Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.12.2021 o 19:37 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2021 19:37 - 19:39 hod.

Štefan Kuffa
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2021 18:24 - 18:26 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Pán kolega Šeliga, ste spomenuli, že lekárom v jednom prípade veríme, v inom mu neveríme. Myslím si, že ako pacienti a laici v medicíne obyčajne nám nezostáva nič iné, ako tomu svojmu lekárovi veriť. Veriť lekárovi a dôverovať lekárovi, to sú dva zásadné, rozdielne pojmy. A dôvera sa buduje u obvodného lekára vo vzťahu k svojmu pacientovi alebo ku svojim pacientom dlhodobo. A buď tú dôveru v toho lekára ja mám, alebo ju nemám. To nie je o tom, že či verím, alebo nie. My ako pacienti a nielen tuná teraz pri COVID-e, ale pri akýchkoľvek diagnózach a to priam slepo veríme svojim lekárom. Myslím si, že je to tak, čo neni ani na škodu veci.
Ale kde ja vnímam chybu a v podstate aj to, že také tisícky ľudí nám pozomierali, a to je vlastne aj tá prvá, druhá vlna, ale aj v tretej vlne sa to opakuje. Žiaľ, musím to tak povedať. Títo pacienti nie sú dostatočne včas podchytení a liečení. A tam je celý ten problém. Sú obvodní lekári a lekárky také, kde majú úspešnú tú liečbu a nezomierajú im tí pacienti v ich obvodoch. Ale sú lekári takí, ktorí na telefón teraz vás odbije alebo vám, čosi vám povie alebo nepovie. Dokonca boli prípady také, že lekár váš obvodný sa bál stretnúť s vami, lebo vy máte COVID. Obliekali sa do tých mundúrov. Dobre, teraz už máme tú skúsenosť trošku inú, a v tom je celý ten problém.
Myslím si, že keby v dostatočnom predstihu aj tí obvodní lekári podchytávali tých pacientov, mnohí by neskončili na pľúcnych ventilátoroch. Keď už pacient má obštrukcie s dýchaním a respiračné problémy a dostáva sa na pľúcny ventilátor, dovolím si povedať, že to už je neskoro. Viete, ten pľúcny ventilátor mnohí si nevieme predstaviť, ako funguje, ale on dýcha za teba, dvíha ti pľúca hore, dole. Ty už to nevieš ani koordinovať. Nie kyslík, ale ventilátor, a to už je zlé.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 18:38 - 18:40 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Pán predseda Kollár, no v rámci tej rozpravy, prosím aj o odpustenie už dopredu, ale dotkli sa ma tie slová a to hlavne to, že v podstate nech a taká tá poznámka utrusená, že s tou 500-eurovou poukážkou nech naložia, ako chcú a dokonca, že môžu obchodovať s tou poukážkou akoby s nejakými vekslákmi. Ja, keď som si predstavil nášho otca 86-ročného, aby náš otec bol odkázaný na to, že 500-eurovú poukážku, ktorú dostane prostredníctvom vlády, a on je potom odkázaný na to, aby s nejakým vekslákom to zobchodoval za 400 eur, nikdy by som mu to nedovolil tomu otcovi. Nikdy. Viete, čo to je nikdy? Nikdy a verím, že aj moji súrodenci, keby sme mali dať posledné peniaze, ale otec, že by bol na to odkázaný, aby on obchodoval s nejakou poukážkou s vekslákmi, nikdy by som to nedovolil.
K tým 14-tisíc mŕtvym pacientom. Dovolím si to okomentovať a to sú aj moje skúsenosti, aj keď predseda vlády dneska ma tuná nejak tak spochybnil, nech sa páči, mohol. Šestnásť rokov som pracoval pri zomierajúcich pacientoch. My sme mali dlhodobo ventilované dve deti. Môžem spomenúť krstné mená - Samko s Markom. A keď chceli nám ich preložiť z detského oddelenia z Popradu ventilovaného prvého pacienta malého, ja som to odmietol. Nie preto, že sme pacienta nechceli, ale preto, že personál nebol pripravení. Pani primárka z Popradu z detského oddelenia mi ponúkla tú možnosť, že v Banskej Bystrici zaškolia nám personál, až vtedy sme prijali prvého ventilovaného a tu je systematická dlhodobá chyba v zdravotníctve, že my nedokážeme poskytovať tú základnú zdravotnú pomoc v našich nemocniciach. Tam je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 17:25 - 17:26 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Máme tuná zákon o zbraniach a o strelive, ale mňa skôr zaujalo, Juraj, to, čo si povedal, že ideme bojovať proti africkému moru ohňom a mečom. Ak to myslíš úplne takto vážne, že ideme bojovať ohňom a mečom, dovolím si povedať, že termovízia na to nestačí, aby my sme eliminovali ten africký mor. Ja by som si to dovolil rozšíriť ešte, aby naozaj sme ten boj ako naplnili, aby mohli loviť tú diviačiu zver predovšetkým vlastníci, vlastníci pozemkov, vlastníci polí, vlastníci lesov. (Ruch v sále.) Rozšíriť to o to, aj tí, ktorí sú chovatelia týchto domácich ošípaných, aby si chránili svoje čriedy, lebo, tak ako si to spomenul v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
139.
Prosím, utíšte sa v sále!


Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
140.
O tisícky ošípaných, ktoré treba potom utratiť, keď taký diviak vbehne do takéhoto stáda. Kedysi to bolo, valasi nemali strelné zbrane, ale mali valašky. A keď, keď čriedy svojich oviec potrebovali ochrániť, oni ich nemali len tak pod hlavami alebo zaťaté kdesi vedľa veraji dverí...
(Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
141.
Pán poslanec, prosím, hovorte do mikrofónu! Keď ste otočený hlavou napravo, tak nepočuť vás. Na mikrofón, prosím pekne, buďte taký dobrý, chceme vás počuť. (Reakcie z pléna.) Dajte, vráťte, ukľudnite sa, prosím! Vráťte, vráťte čas pánovi poslancovi Kuffovi a, pán poslanec, prosím vás pekne, nedajte takto hlavu, lebo potom vás nikto nepočuje. Prosím, hovorte do mikrofónu, aby sme vás počuli!
Pán poslanec Pročko, prosím, ukľudnite sa!
Pán Kuffa, nech sa páči, máte vrátený čas. Vráťte čas pánovi Kuffovi ešte raz dve minúty, nech sa páči pán Kuffa.


Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ak myslíme ten boj, Juraj, vážne ohňom a mečom. Ono ma nepočuť, pán predseda, lebo to ten respirátor je taký... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
143.
Teraz vás počujeme.


Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Tak dobre. Tak aby sme to rozšírili v podstate nielen o tú termovíziu, ak to myslíme vážne, aby sme eliminovali ten prasačí mor, ale aby sme aj tie práva na odstrel tej diviačej zveri rozšírili na vlastníkov pozemkov, ale aj tých chovateľov črieda, ak majú, samozrejme, patričné povolenia, zbrojné preukazy a podobne, aby si mohli tieto čriedy chrániť. A rovnako to rozšíriť v podstate a hlavne to, že by aj vlastníci pozemkov a pôd lesov, tak mohli túto diviačiu zver loviť nielen za pomoci ako tej termovízie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 14:13 - 14:15 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Zavreté kostoly si predstavujem to, pán premiér, vy viete veľmi, že na čo myslím, to sú bohoslužby, sväté omše a všetky tieto obrady (reakcia premiéra: „Ja neviem, na čo myslíte.“), ktoré tuná sú, sväté omše nie sú možné na Slovensku nikde. Sme jediná krajina zase vo svete a sme raritou, hlásime sa k tomu, že koľko máme kresťanov na Slovensku, najateistickejšia krajina, akou je Česko, nemali ani v prvej, ani v druhej, ani teraz v tretej vlne zatvorené kostoly. Dalo sa to poriešiť aj tak, že by boli tiché sväté omše a proste že by neboli spievané, obmedziť ako počet tých ľudí. Za istých opatrení, myslím si, že to bolo možné. Keď, taký príklad uvediem, keď dokážeme zabezpečiť to, aby naše deti boli v školách a sedeli v laviciach jedny vedľa druhých, keď my stopäťdesiati poslanci tu dokážeme byť jedni vedľa druhých, prečo vo veľkých kostoloch, ktoré máme na Slovensku veľké kostoly a ste to najprv obmedzili na ten počet tých 50 ľudí. 50 ľudí napríklad v našom gotickom kostole, v našom gotickom chráme, v bazilike sa stratí, tam ich ani nevidíte, že tých 50 ľudí tam je. Mohli tie sväté omše zostať.
A ja vám to, pán premiér, poviem takto, keď ste veriaci človek. Viete, tie svetské zbrane, ktoré používame v boji proti COVID-u, sú nepostačujúce. A ten duchovný rozmer, ak vy budete vynechávať, táto vláda, ktorá sa hlásite, že ste aj konzervatívci, pamätajte si, nad COVID-om nikdy nezvíťazíte. Nikdy, lebo tá mutácia a ten kolotoč, ktorý tuná je, to tu bude.
Ale ja som aj predtým dal doplňujúcu otázku a neodpovedali ste mi na ňu, že či zavediete, alebo nezavediete povinné očkovanie. Ale to by som poprosil až k tej nasledujúcej otázke, keď sa dostaneme, aby ste mi prípadne toto ešte zodpovedali. Ja od vás očakávam, že tie kostoly budú otvorené a že budeme môcť ísť na tú svätú omšu aj za nejakých obmedzení, ale aby tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 14:05 - 14:07 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Tak doplňujúca. Ak ste tak nepovedali, hovoríte to teraz? A teraz čo od toho očakávate? Takto ja vám poviem, pán premiér. Viete, pred rokom nemali sme konkrétnu skúsenosť s COVID-om takú, akú už máme dnes. Dnes vieme, že v podstate rovnako jak ľudia, ktorí sú očkovaní, a tí, ktorí sú neočkovaní, potenciálne obidve skupiny ľudí môžu prenášať COVID-19. Jak očkovaní, tak neočkovaní. Dnes vieme, že aj zaočkovaní ľudia, a to máme skúsenosti, že ten COVID dostávajú, tú prvú skupinu vnímam ako oveľa viac rizikovejšiu a nebezpečnejšiu v šírení COVID-u-19, a to z titulu takého, že všetci tí občania, ktorí sú zaočkovaní, tak sú tak suverénni v tej ochrane pred tým COVID-om a pred tým ochorením, že častokrát v podstate oni sú tí, ktorí si to ani veľakrát neuvedomujú, ale veľakrát sú to práve oni, ktorí ten COVID-19 šíria. Nechránia sa ani rúškom, ani proste tým, stretávajú sa v kolektívoch, v skupinách, v podstate dnes vieme to vlastne zo skúseností potvrdiť, že rovnako jak prvá skupina zaočkovaných pacientov alebo ľudí, tak aj druhá skupina nezaočkovaných potenciálne môžu šíriť COVID-19.
Ale tá doplňujúca otázka hlavne (povedané so smiechom) je tá, že keď teda ste to nepovedali, ten výrok, že či teda vláda napriek tým všetkým skúsenostiam, ktoré máme, plánuje zaviesť celoplošne povinné očkovanie pre všetkých občanov, alebo to budú nejaké len vybrané skupiny občanov, ktorým nariadite povinnosť očkovať sa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2021 18:33 - 18:43 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Dobrý večer.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov k štátnym symbolom.
Hneď v úvode slovenskej ústavy, teda Ústavy Slovenskej republiky máme článok 8, ktorý hovorí o štátnych symboloch. Sú to štyri štátne symboly, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku.
Tým prvým je znak Slovenskej republiky. Máme ho aj v Národnej rade, ale nie je v súlade celkom s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý tu máme, pretože je presne definovaný, ako má vyzerať slovenský znak Slovenskej republiky. Národná rada, žiaľ, musím povedať, že nemá tento znak, ktorý, ktorý vlastne by spĺňal tieto parametre. Je to ranogotický štýl, to spĺňa. Ale má byť červený, lebo to je červený podklad, na ktorom je strieborný dvojkríž, ktorý je na tom trojvrší. Kedysi to tak ešte starí rodičia naši hovorili, že Tatra, Matra, Fatra. A to je strieborný dvojkríž. A tento dvojkríž, tak by som sa aj zastavil možno pri ňom, je symbolom našich vierozvestcov, svätých, Cyrila a Metoda, ktorí sú v podstate v Preambule Ústavy Slovenskej republiky hneď spomenutí v tejto preambule, ktorí nám prinášajú duchovné, kultúrne dedičstvo. A už sa tam nepíše, nepíšu tie detaily, musím povedať, že aj tak veľakrát aj málo vieme o týchto našich vierozvestcoch, ale okrem tej kultúry je, nám doniesli jednu výnimočnú vec, a to bolo písmo pre starých Slovákov. To bola tak mimoriadna udalosť. A za tých pár rokov, poviem pár rokov, hej, lebo tisíc rokov je akoby jeden deň a jeden deň ako tisíc rokov, čo je to oproti večnosti? Tak za tých pár rokov tá hlaholika upadla úplne do zabudnutia. Bolo to geniálne písmo, jedinečné. A myslím si, že je veľmi málo ľudí na Slovensku, ktoré dokáže poznať znaky a čítať ako v tom. Ja som to tak skúšal, ale bol som veľmi milo prekvapený, keď tie staré texty, keď som čítal, že jednoducho človek rozumel tomu obsahu. A to sú stáročia ako dozadu texty ako napísané, čo je veľmi zvláštne. Ale k tým symbolom.
Ďalším symbolom je vlajka Slovenskej republiky. Tú máme v Slovenskej národnej rade presne takú, aká má byť. A tu by som, škoda, že tu nie je pán predseda, ale by som odporúčal možno tento štátny symbol, ktorý máme ako znak Slovenskej republiky, naozaj prehodnotiť. Ja osobne by som ho vymenil všetkými desiatimi. Vlajku máme predpísanú, taká, aká má byť. V podstate sú to tri pruhy: biela, modrá, červená. Hovorím, jako deti sme to tak rapotali, je slovenská zástava, hoci bola Československá republika, ale v podstate zrejme sme to mali od tých starých rodičov, ktorí zažili aj čosi iné. A na tom jednom liste tej vlajky je takisto ten symbol našej štátnosti, a to je vlastne ten slovenský znak, ten ranogotický štýl.
Ďalším symbolom v zmysle Ústavy, článku 9, Slovenskej republiky je, teraz mi to normálne vypadlo, lebo hymna, tá je štvrtá. Je znak, vlajka a? Teraz mi pomôžte. (Reakcie z pléna.) Pečať. Áno, pečať, kde je vlastne slovenský znak a tam napísané ako Slovenská republika. Máme túto pečať. Máme ju pri vstupe do Národnej rady. Tam si ju môžu aj návštevníci ako pozrieť. Myslím, že tú pečať máme veľmi krásnu. Aj samotný znak je mimoriadne pekný.
A vlastne záver štátnej, štátnych symbolov tvorí štátna hymna. Sú to prvé dve slohy Nad Tatrou sa blýska. Takže to je štátna symbolika, ktorú máme, myslím si, že veľmi peknú. Aj cez tú tradíciu, ktorú sme ako zdedili. Máloktorý štát môže sa pochváliť takými, ja poviem, že nádhernými štátnymi symbolmi.
Dostanem sa k tomu, čo aj kolega Tomáš Taraba tu rozprával. V podstate veľakrát sú tu snahy tých rôznych ideológií, ktorí by našu štátnosť takmer chceli zatieňovať alebo potláčať a podobne a na štátnych budovách a obecných úradoch alebo štátnych úradoch ako takých vo všeobecnosti. Jednoducho štátny úradník, ktorý je reprezentant štátu, tak si vyvesí tam vlajku alebo symboly úplne hocaké, lebo k nim ako inklinuje, čo jednoducho je neprípustné. Doma vo svojom súkromí môžeš si robiť, čo chceš. Všetko. Ale to, občanovi je dovolené všetko, čo mu zákon nezakazuje, hej? Takže v podstate štát môže len to, čo mu štát prikazuje.
Preto my prekladáme návrh zákona taký, aby do budúcna sa neopakovalo to, aby na verejných budovách a štátnych budovách neboli vlajky alebo symboly také, ktoré proste nemajú s našou štátnou symbolikou nič spoločné.
Spomeniem jeden konkrétny prípad, ktorý som zažil tuná v pléne Národnej rady, a došlo to proste tak ďaleko, keď jeden z poslancov, nebudem ho tuná spomínať po rokoch, pozreli by ste si to v archíve, že čo to tu ako predvádzal, a v rámci LBGTI agendy prišiel tu s dúhovou vlajkou a takto to hodil na tento rečnícky pult. Ja som bol ten, ktorý veľmi ostro protestoval proti tomu. Bol som z toho mimoriadne pohoršený. Len sa ma pýtali, že prečo som ako tak vykrikoval? Nemal som inú možnosť. Porušil som rokovací poriadok. Uvedomujem si to, hej? Nebolo to v súlade s rokovacím. Tu som sedel v prvej lavici. Nečakal som to, že čosi také zrobí. Hodil tú dúhovú vlajku tuná cez tento pult.
Potom sa ma pýtali, že prečo som tak ostro vystupoval a vykrikoval. No jednoducho preto, lebo tu máte nápis Národná rada Slovenskej republiky a tu je náš znak. Náš symbol našej štátnosti. Nie je taký predpísaný, ktorý predpisuje Ústava Slovenskej republiky. Umelecky je to, veľmi pekne je to stvárnené. Ale predsa sme len Národná rada Slovenskej republiky a tie štátne symboly aj tu, Národná rada v podstate má byť ukážkou. My keď to chceme na tých nízkych stupňoch, ja neviem, na obecných úradoch, na štátnych úradoch, aby sa tieto štátne symboly v podstate premietli tam tie, ktoré Slovenská republika má, no tak Národná rada má ísť príkladom, aby my sme tie štátne symboly mali také, ktoré sme si schválili v Ústave Slovenskej republiky.
A iné, iné je, keď človek má kdesi v súkromí alebo možno máte firmu alebo čosi také, no tak takú drevorezbu si viem predstaviť, že by mal nejaký súkromný podnikateľ a proste, že by čosi mal, ale tento štátny symbol nemyslím si, že je vhodný do pléna Národnej rady, lebo nespĺňa tie parametre predpísané, ktoré predpisuje Ústava Slovenskej republiky.
Viete, Slovenská republika je veľmi mladým štátom, ale tak ako to Tomáš spomenul, slovenský národ je tu historicky, je, poviem, pomerne starý, nechcem povedať, že veľmi starý, hej? Ale starý, lebo keď sa to ráta na stovky rokov, tak neni to zase málo a zázrakom je to, že Slovensko alebo Slováci ako takí za tie stáročia aj pod tým útlakom, aj tých všetkých peripetiách, čo všetko museli prežiť, straty štátnosti, hej, de facto svojej vlasti, dalo by sa povedať a zostalo len nejaké to územie severného Slovenska alebo severu ako tej Veľkomoravskej ríše a za tisícky rokov, za tisícku rokov, tisícku jednu, hej, a sme dokázali ako prežiť a vytvoriť si mladý štát.
Mnohé krajiny, ktoré vlastne v revolúciách krvavými revolúciami prechádzali, aby si vydobyli tú svoju štátnosť a stále sa to deje aj vo svete. Tá mapa, keď poviem politická mapa ako tých štátov, stále sa ako prekresľuje, lebo sú štáty, že vznikajú ako nové a veľakrát je to mimoriadne násilným a krvavým spôsobom, hej, to keď tak spomeniem, Sudán južný, južný a severný, hej? A koľko krvi ako tečie, ako pri tom, kým sa, ja neviem, vytvorí nový štát alebo sa rozdelia alebo tak. Myslím si, že táto udalosť, môžeme mať politický názor na tých konkrétnych ľudí, ktorí to ako dotiahli ako do konca, hej? Môžeme pozitívne, negatívne to vnímať, ale ja to vnímam ako vysoko pozitívne. Dokázali sme sa a na úrovni štátnych politikov, dokázali sme sa dva štáty v jednom štáte dohodnúť na to, dohodnúť bez násilného spôsobu, že sa rozdelíme a vznikla Česká a Slovenská republika.
Ja sa veľmi teším, že máme svoju vlastnú vlasť, republiku a že sa volá Slovenská republika. Som na to hrdý. A chcem, aby tie štátne symboly aj reprezentovali dostatočne aj našu vlasť aj na týchto úradoch, vrátane Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2021 18:19 - 18:21 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Deti majú obraz rovnosti, nie však rovnakosti vo svojej, vo svojich rodičoch každý deň pred sebou. A pripravujú sa, aj prijímajú bez toho, aby musel im niekto o tom hovoriť alebo dokonca ich o tom vzdelávať. Jednoducho aj v minulosti, ale aj v súčasnosti je mnoho rodín takých, ktorí príkladne žijú vo svojich rodinách a deti sú akoby vernou kópiou alebo verným obrazom svojich rodičov. Veľakrát to tak je alebo vo väčšine prípadov to je tak. Rodičia sú tí, ktorí prví prioritne rozhodujú o výchove detí. A školský systém má byť ten, ktorý im v tejto výchove bude napomáhať.
My sme generácia ľudí alebo možno detí, ktorí nepočúvali ani z rádií, ani z televízora, ale ani nikde o nejakej sexuálnej výchove a že zavádzať nejakú sexuálnu výchovu ako do škôl. Dovolím si povedať, že sme generácia tá, ktorá sa vie zodpovedne sexuálne správať. A na tú formáciu a to, čo rodičia povedia v rámci sexuálnej výchovy svojim deťom, je to ich výsostné a prioritné právo o tom rozhodnúť. A nie každému dieťaťu aj v rovnakom veku nedokáže pochopiť tú istú vec. A oblasť sexuality je veľmi-veľmi citlivá. Ak my zabijeme dušu našich detí alebo chceme systematicky zabíjať duše našich detí, no tak je to v podstate taká duchovná alebo duševná smrť. A ten proces, ktorý by sa tu rozbehol, alebo tá mašinéria, ktorá má snahu toto všetko pretlačiť, je veľmi nebezpečná. Preto my všetkými silami vždy budeme proti tej gender ideológii bojovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2021 18:09 - 18:16 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Trochu tak nadviažem nad, na predrečníka, ktorý tu spomenul úpadok európskej kultúry. Tak som sa v tom momente tak zamýšľal, že kde spočíva ten úpadok európskej kultúry? No predovšetkým v úpadku rodiny. Rodina, ktorá posledné desiatky rokov je systematicky torpédovaná, napádaná, no takáto kultúra a takéto štáty nemôžu dopadnúť dobre. Rodina je základnou bunkou spoločnosti alebo každého spoločenského systému a samozrejme aj štátu. Štát má byť ten, ktorý všemožne má rodine pomáhať, má jej byť nápomocný. Úplne vo všetkom. A to nie je len ten ekonomický rozmer, že teraz budeme podporovať ako rodiny. Vytvárať im vhodné podmienky, aby oni mohli formovať svoje deti, de facto pre štát. Štát nezaujímajú tieto názory, čo sa týka LGBTI agendy a podobne. Štát zaujíma to, že rodina ako je schopná pripraviť občana pre štát.
Inštitút pre rodinu to je v podstate, patrí pod rezort ministra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tak sa aj k týmto veciam ako vyjadril a hovoril, že v podstate takýto zdravý občan, sebavedomý a prínosný pre našu spoločnosť je práve občan ten, ktorý vyrastá v normálnej rodine. A tá normálna rodina, musím povedať, no dnes to musíme hovoriť, žiaľ, to je muž a žena, otec a mama. A deti vidia tú nerovnakosť a vnímajú ju doma, rovnosť čo do práv, do práva a dôstojnosti, do práva vo všeobecnosti ako takej, do práv, slobôd a dôstojnosti majú tento obraz deti denno-denne ako pred sebou. Ale vidia v matke, vidia ženu a v otcovi vidia muža.
Štát má byť ten, ktorý v prípade, že boli by tu nejaké ideologické snahy torpédovať túto rodinu, tak má túto rodinu chrániť a je to potrebné chrániť aj legislatívou, aj zákonom. Sú tu tendencie také, kde aj v minulosti aj boli, aj stále ako pretrvávajú, tu sme mali pred chvíľou tiež sériu návrhov zákonov, ktorými v podstate my normálne spolužitie muža a ženy, otca a matky rodiny ako celku, ako takej v podstate likvidujeme.
Ak chceme zachovať aj pre tú našu budúcnosť proste, aby sa mal aj kto o nás postarať aj v rámci demografického vývoja, ktorým prechádza aj Slovenská republika, v súčasnosti je, žiaľ, úplne dramatický, veľmi zlý, hej, viac ľudí zomiera, ako sa narodí, čo je veľmi zlá situácia. Príde tu generácia taká, ktorá sa dostane možno do dôchodkového veku, ak dožije, respektíve sa dostane do situácie, kedy bude potrebovať pomoc a nebude mať kto sa postarať o týchto ľudí. Dnes aj v čase pandémie, prepáčte, spomeniem aj to, vidíme, aký máme akútny nedostatok zdravotných sestier a lekárov. Tí sú, samozrejme, aj unavení, vyčerpaní. Ak si myslíme, že tie rôzne opatrenia, ktoré ako prijíma aj vláda, možno aj pán Mikas, že toto je dostatočne účinné. Ja si to nemyslím, že toto by bola vec, kde by bola cesta odtiaľ vonku.
K návrhu zákona nás, keď sa vrátim ako k tomu, inšpirovalo hlavne to, ako pristúpila k ochrane detí a mladistvých Slovenská republika. My to navrhujeme v zákone o školách, školský zákon, kde jednoducho propagácia homosexuality a LGBTI ideológie nebude dovolená. Na základných školách, v škôlkach, v školských zariadeniach. Tie deti nemôže si nikto privlastniť, že sú moje, a vôbec nie už žiadna ideológia. Deti patria predovšetkým rodičom, rodinám a v tom širšom kontexte, keď to povieme, hej, nechcem to tak zase, ale poviem to, hej, tak v podstate ako štátne deti to nie sú, ale štát je ten, ktorý má držať také ochranné ruky a krídla ako nad týmito deťmi, aby v podstate ich morálka nebola systematicky nabúravaná.
