Videokanál poslanca

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som povedal desať vecí, ktoré v súvislosti s novou vládou a jej programovým vyhlásením a rokovaním o dôvere k nej považujem za dôležité. Tie prvé tri veci, ktoré chcem povedať, sú úplne kľúčové a myslím si, že sú kľúčové v celom vládnom programe.
Prvá. Vymožiteľnosť práva. Zásadné zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike je snáď najdôležitejšou vecou a najdôležitejšou výzvou, ktorá stojí pred nami. Týka sa to samozrejme justície, týka sa to prokuratúry, polície, ale týka sa to aj fungovania verejných inštitúcií vôbec. Ak sa zásadným spôsobom nezlepší vymožiteľnosť práva, tak sa nepohneme v žiadnej z iných oblastí. Darmo bude polícia stíhať páchateľov trestnej činnosti, vrátane korupcie, keď prokuratúra bude jej konanie sabotovať a darmo bude prokuratúra žalovať korupčníkov a iných kriminálnikov, keď súdy budú fungovať tak, ako sme sa dozvedeli z Kočnerovej komunikácie. Ale netýka sa to, samozrejme, iba trestného konania, týka sa to uplatňovania zákonov, týka sa to toho, že zákony nemôžu ostať iba na papieri.
Druhý bod. Boj proti korupcii. Boj proti korupcii sa tiahne celým programovým vyhlásením a je zjavné, že nastupujúca vládna garnitúra myslí boj proti korupcii vážne. Doteraz sme tu mali dva typy vládnych garnitúr. Jeden typ sa snažil priestor pre korupciu obmedzovať, zavádzať pravidlá, zvyšovať transparentnosť, nastavovať politickú kultúru. Ten druhý postupoval skôr opačne, korupcia bola pre niektorých vládnucich politikov podstatnou črtou ich vládnutia, častokrát to vyzeralo, akoby to bol skutočný zmysel, prečo sa uchádzajú o moc. Ale v jednom aj v druhom prípade sa však korupcia diala. To sa bude zrejme diať vždy, nebudeme žiť v dokonalej spoločnosti, kde ľudia nezlyhávajú, ale čo je problém, že sa diala s vedomím a v podstate aj s tichou alebo hlasnou toleranciou časti tých vládnych garnitúr. To skončilo. Verím, že teraz to bude iné, verím, že nastavenie novej vládnej garnitúry je také, že korupciu považuje za zlo, ktoré treba vykoreniť, s ktorým treba bojovať, ktoré nemožno tolerovať. To vidím ako jeden z najdôležitejších spoločných menovateľov celej nastupujúcej vládnej garnitúry a verím, že aj keď sa objavia problémy, keď, keď príde k nejakým zlyhaniam, to nastavenie ostane zachované a budeme sa podľa toho všetci aj správať.
Tretia vec. Západ. Európska únia a NATO. Sme v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité. Je dôležité to povedať, aj keď časť parlamentnej opozície s tým má opakovane problém. Sme v Európskej únii preto, lebo je to pre nás ekonomicky výhodné, ale nielen preto. Sme v Európskej únii preto, lebo tam civilizačne a hodnotovo patríme, lebo nás Európska únia a členstvo v nej ukotvuje ako súčasť západných demokracií. Sme v NATO, lebo je garanciou našej bezpečnosti, ale nie sme tam len preto. V NATO sme aj preto, lebo sme súčasťou západu, súčasťou slobodného sveta a chceme sa podieľať na jeho obrane v spolupráci so štátmi, ktoré sú založené na podobnom hodnotovom základe.
A teraz by som prešiel k ďalším siedmim veciam, o ktorých chcem hovoriť a ktoré možno nie sú také kľúčové, majú v mnohom menšinový rozmer, ale myslím si, že sú tiež dôležité a budú dôležité v tom, čo budeme ďalej robiť.
A keď hovoríme o menšinových témach, tak na Slovensku často ide práve o národnostné menšiny a prvýkrát v novodobej histórii Slovenska po novembri ´89 sme v situácii, že v slovenskom parlamente chýba politická sila, ktorá by zastupovala a reprezentovala maďarskú menšinu. Považujem to za škodu, ale už sa stalo a o to dôležitejšie je teraz, ako sa my, ktorí nesieme zodpovednosť za činy budúcej vlády a budúcej parlamentnej väčšiny, budeme správať voči menšinám, voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín, či vo svojej činnosti budeme si uvedomovať, že sú prirodzenou súčasťou a dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti, že budeme citliví voči ich právam a potrebám. Mám nádej, že naša vládna koalícia si toho vedomá je a vidím to aj v texte programového vyhlásenia vlády. Vo vzťahu k národnostným menšinám je pomerne ambiciózny, obsahuje zmienku o zákone o postavení národnostných menšín, obsahuje zmienku o možnosti vytvorenia úradu pre národnostné menšiny, ktorý nemá byť len nejakým ďalším úradom, nejakou pobočkou vlády, ale malo by ísť o prejav napĺňania ústavou garantovaného práva príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Toto máme zakotvené v ústave od samého začiatku, ale zatiaľ je to riešené iba veľmi parciálne.
Zákon o, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje zámer novelizovať zákon o štátnom občianstve. Tu sa domnievam, a keď hovoríme o národnostných menšinách a ľudských právach, že by sme mohli a mali byť ambicióznejší, pretože zákon, ktorý v roku 2010 za prvej Ficovej vlády schválila parlamentná väčšina, spôsobil to, že občania Slovenskej republiky prichádzajú o vlastné občianstvo proti svojej vôli, hoci ústava hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. A môžeme sa na to pozrieť optikou, že naozaj je to praktický problém, keď niekto v zahraničí príde o občianstvo slovenské, lebo nadobudne občianstvo štátu, v ktorom žije, a toto zrejme, zrejme bude vôľa riešiť, ale z hľadiska ústavy, či to občianstvo proti svojej vôli stratí niekto, kto žije na južnom Slovensku ako príslušník maďarskej menšiny alebo Slovák žijúci v Spojenom kráľovstve, z hľadiska ústavy to nie je rozdiel. Verím, že na túto tému budeme ešte diskutovať, keď sa ten zákon bude pripravovať a meniť.
A v rámci národnostných menšín a etnických skupín veľmi dôležitá vec - postavenie Rómov, najmä Rómov žijúcich v segregovaných osadách. Je to veľká téma, je to možno jedna z najdôležitejších tém, ktoré stoja pred našou krajinou a mám nádej, že vláda, vládna väčšina si to uvedomuje a je pripravená robiť rozhodné a razantné kroky na zlepšenie postavenia ľudí žijúcich v podmienkach častokrát nehodných 21. storočia.
Piata vec. Okrem národnostných menšín tu máme aj iné menšiny. Spomenul by som sexuálne menšiny. Menšiny ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Už tu na to upozorňovali niektorí poslanci z fašistickej strany, ktorí mali problém s vetou "Vláda Slovenskej republiky zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.". Táto veta môže mať rôzne interpretácie. Za seba môžem povedať, že by som bol rád, keby sme mali v programovom vyhlásení vlády zmienku o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ale máme širokospektrálnu koalíciu, musíme, musíme hľadať kompromisy, musíme hľadať prieniky a aj čiastkové zmeny k lepšiemu, čiastkové kroky k lepšiemu sú lepšie ako žiadne. A mám jednu prosbu, s ktorou sa obraciam teda na poslancov vládnej koalície, ale možno aj demokratickej opozície. Môžu mať, samozrejme, na tieto témy že úplne odlišné názory. Nie je nikoho povinnosť byť za registrované partnerstvá, každý sa môže rozhodnúť slobodne, ale veďme tú debatu, keď na ňu príde, kultivovane, vecne, s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti tých ľudí, ktorých sa to týka, neurážajme, nedehonestujme, bavme sa normálne. Ako ste si všimli, neobrátil som sa na poslancov fašistickej strany, lebo tam, tam to neočakávam.
Šiesta vec. Ľudské práva. Verím, že táto vládna koalícia si je dobre vedomá dôležitosti ľudských práv, toho, že ľudské práva sú jednou z podstatných čŕt liberálnej demokracie a v tejto súvislosti by som ale spomenul vetu, ktorá paradoxne pôsobí ako, akoby to bolo skôr naopak a ktorá sa tam objavila v programovom vyhlásení v súvislosti so zámerom zriadiť úrad pre národnostné menšiny a tá veta znie: "Zriadenie tohto úradu by viedlo k zrušeniu Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny ako aj Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť.". Tak toto by som považoval za nejakého tlačiarenského škriatka, lebo teda predpokladám, že takto to úplne nebolo myslené, keďže Rada vlády pre ľudské práva, národnostne menšiny a rodovú rovnosť sa nezaoberá iba národnostnými menšinami, zaoberá sa ľudskými právami, ktoré sa netýkajú iba národnostných menšín, zaoberá sa aj rodovou rovnosťou. Takže ak sa podarí ten zámer a vznikne Úrad pre národnostné menšiny, tak by to nemalo viesť k likvidácii alebo k zrušeniu Rady pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale maximálne k nejakej transformácii jej pôsobnosti. V tomto, v tomto smere sme prijali na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesenie, v ktorom sme toto odporučili vláde, ale tu sa ukazuje, ako dôležité bolo, že konečne máme funkčný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Siedma vec. Rodová rovnosť a boj proti násiliu páchanému na ženách. Som rád, že vláda si uvedomuje dôležitosť týchto problémov. Zacitujem: "Vláda Slovenskej republiky bude s najväčšou prioritou pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, a to v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou. Vláda Slovenskej republiky bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien.". V minulom volebnom období tu, žiaľ, parlamentná väčšina mala potrebu hodiť do koša Istanbulský dohovor, na tretíkrát sa jej to podarilo, ale táto téma nezmizne a vláda, verím tomu, bude pokračovať v tom, že bude venovať téme násilia páchaného na ženách a ochrane jeho obetí rovnakú pozornosť, ako keby sme ten Istanbulský dohovor ratifikovali.
Ôsma vec. Občianska spoločnosť. Opäť zareagujem na, na rozpravu a faktické poznámky niektorých opozičných poslancov, ktorí majú pocit, že je tam občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií príliš veľa. Ja si to nemyslím. Občianska spoločnosť je dôležitý prvok fungovania demokratickej spoločnosti, poskytuje dôležitú spätnú väzbu politikom, poskytuje užitočné služby občanom a občiankam žijúcim v krajine a ďalším obyvateľom žijúcim, žijúcim v krajine. Zastupiteľská demokracia samozrejme znamená, že rozhodujú tí, ktorí majú na to mandát získaný vo voľbách, ale to neznamená, že nikto iný sa nemá právo vyjadriť.
Deviata vec. Samospráva. Nádejou ma napĺňajú formulácie o otvorenejšej samospráve, o tom, že samospráva bude zverejňovať viac informácií a verím, že tak ako doteraz v tých predchádzajúcich vládnych garnitúrach bola často samospráva alebo hlas samosprávy redukovaný nahlas Združenia miest a obcí Slovenska, ktorý reprezentuje predovšetkým názory starostov a primátorov, a je v poriadku, že tento hlas je aj vypočúvaný, tak nová vláda bude otvorenejšia aj v tom, že bude počúvať názory, podnety a pripomienky aj od iných zložiek samosprávy, komunálnych poslancov, od kontrolórov, aj od občianskej spoločnosti, ktorá sa, ktorá je aktívna na miestnej úrovni, v tomto konkrétnom prípade myslím samozrejme Združenie občanov miest a obcí Slovenska ZMOS.
Je fakt, že programové vyhlásenie vlády by mohlo byť ambicióznejšie, pokiaľ ide o nejaké reformné zámery, ale hovorí sa v programovom vyhlásení o vytvorení komisie na analýzu možností úpravy miestneho regionálneho usporiadania samosprávy, čiže priestor pre debatu tu bude a bude tu aj priestor pre to, aby sme viac decentralizovali krajinu, lebo decentralizácia a územné samosprávy sú kľúčové v tom, ako bude Slovensko reálne vyzerať v budúcnosti a či bude alebo nebude úspešné.
Posledná, desiata vec, názorové a politické menšiny. Demokracia nie je len vláda väčšiny, demokracia je aj rešpektovanie menšín, najrôznejších menšín, názorových, napríklad v tej občianskej spoločnosti, v parlamente, parlamentnej opozície, budeme tu mať určite veľmi ostré výmeny, ale dúfam, že budeme mať aj vecný, vecný dialóg a konkrétne, konkrétne debaty o konkrétnych problémoch, kde sa budeme aj navzájom rešpektovať. No okrem parlamentnej opozície tu máme aj mimoparlamentnú opozíciu, prepad vo voľbách, nebývalé veľké množstvo hlasov, snáď prvýkrát sa nedostalo do parlamentu politické zoskupenie alebo politický subjekt, ktorý získal viac ako 5 %, myslím na koalíciu PS - SPOLU. Nedostali sa do parlamentu zástupcovia maďarskej menšiny, alebo teda politických strán, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu. Nedostalo sa do parlamentu KDH, voliči rozhodli, ale myslím si, že mali by sme byť otvorení, mali by sme komunikovať, mali by sme počúvať aj ich hlas, lebo aj oni reprezentujú nemalú časť voličov.
Záver. Nepristupujem nekriticky k programovému vyhláseniu vlády, mám výhrady, niektoré veci mi tam chýbajú, niektoré veci sa mi tam zdajú navyše, niektoré by som formuloval inak, ale toto nebude hlasovanie o jednotlivostiach. Bude to hlasovanie o tom, či dôverujeme alebo nedôverujeme tejto vláde, a ja jej dôverujem, takže budem hlasovať za.

Pán poslanec Kotleba, pýtali ste sa, že či veta "Vláda Slovenskej republiky zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti" je prvým krokom k zavedeniu registrovaných partnerstiev. Ja za seba môžem povedať, že by som bol rád, keby to bol prvý krok, ale sme široká koalícia, musíme hľadať nejaké kompromisy, čiže musíme sa, musíme sa na niečom dohodnúť. To, voči čomu sa chcem ale ohradiť, je ten hrubý, grobiansky jazyk, akým sa vy vyjadrujete smerom k ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. To je niečo absolútne neprijateľné a nepatrí to na pôdu slovenského parlamentu.

Pán podpredseda Pellegrini, no, musím konštatovať, že mám smolu, sedím tu celé hodiny a potom si na dve minúty odskočím, lebo už musím, a vy začnete svoje vystúpenie tým, že sa mi prihovoríte. No, tak ja by som sa vám chcel teda revanšovať. Tak chcem povedať, že ja vlastne súhlasím s tou vašou tézou, že asi žijeme v nejakých paralelných svetoch. Nie som si celkom istý, ktorý z tých dvoch svetov je reálny, ale keď som počúval vaše vystúpenie, tak som naozaj mal pocit, že nežijeme úplne v tom istom svete.
Povedali ste, že plány vlády nie sú kryté zdrojmi. To naozaj hovoríte vy, ktorí ste vládli v superdobrých časoch a nedokázali ste urobiť ani vyrovnaný rozpočet? Ktorí ste tu zanechali sekeru napriek tomu, že sa ekonomika vyvíjala tak dobre ako ešte nikdy predtým? Vy, čo ste tu v rámci predvolebnej kampane prinášali návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní pár dní pred voľbami za stovky miliónov eur? Vy, ktorí ste nechali túto krajinu rozkrádať Kičurami, Počiatkami, Bašternákmi, Kočnermi, Kaliňákmi, grófkami Roškovými? Vy budete hovoriť, že nie sú zdroje? No nie sú zdroje práve preto, ako ste vy riadili túto krajinu!
Potom druhá vec. Slabý posun k digitálnej ekonomike. No to vážne? Tie miliardy rozhádzané na informatizáciu spoločnosti pod vaším vedením sú skoro takým symbolom rozkrádania verejných zdrojov ako všetky mýtne a nástenkové tendre.
Tretia, posledná vec. Hovoríte o paralelnom svete, kde koronavírus neexistuje. Vy, ktorí ste nedokázali pripraviť krajinu na koronavírus? Vy, kvôli nepripravenosti krajiny celé týždne lekári fungovali bez ochranných prostriedkov?

Pán podpredseda Laurenčík, no trochu som nerozumel, o akom dostavaní diaľnice hovoríš, lebo predsa strana SMER – sociálna demokracia si za svojej prvej vlády vytýčila konkrétny záväzok, že dostavia diaľnicu do Košíc, z Bratislavy do Košíc do roku 2010, a predpokladám, že keď si takýto záväzok strana SMER – sociálna demokracia a jej predseda Robert Fico vytýčili, tak, tak to aj splnili a máme tam tú diaľnicu z Bratislavy do Košíc a vlastne už nič netreba, netreba dokončovať. To je teda výhoda konkrétnych záväzkov, ktoré si vlády dávajú a politici dávajú, takže v tomto ohľade musím trochu poopraviť to, čo si, to, čo si hovoril.
Druhá vec, mám pocit, že ste si tak dobre rozobrali, vyzerá to skoro, akoby ste sa pripravili s ostatnými podpredsedami, lebo sa tak vhodne dopĺňate a každý z vás sa dotkne aj tém, ktoré ukazujú tie trafené klinčeky, lebo, lebo naštartujú veľmi zaujímavé reakcie v rámci opozície, ku ktorým sa, samozrejme, nemôžem vyjadrovať, ale teda v tvojom prípade to bolo, to bola téma zahraničnej politiky a obrany. Áno, toto je jedna z najdôležitejších vecí, že po vláde, ktorá tu roky vajatala so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenska, hazardovala s ňou, robila rôzne úškrny smerom na východ a predklony smerom na východ, konkrétne k Putinovi, a nebola schopná schváliť bezpečnostnú stratégiu, prichádza vládna koalícia, ktorej je úplne jasné, Slovensko patrí na západ, na demokratický západ, že Slovensko patrí do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie a bude sa podľa toho aj správať.
Ďakujem.

Pán podpredseda Národnej rady Šeliga, myslím, že si trafil klinec po hlavičke, resp. viacero klincov si trafil po hlavičke, a ja som chcel reagovať na tri veci z tvojho vystúpenia a všetkých troch sa dotkli aj predrečníci, samozrejme, takým tým svojím veľmi svojským spôsobom.
Áno, je veľmi dôležité vysporiadať sa s totalitnou minulosťou a splatiť tie dlhy, ktoré, ktoré dodnes máme. Je dôležité budovať pamäť národa, je dôležité pripomínať, aké zločinecké režimy tu vládli. To, bohužiaľ, a teda tomu rozumiem, že to sa opozícii, aby som teda nepaušalizoval celej opozícii, ale veľkej časti opozície počúva zle, keďže má nejaké reminiscencie buď na jednu, alebo na druhú, alebo v istých prípadoch zrejme na obe totality.
Občianska spoločnosť, no už som sa bál, že to, že to nikto nespomenie, ale teda predrečník to napravil a samozrejme, že treba si kopnúť aj do občianskej aktivity a občianskej angažovanosti a zhodiť, zhodiť to vzopätie, ktoré Slovensko absolvovalo, ktoré spoločnosť – nielen občianska, ale celá spoločnosť – absolvovala po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a dehonestovať to. A občianska spoločnosť, a teda aj mimovládne organizácie nie, nie sú o tom, že ony majú rozhodovať miesto politikov, ktorí majú mandát, ale presne o tom, čo si ty hovoril, že majú mať právo sa vyjadriť a my ako politici sme povinní ich počúvať a brať do úvahy to, čo ľudia hovoria.
No a posledná vec, korupcia. No, samozrejme, že netreba všetkých kriminalizovať, ale teda spomeňme si, koho Marian Kočner volal svojím šéfom. Roberta Fica.

Pán poslanec Grendel, ďakujem. Bolo to veľmi dobré vystúpenie. Ja toto nezvyknem hovoriť, lebo keď sa prihlásim s faktickou, tak väčšinou, keď s niekým nesúhlasím alebo, alebo chcem niečo doplniť alebo dodať. A v tomto prípade ani takmer nemám čo dodať, lebo naozaj hovoril si mi z duše a je to presne o tom, celá táto vláda je presne o tom, že nie sme rovnakí. To zaznelo aj vo vystúpení pána predsedu Národnej rady. My máme na mnohé veci navzájom medzi sebou rôzne názory, máme, máme rôzne aj skúsenosti navzájom so sebou. Ale napriek tomu sme sa spojili, lebo nám ide o Slovensko, lebo chceme posunúť našu krajinu dopredu, chceme zmeniť politické pomery, ktoré tu vládnu. A to dokážeme urobiť iba spoločne, lebo je to dôležité pre krajinu, preto si musíme navzájom dôverovať, preto musíme rešpektovať, že v niektorých veciach máme, mali sme aj budeme mať rôzne názory, ale dokážeme si ich vecne vydiskutovať, nájsť spoločné riešenia. A nutným predpokladom k tomu je, že sa budeme k sebe správať so vzájomnou dôverou. To je úplne najdôležitejšie.
