Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým otázkam právneho štátu a otázkam budovania dôvery v právny štát, o ktorých hovoril vo svojom úvodnom prejave pán generálny prokurátor.
Článok 149 Ústavy Slovenskej republiky hovorí úplne jasne: „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým otázkam právneho štátu a otázkam budovania dôvery v právny štát, o ktorých hovoril vo svojom úvodnom prejave pán generálny prokurátor.
Článok 149 Ústavy Slovenskej republiky hovorí úplne jasne: „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.“
Na to nadväzuje potom zákon o prokuratúre, ktorý hovorí, že: „Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.“ Zdôrazňujem, vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
„Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“ Čiže aj zákon o prokuratúre len dupľuje a opakuje to, čo hovorí ústavný článok.
Ďalej v § 3 zákon o prokuratúre jednoznačne hovorí, že „prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná“ - zopakujem, povinná - „vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, pričom pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná“ - opäť povinná - „využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla“ oprava, „ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“
Za týmto účelom je v zákone definovaná aj pôsobnosť prokuratúry. A pôsobnosť prokuratúry je definovaná tak, že je tu napísané, že vykonáva, teda že ju zabezpečuje trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov na jednej strane, ale na druhej strane aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.
Čiže aký tu má zákonodarca na mysli dozor? Akej zákonnosti v prípravnom konaní a pred začatím trestného stíhania? No zákonnosti, ktoré je... ktorá má byť dodržiavaná v rámci vyšetrovania a v rámci prípravného konania. To znamená, nielen smerom von prokuratúra pôsobí vo vzťahu k stíhaniu trestných činov, ale aj smerom dnu vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom a vyšetrovateľov. A to je, myslím si, kľúčová otázka. Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, tzv. pán sporu, v trestnom konaní je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade slovenského právneho poriadku je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je podľa môjho názoru v rozpore s požiadavkou právneho štátu. Obvinenie ešte neznamená, že niekto spáchal trestný čin a v mnohých prípadoch je hranica medzi dôkazmi a len podozreniami veľmi tenká. Ak sa však podozrenia alebo nepodložené tvrdenia, tobôž krivé obvinenia budú chápať ako dôkaz v trestnom konaní, tak tu máme diktatúru, a nie právny štát, ako by sme to všetci chceli mať.
Počuli sme štatistiku, koľko rozhodnutí Generálnej prokuratúry, resp. generálneho prokurátora bolo vo veciach dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní a koľko z nich sa týkalo mediálne známych káuz. O to viac je zarážajúce, že reakcia politikov na jedno konkrétne rozhodnutie je zriadenie pracovnej skupiny pod Bezpečnostnou radou štátu, ktorá má pripraviť legislatívne opatrenia na obnovenie dôvery v právny štát, to je cieľom, ako teda prenikajú informácie z tejto pracovnej skupiny, majú byť obmedzenia pôsobnosti a kompetencií generálneho prokurátora a Generálnej prokuratúry ako takej. A to len preto, že sa niekomu nehodí do karát nejaké konkrétne rozhodnutie, ktorého cieľom nie je nič iné, len dodržiavanie zákonnosti v prípravnom konaní.
Vážení kolegovia, hlavne z vládnej koalície, pretože vy vládnete, takto si predstavujete spravodlivosť na Slovensku? A treba tu znova zdôrazniť, že tu nejde o rozhodnutia vo veci. Teda nie je to rozhodnutie ktoré by malo následky res iudicata, teda prekážky rozhodnutej veci, a teda nevylučuje opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom.
Z hľadiska udržania demokratických istôt v právnom štáte považujem za neakceptovateľné snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inštitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie, a to len v dôsledku toho, že sa niekomu nepáči nejaké konkrétne rozhodnutie, ktoré má za cieľ dosiahnuť zákonnosť.
V právnom štáte je podľa môjho názoru neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia, ktoré nenapĺňa politické predstavy a očakávania. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je okrem iného aj v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.
Zmeny zákona len kvôli konkrétnym kauzám aj historicky ukázali a vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo, si myslím, že vôbec nesvedčí budovaniu právneho štátu. K dôvere občanov v právny štát, ústavne inštitúcie a ich predstaviteľov neprispieva ale ani mediálna dezinpretá... dezinterpretácia následkov použitia § 363 Trestného poriadku, ktorý ako zákonný inštitút znamená pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, nezakladá prekážku rozhodnutej veci, a teda nevylučuje opätovné vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania, ako som už hovoril predtým.
Odcitujme si, pretože médiá často hovoria o tom, že § 363 sem, že § 363 tam, ale nikto nevie, ako zneje. Tak si ho odcitujme, kolegovia: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.“
Čo je na tomto zlé? Veď to by mala byť samozrejmosť. Ak je to teda inštitúcia ktorá, v ktorej fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, tak ak ten nadriadený prokurátor zistí, že podriadený prokurátor nezákonne koná, tak je jeho povinnosťou to zastaviť. A na tom nevidím absolútne nič zlé. Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch práve podkopávaním základných princípov právneho štátu.
Čítali sme tu správu SIS, z ktorej sme boli všetci šokovaní. Následne sme sa dočítali v znesení obvinenia informácie z odposluchov, to znamená nie nejaké vymyslené výpovede, jedna pani povedala, ale naozaj zdokumentované výpovede, ktoré hovorili o tom, ako sa tu manipulujú trestné konania, ako si vyšetrovatelia vymýšľajú, že tohto potrebujeme obviniť, tak čo si tak asi naňho vymyslíme, aby sme to dosiahli, a to, si myslím, že nemôže nechať nikoho z nás chladnými.
Mediálne dezinformovanie o následkoch použitia § 363 útočiace na nedostatočné právne vedomie verejnosti, a to či už účelovo motivované, alebo v dôsledku nekompetentnosti tých, ktorí o tom informujú, len zvyšujú ohrozenie fungovania právneho štátu. Celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu a nemôže byť v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa na ochranu svojich práv inštitúciami fungujúcimi v slobodnom, právnom a demokratickom štáte. Kolegovia, dnes sa to deje vo vzťahu k politikom, zajtra si takto budú vybavovať účty podnikatelia, pozajtra susedia. Toto naozaj chceme?
A na záver už len jedna otázka. Trestné stíhanie samo osebe, osobitne väzobné trestné stíhanie je vážnym zásahom do základných práv človeka. Samotné trestné stíhanie už len pritom môže človeku ľahko zničiť život. No a osobitne, ak takéto trestné stíhanie je nezákonné, nehovoriac o tom, teda ak je takto nezákonne ešte človek väzobne stíhaný.
Kolegovia, kolegyne, uvedomili ste si niekedy, že človek môže byť prepustený zo zamestnania, môže skrachovať ako podnikateľ, môže sa dočkať rozvratu v rodine, prísť o manželstvo, stratu spoločenského postavenia a podobne? A to napriek tomu, že krajská prokuratúra, resp. generálna prokuratúra videla pochybenia a nezákonnosť v trestnom stíhaní, a toto chcete, aby mali tolerovať a nemohli sa proti tomu ozvať a nemohli by to napraviť? Tak ja si myslím, že takto to fungovať nemôže.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
