Videokanál poslanca

Rovnako aj ja návrh zákona podporím a som rád, že tento návrh zákona tuná máme v pléne Národnej rady. Matica slovenská si zaslúži dôstojnosť, a tú dôstojnosť aby mohla aj budovať, samozrejme, potrebuje mať na to patričný objem finančných prostriedkov, aby mohla na dôstojnej úrovni fungovať. Tak ako si to povedal, Tomáš Taraba, jak Matica slovenská v minulosti vydávala Národné noviny a vyjadrovala sa práve aj k tým politickým veciam, nič na tom zlé nevidím, keď sa vyjadruje aj v súčasnom období k politickým záležitostiam.
V rámci rozpravy to tu zaznelo, že národné noviny sú prokremeľské. Si myslím, že to je taký extrémizmus, taká hystéria a lož, jaká zachvátila vôbec nielen Slovensko, ale celú Európu, tak to nemá obdobu. Rovnako ako keď si tu spomenul aj tú Ukrajinu, je to veľmi bolestivá vec a presne tak, ja som to už aj pred rokmi hovoril, že dávajme si pozor, aby nezačali rinčať zbrane. A presne je to tu. Prestal dialóg, toto sme všetko zašlapali, no tak začali rinčať zbrane. A to je to najhoršie, čo môže byť, lebo aj v tejto chvíli stále je tu priestor na to, aby sme mierovou cestou riešili aj spory, aj konflikty. Tam, kde prestaneme diskutovať a viesť dialóg, tak začína násilie. To je čosi, čo z môjho pohľadu je neprijateľné.
Tá propaganda, ktorá v súčasnej dobe, dobe tuná beží, a tú RTVS-ku keď si spomenul, v podstate od takej nestrannosti má veľmi ďaleko, na míle vzdialené a vôbec tie mainstreamové médiá úplne jednostranne všetko ako informujú, to jak my keby sme už nemali právo ani na vlastný úsudok, občania.

Ja len chcem potvrdiť to, že aj tá maličká vec sa stáva veľkou vecou, naozaj keď kopec drobností dáme dohromady, je to veľká vec. A tá byrokracia na Slovensku je úplne taká šialená, že presahuje ako všetky... ako medze. To nie je len, že podnikateľské prostredie je zaťažené tou byrokraciou, ale aj naše domácnosti. Keby pán minister sa možno aj vo svojom návrhu aj na toto pozrel, lebo tá byrokracia nás atakuje z každej strany. Takže aj keď takáto drobnosť, alebo tie drobnosti, ktoré prichádzajú, a uľaví to podnikateľskému prostrediu, tak je to čosi, čo je pozitívne.
Ja to, to BOZP konkrétne, keď bolo tuná takto spomenuté, tak poviem, no, že robiť to školenie raz za tri roky, ja by som dal aj raz za desať rokov. A keď prichádza nový zamestnanec, nech je preškolený, ale tí pôvodní zamestnanci vo firmách, to sú, a v malých firmičkách, tak nech sú preškoľovaní možno raz za desať rokov. A tie rôzne opatrenia, ktoré sú potrebné aj pri tých protipožiarnych ochranách, kde sú možno eseročky, jedoosobové alebo dvoj-trojosobové a sú zaťažované takouto byrokraciou, to nie je len otázka peňazí, ale predovšetkým aj otázka času. A keď zabudnete na niektoré tie byrokratické veci, ktoré vám štát ukladá, tak jednoducho prichádzajú sankcie a postihy a tí štátni úradníci si vás vychutnajú, keď vám dávajú tie sankcie.
Teda chcem povedať to, že každé odbyrokratizovanie alebo debyrokratizácia na Slovensku a v našom štáte, vždycky ju podporím a z môjho pohľadu je vítaná a do budúcna dúfam, že sa dožijeme ďalších návrhov, ktoré pomôžu podnikateľskému prostrediu.
Ďakujem.

Pán kolega, ty si to tak mimovoľne ako povedal, že mnohé tie veci zostávajú na pleciach charity a samospráv, zdá sa to ako skoro nepovšimnuteľné, ale toto bola veľmi vážna veta, lebo v podstate tá ťarcha predovšetkým má byť na pleciach nášho štátu. Hej, aj od samého začiatku toho konfliktu, aj tie vyjadrenia našich štátnych predstaviteľov, ja som ich vnímal dosť také ako agresívne a militantné, nepáčili sa mi a presne tak, jak v tomto zákone tuná je, tak je to v duchu a rétoriky súčasnej vlády, kde vlastne humanitárna a vojenská pomoc ako keby bola tá istá. No nie je.
Viete, aby my sme posielali 1 200 delostreleckých granátov na Ukrajinu, je čosi neprijateľné. Toto, čo minister ako povedal, 120 mm kanóny Ukrajincom že by sme posielali, nie je to prijateľné. Čo na jednej strane vykrikujeme, že sme za to, aby ten konflikt čo najskôr skončil, a na druhej strane stále dodávame zbrane. To je čosi, čo, s čím sa nedá ako stotožniť. Humanitárnu pomoc áno, a pomoc tým ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou, tak je to veľmi ako potrebné. Ale štát tuná zlyháva na celej čiare. Premiér nakoniec po nejakých tých dňoch to aj priznal, že štát nezvláda túto utečeneckú krízu. Šťastím je možno pre Slovenskú republiku to, že väčšina tých ľudí, ktorí prechádzajú našou hranicou, v podstate ani tu nezostávajú, veľmi krátko sa tu zdržiavajú - máš sám ako s tým skúsenosti - a pokračujú ďalej ako na západ, lebo tuná nie sú ako vytvorené podmienky.
Naša krajina nie je pripravená na to, aby sme pripravili tuná dôstojný život pre utečencov z Ukrajiny.

Tak všeobecne, ľudský tak zareagujem na vás kolegovia. Viete, skúsme sa tak každý možno sám nad sebou zamyslieť, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ani to. Ale vo všeobecnosti je to tak, že vždy je ľahšie toho druhého raniť, ako sa ospravedlniť. To ospravedlnenie z nás ide veľakrát veľmi, veľmi ťažko. A ja chcem byť vlastne taký chápavý a možno pochopiť aj tých kolegov, z ktorých to jednoducho nejde. Niekto má problém s tým ospravedlnením, iný sa ospravedlní hneď, ďalší možno mu nejaký deň-dva trvá, kým ho prejde nejaký ten hnev. Takže ale myslím si, že v konečnom dôsledku mali by sme sa ospravedlniť. Ale to je málo, pán kolega, ospravedlniť sa. My by sme si, pán kolega, mali odpustiť.
Viete a toto mi tuná chýba, tá zákernosť, ktorá sa tu zaviedla cez toto volebné obdobie, je čosi absurdné. Zákernosť v rámci, by som povedal, kolegiality, poslanec voči poslancovi.
A to že sa zhoršila politická kultúra. Vy to nehovorte, že teraz za toto volebné obdobie. Ja som tu bol pred 10 rokmi, bola katastrofálna. Tiež sa tu trhali vlajky, aj makety, aj bitky boli tuná. Netvárme sa, že to teraz tu prišla taká politická nekultúra. Tá politická nekultúra, kolegovia, a môžte si to pozrieť zo záznamu, ja by som vám vedel aj menovať tuná aj poslancov Národnej rady, ktorí sa takto správali, dnes sú vo vašej koalícii. Netvárme sa takto, že to teraz prišlo. Vôbec nie.
A kolegovi sa ospravedlňujem, keď som prišiel takto oblečený, ale dal som si to odobriť vaším koaličným poslancom, či nebudete pohoršení. Vidím, že niektorí boli pohoršení. Ale prišiel som zo stretnutia a chcel som byť na tej rozprave. Mi to prepáčte, ale bol som celý deň v obleku a nestihol som sa teraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Bol to sociálny filozof, napísal také zaujímavé dielo Utópia. Bol anglickým lordom, kancelárom, druhý najvyšším po Henrichovi VIII. v Anglicku, veľký muž, veľmi vážený. A on okrem iného, to bolo utopistické dielo, hej a utópia neskôr ako z toho vychádzali ďalší filozofi a filozofia a on už vtedy, pred rokmi, 500 rokov je to dozadu, kedy hovoril, že v Anglicku bol zavedený trest smrti. Trest smrti, ja neviem, možno za krádež, lúpežné prepadnutie. Bola to taká doba, že proste Henrich VIII. bol príznačný v tom, že bol veľmi tvrdý a krutý, ako aj v týchto trestoch koniec koncov dve manželky jeho dal zoťať hlavou na verejnom popravisku. Koniec koncov aj Tomáš Morus takto skončil ako verný jeho kancelár, a tým že sa nechcel podriadiť a pokloniť sa mu, kráľovi Henrichovi VIII., že a neuznal ho za hlavu cirkvi anglikánskej, ale stále hovoril, že pápež je to hlavou cirkvi, šiel až do takého extrému, že bol uväznený v Towere, jeho dcéra chodila za ním, ho prosila, aby ten otec odvolal to a podrobil sa kráľovi. Kráľ prišiel za ním, Henrich VIII., oni boli priatelia, ho prosil: Prosím ťa, Tomáš, odvolaj to. A on hovorí: Nemôžem. A to je ten hlas svedomia, pani kolegynka. A čo chcem povedať v tej Utópii, čo písal Tomáš Morus, už pred 500 rokmi. Nie reštrikčné opatrenia, nie trest smrti za takého previnenia, možno lúpežné prepadnutia, krádeže, nerieši to problém. Naopak lúpežníci, to hovoril Tomáš Morus, nielen vás olúpili, nielen vás okradli, ale aj vás zabili. Prečo? Z jednoduchého dôvodu, on to hovoril a povedal, že z takého dôvodu, aby zahladili stopy. Toto hovoril renesančný filozof Tomáš Morus a dovolil som si takú paralelu, ako poukázať na to aj na ten náš ako rokovací poriadok a povedať to, že rokovací poriadok v podstate nevyrieši ako tento problém nášho správania.
Kolega predo mnou tuná hovoril, že chystáte aj zaviesť tú parlamentnú stráž. No, smutné je to, aj som sa tak nad tým zamýšľal, lebo však mediálne to už tak ako prenikalo. Aj mňa samotného zamrzelo to, že vôbec už tá úvaha, že zaviesť ako tú parlamentnú tlač. Položil som si otázku, kam dospel parlament Národnej rady Slovenskej republiky? Hej, kam dospel. Hej a či toto je ako nevyhnutné a či toto je potrebné. Myslím si, že skôr tým slovom a parlament mal by byť predovšetkým o tom, a to je sila v podstate slova, sila viet a sila argumentov a v tom by sme sa mali vlastne pretláčať. To je úplne legitímne. Akonáhle tu začnú padať nejaké facky, alebo fyzické útoky, to už je proste tá krajnosť najkrajnejšia, ktorá len môže byť.
Keď to tak sledujeme ako vo svete, nemôžeme povedať, že sa to nedeje nikde. A zase si nehovorme, že proste, že je to len v našom parlamente a v našej Národnej rade. Žiaľ, nie je. A ono to celkové napätie aj to sociálne napätie, ktoré v podstate v spoločnosti cítiť, ja to sám ako pociťujem v podstate už niekoľko rokov alebo desiatky rokov, by som to tak mohol povedať. A to napätie narastá, a to napätie narastá nielen tuná ako v Národnej rade, ale aj v spoločnosti, v rodinách a proste aj v iných situáciách.
Samozrejme, poslanec Národnej rady mal by udržať aj svoje emócie možno v danej chvíli, možno nejaký hnev, aj keď spravodlivý, na uzde. Ale, pani kolegynka, vy zabúdate aj na ten ľudský rozmer, že sme aj ľudia. A je rozdiel v tom úmysle, že či ja naozaj niekoho chcem ponížiť, raniť, proste verbálne a napádať ho. Aj dnes, keď som len tak chvíľu sedel a keď v podstate aj tou faktickou poznámkou, keď akože začíname a už konkrétne a menovite aj verbálne a napádame kolegu alebo kolegyňu, ktorá tu ani nie je, hej. V tom náboji tej emócie niekedy môže sa to stať, ale keď ja sa na to pripravím a častokrát to vidím, že to máte možno napísané v lavici na papieri alebo si to na notebook, alebo vám to niekto pošle a proste takto to ako voči svojmu kolegovi ako vystupovať, tak považujem to za niečo veľmi nekorektné.
Ja osobne si myslím, že táto stráž, ktorú máme z ľavej, pravej strany dverí, dá sa povedať aj tuná na druhej strane, je dostatočnou strážou a ochranou nás poslancov Národnej rady, aby sa tu naozaj niečo také nestalo a nestávalo. Nemyslím si, že práve nejaké tie sankcie a všetky tie veci, že vyriešia tento problém.
Nebudem menovať ľudí, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou takou, že zaviesť v Národnej rade, a to Pán Boh nech vás ochraňuje, to vám úprimne hovorím, máte väčšinu, teraz máte väčšinu. Nezneužívajte moc, lebo budete niesť za to zodpovednosť, budete niesť za to zodpovednosť a nesieme všetci za to zodpovednosť. Ale aby my sme zrušili imunitu výrokovú, to je koniec, to je po demokracii. Výrokovú imunitu, že by sme my zrušili, poslancov Národnej rady. V minulosti, ale aj v súčasnosti je veľmi veľa poslancov Národnej rady, ktorí majú strach postaviť sa tu k tomuto ambónu a hovoriť pravdu, dnes, v dnešnej dobe. Nehovorím, možno o tých prestrelkoch, ktoré sú tuná a proste takej tej guráži a urážlivosti vzájomne voči sebe, kto koho viac urazí a potupí. Tu odvaha nechýba, hej a to len tak z lavice faktickou alebo v záverečnom slove mať tuná veľké slová, kedy sa na teba už nedá ako reagovať. Dnes poslanci Národnej rady majú strach hovoriť z tohto miesta, majú strach a mali ho aj v minulosti. Majú aj mali ten strach hovoriť.
Kývete mi záporne hlavou, ale je to jednoducho tak a že by sme my obmedzili alebo zrušili výrokovú poslaneckú imunitu, zásadne som proti tomu. A ak by sme raz v minulosti mali podiel na moci, ak by ste toto aj na tieto veci siahli, inak po vás, s prepáčením, kolegovia, neberte to tak osobne, ale strašne veľa vecí, ktoré bude treba ako naprávať. Konkrétne aj okrem iného tuná pán kolega, ktorý povedal, zákon o cestnej doprave a zákaz parkovania na chodníku. Už idete to opravovať, ešte ste to ledva schválili, ledva to prišlo do platnosti a účinnosti a už to idete opravovať, ale to je pochvalné. Ešte keď dokončím len, hej, myšlienku. Je to pochvalné, lebo dokážeme sa opraviť.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už je po siedmej, ale dokončiť myšlienku.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Dokážeme sa opraviť aspoň v tejto veci a uznať si, že sme pochybili. Ani Národná rada, ani my ako poslanci Národnej rady nie sme neomylní.
Ďakujem.

Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegovia a jedna kolegynka, je to vzácne, sama ste tu. Dovoľte mi niekoľko slov a keď som si kolegu vypočul tu pred chvíľkou, tak nech tu zazneje trošku aj iný hlas, ako to bolo pred tou chvíľou.
