Videokanál poslanca

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1037. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Teda cieľom zákona je zabezpečiť nevyhnutné legislatívne zmeny na základe skúseností z aplikačnej praxe a z kontrolnej činnosti MIRRI, a teda zabezpečiť skvalitnenie poskytovaných služieb e-Governmentu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobre. Takže ja zareagujem podľa toho, aké mám informácie. Určite pani ministerka bude vedieť viac. Je tam presne stanovený postup v rámci jednotlivých riadiacich orgánov. To znamená, vlastne presná metodika toho, akým spôsobom sa tieto dodatočné zmluvy alebo dodatočné príspevky budú robiť. To znamená, ak vy navrhujete možnosť indexácie, hej, lebo tie skutočné náklady treba preukázať nejakým spôsobom a treba naozaj posúdiť, čiže či vznikli z toho dôvodu, hej, ktoré vlastne navrhujeme v rámci pozmeňováku. Takže aj na toto sa myslelo. Takže tá presná metodika ako taká vlastne bude pripravená, aby to bolo čo najrýchlejšie. Lebo nám ide o to, aby to čerpanie jednoducho nezastalo a aby tie dodatočné príspevky sa vlastne čím skôr poschvaľovali v rámci aj prijímateľov a, samozrejme, aj, aj ostatných náležitostí. Takže ja tieto informácie mám. Neviem, do akej miery by som mala konkrétne hovoriť, ale pravdepodobne pani ministerka si zobrala slovo, takže bude hovoriť o tom.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alexandry Pivkovej a Michala Šipoša k vládnemu návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvavame, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1016. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1016.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 3 ods. 1 písm. a) znie:
"Pod písmenom a) príspevkom finančné prostriedky poskytované z európskych štrukturálnych a investičných fondov a finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, príspevok sa poskytuje ako:
1. Nenávratný finančný príspevok alebo podmienečne vratný finančných príspevok na realizáciu projektu na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku podľa § 25 (ďalej len zmluva) alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2.
2. Dodatočný príspevok, ktorý sa poskytuje podľa § 25a k príspevku podľa prvého bodu na realizáciu projektu na základe zmeny zmluvy."
2. Za § 25 sa vkladá § 25a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 25a) osobitné ustanovenia k poskytovaniu dodatočného príspevku
(1) Na účely tohto zákona sa dodatočný príspevok považuje za súčasť finančných prostriedkov členského štátu. Poskytovateľ môže prijímateľovi poskytnúť dodatočný príspevok, ak:
a) poskytovateľ disponuje finančnými prostriedkami určenými na poskytnutie dodatočného príspevku,
b) sa zvýšia celkové oprávnené výdavky projektu, týkajúce sa hlavných aktivít projektu a bez úhrady ktorých by nebolo možné dosiahnuť ciele projektu podľa zmluvy,
c) sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu^64b.
(2) Dodatočný príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe zmeny zmluvy a postupom v nej dohodnutom. Právny nárok na poskytnutie dodatočného príspevku vzniká nadobudnutím účinnosti zmeny zmluvy.
(3) Na poskytnutie dodatočného príspevku sa neuplatňuje postup pri poskytovaní príspevku podľa § 16 okrem odsekov 5 až 7, § 16a až 24, § 26 až 32 a § 35."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 64a a 64b znejú:
"^64a) Čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.
^64b) Napríklad § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Toľko doplňujúci a pozmeňujúci návrh.
Odôvodnenie.
K bodu 1. Vzhľadom na zvýšenú záťaž na verejné prostriedky z dôvodu riešenia dôsledkov pandémie COVID-19, ako aj dôsledkov vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine a potreby reagovať na tieto krízové situácie, sa vytvára možnosť na poskytnutie dodatočného príspevku k nenávratnému finančnému príspevku. Dodatočný príspevok tvoria finančné prostriedky získané uplatnením čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia EÚ č. 1303/2013. V zmysle tohto ustanovenia Slovenská republika pri vybraných prioritných osiach operačných programov využíva stopercentné financovanie z prostriedkov EÚ v rámci siedmeho a ôsmeho účtovného roka. Využitím tohto mechanizmu vzniká prebytok prostriedkov EÚ, keďže Európska komisia prepláca žiadosti o platbu aj za prostriedky štátneho rozpočtu a vlastné zdroje prijímateľov, ďalej len prebytok. Uvedené zdroje je možné využiť na programovej a projektovej úrovni ako dodatočný príspevok na prekonanie hospodárskych dôsledkov pandémie COVID-19 a konfliktu na Ukrajine vo vzťahu k dofinancovaniu realizácie existujúcich zazmluvnených projektov horizontálne v jednotlivých operačných programoch podľa partnerskej dohody.
Použitie dodatočného príspevku je podmienené rozhodnutím riadiaceho orgánu o znížení celkovej alokácie programu na národnej úrovni o výšku prebytku. Uvedeným spôsobom nedochádza k zmene alokácie programu vo vzťahu k Európskej komisii, k zníženiu alebo k zvýšeniu alokácie, ale len k využitiu prostriedkov na financovanie spoločných programov Európskej únie a Slovenskej republiky prostredníctvom poskytnutia dodatočného príspevku do projektu, bez ktorého by nebolo možné dosiahnuť ciele projektu. Z uvedeného dôvodu sa na účely tohto zákona takto získané prostriedky z rozpočtu EÚ a príslušné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu považujú za súčasť finančných prostriedkov členského štátu bez potreby zabezpečenia dodatočných zdrojov v štátnom rozpočte. Tieto finančné prostriedky členského štátu nepredstavujú nenávratný finančný príspevok alebo podmienečne vratný finančný príspevok, dotáciu ani príslušné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom z rozpočtu EÚ a preto nepodliehajú auditu zo strany orgánu auditu a auditu Európskej komisie. Tieto finančné prostriedky sú prostriedkami EÚ, pre ktoré na účely tohto zákona platí, že ide o prostriedky členského štátu, ktoré získal uplatnením čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia EÚ č. 1303/2013.
Zdôvodnenie k bodu 2.
Právna úprava rieši primárne poskytnutie dodatočného príspevku na úrovni zazmluvneného projektu v rámci operačného programu podľa partnerskej dohody v súlade s definíciou príspevku v rozsahu dodatočného príspevku. Na tejto úrovni sa úpravou mechanizmu poskytnutia dodatočného príspevku vytvára možnosť reakcie na zvýšenie vstupov vo vzťahu k výdavkom projektu, ktorý by inak nebolo možné zrealizovať v schválenom rozsahu, t. j. nebolo by možné dosiahnuť ciele, ktoré boli projektu pridelené pri jeho schválení a ktoré sú vyjadrené v uzavretej zmluve. K poskytnutiu dodatočného príspevku dochádza v etape realizácie projektu, preto sa vždy viaže na existujúci projekt, ktorý sa realizuje podľa zmluvy a je komplementárny k už zazmluvnenému nenávratnému finančnému príspevku alebo podmienečne vratnému finančnému príspevku. Zákonná úprava predstavuje rámec podmienok, ktoré musia byť pre poskytnutie dodatočného príspevku splnené, pričom konkrétny mechanizmus poskytnutia dodatočného príspevku na úrovni konkrétneho operačného programu nastavuje poskytovateľ v rámci tzv. právneho dokumentu podľa zmluvy, plne rešpektujúc princípy podľa § 2 ods. 2. Poskytovateľ pritom musí zabezpečiť, aby podmienky oprávnenosti pre dodatočný príspevok boli z hľadiska ich vecnej oprávnenosti zhodné s podmienkami oprávnenosti výdavkov pre nenávratný finančný príspevok podľa príslušnej zmluvy, resp. pre podmienečne vratný finančný príspevok.
Dodatočným príspevkom je možné vykryť iba finančný nárast výšky vecne oprávneného výdavku a nie je možné rozširovať rozsah výdavkov podľa zmluvy ani dopĺňať nové aktivity nad rámec zmluvy. Dodatočný príspevok sa musí vzťahovať na nárast výšky výdavkov na hlavné aktivity projektu tak, ako sú uvedené v prílohe č. 2 zmluvy, predmet podpory a nesmie pokrývať podporné aktivity projektu. Dodatočný príspevok možno poskytnúť iba vo vzťahu k tým projektom, u ktorých v čase poskytnutia dodatočného príspevku neexistujú pochybnosti o tom, že dosiahnu cieľ, pre ktorý boli schválené, realizujú sa riadne a nevykazujú žiadne známky fyzickej ani funkčnej zmeny alebo inej okolnosti, ktoré by bránili k dosiahnutiu cieľa, v dosiahnutí cieľa projektu podľa zmluvy.
Poskytnutie dodatočného príspevku musí spĺňať princípy hospodárskeho, hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného nakladania s verejnými prostriedkami. Preto konečná výška poskytnutého dodatočného príspevku musí zohľadňovať vykonané úspory na jednotlivých položkách existujúceho rozpočtu projektu, prípadné úpravy, prehodnotenie rozpočtu projektu z hľadiska efektívnosti a účelnosti a musí na princípe hospodárnosti pokrývať skutočné zvýšenie výdavkov projektu, zohľadňujúc vstupy od dodávateľov projektu, zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov, napríklad vo vzťahu k zvýšeniu minimálnej mzdy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, vy teraz čítate už pozmeňujúci návrh?

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Áno.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Aha, dobre. Pardon, som nezaregistroval.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Áno, odôvodnenie pozmeňujúceho.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ak odôvodnenie, tak už ste mala skončiť a môžete prečítať pozmeňujúci návrh, lebo iba desať minút máte na to, aby ste pozmeňujúci návrh odôvodnila a potom už musíte prejsť k čítaniu pozmeňujúceho návrhu.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Dobre. Mám tam ešte, pozmeňujúci návrh som prečítala. Mám tu ešte... Môžem dokončiť teda odôvodnenie?

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Odôvodnenie nie. To malo byť najskôr.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Dobre, tak.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Takže pozmeňujúci návrh ste už prečítala a to odôvodnenie, ktoré sme počuli.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Dobre. Odôvodnenie je nám všetkým jasné. Jedná sa o dopytovo orientované projekty a podmienky v rámci zmluvy sú vlastne v odôvodnení, ktoré si viete ešte dohľadať.
Takže myslím si, že je to veľká pomoc nielen pre samosprávy, ale je to veľká pomoc aj pre všetky subjekty, ktoré čerpajú NFP a tie dodatočné náklady, ktoré sa vlastne riešia, tak týmto zákonom a týmto pozmeňujúcim vieme takýmto spôsobom pomôcť všetkým subjektom pri čerpaní NFP.
Ďakujem pekne.

Takže, kolega, chcela by som reagovať na vaše vystúpenie. V prvom rade možno aj vo všeobecnosti chcem trošku poopraviť ten názor, ktorý ste tu prijal, že mestá nedávajú v zmysle zákona 88 %. Prosím, aby ste možno to konkretizoval, ktoré mestá, pretože nemôžte všetky hádzať do jedného vreca, to je jedna vec.
Druhá vec. S Úniou miest tento zákon nebol prerokovaný. Ja žiadam, aby boli prizvaní k tejto diskusii, samozrejme, ideme do druhého čítania, pokiaľ pôjdeme, ale Únia miest k tomuto nezaujala stanovisko. Tento zákon naozaj bude mať veľký finančný dopad na hlavne veľké mestá, kde sú, kde sú zriaďované či už cirkevné, alebo iné školy, alebo neštátne školy, dajme ich. Ja som za zrovnoprávnenie financovania, ale inou formou ako cez podielové dane. To znamená, nájsť spôsob taký, aby to nemalo negatívny dopad na rozpočty miest, predovšetkým veľkých miest, tam, kde sú povytvárané takéto zariadenia. Takže poďme to ešte znovu vrátiť, poďme sa, poďme o tom diskutovať, lebo Únia miest nebola k tomuto prizvaná, ja si myslím, že je to veľká škoda, pretože tam by sa ukázal, a ten dopad by sa ukázal naozaj v miliónoch, hej. Takže naozaj treba k tomuto viac, a preto ten spôsob financovania, si myslím, že nemôže ísť takto, ako je cez podielové dane, ale sú to naše deti, všetky deti sú naše, to znamená, ak to štát chce financovať, nech to ide cez spôsob financovania, tak ako financuje štátne školy. Hej, nebudeme robiť rozdiel. Je dieťa ako dieťa a má rovnaké právo na to, aby dostávalo rovnaký príspevok od štátu, alebo teda aby ho, sme ho rovnako podporovali.
Takže myslím si, že toto nie je cesta, aj keď hovorím, že treba o tom ešte diskutovať, ale nemôžme takýmto spôsobom riešiť problematiku v rámci, v rámci veľkých miest. Hovorme o väčších mestách, kde sa to vlastne dotkne. Takže ja by som o toto poprosila, ešte diskutovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, prepáčte, ja som prišla pozdejšie, moja chyba. Takže som sa prihlásila až do ústnej rozpravy.
Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako predkladateľka tiež teda považujem za povinnosť vystúpiť k tomuto návrhu zákona, aj keď ten pozmeňovací návrh je z dielne mojich kolegov a začať možno tým pár vetami, že naozaj žijeme v dobe, keď si oveľa viac ako v minulosti uvedomujeme neúmerné zaťaženie nášho životného prostredia. Pozeráme sa na odpady a na všetko to, čo okolo nás v podstate produkujeme ako niečo, čo nie je dobré, s čím nie sme spokojní a vlastne čoraz intenzívnejšie a hlasnejšie hľadáme spôsoby, ako zmierniť, zmeniť, zastaviť a pre naše budúce generácie vlastne postupne urobiť také právne maximum, ktoré by udržiavalo našu planétu zdravú pre budúce generácie.
Uvedomujúc si ekonomickú stránku, ale uvedomujúc si aj to, že žijeme naozaj na planéte, ktorá nám prestáva dýchať. Nehovorím to teraz tak pejoratívne, ale myslím si, že toto nám je všetkým jasné. Preto aj tento zákon predkladáme v tejto spomínanej rovine s ohľadom na to, že kolegovia majú aj tú analytiku ekonomiky zvládnutú, a teda chceme znížiť to zaťaženie životného prostredia a znížiť poškodzovanie zdravia našich obyvateľov v mestách a obciach, a teda aj zakázať dovážanie tohto rádioaktívneho odpadu. Ja sa k tomu hlásim a vlastne, teda, samozrejme, aj vyhoreného jadrového paliva na naše územie z iných štátov, teda tam, kde sa vyprodukoval.
Takže ja by som naozaj veľmi vás chcela poprosiť, že aby sme sa na tento zákon pozerali aj z tejto roviny a požiadať vás o podporu nielen pozmeňovacích návrhov, ale v podstate aj celého tohto zákona. Je to naozaj veľmi dôležité ukázať tú snahu žiť na zdravej a prosperujúcej planéte pre nás, ale aj pre ďalšie generácie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tej... k tomuto návrhu poslancov Národnej rady, k návrhu teda, ktorým dopĺňame zákon č.539/2008 z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, a dovoľte mi, aby som ho aj krátko odôvodnila, kde navrhujeme do tohto zákona v § 13 ods. 1 ešte doplniť ďalšie subjekty územnej samosprávy a územnej spolupráce, ktoré vlastne v rámci regionálneho rozvoja nám zadávajú dôvod ich v rámci dotácií podporiť, resp. v tomto paragrafe začleniť, nakoľko sú veľmi významné subjekty.
To znamená, navrhujeme subjekty územnej spolupráce rozšíriť o záujmové združenia právnických osôb, školy alebo školské zariadenia, vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, rozpočtové alebo príspevkové organizácie, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok alebo obec, ako aj obchodné spoločnosti alebo družstvá, čím sa podporia aj projekty, ktoré sú výsledkom spolupráce a integrácie nielen priemyslu a podnikateľskej sféry, škôl, univerzít, územnej samosprávy, ale aj organizácií prospešných pre regionálny rozvoj. Toto navrhované doplnenie právnej úpravy považujeme za účelné a dôvodné, keďže tieto subjekty vykonajú veľmi významné aktivity s celospoločensky prospešnou činnosťou s pozitívnym vplyvom na regionálny rozvoj a súčasne sa týmto návrhom zákona podporí ich činnosť v prospech regionálneho rozvoja na území Slovenskej republiky v širšom zmysle.
Preto mi dovoľte, teda aby som prečítala návrh v rámci, teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh v paragrafovom znení.
V čl. § 13, teda, pardon, v § 13 ods. 1 sa dopĺňajú písmená l) až p) v nasledujúcom znení:
l) záujmové združenie právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky;
m) rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je vyšší územný celok alebo obec;
n) škola alebo školské zariadenie - s odvolávkou na 8c poznámku pod čiarou, ktorý znie: zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
o) vysoká škola so sídlom na území Slovenskej republiky - s odvolávkou na poznámku pod čiarou k odkazu 8f, ktorý znie: zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
p) obchodná spoločnosť alebo družstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (tlač 508), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 722 z 5. 5. 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 302 z 10. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom,
- výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 193 z 10. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom,
- výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 190 zo 14. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 100 z 10. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 104 z 15. júna 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní predmetného návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, prítomní, vážení teda prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k tlači 554. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, tak ako bol prednesený.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, sa, k tomuto zákonu, sa navrhuje upraviť poskytnutie súhlasu na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie pri osobách vo výkone väzby a osobách vo výkone trestu odňatia slobody, pričom osvedčenie podpisu na písomnom plnomocenstve vykoná ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
V súčasnosti je možné poskytnúť súhlas na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie formou písomného plnomocenstva, ktoré však musí byť osvedčené. Pri osobách vo výkone väzby a osobách vo výkone trestu na týchto plnomocenstvách odňatia slobody sa v aplikačnej praxi vyskytujú problémy s úradným osvedčovaním podpisov na týchto splnomocenstvách, nakoľko napríklad pri kolúznej väzbe je potrebný súhlas orgánu činného v trestnom konaní, pričom nie je vždy tento súhlas udelený, napríklad v nedávno medializovanej kauze Dobytkár.
Pozmeňujúci návrh by bol riešením získania súhlasu na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie priamo od pacienta, ktorý je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, pričom osvedčenie podpisu na písomnom plnomocenstve by vykonával ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Preto predkladám pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Alexandry Pivkovej a Evy Horváthovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie:
"10. V § 25 ods. 1 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o osobu vo výkone väzby a osobu vo výkone trestu odňatia slobody, vykoná osvedčenie podpisu na písomnom plnomocenstve ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Vážená pani ministerka, ja naopak ako môj predchodca, keďže robím v systéme a viem, čo to je žiadať o nenávratné finančné príspevky, mám s tým skúsenosti, naopak, vyzdvihujem prácu aj tvoju, aj ministerstva investícií, informatizácie a regionálneho rozvoja, pretože už za tak krátky čas, za necelý rok existencie tohto nového ministerstva sa naozaj prijali veľmi významné opatrenia na zjednodušenie a zrýchlenie implementácie čerpania eurofondov. Vidíme to a cítime, takže nebudem to ďalej komentovať.
Čo vidím v programovom vyhlásení vlády tiež ako veľmi dôležité, že aj naďalej v ďalšom období vláda zabezpečí ďalšie zdroje z EŠIF-ov na minimalizovanie negatívnych dopadov na zdravotníctvo, aj na ekonomické dopady a v podstate následky v súvislosti s pandémiou alebo s postcovidovým, v postcovidovom čase veľmi dôležitých vecí, ktoré potrebujeme, ale musím povedať, že ako primátorka mesta a aj ako viceprezidentka Únie miest za regionálny rozvoj očakávam hlavne to, čo je v programovom vyhlásení vlády, a to nastavenie rozvojových a inovatívnych regionálnych politík, o ktoro... po ktorom už voláme niekoľko, ktorých už voláme niekoľko rokov, a prebudenie a rozvoj regiónu práve tým dobrým spravovaním, čo má aj náväznosť na reformu verejnej správy, aby tie riešenia a potreby boli v podstate zdola nahor a posilnili sa kompetencie regionálnych, miestnych a lokálnych, prípadne mestských samospráv v súčinnosti s novým modelom financovania, po ktorom tiež voláme.
Toto všetko je v programovom vyhlásení vlády a je to veľmi ambiciózny cieľ, naozaj to vyzdvihujem a za tie zostávajúce roky vlády naozaj je potrebné zastaviť vyľudňovanie a v tých regiónoch trošku iným spôsobom pracovať ako doteraz, to znamená nehovoriť o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)