Videokanál poslanca

Pán poslanec Baránik, dobré vystúpenie. No tak v reakciách dostať, že si kapitalista aj boľševik, to sa málokomu podarí (smiech v sále) a zároveň. No, veľmi správne si poukázal na to, že keď niekto obhajuje trh, keď niekto obhajuje slobodu, keď niekto obhajuje kapitalizmus, nie je asociálny. To je, to je také, ako áno, ja viem, že ľavica to má rada, že ľavica bojuje za ľudí a pravica obhajuje záujmy tých zlých kapitalistov. Ale trhová ekonomika, kapitalizmus vedie k rastu životnej úrovne ľudí. Je v záujme ľudí, to nie je v záujme nejakých mimozemšťanov. Krajiny, v ktorých funguje trh, v ktorých je kapitalizmus, majú ľudia v týchto krajinách vyššiu životnú úroveň ako v krajinách, kde bol socializmus, na ktorý tu aj predkladatelia často, často odkazujú, že však za socializmu sme mali v nedeľu zavreté aj v sobotu sme mali od obeda zavreté a prežili sme to. Tak keď si porovnáme, aká je životná úroveň v krajinách, kde je kapitalizmus, a v krajinách, kde bol socializmus, myslím, že odpoveď je úplne jednoznačná.
A pokiaľ ide o tú koaličnú zmluvu, tak áno, niektorí jednoduchší jedinci asi majú problém pochopiť, že človek sa správa slobodne, ale má aj nejaké záväzky a tie záväzky rešpektuje a keď o akejkoľvek veci rozhodujeme, tak berieme veci, ktoré sú za, kde berieme veci, ktoré sú, ktoré sú proti. To, že koaliční poslanci rešpektujú koaličnú zmluvu, je ich slobodné rozhodnutie. K niečomu sme sa zaviazali a svoje záväzky dodržiavame. Čo je na tom nepochopiteľné?

Ďakujem za reakcie aj za to, že mi nebolo poďakované, pán predkladateľ. No, argumentovať tým, že súhlasí Konfederácia odborových zväzov alebo Konferencia biskupov Slovenska, no opäť to len, opäť to len potvrdzuje to ideologické pozadie. No tak jasné, že Konferencia biskupov Slovenska v tomto prípade súhlasí, ale teda potom sa netvárme, že to nemá aj tento náboženský rozmer. Však okej, ale tak aspoň to, aspoň to priznajte.
Pán poslanec Kočiš, no väčšina klubu tu sedela, keď som hovoril o tom, že ste tu neboli, tak ja som napríklad sa zapojil do rozpravy k zákonu o zmene voľby generálneho prokurátora, kde zapojil sa aj teda pán poslanec Kotleba nejakou faktickou a ja som potom v rozprave chcel reagovať naňho, na to, čo povedal, aj som na to reagoval, nuž ale pán poslanec Kotleba tu už nebol, lebo teda povedal si svoje a potom ste išli niekam, niekam preč.
Ďalej ste povedali, že dúfate, že demokratická väčšina, ktorá zdieľa tie hodnoty, ktoré zdieľate aj vy, ten návrh presadí. No ja pevne dúfam, že žiadna taká väčšina, ktorá by zdieľala vaše hodnoty, v tomto parlamente nie je a nikdy nebude. Nepovedal som, že Slovensko sa stane neslobodnou krajinou. Povedal som, že sa stane menej slobodnou krajinou.
A, pán poslanec Kotleba, skrátiť pracovný týždeň, no výborný nápad, to rozhýbe ekonomiku a to je presne to, čo teraz v tej kríze potrebujeme! No a tá otázka, že či, či chceme, aby opozícia začala ignorovať zasadnutia parlamentu, tak ja si myslím, že demokratická opozícia patrí k parlamentu a že je dobré, že tu je, ale keby vaša strana začala ignorovať zasadnutie parlamentu, určite by som to prežil.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, začnem reakciou teda na ten nápad pána poslanca Kotlebu, aby sme rokovali aj v nedeľu. Ja som tu bol v piatok až do konca rokovania a nejako som tu nevidel veľa vašich poslancov, tak možno by stačilo (potlesk), keby ste chodili do práce vtedy, keď máte, a nevymýšľali tu niečo o tom, že máme rokovať v nedeľu.
A druhú vec, ktorú by som na úvod chcel povedať, že ak by ste náhodou mali to nutkanie, tak mi nemusíte ďakovať, budem sa snažiť vystúpiť tak, aby ste nemali žiadny dôvod, ale teda pre istotu.
Otvorene hovorím, že som proti zákazu nedeľného predaja. Rešpektujem, že aj v rámci demokratickej časti politického spektra sa niektorí ľudia domnievajú, že je to dobrý nápad, že by sa mal zakázať alebo obmedziť nedeľný predaj; máme právo na rôzne názory, ale ja tento názor nezdieľam. Myslím si, že kolega Radovan Kazda vo svojom vystúpení, povedal som to už vo faktickej, trafil klinček po hlavičke. Tým, že spomenul nedeľu, a tým, že sa spýtal, že v čom je nedeľa iná ako iné dni, tak vyvolal asi najviac reakcií vo forme faktických pripomienok zo strany, zo strany predkladateľov, ktoré odhalili, čo je za týmto návrhom. Ktoré odhalili, že za týmto návrhom je vaše ideologické a náboženské presvedčenie, na ktoré, samozrejme, máte právo, nikto vám nemá právo zasahovať do toho, v čo veríte, ale toto je klasický prípad, keď chcete svoju predstavu nanútiť niekomu druhému. Nanútiť ľuďom, ktorí ju nezdieľajú, lebo nie sú veriaci alebo sú veriaci iného vierovyznania a nesvätia nedeľu, ale sobotu alebo piatok, alebo si nemyslia, že je toto zásadná prekážka toho, aby boli, aby boli veriaci.
Pán poslanec Kočiš tu povedal, že nikomu nič neprikazujeme; no, neprikazujete, ale iba zakazujete; a zároveň z tých reakcií bolo, bolo zrejmé, že máte také sebavedomé presvedčenie, že viete, čo by tí ľudia mali robiť v nedeľu, ako by mali tráviť nedeľu.
Je to návrh zákona, ktorý obmedzuje mieru slobody ekonomiky a spoločnosti. Ak by takýto návrh zákona bol schválený, Slovensko bude menej slobodnou krajinou. Ja nevravím, že nastane tu totalita, až by sa raz presadil zákaz nedeľného predaja. Rešpektujem, že existujú, existujú aj vyspelé demokratické krajiny, kde je v nedeľu predaj obmedzený alebo dokonca takmer zakázaný, ale nesporne by to bol negatívny zásah do slobody, ktorú tu dnes máme. A bol by to zásah, ktorý poškodí nielen individuálne práva ľudí rozhodnúť sa, ako budú tráviť svoj čas, ale poškodí aj ekonomiku, pretože vládne regulácie, vládne zásahy – a najmä takéto neodôvodnené – v konečnom dôsledku skôr či neskôr ekonomiku poškodia.
Už tu viackrát zaznelo, že prečo sa taký fetiš spravil práve z nedeľnej práce v maloobchode. Prečo nie v iných sektoroch. A teraz nehovorím o tom, že musí fungovať, musia fungovať hasiči, policajti, záchranka, ale určite by sme prežili bez reštaurácií, kín, divadiel, cukrární. Prečo, prečo zakazujeme alebo chcete zakázať práve predaj a prečo riešite, ak teda argumentom je, že rodičia majú tráviť čas so svojimi deťmi, vychádzajúc z predpokladu, že všetky predavačky a všetci predavači sú práve vo veku, keď majú maloleté deti, prečo nás potom nemrzí, že obchody sú otvorené nielen do štvrtej, piatej, ale do ôsmej, niektoré do desiatej, niektoré sú otvorené v noci, že pracovníci v reštauráciách, kuchárky, kuchári, čašníčky, čašníci pracujú takisto do neskorého večera a nevidia svoje deti takým spôsobom a tak často a niekedy, niekedy keď prídu domov, tak už tie deti, deti spia, ako ostatní? Prečo sa hovorí o nedeli, prečo sa nehovorí, nehovorí aj o sobote? Však predsa ľudia, ktorí robia od piatku do, do; od pondelka do piatku, majú dvojdňový víkend. Tak ak si myslíme, že to je norma, ktorú by mali mať všetci, tak prečo sa rieši iba nedeľa? Prečo? Lebo opäť, sú za tým nejaké ideologické dôvody.
Padli tu, padli tu argumenty, keď niektorí z kritikov hovoria o tom, že zníži to príjmy. Zníži to príjmy ľudí pracujúcich v obchode, bude to mať negatívny dopad na zamestnanosť, tak myslím, že pán predkladateľ práve argumentoval tým, že ale veď sa vyrátalo, že ten pokles tržieb bude o 1,4; 1,9 percenta, ak to tak bude. Dobre, je to odhad, ale môže to tak byť. No dobre, ale to je argument, ktorý môže vyhovovať obchodníkom, že tie nákupy sa presunú do, do kratšieho času, zo siedmich dní do šiestich dní, ale keď budem mať obchod, ktorý dnes je otvorený sedem dní, bude otvorený iba šesť dní, tak nebude potrebovať predsa toľko zamestnancov.
