese povoľovania výstavby.
Ďakujem vám za pozornosť a zároveň si vás dovolím poprosiť o vyjadrenie podpory tomuto návrhu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.11.2021 9:16 - 9:18 hod.

Štefan Holý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento vládny návrh zákona bol vypracovaný s cieľom nahradiť doterajší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov z znení neskorších predpisov, ktorý nedostatočne reflektuje zmeny v slovenskej legislatíve a v legislatíve Európskej únie.
Vládnym návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36 zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií v platnom znení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123 z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu do našej legislatívy.
Vládnym návrhom zákona sa dopĺňajú ustanovenia o spôsobe uznávania odbornej kvalifikácie, registrácie hosťujúcich autorizovaných geodetov a kartografov, kompenzačných opatreniach a ustanovenia o spolupráci s registračnými orgánmi iných členských štátov Európskej únie. Rovnako dochádza k doplneniu a precizovaniu značného množstva pôvodných ustanovení doterajšieho zákona, ktoré spôsobovali nejednoznačnosť v aplikačnej praxi.
Vládny návrh zákona spresňuje spôsob vedenia zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov, práva a povinnosti členov komory, definíciu bezúhonnosti člena komory, ustanovenia o povinnom poistení autorizovaných geodetov a kartografov, ustanovenia o pozastavení činnosti a vyčiarknutí zo zoznamu autorizovaných geodetov a kartografov, spôsob financovania komory, organizáciu a činnosť orgánov komory a jej odborných komisií a postup disciplinárneho konania.
Vládny návrh zákona ďalej dopĺňa ustanovenia o verejnej a neverejnej časti zoznamu a registra v zmysle právnej úpravy ochrany osobných údajov, ustanovenia o nezaplatení členských príspevkov do komory a jeho dôsledkoch, ustanovenia o opätovnom zapísaní do zoznamu a jeho podmienkach a ustanovenia o ochrane odmietnutých uchádzačov o členstvo v komore na súde.
Vážený pán predseda vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis