Ďakujem veľmi pekne. Voda je základ života, bez nej by nemohla existovať živá ani neživá príroda a voda má svoje ukazovatele. Jedným je kvantitatívny ukazovateľ. To sú vlastne všetky tie opatrenia, ktoré potrebujeme robiť v krajine na to, aby vlastne sa dostatok vody tvoril v krajine, v našich horách, aby sa tam voda dokázala zadržať, udržať a potom vlastne podzemím, najmä podzemím, ale aj zrážkami sa dostáva ďalej do krajiny.
Množstvo...
Ďakujem veľmi pekne. Voda je základ života, bez nej by nemohla existovať živá ani neživá príroda a voda má svoje ukazovatele. Jedným je kvantitatívny ukazovateľ. To sú vlastne všetky tie opatrenia, ktoré potrebujeme robiť v krajine na to, aby vlastne sa dostatok vody tvoril v krajine, v našich horách, aby sa tam voda dokázala zadržať, udržať a potom vlastne podzemím, najmä podzemím, ale aj zrážkami sa dostáva ďalej do krajiny.
Množstvo vody, ktoré zatiaľ na Slovensku, vďakabohu, máme, je dostatočné, avšak tiež musíme robiť opatrenia na to, aby to tak zostalo. Čoraz častejšie sme svedkami aj toho, že niektoré toky majú iný režim, ako mali v minulosti. To znamená, striedajú sa viacej intenzívnejšie, suché a vlhké obdobia. Čoraz častejšie sme svedkami prívalových dažďov, ktoré namiesto toho, aby krajinu nasýtili vodou, tak mnohokrát sa po povrchu aj z dôvodu, z dôvodu situácie, ktoré človek nezodpovedným svojím konaním robí či už hospodárením lesov, alebo hospodárením na poľnohospodárskej pôde, alebo neuváženými územnoplánovacími zásahmi do urbanizmu a krajinotvorby krajiny, tak spôsobuje, že voda namiesto toho, aby nasýtila naše podzemie, naše hory, našu pôdu, naše štrkopiesky, tak sa spláchne do riek a následne ďalej, samozrejme, do povodí. A to je jedna vec, čo sa týka kvantity.
Druhá vec je situácia ohľadom kvality. Kvalita podzemných vôd, tak ako som povedala v úvodnom slove, je ovplyvnená jednak prirodzeným prostredím, geochemickým zložením pôdy, hornín, cez ktoré voda prechádza, ale, žiaľ, čoraz viacej je ovplyvnená zásahom človeka, nezodpovedným zásahom alebo z minulosti, ale, žiaľ, aj z prítomnosti z dôvodu poľnohospodárskej priemyselnej činnosti. Ale čo je ešte horšie, z dôvodu nezodpovedného uskladňovania, neodstraňovania starých environmentálnych záťaží, ktoré ako časovaná bomba tikajú, tikajú niekde schované, o niektorých vieme a o niektorých nevieme. Avšak tento priestor je dynamický a podzemná voda, ktorá kolíše a často dosiahne až úroveň týchto environmentálnych skládok, tak prirodzenými chemickými procesmi dochádza k vyplavovaniu mnohokrát toxických, toxického kokteilu do podzemných vôd.
Touto problematikou, samozrejme, Slovensko; takto ešte poviem, je bohaté na podzemné vody. Naša voda a najmä zásoby podzemných vôd na chránenom vodohospodárskom v oblasti Žitný ostrov, to je naše zlato, ktoré keď si neuchránime, keď nebudeme sa oňho starať a nezabránime jeho znečisteniu, tak vlastne poškodíme nielen nás, ale hlavne budúce generácie.
Voda je viac ako ropa. Bez ropy si vieme nájsť náhradu, bez vody žiť nedokážeme. Preto je veľmi dôležité, aby sme poznali kvalitu podzemných vôd, aby sa dôsledne monitorovala, aby ľudia, tak ako majú ústavné právo na pravdivé a úplné informácie o stave životného prostredia, tak k tomu patrí aj úplne pravdivé informácie o kvalite podzemných vôd.
Samozrejme, s touto situáciou sa nezaoberáme len tu na Slovensku, ale problematika dostupnosti vody a dostatku pitnej, najmä pitnej vody, ale aj úžitkovej je globálny problém.
Preto bola aj prijatá nová smernica o vode, ktorá transponuje rámcovú smernicu o vode a vykonáva ďalšiu smernicu o pitnej vode, ktorú budeme musieť implementovať do našeho právneho poriadku do roku 2023.
Pitná voda je voda, ktorú už máme dnes na kohútiku, to znamená, že už prechádza istou úpravou, čo vo väčšine prípadov je nevyhnutné minimálne z hľadiska mikrobiologického znečistenia, kedy je potrebné, aby tá voda bola zabezpečená jej dezinfekcia. Čoraz častejšie sa však, ako som povedala, v súvislosti práve s tým dynamickým procesom v prostredí dostávame do situácie, že dovtedy k bezvadným, kvalitným vodárenským zdrojom, ktoré sú v prevažnej miere v hlbokých štruktúrach zeme vo vrtoch, sa dostávajú v priebehu času látky, ktoré tam v minulosti neboli.
Monitoring podzemných vôd, samozrejme, sa vykonáva. Vykonáva ho štát prostredníctvom ministerstva životného prostredia cez svoju sieť v pozorovacích sieťach Slovenského hydrometeorologického ústavu, ale, samozrejme, sú to vrty, ktoré realizuje geologický ústav Dionýza Štúra. Potom sú to ďalšie monitorovacie vrty, ktoré realizujú aj iné organizácie.
Existuje na stránke SHMÚ monitoring aj výročné správy, pravidelné výročné správy o kvantite aj kvalite podzemných vôd. Len ten je ovplyvnený množstvom tých pozorovacích monitorovacích vrtov, ktoré tieto organizácie majú k dispozícii. Medzi tým, samozrejme, naše prostredie je prevŕtané rôznymi ďalšími vrtnými zásahmi pri, či už sú cez súkromné pozorovacie vrty pre súkromné účely, ale sú to aj vlastne práve vrty studne, ktoré sa nazývajú studne, vodárenské zdroje, ktoré sa používajú na odber tej surovej vody. To znamená, z tej vody z geologického prostredia horninového na úpravu, ďalšiu úpravu pitnej vody. Voda v podzemí je majetkom štátu, čiže štát zodpovedá za jej kvalitu. Je potrebné, aby vlastne poznala aj tú informáciu o jej kvalite.
Návrh zákona hovorí o tom, že vlastne táto kvalita surovej vody, ktorej je povinnosťou prevádzkovateľov vodárenských zariadení, to znamená verejných vodovodov, to znamená tých, ktorí dodávajú vodu do verejného rozvodu, do verejnej rozvodnej siete, buď je to pre viac ako 50 ľudí, alebo je to naviazané na odber, tak musia pravidelne robiť na kvartálnom, na kvartálnej báze úplné rozbory kvality vody.
Netýka sa to len podzemných vôd, týka sa to aj odberu z povrchových vôd, v prípade že teda sa voda dodáva z povrchových zdrojov, to sú také vodárenské nádrže alebo pramene, čiže sa to týka všetkých. Následne takáto voda putuje do úpravni vodárenských zariadení, kde na základe toho, aká tá kvalita je, musia urobiť všetky opatrenia tak, aby do distribučnej siete a v konečnom dôsledku najmä na tom kohútiku sme mali zdravú čistú vodu, tak aby sme ju mohli bez obáv piť.
Pôvodný návrh, tak ako bol predložený v prvom čítaní do Národnej rady, upravoval, že tieto informácie o surovej vode, ale aj o kvalite vody na kohútiku, budú verejne dostupné. V pôvodnom návrhu, samozrejme, sa počíta s tým, že vlastne tie informácie, ktoré už dnes ten prevádzkovateľ vodárenských zariadení je povinný odovzdávať štátu poverenej organizácie, ktorou je Výskumný ústav vodného hospodárstva do takého systému, ktorý sa volá ZBERVaK, tak tieto údaje budú prístupné.
Čo sa týka tej informovanosti o kvalite vody na kohútiku a za kvalitu toho, že vlastne nie je ohrozované zdravie cez a že naozaj si dodávatelia plnia svoju úlohu, zodpovedá Úrad verejného zdravotníctva. Tu sme mali medzi týmto prvým a druhým čítaním viacej diskusií o tom, že akým spôsobom zverejňovať tieto informácie o kvalite vody na kohútiku. Dnes je to povinnosťou vodárenských zariadení, ktoré tieto informácie poskytujú Úradu verejného zdravotníctva, ktorý ich následne prípadne overuje. A ak dostane informáciu, že je tam problém, tak vtedy koná.
Aj ako som povedala, že je vlastne teraz v rámci procesu implementácie smernica o pitnej vode, ktorá by mala byť vlastne do roku 2023 zavedená do našej úpravy, tak v rámci rokovaní sme sa dohodli s Úradom verejného zdravotníctva, že oni vlastne pripravujú informačný systém o pitnej vode, ktorý by mal byť uvedený do prevádzky na jar alebo, dajme tomu, do prvej polovice budúceho roku, tak aby tie údaje, ktoré ja navrhujem v návrhu zákona v pôvodnom znení poskytovať verejnosti, tak sme sa dohodli, že v tejto novele vypustím túto úpravu. To znamená tú úpravu v čl. 2, kde sa vlastne ukladajú isté povinnosti regionálnym úradom verejného zdravotníctva, tak s tým, že vlastne budeme spoločne rokovať a koordinovať tú tvorbu toho informačného systému, aby tie veci, ktoré tento zákon a ja ako skupina predkladateľov považujeme za dôležité, aby sa premietli do toho informačného systému.
Z tohto dôvodu predkladám pozmeňovací návrh, ktorý je veľmi krátky, ale ktorého podstatou je, že ten článok 2, čo sa týka tohto zákona 355/2007 o ochrane podpore rozvoja verejného zdravia, sa z toho návrhu zákona ako celok vypúšťa.
Čiže teraz dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 576.
Teraz znenie pozmeňujúceho návrhu:
Článok II sa vypúšťa.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V nadväznosti na vypustenie čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis