Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, už niekoľko dní diskutujeme o programovom vyhlásení novej vlády a jednou z vecí, ktorá ma zaujala, boli pripomienky časti opozičných poslancov, ktorí vyslovovali obavu, že zámery vlády v oblasti justície smerujú k spochybneniu nezávislosti súdnictva, že zámery vlády v oblasti, v oblasti či už polície, alebo prokuratúry môžu mať za následok politizáciu orgánov činných v trestnom konaní. Tak mám takú potrebu povedať niečo na tému, v akom stave sa dnes nachádza justícia a v akom stave sa dnes nachádzajú orgány činné v trestnom konaní, alebo teda nachádzali prinajmenšom donedávna. A lepšie, ako by som to ja teraz povedal a voľne, voľne uvažoval, môžme sa oprieť o konkrétne informácie, ktoré to veľmi výstižne ilustrujú.
Práve dnes boli zverejnené na portáli aktuality.sk v článku "Nová Threema: Kočner bojoval o záchranu do poslednej chvíle, loboval u Jankovskej a u Bödöra." Aktuality majú informácie z komunikácie Mariana Kočnera a jemu blízkymi ľuďmi vrátane štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Jankovskej, vrátane Norberta Bödöra, ktorý mal prepojenie na predsedu SMER-u a tak ďalej. Je to z projektu Kočnerova knižnica. Čiže čo budem ďalej hovoriť, je buď citovaním, alebo parafrázovaním týchto informácií, ktoré sú veľmi dôležité, aby sme pochopili, že so súdnictvom treba robiť zásadné zmeny.
Polícia zadržala Kočnera v kauze televíznych zmeniek 20. júna 2018. Informácie, že sa tak stane, mala už niekoľko týždňov predtým. Overoval si ich práve u nitrianskeho oligarchu Bödöra. Citujem: "Dostal som takú info, že si majú prísť ráno po mňa. Je to tak, alebo blud?" pýtal sa Kočner 7. júna krátko pred desiatou hodinou večer človeka s označením Marek Gašparek. Dotyčný mu prisľúbil, že informáciu overí. Keďže mu nikto nedvíhal telefón, Kočnerovi iba odpísal: "Niekto niečo začul a pridal." A dodal: "Lebo info prišla z Generálnej prokuratúry." Generálna prokuratúra. Marian Kočner.
Kočner sa s rovnakou otázkou obrátil krátko pred desiatou hodinou večer aj na Bödöra: "Dostal som takú divnú info, že by ma mali prísť ráno zobrať a že väzba. Sa mi to zdá pritiahnuté za vlasy. Asi by sme to vedeli, či?" Kočner sa čuduje, že by mohol ho ísť niekto zatknúť a on by o tom nevedel. Odpoveď Bödöra: "Tak to dúfam, že by sme vedeli."
Na druhý deň ráno policajti zjavne neprišli, krátko pred siedmou Kočner Bödörovi písal: "Dobré ráno, tak zatiaľ je kľud. Dobre, bude veľmi dôležité, dnes bude veľmi dôležitý výsluch Ruska v Banskej Bystrici, kde ukáže dostatok dokumentov z obdobia 1999 až 2001, ktoré jednoznačne dokážu, že mal dva druhy podpisov."
Policajti si v skutočnosti prišli po Kočnera až o necelé dva týždne v stredu 20. júna. Aj tentoraz sa pochválil, že ich čakal. "Som to vedel tri hodiny vopred," napísal Jankovskej, štátnej tajomníčke.
25. júna, teda dva dni po tom, ako ho Špecializovaný trestný súd nevzal do väzby, štátna tajomníčka, momentálne tiež vo väzbe, mu vzápätí odpísala: "Ja som upozorňovala mesiac, pamätáš? A presne sedia osoby aj obsadenie." O 10 minút Kočner reagoval: "Viem, bol som nachystaný." Kľúčový aktér najväčších káuz posledných rokov sa vtedy snažil bývalú sudkyňu, štátnu tajomníčku upokojiť, aby sa nebála, že sa policajti dostali k ich vzájomnej komunikácii. Jankovská si totiž Kočnera po jeho zadržaní vymazala z kontaktov. Kočner: "Ale ja som mal pri sebe úplne iný telefón, keď ma zobrali."
O pár dní nato však Kočner múrom Justičného paláca neunikol. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici ho totiž nezobral do väzby, rovnako skončil aj ďalší obžalovaný v kauze miliónových zmeniek TV Markíza Pavol Rusko. Keďže prokurátor podal proti verdiktu sudcu Romana Púchovského sťažnosť, vec sa dostala na Najvyšší súd. Akonáhle sa Kočner dostal na slobodu, začal rozhadzovať siete, aby zistil, kto na Najvyššom súde rozhodne o jeho osude. Pri každom sudcovi zisťoval, cez koho by ho vedel ovplyvniť. Ostro sledovanú vec napokon do rúk dostal senát, ktorému predsedal František Mozner, ďalšími členmi boli Anna Šišková a Martin Bargel. Kolotoč lobovania a zháňania informácií sa tak mohol roztočiť.
Vtedajšia štátna tajomníčka Monika Jankovská Kočnera promptne informovala, že sudca Mozner je synovcom dlhoročného sudcu a šéfa Združenia sudcov Slovenska Juraja Sopoligu. Citujem: "Synovec Sopoligu, raz som mu zachránila krk," napísala Jankovská. Z kontextu nie je zrejmé, koho konkrétne zachránila. Kočner jej o pár minút odpísal: "Sopoliga vyriešený." Šéf združenia sudcov Sopoliga sa medzičasom vzdal funkcie sudcu a akékoľvek ovplyvňovanie synovca v súvislosti s rozhodovaním o Kočnerovej väzbe, pochopiteľne, odmieta.
Faktom je, že Najvyšší súd napokon poslal Kočnera do väzby, hoci sťažnosti prokurátora Jána Šantu nevyhovel v plnom rozsahu. Citujem: "Obvinený Kočner je stíhaný v troch veciach, ktoré boli spáchané od roku 2006 vysoko sofistikovaným spôsobom a mali v nich byť spôsobené škody, ktoré mnohonásobne prevyšujú hranicu veľkej škody," vyhlásil predseda senátu Mozner.
Sudkyňu Šiškovú začal Kočner riešiť po Jankovskej aj s Bödörom. "Mám zloženie senátu Najvyššieho súdu. Je tam jeden šéfov človek," napísal oligarchovi 26. júna popoludní, pár dní pred zasadnutím Najvyššieho súdu. Pomenovaním šéf označovali vo vzájomnej komunikácii viete koho? Roberta Fica, ku ktorému nemal nitriansky oligarcha ďaleko.
Keď sa Bödör pýtal na meno, Kočner pohotovo reagoval: "Šišková, bývalá vyšetrovateľka." Vzápätí poslal aj inštrukcie, v ktorých už figuruje aj Jankovská. "Monika je s ňou okej, aj by jej povedala, že ´vedenie´ to dalo Monike na starosť, len aby šéf (Fico) vedel, že to Monika má na starosti. Keby sa Šišková dotazovala a zajtra má mať Monika so šéfom stretko, tak by jej mohol povedať, že nech dozrie na Šiškovú. Ak sa nebude dať Monike povedať aj moje meno, tak nech povie, ak sa, tak nech povie, ak nebude s tým komfortný, tak stačí, nech povie ,dozrie´." O deväť minút prišla Bödörova odpoveď: "Zariadené, povie Monike, že to má zariadiť. Teraz som to..."
Čiže žili sme v štáte, kde mafián, trestne stíhaný, ktorý mal byť vzatý do väzby, si dohadoval s oligarchom blízkym vládnej strane SMER a štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti za stranu SMER, aby senát Najvyššieho súdu rozhodol v tej kauze v jeho prospech a podľa tej komunikácie ten oligarcha to povedal šéfovi, čiže Ficovi, a šéf povedal štátnej tajomníčke a štátna tajomníčka podľa tých pokynov jednala. No nakoniec, nakoniec to nevyšlo, ale žili sme v krajine, kde bolo normálne, že mafiáni prostredníctvom politikov, oligarchov, sudcov, prokurátorov a policajtov si zariaďovali beztrestnosť. Preto nemôžeme sa tváriť, že nič sa nedeje a súdnictvo potrebuje len nejaké kozmetické reformy. Nie.
Súdnictvo potrebuje úplne zásadné systémové a okamžité reformy a nie, nie je to žiadny zásah do deľby moci, do nezávislosti súdnej moci. Je to, naopak, snaha očistiť súdnictvo a dať súdnictvo do poriadku, do takého stavu, v akom má fungovať v normálnej, slušnej krajine. Aj to je dôvod podporiť programové vyhlásenie vlády.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Kollár, súhlasím v podstate so všetkým, čo si hovoril. Súhlasím s tým, že treba klásť dôraz na samosprávu, verejnú správu aj z hľadiska, aj z hľadiska tých krokov, ktoré sa robia takpovediac operatívne, že treba brať do úvahy aj to, aké to má dopady na jednotlivé samosprávy a komunikovať s nimi. Ale nemyslím si, že treba komunikovať iba s predstaviteľmi, s predstaviteľmi samospráv, ale aj, ale aj s predstaviteľmi občianskej verejnosti, keďže niektoré z tých zmien, ktoré sa robili v uplynulom volebnom období, boli, evidentne boli odkomunikované trebárs so ZMOS-om, ale neboli odkomunikované s inými zložkami samosprávnej verejnosti, či už úniou miest alebo ZOMOS-om alebo hlavnými kontrolórmi a podobne. Čiže áno, treba hovoriť so všetkými, ktorých sa to týka, a treba riešiť aj otázku reformy verejnej správy. Tu nemá vláda nejaké veľké, ambiciózne plány, ale vidím tam tiež také pootvorené dvere, aby sme začali hovoriť aj systémovejšie o samospráve a o verejnej správe vôbec a o tom, že či si to nevyžaduje aj nejaké zásadnejšie kroky než, než len drobné kozmetické česanie.
A súhlasím aj s tvojou poznámkou, ktorá sa týka tých, tých vládnych novín. Schváľme programové vyhlásenie a potom sa poďme o tom porozprávať, či je to dobrý nápad. Ja za tým nevidím v žiadnom prípade nejaký zlý úmysel. Vidím za tým snahu zvýšiť informovanosť obyvateľov, len si nemyslím, že tento spôsob zvyšovania informovanosti obyvateľov je dobrý, ako sme viackrát mali možnosť vidieť aj povedzme na samosprávnej úrovni.

Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a poslanec Národnej rady Vážny, nebol prečítaný ten pozmeňovák, ale tak povedzme. Neviem, ako je to z hľadiska rokovacieho poriadku takto narýchlo.
Hovorili ste o merateľných sľuboch a spomínali ste sľub dvojnásobných platov. No nemusíte ísť až tak ďaleko do histórie. Však môžte si spomenúť na sľub, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude dostavaná do konca roka 2010. Bolo to za prvej Ficovej vlády. Nie síce v programovom vyhlásení, ale bol to tiež jasný, merateľný sľub.
Vy ste ako minister dopravy urobili všetko, čo sa dalo. Dokonca ste parlamentu navrhli a parlamentom presadili protiústavný zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzích, ešte nevyvlastnených pozemkoch. No a nesplnili ste ho. Tak tak je to s tými merateľnými sľubmi.
No ale to, čo ma fascinuje na vašom pozmeňujúcom alebo teda doplňujúcom návrhu, je, že vy žiadate vládu, ja ho prečítam, "doplniť a predložiť na rokovanie Národnej rady do 30. septembra 2020 programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 s časovým a vecným harmonogramom konkrétnych cieľov, ktoré budú v uvedenom volebnom období zrealizované vrátane ich finančného zabezpečenia".
Vy ste boli ministrom prvej Ficovej vlády, podpredsedom druhej Ficovej vlády, koaličným poslancom za tretej Ficovej vlády, koaličným poslancom za Pellegriniho vlády, boli ste štyrikrát pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády v situácii, že ste mali za sebou parlamentnú väčšinu, a nikdy, nikdy ste žiadny časový a vecný harmonogram a vyčíslenie finančného zabezpečenia nepredkladali. Tak prečo to navrhujete teraz, keď ste v opozícii?

Pán poslanec Mizík, trochu ma zarazilo, vy ste povedali, že ZOMRI je najväčšia žumpa na internete? Dobre som počul, že ste povedali, že ZOMRI je najväčšia žumpa na internete? No, pýtam sa to preto, lebo vy máte súdne potvrdené, že neviete používať počítač (smiech v sále), mobil máte tiež taký tlačítkový, tak som si najprv myslel, či ste to na mobile sa nejako dostali k ZOMRI, ale pozerám, že na tom tlačítkovom mobile asi nemáte, nemáte internet. Tak len by ma technicky zaujímalo, že ako človek, ktorý nevie používať počítač a má tlačítkový mobil (reakcie z pléna), však ja, ja reagujem na poznámku pána poslanca Mizíka, k veci hovorím, že ako človek, ktorý nevie používať počítač a má tlačítkový mobil, dospeje k záveru, že ZOMRI je najväčšia žumpa na internete. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja na rozdiel od predrečníka si myslím to isté, čo Peter Osuský. Toto je úplne vhodná platforma na to, aby sme hovorili o tom, aká má byť slovenská zahraničná politika, aká má byť slovenská zahraničná politika v nasledujúcich štyroch rokoch a ako sa má líšiť od tej politiky, ktorú Slovensko robilo až doteraz, a teda v otázke rešpektu k ľudským právam, ochrany, ochrany právneho štátu, rešpektu k demokratickým krajinám práve vo vzťahu k Čínskej republike, a teraz myslím, myslím Čínsku republiku Taiwan, má Slovensko vážne deficity.
Preto je iba dobré, ak aj na pôde parlamentu zaznie upozornenie na to, že existuje aj demokratická Čína a táto demokratická Čína je takmer celým svetovým spoločenstvom, žiaľ, ignorovaná napriek tomu, že je tam demokratický politický systém, právny štát, dodržiavajú sa ľudské práva a pre takmer celé svetové spoločenstvo je partnerom totalitný štát, ktorý neumožňuje svojim občanom prejavovať svoje občianske práva, ktorých zatvára do koncentračných táborov, ktorých prenasleduje, odporcov, odporcov režimu zatvára, vyznavačov Falun Gongu. Sú tam vážne podozrenia aj s dôkazmi, že títo ľudia sú vraždení a sú im odoberané orgány. Áno, treba o tom hovoriť aj na pôde slovenského parlamentu a ja za toto Petrovi Osuskému veľmi pekne ďakujem.

Pán podpredseda Šeliga, v jednej veci ťa musím poopraviť, pánu poslancovi Mazurekovi určite nehrozilo žiadne emočné, nervové alebo akékoľvek nezvládnutie alebo zrútenie a nebolo mu treba volať záchranku. Toto je bežný spôsob, ako sa pán poslanec Mazurek vyjadruje, akým spôsobom vystupuje, budeš si musieť na to zvyknúť.
Myslím, že problém emočne to zvládnuť a nezrútiť sa majú skôr jeho poslucháči ako on sám, ale na to prídeš, prídeš postupne časom, predpokladám, pokiaľ zasa nebude odsúdený za nejaký trestný čin a nezanikne mu mandát.
V tom ostatnom s tebou, samozrejme, samozrejme, súhlasím, najmä pokiaľ ide o to hulvátstvo k ženám. Pán Mazurek sa rád dožaduje toho, aby nebolo o ňom tvrdené, že hádzal kamene na tú arabskú rodinu. Samozrejme, on nehádzal, on sa k nej iba vulgárne správal, a teda teraz, teraz sa už za to ospravedlňuje, čo je teda fajn, a nespráva sa vulgárne ženám s deťmi pred stanicou, správa sa vulgárne k ženám v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky. Neviem, či je to, či je to nejaký pokrok, ale, ale teda je to podobná črta rozhodne.
A posledná vec pre pána, pre pána podpredsedu Pellegriniho. Pán podpredseda Šeliga hovoril o tom, ako sa poslanci v tejto sále správajú ku ženám, hovoril o tom, ako to, ako to robí pán poslanec Mazurek, a pán poslanec Kollár vo svojej faktickej poznámke reagoval na to, čo hovoril pán podpredseda Šeliga. A iba uviedol ďalší príklad, ako sa nevhodne niektorí z poslancov správajú tu dnes pred chvíľou k ženám. (Potlesk.)

Pán poslanec Gyimesi, mňa teší, že, že sa zhodneme v pohľade na tú časť programového vyhlásenia, ktoré sa týka národnostných menšín. Tiež mám problém s tým, že v Slovenskej republike sú národnostné menšiny vnímané ako bezpečnostné riziko, a verím, že táto vláda zmení prístup k nahliadaniu na svojich vlastných občanov, ktorí patria k národnostným menšinám.
By som dal do, dal do pozornosti, že, že v podstate aj v Ústave Slovenskej republiky je ustanovenie, ktoré tak podozrieva národnostné menšiny z toho, že mohli by byť bezpečnostným rizikom, pretože v čl. 34, kde sú, kde sú zakotvené práva národnostných menšín alebo príslušníkov národnostných menšín, odsek 3 hovorí, že "výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva". Čiže práva príslušníkov národnostných menšín sa stávajú do akéhosi protikladu alebo, alebo je tam podozrenie, žeby mohlo, mohlo to ohrozovať práva iných občanov Slovenskej republiky alebo dokonca zvrchovanosť, zvrchovanosť štátu.
A z tohto hľadiska si myslím, že možno je škoda, že sa takáto, takáto podobná formulácia dostala aj do programového vyhlásenia, ktoré hovorí, že budú zachované, zachované práva a bude naďalej poskytovať ústavnú ochranu príslušníkov menšín pri súčasnom rešpektovaní štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Ale to snáď nie je problém, my máme rešpektovať a chrániť práva príslušníkov národnostnej menšiny a nenaznačovať, žeby to mohlo mať nejaké dopady na územnú celistvosť alebo štátnu zvrchovanosť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Pollák, no budeš to mať zložité, to si už asi uvedomuješ. Nie je to jednoduché, nie je to jednoduchá téma. Treba v nej ísť, treba v nej pokračovať. Doteraz sa o tom veľa hovorilo, však mnohé sa aj urobilo, netreba, netreba spochybňovať všetko, čo sa v minulosti, v minulosti urobilo. Ale pokiaľ si nebudeme vedomí toho, že je to dôležitá vec, že je to podstatná vec, že jej musíme venovať špecifickú pozornosť a budeme sa len tváriť, že to vlastne ani netreba riešiť, to sa vyrieši samo, keď budeme, budeme pre každého rovnako, no, niektoré veci sa samé od seba, od seba nevyriešia jednoducho. A niektoré veci vyžadujú špecifické prístupy.
Tváriť sa, že marginalizované rómske komunity žijúce v osadách si nevyžadujú špecifické prístupy, je buď prejavom nejakej, nejakej slepoty alebo, alebo teda to, čo skôr by som očakával, je realizáciou nejakých rasistických predsudkov a potreby využiť ešte aj túto tému a aj vystúpenie, vystúpenie rómskeho poslanca na to, aby sme ukázali svojim voličom, akým spôsobom pristupujeme my k Rómom, že my s nimi spravíme poriadok.