Samozrejme, že ak je to malý obchodík, ktorý má, ktorý má jedného-dvoch zamestnancov, troch, tak, tak neprepustia jedného, jedného z troch. Ale keď sú to, keď sú to veľké predajne, tak jednoducho klesne dopyt, klesne dopyt po, po práci v maloobchode a ja nemyslím si, že to bude že jedna sedmina, lebo časť toho sa presunie, presunie do iných dní, že bude potrebná nejaká práca, ktorá bude vykonávaná aj počas iných dní, ale ten pokles určite nastane. Jednoducho, keď nemusím mať otvorené sedem dní, ja ako obchodník dostanem, dostanem v podstate rovnaký príjem, lebo predám skoro to isté, ale nebudem potrebovať zamestnancov sedem dní, budem ich potrebovať iba šesť dní. Tak kto na to doplatí? Doplatia na to zamestnanci, buď tým, že niektorých prepustím, alebo iným znížim úväzok a znížim tak ich príjmy.
Veľmi dobrý argument je, že však aj niektorí obchodníci sú za to, aby boli obchody v nedeľu zavreté a dôvod prečo, prečo ich nezatvoria sami od seba, je ten, že však nemôžeme, lebo konkurencia by ich mala otvorené a my by sme na to doplatili. Ale to opäť nie je argument, ktorý by vyhovoval predavačkám, na ktoré sa vy odvolávate. To je argument, ktorý vyhovuje obchodníkom. Časť obchodníkov má pocit, že lepšie by bolo, keby všetci mali zavreté v nedeľu, tak oni nezatvoria v nedeľu, ale oni prostredníctvom takejto aktivity návrhu zákona chcú zakázať mať otvorené všetky. Čiže áno, z pohľadu tých obchodníkov, ktorí si spočítajú, že sa im nedeľný predaj neoplatí, je to logická, logická aktivita, ale neplatí potom argument predavačkou, ktorá chce tráviť nedeľu, nedeľu s rodinou. Je to potom aktivita v prospech, v prospech časti obchodníkov, ktorí by chceli v nedeľu zavrieť a chcú to prikázať aj svojej konkurencii.
Ja nespochybňujem, že existuje skupina ľudí a že existuje aj skupina predavačiek, ktoré ak by takýto zákon bol schválený, zrejme by im to vyhovovalo, lebo napríklad uprednostnia, uprednostnia možnosť byť s rodinou pred možnosťou privyrobenia si. Ale existuje ďalšia skupina, ktorú takýmto opatrením by sme poškodili. Ľudia, ktorí si, ktorí si privyrábajú a ktorí obracajú každé euro, ľudia, ktorí pracujú na čiastočné úväzky a ktorým práve možno práca v nedeľu vyhovuje, študenti trebárs, spotrebitelia. Však spotrebitelia sú tiež, tiež dôležitá skupina, lebo niektorí ľudia majú problém ísť cez, cez pracovný týždeň, cez pracovný týždeň nakupovať. A nemyslím bežné nákupy typu potravín, ale, ale nejaké väčšie nákupy odkladajú na víkend, lebo víkend im viac vyhovuje. Týchto všetkých tým návrhom alebo tým zákonom, ak by ten návrh bol schválený, by sme poškodili.
Veľa sa tu, veľa sa tu argumentuje prieskumami verejnej mienky, ale najlepší prieskum je naozaj prieskum, prieskum nohami. Prečo ľudia do tých obchodov chodia? Núti ich niekto, aby v nedeľu chodili do nákupných centier, aby v nedeľu chodili, chodili nakupovať? Však ak je 80 % ľudí za zákaz nedeľného predaja, prečo sa tak nesprávajú? To tam tých 15 či koľko percent je proti zákazu, dokáže naplniť nákupné centrá a obchody za celý čas?
Ďalší aspekt je ten čas. Ja nevravím, že keby sme boli na vrchole prosperity, nemali sme tu koronu, ale dobré časy, ako tu boli povedzme pred rokom, že by som to považoval za dobrý nápad. Nie, nemyslím si, že, že je to dobrý nápad zakazovať predaj v nedeľu, ale myslím si, že aj tí ľudia, ktorí sú presvedčení, že by v nedeľu malo byť zakázané predávať v obchodoch, by mali zvážiť, či je teraz tá vhodná doba, či teraz, keď sa na nás valí kríza, ešte nevieme akých rozmerov, nevieme, či sa dožijeme druhej alebo tretej vlny pandémie, nevieme, aké to bude mať následky na, na vývoj ekonomiky, aké to bude mať následky na, na príjmy občanov, ako sa zvýši nezamestnanosť, tak práve teraz prichádzať s takýmto experimentom by snáď mohlo presvedčiť aj tých ľudí, ktorí sú úprimne presvedčení o tom, že zakázať predaj v nedeľu je dobrý nápad. A nemyslím si, že by riešením bola nejaká zmena účinnosti, účinnosti zákona, riešením je neriešiť teraz vôbec tento nápad, ak nechceme hazardovať s ekonomikou a so sociálnou situáciou.