Musím sa priznať v úvode, pán predsedajúci, aj ty tu predsedáš, že aj mne sa pošmykol jazyk a možno boli tie slová také príkre alebo nevhodné voči kolegom. Ale myslím si, že patrí to aj by som povedal k tej parlamentnej demokracii, aj k parlamentarizmu, lebo veľakrát táto sála je nabitá tak silnou emóciou a takýmito emóciami, že častokrát sa stáva alebo stáva sa aj to, že pošmykne sa nám aj ten jazyk. No len rozdiel je v tom, kolegovia, že či ja toho kolegu chcem cielene uraziť a proste ho haniť, hej alebo sa mi to stane, že sa mi to tak pošmykne. Hovorím, že aj mne sa to stalo. Človek keď tak trošku sa potom stíši a si uvedomí to, že v podstate kdesi to premrštil, nebolo to vhodné.
Kolegynka, ja nebudem hlasovať za tento návrh zákona, pretože nevidím tuná donekonečna opravovať a nejakú reparáciu pri rokovacom poriadku, ja som to už kedysi dávno ako povedal, nie je problém v rokovacom poriadku, ale v nás, v poslancoch Národnej rady. Nie je rokovací poriadok zlý. Nikdy ani nebol. Viete, donekonečna ísť reštrikčnými opatreniami sami voči sebe a my si naivne myslíme, že toto zlepší ako situáciu. To je obrovský omyl. Takto to nebude, hej. Pokiaľ každý neukáže, nie prstom ukazujem kolega, pán Šeliga, na vás, neberte to osobne, ja viem, že takto môžem, ale zapamätaj si jednu vec. Palec mieri k tebe, hej, teda začať každý od seba. To chcem povedať, nie na druhého poukázať, že ten je taký alebo ten je taký, ale aby sme všetci predovšetkým sami od seba začínali a to hovorím aj o sebe úprimne a vážne. Takto som si spomenul tuná na jednu takú vec. Viete, tie reštrikčné opatrenia, tak sa vrátim do nejakej minulosti k Tomášovi Morovi, bol to sociálny filozof, napísal také zaujímavé dielo Utópia, bol anglickým lordom, kancelárom, druhý...
=====

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Erik Tomáš, tiež som sa zamyslel nad takouto skutočnosťou, že minimálne dôchodky vôbec neporástli. To je veľmi vážna vec, lebo ten malý dôchodok, ktorý ten dôchodca má a z toho minima má ešte vyžiť a vôbec žiadna valorizácia tam nebola, to je obrovská tragédia. A to určite treba napraviť.
Pán minister práce tu bol pred chvíľou, neviem, teraz ho tu nevidím, ale to je jeho rezort, aby sa nad tým zamyslel a skutočne sa venoval týmto dôchodcom, pretože aj títo ľudia si zaslúžia patričnú dôstojnosť.
A celkový ten nárast dôchodkov len alebo valorizácie len o 1,3 % čo narástli ako tie dôchodky, tak je to naozaj veľmi nízke. Ak to porovnáme s vývojom cien u nás na Slovensku, pán predseda parlamentu, sedíte tu, ale si predstavte, tie prognózy sú veľmi nepriaznivé, čo sa týka potravín, že majú narásť alebo sa očakáva až 25 %. Z čoho budú žiť tí dôchodcovia?
Ten tablet by som celkom nepodceňoval, však nech ten dôchodca má, ale nech si kúpi z vlastného dôchodku, aby on dostával ten dôstojný dôchodok, s ktorým naloží, ako on uzná za vhodné. Či si kúpi tablet alebo potraviny, alebo pôjde kdesi s cestovnou kanceláriou na výlet.
Čo sa týka toho skoršieho vyplatenia, toho 13. ako dôchodku. Viete je to také diskutabilné. Dôchodcovia, tí, ktorí naozaj môžu mať veľmi vážne ako zdravotné problémy a tak a keď aj všelijako uvažujú, tak keď ja sa nedožijem konca roka, ta lepšie, že ten dôchodok si vyberiem niekedy ešte v polovici toho roka alebo v júli, alebo kedysi a čosi si za to kúpim alebo niekoho môžem obdarovať z časti toho dôchodku. V tom vidím ako logiku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No ja len na doplnenie k tomu, neviem si to tak celkom predstaviť, že absolvovať autoškolu na základe nejakého blicovania. Tam kde sú ako tie autoškoly seriózne, pán kolega, nie je to možné. Neni to možné proste zafingovať tak, že som absolvoval ten kurz a v skutočnosti som ho neabsolvoval. Ani testy nie je možné len tak ako absolvovať. Vy na teoretickej časti, keď máte ako tú prípravu, kedysi to bolo dobrovoľné, ja už ten vodičák mám viac než štyridsať rokov, že môžte a nemusíte ísť, medzi tým sa to zmenilo tak, že elektronickou formou máte normálne čítačku a sa musíte zaprezentovať. Ja neviem, máte poobede od sedemnástej do devätnástej teoretickú časť, musíte tam byť ako prítomný na tej teoretickej časti.
Vôbec si neviem predstaviť, pán kolega, že by som si ja nahradil nejak to, že som absolvoval kurz jazdy, poviem príklad, ja neviem, na nákladiaku alebo na osobnom aute, na akomkoľvek ako vozidle a som to neabsolvoval. To jak? To potom participuje na tom tá skutočná autoškola, ale to neni seriózna potom autoškola. Tú treba potrestať, nie samotného toho adepta, ktorý je účastníkom tej autoškoly. Neviem si to predstaviť, že by sa dalo, takpovediac, vyrobiť si ten vodičský preukaz. A už vôbec je neprijateľné to, na záver ako tých skúšok, okrem jázd, musíte absolvovať jazdy za prítomnosti polície. Je to dopravný policajt a sedí s vami v aute, vás kontroluje. Ako to môžte blicovať? To sa nedá proste nahrať.
A potom ďalšia vec, keď sa píše teoretická časť a píšu sa testy, tie sú náročné. Tam je presne, koľko môžete bodov stratiť, je tam polícia prítomná. Ako to môžte oklamať? Nie je to možné v praxi urobiť.

Musím povedať, že kolegyňa Janka Vaľová v tomto smere bola tuná korektná, lebo keď aj sa pozerala na istého poslanca alebo niektorých poslancov v pléne, myslím si, že korektne nevyslovila ako žiadne meno, ale hovorila o nejakých nalepených plagátikoch, kde nasledovali nejaké trestné oznámenia a podobné veci.
Myslím si, že naozaj to, čo sa deje ako v spoločnosti, je úplne totálne absurdné, lebo nejaké nalepené plagáty alebo proste nejaký prejav nesúhlasu, hneď aj tí ľudia, občania sú kriminalizovaní a proste braní na zodpovednosť. Spomínam si ešte nejaké protesty, ktoré boli v lete alebo v jeseni a to v podstate aj zásahy polície voči tým nespokojným ľuďom, ktorí protestovali v uliciach či už Bratislavy, alebo kdesi inde. Niektoré tie zásahy sa mi zdali naozaj veľmi tvrdé a neprimerané. Prepáčte, ale keď, videl som to len z nejakého záznamu, človek keď si to číta ako z dostupnej nejakej tej tlače a keď vidíte človeka, ktorý je zasiahnutý nejakým gumeným projektilom do krku a proste tam kolabuje kdesi ako na ulici, myslím si, že tieto zásahy sú veľmi neprimerané.
Čo sa mi veľmi nepáči a za celé tie dva roky, je zneužívanie v podstate celej tej pandemickej situácie, kedy sa vyhlasujú aj tie núdzové stavy a podobne a ľudia sú kriminalizovaní. Myslím si, že to má veľmi-veľmi negatívne dopady na celú tú spoločnosť a tá neprimeranosť zásahov a tých trestov je úplne absurdná a je neakceptovateľná. Myslím si, že aj zákonodarný zbor, my poslanci Národnej rady máme ísť príkladom vo všetkom.