No ale, nenechaj sa znechutiť. (Potlesk.)

Pán poslanec Kmec, no mal som taký kolísavý dojem, lebo miestami som s vami úplne, úplne súhlasil, keď ste hovorili o tom, že je dôležitý zahranično-politický konsenzus a je dôležité v ňom pokračovať. No dosť dlhú dobu bol na Slovensku v tých zásadných veciach v tom, že patríme do Európskej únie, patríme do Severoatlantickej aliancie, konsenzus úplne naprieč celým politickým spektrom. Až za minulej vlády, alebo teda v minulom volebnom období nám to tu začali trochu v parlamente narúšať fašisti a, ale aj vo vláde trošku Slovenská národná strana a teda jej, jej predseda Andrej Danko, váš koaličný partner. Nie som si celkom istý, že či ten konsenzus tam bol, alebo boli tam také jemné úlety. No ale dobre. Miestami ste teda zachádzali do nejakého rozoberania vnútrokoaličných vzťahov, na čo, samozrejme, máte pravdu, ale teda asi to, máte právo, ale nesúvisí to až tak bezprostredne s programovým vyhlásením vlády.
No ale zaujalo ma, že ste povedali, že ste nepočuli nikdy od Igora Matoviča žiadnu ucelenú zahranično-politickú predstavu. Spomenuli ste, spomenuli ste tu vyjadrenie smerom k USA, ktoré som aj ja zaregistroval, aj som ho kritizoval, no ale možno vám uniklo, ale teraz práve rokujeme o programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča. To, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, je to, s čím Igor Matovič ako premiér predstupuje pred parlament a deklaruje, že takýmto spôsobom sa jeho vláda, teda vláda Igora Matoviča bude v zahraničnej politike správať. A jasne deklaruje, že patríme do NATO, aj do Európskej únie.

Ďakujem kolegom za reakcie. S kolegami z poslaneckého klubu si to môžem povedať aj inokedy, takže zareagujem na tých ďalších.
Škoda, že pán poslanec Mizík odišiel na tú poradu, mohli by sme sa teda porozprávať o tom, ako výborné to bolo za Muammar al-Kaddáfího a Saddáma Husajna, no možno niekedy nabudúce.
Páni poslanci Pročko a Šefčík, ja to oceňujem, ja naozaj som veľmi rád, že vo vašom poslaneckom klube sú poslanci, ktorí patria k maďarskej národnosti, k rómskej národnosti, máte tam aj poslanca českej národnosti, tak by to malo byť úplne normálne a teda hovorím to aj ako hovorca predsedníčky maďarskej platformy SaS, takže teším sa na spoluprácu. A verím tomu, že táto vláda bude chrániť menšiny a bude sa k nim správať korektne. Napriek tomu si myslím, že je trošku problém, že nemáme v parlamente politickú stranu, ktorá reprezentuje maďarskú menšinu, pretože veľmi veľa hlasov maďarských voličov v týchto voľbách prepadlo.
No, pán poslanec Blaha, ja neviem teda, čo vy vnímate ako korupciu a ako rozumiete problémom korupcie. Ale korupcia nie je o tom, že sa zriadi nejaký nový úrad, keď sa zvýši transparentnosť, otvorenosť, kontrola, tak je to protikorupčné opatrenie, keď sa rozviažu ruky polícii a prokuratúre, je to protikorupčné opatrenie, keď sa zlepší fungovanie súdnictva, je to protikorupčné opatrenie. No a keď ste už načali tie testy a Kajetána Kičuru, ako nakupoval, tak tam problém nebol to, že či to bolo o euro drahšie alebo to bude o euro lacnejšie. Tam problém bol, že s tým zrejme bola spojená korupcia, že to dostali firmy, ktoré boli dopredu vybraté, pochybné firmy. No a už kde je Kajetán Kičura, kamoš vášho predsedu Fica?