Pri tomto návrhu zákona na záver len toľko chcem povedať, že prihováram sa ako kolegom, tí, ktorí ste hodnotovo orientovaní a blízke sú vám v podstate hodnoty rodín, aby ste tento náš návrh zákona podporili, lebo v podstate ide o budúcnosť našej krajiny, tak ako to bolo povedané, to nie je len Európa, kde je ten celkový kultúrny úpadok alebo spoločenský úpadok, ale častokrát je to vidieť aj na Slovensku, že aj naša krajina, naše Slovensko kdesi sa prepadáva. Keď si tak spomeniem na hodnoty a možno to, čo nám rozprávali naši starí rodičia a dnešok, a neni to veľa rokov. Je to len pár desiatok rokov, to je úplne totálny prepad. Ak toto keby počúvali naši rodičia, boli by z toho, a starí rodičia, boli by z toho mimoriadne ako pohoršení. To, čo sa prirodzene žilo ako v tých rodinách, dneska nám treba vzdelávať ako tie deti, treba nás, treba nám chrániť deti pred niečím, čo kedysi nebolo ani, proste ani potrebné, žilo sa tu prirodzene. Ten príklad otca a matky tie deti mali v prirodzenom rodinnom prostrední. Ale keď im budeme predkladať ideologicky to, že to aké výhodné je mať dvoch oteckov alebo dve mamičky, to sú všetko bludy, lebo to jednoducho takto ľudstvo neprežije.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2021 16:51 - 16:53 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Filip Kuffa, presne si to povedal, ako aj to zaznelo aj niekoľkokrát už aj v rámci rozpravy. Drogovo závislí ľudia tou mariškou začínajú a končia pri tvrdých drogách. A pán kolega Valášek tieto skúsenosti nemá, nepredpokladám, že droguje. Ale my ich máme sprostredkovane. My roky rokúce pracujeme s takýmito drogovými, pán Valášik, Valášek, s takýmito závislými ľuďmi. Príďte sa pozrieť do tých Žakoviec, uvidíte, že koľko tam je závislých ľudí. Keď s tými ľuďmi človek pracuje, oni pri tej práci sa vám otvoria, vtedy voľne ako rozprávajú. Začínal som mariškou, ale potom už, pri morfíne už som nevedel, že čo robím. Sú to abstinujúci teraz momentálne ako ľudia, vymotali sa z toho.
Nedá mi, aby som nespomenul tu jeden taký prípad mladého človeka, tiež to bol mladý človek abstinujúci v tom čase, a tiež keď sme takto spolu ako pracovali, tak sme rozprávali sa tak voľne. Bol z Oravy. Hovoril, že sedel s kamarátom v krčme a odrazu prišli policajti, policajná razia, kukláči, a prišli ku jeho stolu a s tým kolegom, to je, s priateľom sedel pri stole, priložil tak jeden z tých policajtov, údajných policajtov, aby som povedal, priložil pištoľ a zastrelil ho. Hovorí, že: "Štefan, keby si ty videl, jak ja som sa triasol, ja som čakal, kedy prídu po mňa, kedy mňa zastrelia.". Pýtal som sa ho, však to nemohli byť policajti. Hovorí, že: "Však dobre, ale my sme to nevedeli. Boli označení ako polícia." A hovorí: "To bol drogovo závislý človek, ktorý príležitostne bol dílerom.". A nevedel a nemal tú istotu, že či neprídu si vyrovnať účty aj s ním. To sú ľudské osudy, to nieže drakonické tresty, dajakých desať rokov. Pre tých dílerov ja by som dával prísne tresty, oveľa prísnejšie, jak pre tých samotných užívateľov. Ale ani jedno, ani druhé nie je dobré. A presne, tie drakonické tresty v tom Trestnom poriadku sú šialené, lebo za ukradnutý chlieb dostane človek päť rokov basy, čo je neprimerané a nespravodlivé.
Skryt prepis