Ja za seba môžem povedať, že som pripravený takto postupovať a teším sa na ďalšiu diskusiu v rozprave o vyslovovaní dôvery vláde, lebo som tak trochu zaskočený z niektorých reakcií, ktoré vyzerajú, ako by sa vláda uchádzala o dôveru opozície, čo teda v žiadnom prípade tak nie je. Aj z toho vystúpenia je zjavné, že vláda sa uchádza o dôveru parlamentu, parlamentnej väčšiny, poslancov vládnej koalície a uchádza sa a štyri roky sa bude uchádzať o dôveru občanov.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, budem stručný. Chcem sa len poďakovať ministerstvu financií za to, že zapracovalo do návrhu zákona body, ktoré sa týkali asignácie dvoch percent zo zaplatenej dane, a teda jej použitie na osobitné účely. Sú to veci, o ktorých sme hovorili pri schvaľovaní návrhu zákona. Ja som vtedy uvažoval, že by som predložil pozmeňujúce návrhy, ale po dohode s ministerstvom sme teda pristúpili k riešeniu, že ministerstvo zapracuje tie veci z vlastnej vôle do novely, ktorá mala prísť skoro, a teda prichádza, prichádza, prichádza načas, aby sa to ešte stihlo. Konkrétne ide o dve veci.
Ide o to, že umožňujeme mimovládnym organizáciám ako prijímateľom dvoch percent, aby tieto prostriedky použili aj na riešenie následkov pandémie. To sme urobili už samotným schválením zákona, ale tam to bolo limitované iba na obdobie pandémie. Ja som sa snažil presadiť, aby to bolo prinajmenšom do konca tohto roka, lebo tie dôsledky pandémie budú pretrvávať aj po tom, čo skončí krízová situácia a mimoriadny stav alebo núdzový stav. Ministerstvo to poňalo ešte veľkorysejšie, a teda dalo tam ten limit alebo lehotu až do konca budúceho roka, lebo pravdepodobne alebo takmer určite bude čo riešiť v súvislosti s pandémiou a jej dôsledkami na hospodársky, sociálny, zdravotný život na Slovensku ešte veľmi dlho. Takže za toto ďakujem.
A rovnako ďakujem aj za tú možnosť presunu použitia dvoch percent, ktoré boli získané v predchádzajúcom kalendárnom roku a ktoré podľa tej základnej právnej úpravy by mali mimovládne organizácie použiť do konca tohto kalendárneho roku. Ale v tomto období je limitovaná a obmedzená výrazne činnosť nielen podnikateľských subjektov, nielen úradov, nielen zamestnávateľov, nielen živnostníkov, ale aj mimovládnych organizácií, ktoré vzhľadom na obdobie pandémie nemôžu realizovať svoje aktivity v tom plánovanom rozsahu, a teda mnohé by mohli mať, ak bude táto situácia pretrvávať, ešte ďalšie týždne až mesiace.
Mnohé z tých organizácií by mohli mať problém použiť prostriedky, ktoré získali z dvoch percent, do konca kalendárneho roku, a preto teda vítam, že sa podarilo, podarilo zahrnúť do návrhu zákona to, že ich, že tam sa posúva opäť tá lehota, že ich môžu použiť aj v priebehu kalendárneho roka. A do pozornosti dávam, že podobným spôsobom to možno bude potrebné a vhodné urobiť aj s prostriedkami, ktoré prijímatelia dvoch percent získajú v tomto kalendárnom roku, a to teda nie vzhľadom na tú situáciu, lebo predpokladám, že budúci rok už nebude, nebude pandémia, ale teda vzhľadom na posun daňových priznaní, keďže tie dve percentá sú naviazané na to, že ľudia podávajú daňové priznania a keď ich budú podávať alebo ich nepodávali 31. marca, ale budú ich, budú ich podávať v septembri alebo až v decembri, tak opäť môžu mať tie organizácie problém minúť všetky potrebné prostriedky do konca budúceho roku. Tak tam bolo by dobré, keby, keby sme uvažovali o nejakom riešení, ktoré by aj tam znamenalo posun povedzme o jeden rok. Ale teda komunikoval som aj s predstaviteľmi ministerstva financií a dostal som informáciu, že komunikujú s tretím sektorom, a teda plánujú aj túto otázku riešiť. Takže za toto ďakujem tretíkrát vopred.
Ďakujem.

Len stručne, nebudem zdržovať. Ďakujem za konštruktívnu diskusiu a ďakujem aj za tie debaty, ktoré tomu predchádzali a ktoré viedli k pozmeňujúcim návrhom, či už na pôde výboru, alebo oboch výborov, ktoré o tom rokovali, alebo potom v pléne, ktorý predložil pán predseda hospodárskeho výboru Kremský. Myslím, že sa nám podarí nájsť takú podobu zákona, aby boli vyvažované rôzne záujmy, aby boli chránení tí, čo chránení byť majú, a zároveň aby neboli poškodzovaní v dôsledku toho nad mieru nevyhnutnú tí, ktorí by tým poškodení byť mohli, lebo sa nachádzajú povedzme v postavení veriteľov, dodávateľov alebo prenajímateľov.
Ja by som využil túto príležitosť na to, aby som apeloval na to, aby legislatívny proces sa začal približovať k normálnemu postupu. Ja chápem, že prijímame zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Situácia si vyžaduje v niektorých prípadoch okamžité reakcie, ale v niektorých prípadoch je možné predsa len dať tomu nielen pár hodín, ale pár dní. Teda bolo by dobré, keby napríklad ministerstvá pred tým, ako dajú návrh do vlády, ho zverejnili, ak nie na ten predpísaný čas na riadne medzirezortné pripomienkové konanie, tak aspoň na niekoľko dní, aby sa k tomu mohli vyjadriť odborné inštitúcie, záujmové združenia, zamestnávatelia, odbory, mimovládne organizácie, experti, jednotlivci, ktorí sa o to zaujímajú. A naozaj myslím si, že by to prospelo kvalite tých zákonov, že aj mnohé veci, ktoré potom dodatočne v priebehu pár hodín, niekedy z večera do rána zachytávame tuto na výboroch a riešime pozmeňovákmi, by možno mohli byť oddiskutované, odfiltrované a vyriešené aj v rámci nejakého takého skráteného legislatívneho konania.
A samozrejme, že z hľadiska práce parlamentu by bolo zase žiaduce, keby tiež sme to neschvaľovali z večera do rána, ale nabehli by sme na nejaký rytmus, že by sme mali aspoň niekoľko dní, ak už nie tých predpísaných 30 dní, aspoň niekoľko dní na to, aby sme rokovali o návrhoch zákonov vo výboroch, aby sme tie pozmeňováky stihli prediskutovať ako medzi sebou, tak aj s príslušnými ministerstvami, ktoré tie návrhy predkladajú.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením z 20. apríla 2020 rozhodla, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V rovnaký deň Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že výbory prerokujú návrh zákona do stredy 22. apríla do desiatej hodiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a oba odporúčali Národnej rade návrh zákona schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 26 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor ich odporúča schváliť a odporúča hlasovať o nich spoločne. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade celý návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 59a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru na dnešnom zasadnutí. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. O obsahu tých návrhov, pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, sa pomerne podrobne vyjadrila pani ministerka, takže nepovažujem za potrebné ďalej to rozvádzať.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pánu poslancovi Šeligovi za faktickú poznámku. Áno, ten zásah nejaký je aj v rámci územného konania, ale tuto hovoríme o vlastníctve, o tom, že má dôjsť k vyvlastneniu, tak tam zvlášť treba byť, byť opatrný, aby nedochádzalo k uplatneniu alebo teda k porušeniu možnosti uplatnenia procesných práv v situácii, ktorá sa dotýka vlastníckeho práva ako jedného zo základných ústavných práv vôbec. A teda som rád, že sme sa dokázali dohodnúť na takomto pozmeňujúcom návrhu, a teda ešte raz ďakujem aj pánovi ministrovi za to, že vyslovil súhlas s takouto úpravou v jeho návrhu.
Ďakujem.