Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ďakujem aj všetkým vám, ktorí ste vytrvalí počúvať sčasti rekapitulácie a sčasti vízie reštartu vlády, ktorá v rovnakej koalícii a s rovnakou energiou je odhodlaná priniesť na Slovensko zmenu.
Ten rok 2020 naozaj zostane rokom veľkého zlomu. Ten zlom bol predovšetkým, vojde do pamäti ako čas, kedy skončila, skončila beztrestnosť politickej korupcie. Nech je na ktorejkoľvek strane, nech to je...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ďakujem aj všetkým vám, ktorí ste vytrvalí počúvať sčasti rekapitulácie a sčasti vízie reštartu vlády, ktorá v rovnakej koalícii a s rovnakou energiou je odhodlaná priniesť na Slovensko zmenu.
Ten rok 2020 naozaj zostane rokom veľkého zlomu. Ten zlom bol predovšetkým, vojde do pamäti ako čas, kedy skončila, skončila beztrestnosť politickej korupcie. Nech je na ktorejkoľvek strane, nech to je malý či veľký funkcionár, táto vláda už preukázala za ten rok, že s bojom s korupciou to myslí dôsledne a vážne. A s týmto veľkým politickým kapitálom, kedy nielen sú to už predvolebné reči, ale sú to fakty, s týmto politickým kapitálom vstupujeme aj teraz do pokračovania s bojom proti korupcii.
Druhým veľkým zlomom bolo, že rok 2020 sa stal, tak ako sme aj sľubovali, hoci sme nepredpokladali, že pôjde o tak dramatický rok, stal sa rokom revízie mnohých spoločenských procesov, služieb štátu aj spoločenských priorít v Slovenskej republike. Prežili sme pandémiu a nemusím ani opisovať, ako veľmi sa zmenili pohľady napríklad na zdravotníctvo. Ako sa nám v celej nahote ukázala aj bieda alebo víťazstvá našej homogenity, solidarity medzi generáciami, solidarity medzi občanmi. V dobrom aj v zlom sme sa pozreli do očí pravde o boji za kvalitu života. Za môj rezort môžem povedať, že celý ten rok som cítil, ako sa menia pohľady ľudí, že ten konzum a mať trochu viac a viac a stále viac zoči-voči zážitku s pandémiou začal byť bezvýznamnejší a dnes ľudia naozaj si uvedomujú, že to najviac je mať zdravie, môcť byť s tými, ktorých máme radi, a môcť si žiť svoj život aj vďaka nedotknutej prírode, ktorá nám mnohým v tej pandémii zostala hlavným útočišťom.
No a napokon tretím momentom zlomu, ktorý sme si uvedomovali, že prinášame, a ten tok 2020 to potvrdil, je zlom politickej generácie. Generácia ľudí, ktorých stvorili 90. roky, éra mečiarizmu a potom tri vlády Roberta Fica odchádzajú do minulosti možno nie v tej podobe, že by sme o nich nepočuli, že by nepokúšali sa zvrátiť ten vývoj, po toľkých rokoch tí ľudia sú všade, na každom rezorte, ministri narážajú na ich odpor, sú to priatelia starých poriadkov, priatelia starého pohľadu na hodnoty. A na každom rezorte si každý minister musí prejsť tým bojom, ktorým prechádzam aj ja, a je to boj za nové poriadky, za poriadky, v ktorých nesmie byť korupcia, v ktorých musia byť férové pravidlá a v ktorých nad politickou mocou stojí zákon, a nie opačne, že politická moc stojí nad zákonom.
Toto sú tri veľké zmeny, ktoré už sme vlastne za ten rok preukázali. A nech by sme hovorili o akýchkoľvek negatívach, tieto tri veľké zmeny vyvažujú drobné a väčšie alebo menšie hádky, spory a všetky tie frustrácie, ktoré politický život prináša, pretože ani cez tieto spory a frustrácie koalícia nezradila svoj cieľ, nezradila svoju hodnotovú víziu, a to boli tieto tri veľké spoločenské zmeny.
No a teraz si dovolím k tomu, čo ministerstvo životného prostredia dokázalo a hlavne čo ešte chce dokázať v programovom vyhlásení vlády Eduarda Hegera. Nemusím vám hovoriť, že environmentálna a klimatická agenda, o ktorej pred dvomi rokmi málokto diskutoval, sa stala kľúčovou agendou aj pre, v rámci celej Európskej únie. Viete, že ja som sa ako prvý zo stredoeurópskych ministrov životného prostredia pridal k výzve európskych ministrov za to, aby fond obnovy, aby vznikol fond obnovy, ktorý umožní, aby z krízy pandémie sme povstali tak, že už nebudeme dotovať a obnovovať výroby, ktoré prehlbujú klimatickú krízu a, povedané trošku básnicky, ktoré nás vlastne tlačia k okraju priepasti, za ktorou už civilizácia, akú máme, by nebola udržateľná. Je to veľká zásluha nových poslancov, ktorí vznikli v Európskom parlamente, a Ursuly von der Leyen, ale aj jej zástupcu Fransa Timmermansa, že nastolil veľmi nekompromisne a jasne plán obnovy a novej stability v Európskej únii.
Čiže klimatické ciele, ktoré boli v pláne a, samozrejme, aj zostávajú, že Slovensko, teraz citujem, bude aktívne presadzovať národné záujmy v oblasti environmentálnej a klimatickej politiky EÚ a bude aktívne a zodpovedne niesť medzinárodnú úroveň týchto úsilí napríklad podľa Parížskej dohody, tieto ciele sa naozaj premenili na realitu. Európska únia prijala oveľa prísnejšiu predstavu o regulácii klimatických plynov, ako viete na 50, mínus 55 % do roku 2030, pre tých, ktorí sa tým nezapodievajú, si dovolím len objasniť, že to sa porovnáva s rokom 1990. Čiže odvtedy chceme, aby do roku 2030 poklesli emisie Slovenska, celkové emisie prerátané na CO, aby poklesli o 55 %, a potom do roku ´50, aby tie emisie sa vyrovnali s tým, čo budeme ako uhlík ukladať. Čiže staneme sa uhlíkovo neutrálnou krajinou.
11. decembra minulého roku na summite Európskej rady Slovenská republika pristúpila k tejto európskej dohode a odvtedy sa dá povedať, že sa ráta v oblasti životného prostredia, ale aj v oblasti vízií Európskej únie úplne nové storočie, nová éra. Ja to považujem za veľkú poctu, že som pri tom mohol byť a že Slovenská republika nebola, nebola niekým, kto sa bojí alebo brzdí, ale tým, kto v strednej Európe bol najjasnejším hlasom, že cítime zodpovednosť, dokážeme a trúfame si to dosiahnuť.
4. novembra minulého roku sa nám podarilo zriadiť radu vlády pre zelenú európsku dohodu, ktoré sa, prvé zasadnutie sa už uskutočnilo a tam na báze, je to ďalší zo záväzkov, ktoré sme už splnili, tam na báze sociálneho dialógu aj s odbormi, aj so zamestnávateľmi, ale aj s tretím sektorom budeme odteraz hľadať krok za krokom riešenia, aby sme ten cieľ do roku 2030 a 2050 skutočne splnili.
28. januára už tohto roku sme napríklad prijali ďalšiu mimoriadnu vec, o akej ťažko bolo možné kedysi snívať, a to je, že Slovenská inšpekcia životného prostredia má už odteraz právo zastaviť činnosť v prevádzke, ktorá podlieha zákonu o IPKZ, to sú pravidlá pre väčšie podniky z hľadiska znečisťovania, a toto povolenie stratí právoplatnosť. Až doteraz totiž inšpekcia celé roky fungovala tak bezzubo, že aj keď podnik nemal právoplatné rozhodnutie o svojej prevádzke, keď mu vypršalo alebo ho porušoval, prevádzku zastaviť nemohla. Preto sme celé mesiace nemohli napríklad zastaviť škandalóznu prevádzku v Strážskom, kde čistička, ktorá nemala tieto parametre, nemala tieto povolenia, napriek tomu chrlila odpad do Poše a odtiaľ vytekal a, žiaľ, ešte aj v týchto chvíľach stále ohrozuje zdravie občanov. Zmenou tohoto zákona sme dali slovenskej inšpekcii konečne šancu, aby z logiky veci mohla konať, aby stále nebola bezzubá a tak vlastne nestála na strane znečisťovateľov, ale na strane občanov.
Inšpekcia za minulý rok, ako viete, zasiahla aj proti nezodpovedným podnikateľom, najnovšie aj voči nezodpovedným a zákona nedbalým ľuďom, ktorí vlastnia les a myslia si, že za to môžu povedzme vyrúbať v tom lese novú cestu. Nie, pravidlá a právny štát, to je jeden z cieľov aj, nielen v oblasti ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva vnútra, ale, ako vidíte, aj v oblasti ministerstva životného prostredia.
V programe máme teraz a mali sme aj v prvom zvýznamnenie participácie s verejnosťou vrátane zapojenia samospráv, akadémie, podnikateľského aj tretieho sektora pri príprave a implementácii zákonov alebo opatrení na zlepšenie kvality životného prostredia. K tomuto sme minulý rok zriadili na ministerstve životného prostredia špeciálnu linku, kde internetom alebo telefónom môžu občania podávať, volá sa Zelená linka, môžu podávať dopyty, môžu podávať informácie alebo varovné, varovné informácie, na základe ktorých začne konať enviropolícia, dostanú tam poradenstvo a je to na dve zmeny fungujúca komunikácia, naozaj tá najlepšia ponuka, na ktorú ľudia veľmi masívne reagujú.
Okrem toho sme preukázali, keď hovoríme už o participácii, sme schopní komunikovať aj s veľmi mladými skupinami aktivistov, napr. iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ktorá sa dostala aj na vašu pôdu a vďaka množstvu podpisov a veľkej podpore sme tu diskutovali a prijali aj uznesenie podporujúce klimatické ciele. Znovu vám za to ďakujem, že ste to umožnili, pretože nemali vyzbierané písomne tie podpisy, bola to, mohli ste to proste aj zamietnuť, a predsa ste, sme urobili spoločne veľmi dobre, ak tieto hlasy zdola, podporené státisícmi signatárov, mali v tejto budove Národnej rady svoj priestor.
Informovanosť verejnosti, to je kľúčový bod programu, ktorý bol a naďalej zostáva pre ministerstvo životného prostredia, napr. po rokoch sme prelomili tabu a začali sme zverejňovať na webe všetky informácie týkajúce sa procesu EIA. Proces EIA často zatajovali účelovo pred verejnosťou najmä záujmy veľkých developerov, ktorí sa obávali, že verejnosť bude vstupovať do toho procesu alebo že im bude nejakým spôsobom snažiť sa brániť svoje záujmy. Odteraz už proces EIA je otvorený pred verejnosťou.
Zaviedli sme tiež manažérov kvality ovzdušia, ktorí sa rozbehli do regiónov a tam sa stretajú so školami a do praxe prenášajú ďalší bod programu, kedy vláda sa hlásila k posilneniu environmentálnej výchovy. Samozrejme, že to, čo môže náš rezort cez týchto inšpektorov urobiť, je len zlomok toho, čo môže urobiť rezort školstva. Ja sa spolieham na to, že pán minister bude spolupracovať, tak ako sme sa dohodli, a výuka na školách významným spôsobom zahrnie aj poznatky z oblasti životného prostredia.
My sme medzičasom prispeli aspoň tým, že sme spustili vzdelávací program GLOBE, ktorý je v spolupráci s inštitútom aplikovanej ekológie Daphne v rámci projektu Life. Tieto materiály podnietili aj vznik nových komunikačných spôsobov. Najbližšie týždne uvedieme do prevádzky programy pre školy a pre mladých ľudí, ktoré budú v podobe aplikácií do mobilných telefónov a kde si v jednom prípade už teraz môžu merať znečistenie alebo zisťovať, aký vzduch dýchajú, to je aplikácia Čo dýcham, a v iných prípadoch sa dozvedia o prírodných hodnotách alebo o možnostiach ochrániť prírodu v tom presne bode, v ktorom oni žijú.
Významným prvkom je plán obnovy, ten práve pred niekoľkými hodinami, dá sa povedať, prešiel schvaľovaním a ten dáva veľké perspektívy posunúť Slovensko v kvalite životného prostredia, až 37 % alokovaných zdrojov bude vyčlenených, je vyčlenených na zelenú transformáciu.
Časť Zelená ekonomika pozostáva z týchto komponentov: Je to podpora využívania obnoviteľných zdrojov a tým aj podpora uzavretia niektorých hnedouhoľných baní a rozvoja potom Hornej Nitry. Je to posilnenie energetických sietí. Ako viete, práve pred pár dňami sme otvorili spojenie s Maďarskom, sietí, energetických sietí, a tá podpora na lepšiu priechodnosť bude pokračovať. Zelená obnova budov, udržateľná doprava, dekarbonizácia priemyslu, adaptácia na zmenu klímy, zadržiavanie vody a podpora biodiverzity. To sú projekty, ktoré, o ktorých doteraz Slovensko nemohlo ani chyrovať a na ktoré teraz máme financie. Tých takmer 6 mld., ešte raz zopakujem to číslo, musí rátať, že z nich aspoň 37 % pôjde na prospech spomínaných cieľov. Plán obnovy a odolnosti tak pomôže znižovaniu skleníkových plynov, adaptácii na zmeny klímy a prechodu Slovenska na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
Podotýkam, že pokračujeme v cieli, aby sa zastavila výroba elektrickej energie z uhlia. Sme jediná krajina v Európe, ktorá to robí razantným spôsobom, zo stredoeurópskych krajín voči nám nieto vlastne konkurencie. Do roku ´23, čiže do dvoch rokov, sa zastaví, ukončí všetka výroba elektrickej energie z uhlia a teplo, výroba tepla do roku ´24, v najhoršom prípade do roku ´25. Týmto, týmito ambicióznymi plánmi predstihneme mnohé susedné krajiny, ktoré pre podobný krok ešte ani len nestanovili termín. Napr. Veľká Británia, tá si stanovila vyradenie uhlia do roku ´25, Nemecko až do roku 2038. Slovensko vďaka svojmu energetickému mixu a rozhodnosti novej vlády si môže dovoliť vytvoriť takéto dobré podmienky na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
Už som spomínal Hornú Nitru, treba v súvislosti s ňou použiť termín modernizačný fond. To je miliardový fond, ktorý znovu je novinkou a ktorý začne meniť život na Hornej Nitre. Ako viete, pri napĺňaní cieľa dekarbonizácie pri výrobe tepla sa v roku 2020 a ´21 ministerstvo životného prostredia zameralo predovšetkým na toto využitie prostriedkov z modernizačného fondu. Vytvorili sme spolu s ministerstvom hospodárstva komisiu, ktorá zodpovedá za implementovanie tohoto fondu práve na Hornej Nitre. Vytvorili sme možnú, databázu možných projektov na financovanie a užší indikatívny zoznam 20 vhodných projektov bol už predložený v Európskej investičnej banke a Európskej komisii. Momentálne sú v hre dve schémy štátnej pomoci, a to je podpora obnoviteľných zdrojov a podpora modernizácie teplárenstva, ktoré z tohto miliardového fondu budeme hradiť.
Pre integráciu alternatívnych zdrojov energie je alokovaná celková suma vo výške 220 mil. eur. Nedá mi, aby som nespomenul, že, priatelia, táto suma na alternatívne zdroje ale nebude sprevádzaná tým, že astronomicky vzrastie cena energií, elektrickej energie. Za vlád SMER-u sa alternatívne zdroje udeľovali tak, že nesmierne zaťažovali rozpočet občanov, pretože v položke cena za prenosovú sústavu neustále rástli sumy, ktoré ale získavali obskúrnym spôsobom pri veľmi pochybných výberových konaniach istí oligarchovia a tým plnili vrecká a účty ešte aj tie najchudobnejšie rodiny, lebo elektrinu potreboval každý. Tentokrát to bude bez dopadu na energetickú chudobu.
Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, vypršal vám čas, ktorý ste mali určený do rozpravy.
Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Dámy a páni, toto je len malý rozbeh k tomu, čo je pred nami v plánoch ministerstva životného prostredia na roky ´21 až ´23. Samozrejme, že v PVV nájdete najmä, verím, že pre poslancov koalície zaujímavé ciele. Verím, že sa budem môcť opierať o vás, o výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie aj o tretí sektor, vďaka ktorému tieto ambiciózne ciele naplníme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis