Ďakujem pekne. Za navrhovateľov by som ešte uviedol zopár poznámok v reakcii na to, čo bolo v rozprave uvedené prevažne kolegami z opozície, ale aj inými, ktorých obavy by som zhrnul do dvoch hlavných skupín.
Prvou skupinou je obava z toho, že by sa generálnym prokurátorom mohol stať niekto, kto v danom čase nie je prokurátor. Povieme, že zákon počíta s tým, že keď už raz bude niekto za prokuratór, prokurá... generálneho prokurátora vymenovaný, tak sa zo zákona stane aj prokurátorom. Tie dôvody, ktoré sa tu uvádzali pre to, že nič nie je v podstate na tom, že niekto, kto nie je prokurátorom, sa môže stať generálnym prokurátorom, boli uvedené, by som povedal, v takej všeobecnej rovine. Častokrát boli uvádzané, dokonca pán Kotleba to tu glosoval tak, že ako by to bolo, keby sa do výberového konania na nejakého šéfa chirurgie hlásil zubár, avšak opomenul pri tom povedať, že ten výberový proces rozhodne o tom, že či aj zubár by mohol byť šéfom chirurgie. Pravdepodobne nie. A o toto práve ide, že pravdepodobne nie.
Ale to špecifické, čo je na Slovensku zvláštnosťou a čo je na Slovensku dôvodom toho, že treba zvažovať, že či aj niekto iný ako prokurátor by mohol šéfovať prokuratúre, je to, že ako prokurátori doteraz vykonávali svoje právomoci. A teraz nehovorím nevyhnutne len o generálnom prokurátorovi, o ktorých všetci vieme, že boli tí úplatní, že boli politickí. Je jasné, že všetky tie zlé veci, ktoré sa tu povedali o tom, že ako by nemali byť prokurátori alebo generálny prokurátor, že aby nemal byť, ako by nemal byť politický a že by mal byť apolitický, tak to presne tí prokurátori vo vedení prokuratúry vždycky politickí u nás boli. Čiže javí sa mi ako veľmi nečestné a farizejské, keď niekto teraz sa hrubo obáva, že len tým, že by niekto z mimo prostredia prokuratúry sa uchádzal o miesto generálneho prokurátora, že tým by sa akosi prejavila političnosť takého, takej voľby.
A treba povedať, že to, že vo vedení prokuratúry je katastrofálna situácia, vidíme aj dnes, aj po tom všetkom, čo sa stalo, aj po tom všetkom, čo, čím naša spoločnosť prešla, v podstate bola vygumovaná tu jedna, jedna dynastia politická, jedna garnitúra, ktorá si myslela, že tu bude naveky. Aj po tom všetkom ešte stále tie maniere vo vedení prokuratúry existujú, aké boli, akých sme boli svedkami doteraz. Máme, pani prvá námestníčka generálneho prokurátora v podstate si zamieňa rolu žalobcu s obhajcom, a to v krajne exponovanej kauze, len preto, že je to, že sa jedná o niekoho, na koho má veľmi úzke napojenie, a je jasné, že jej na tom špeciálne záleží.
Čiže toto sú veci, ktoré pre nás vytvárajú obrovské obavy, že nie sme ochotní už ďalej znášať to, že si prokuratúra myslí, že oni sú štát v štáte a že nikto im do toho nebude kecať. My sme parlament, ktorý z ústavy má oprávnenia voči prokuratúre a my chceme zmeniť nastavenie prokuratúry a to nastavenie môžme zmeniť len vtedy, keď vystavíme vedenie prokuratúry a uchádzanie sa o najvyšší post v prokuratúre nejakému konkurenčnému prostrediu, tak aby sme si mohli porovnať, že či naozaj to najlepšie, čo nám prokuratúra je schopná ponúknuť do vedenia svojej organizácie, že či sa priaznivo dajú porovnať s niekým, kto je mimo tohto systému. Borci od, počínajúc ľuďmi, ako je nejaký kaliňákovský šarvanec a Erik Tomáš na jednej strane toho extrému, až po dôveryhodné osoby, ako je pani ministerka a, samozrejme, pani prezidentka, majú pochybnosti o tomto. Avšak je treba zdôrazniť, že práve slovenská minulosť nám dáva imperatív, nám dáva povinnosť zmeniť na tomto systéme niečo a zmeniť to tak, aké to tu ešte nikdy nebolo. Pretože druhá taká prokuratúra, ako je na Slovensku, nikde v Európe nie je. Nie, nie taká organizácia, ktorá napriek tomu, že má za úlohu bojovať so zločinom, tak v podstate je ovládnutá zločinom. To nikde nie je a my máme za povinnosť toto zmeniť.
No, tá druhá oblasť, ktorá, ktorej sa obávajú viacerí, viacerí komentátori tohto nášho návrhu, je, sa týka možnosti odvolať alebo navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora parlamentom. Myslím si, že, ako by som to povedal tak jemne, že tieto obavy sú pomýlené, ale dalo by sa povedať aj, že sú scestné. Predstava, že posadíme do nejakej funkcie niekoho na sedem rokov a potom sa pozeráme na to, že čo sa s ním deje, tak je v demokratickom svete nepredstavi... to je proste absolu... absolútne niečo vylúčené. A špeciálne je to vylúčené u takej čisto exekutívnej funkcie, ako je výkon trestnej žaloby. Výkon trestnej žaloby je normálna, vyslovene exekutívna funkcia, tak ako keby sme povedali, ako je, čo ja viem, minister zdravotníctva alebo, alebo minister školstva. Nikoho by nenapadlo ani vo snách navrhovať, že napriek tomu, že napríklad minister zdravotníctva dopustí, aby sa bežne vykonávali operácie, ktoré sú v rozpore so zásadami, ktorými sa má, majú takéto zdravotnícke zariadenia riadiť alebo že sa ordinujú, predpisujú lieky, ktoré sú nepríslušné na danú diagnózu a že sa to robí len preto, aby sa niekto zvýhodnil a že minister by bol neodvolateľný kvôli tomu, to by nikoho nenapadlo. Ale keď sa toto deje na úrade, ktorý je poverený trestnou žalobou, tak odrazu to každému vadí. A nielen to. Niekomu to vadí napriek tomu, aké máme skúsenosti s týmto.
Bolo tu už veľakrát povedané, že, že toto celé je Mečiarov výmysel na to, aby v podstate Slovensko sa mohlo stať zločineckým štátom ovládaným tými ľuďmi, ktorí Mečiara dosadili tam, kde bol. A, samozrejme, pokračovatelia Mečiara alebo ľudia pomýlení sa s týmto, sa so zmenou tohto systému nevedia zmieriť.
My, ako som povedal, máme jasný mandát od našich voličov, že musíme vykonať dramatickú zmenu v tejto oblasti a tým sa aj riadime. Odvolanie alebo navrhnutie odvolania generálneho prokurátora je niečo, od čoho si sľubujeme to, že sa bude generálny prokurátor musieť prísť zodpovedať do pléna, že bude musieť skladať účty a že už prestane to, čoho sme boli svedkami po viacej rokov, že generálny prokurátor v podstate tento najvyšší zákonodarný a kontrolný orgán v štáte, ktorým je Národná rada, ignoroval, pretože on mal svoju pozíciu istú na stanovenú dobu a nikto mu nemohol nič povedať o tom, že čo by mal robiť inak. A naopak, ešte sa drzo vyjadruje voči poslancom, ktorí túto, tento jeho prístup kritizujú. Čiže toto si myslím, že tiež musí skončiť.
A podotýkam to, čo bolo viackrát povedané, že toto nie je oprávnenie parlamentu nejako ľubovoľne odvolávať generálneho prokurátora. To je len možnosť, aby parlament navrhol prezidentovi také odvolanie, a keby aj jedno, aj druhé, jeden aj druhý úkon, aj ten návrh, aj to samotné odvolanie boli v rozpore s nejakými zásadami, ktorými sa taký proces má riadiť, tak potom by nesporne taký generálny prokurátor mal možnosť sa obrátiť na Ústavný súd, aby zjednal v tomto nápravu. A príklady toho sú aj napríklad z Českej republiky, kde naozaj došlo napríklad k tomu, že tam v jednu dobu mali dvoch policajných prezidentov, presne z takto analogického dôvodu. Čiže naozaj ani v tejto oblasti nevidíme nič, čo by dávalo oprávnený dôvod tento náš návrh napádať.
Verím preto, že aj tí, ktorí dosiaľ mali pochybnosti o správnosti tohto návrhu, že si dajú povedať, že uznajú naše oprávnené dôvody na to, aby sme takto aktívne zasiahli v prospech našich voličov, a že navyše pred tým, ako sa tak stane, že sa zúčastnili diskusie o tom, že čo je dobré na tých našich návrhoch a čo prípadne by sa dalo vylepšiť. Ale v tej súvislosti si dovolím upozorniť, že nebudeme súhlasiť so žiadnymi zmenami tohto návrhu, ktorých dôsledkom by bolo jeho oslabenie alebo nejaké oklieštenie tých kľúčových ustanovení, ktoré majú priniesť zmenu, o ktorej som hovoril. Preto vás teraz prosím o podporu tohto návrhu. Dúfam, že to posunie Slovensko.
Ďakujem.