Posledná vec, koaličná zmluva je v tomto prípade pomerne jasná. Koaliční poslanci nemôžu svoje zámery presadzovať v spolupráci s opozíciou a koaliční poslanci by mali hľadať zhodu na tom, akým spôsobom presadzovať, presadzovať svoje návrhy. Čiže predtým, ako predložia nejaký poslanecký návrh, by mala nastať zhoda v koalícii. Chcem povedať veľmi jasne, že v tejto veci zhoda v koalícii nie je.
Ďakujem.

Pán poslanec Kazda, veľmi dobrý príspevok. Môžem povedať, že si trafil klinček po hlavičke. Tie reakcie, na ktoré nemôžem reagovať, to dokazujú, ale ty si vo svojom príspevku v podstate odhalil, aký je skutočný úmysel predkladateľov toho zákona. Ten úmysel nie je vyjsť v ústrety predavačkám, aby, aby v nedeľu mohli tráviť so svojimi rodinami. Ten skutočný úmysel je ich predstava, že oni vedia, ako sa ľudia majú správať, že oni vedia, čo majú ľudia robiť v nedeľu, a myslia si, že to prostredníctvom zákona môžu nanútiť ostatným. O ničom inom to nie je.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Kuffa, no, tak neviem, či som nebol celkom zrozumiteľný. Ja som nepovedal, že nie som komfortný a spokojný s tým, čo predkladám, ja, naopak, som spokojný s obsahom, pretože som sa na jeho tvorbe podieľal, diskutovali sme o tom a som presvedčený, že je to dobrý návrh, ktorý zlepší spôsob výberu nového generálneho prokurátora.
To, o čom som hovoril, je, že, áno, lepšie by bolo, keby takýto návrh šiel cestou vládneho návrhu, tu sa možno s kolegom Vetrákom nezhodnem. Keby sme, keby pánovi Čižnárovi končilo funkčné obdobie v decembri, tak som presvedčený, že by sme išli cestou vládneho návrhu. Ale tuto tie dôvody sú vážne a dokonca bola aj úvaha, že či to nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A z tohto hľadiska, keď si predstavím, že skrátené legislatívne konanie verzus poslanecký návrh zákona, tak ten poslanecký návrh zákona dáva ďaleko väčší priestor aj na verejnú diskusiu, aj na pripomienkovanie toho návrhu, aj na vyjadrenie sa všetkých zainteresovaných.
A teda, pán poslanec Kuffa, no mrzí ma to, lebo ja som ocenil, že dnes v tejto rozprave sme sa snažili byť vecnejší, a teda hovoriť o obsahu a nie, nie o menách, a vy ste zareagovali tým, že ste zase, zase to meno spomenuli. Však je to vaše, vaše právo, samozrejme, ale hovorím, že bude lepšie, keď sa najprv budeme baviť o tom, ako nastaviť ten systém, lebo o tom je náš návrh zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je prvý návrh zákona, ktorý v tomto volebnom období prerokúvame, a týka sa postavenia prokuratúry. Určite to nie je posledný návrh zákona. Týmto sa nevyčerpávajú zmeny, ktoré máme ambíciu urobiť v justícii ani v rámci prokuratúry.
Súhlasím aj s tými kritikmi, ktorí na, ktorí upozorňujú na to, že táto téma by si zaslúžila rozsiahlejšiu diskusiu, len, žiaľ, sme v postavení, keď nie je možné z objektívnych dôvodov, nie je možné postupovať inou cestou, pretože funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora vyprší už v júli. A ja by som bol radšej, keby to bol vládny návrh zákona, ktorého predloženiu by predchádzala široká odborná diskusia. Na základe výsledku tej odbornej diskusie by ministerstvo spravodlivosti pripravilo nejaký návrh zákona, ktorý by išiel do medzirezortného pripomienkového konania. Potom by to išlo, išlo v, do parlamentu, kde by bol štandardne prerokovaný v troch čítaniach.
Lenže to by sme predlžovali funkčné obdobie súčasnému generálnemu prokurátorovi nie o dva mesiace, čo sa aj tak zrejme stane, aj keď sme išli cestou poslaneckého návrhu, ale možno o pol roka. Považujem predkladanie poslaneckých návrhov za, za legitímne. Sú, samozrejme, veci, ktoré je potrebné dôkladnejšie prediskutovať. My si to ako predkladatelia uvedomujeme a vytvoríme na to priestor v rámci, v rámci verejnej diskusie.
Som rád, že dnes ten tón debaty bol vecnejší a že sa, že sa sústreďujeme na systémové zmeny a nebavíme sa o menách, lebo tuto najmä zo strany opozície lietajú nejaké zaručené informácie o tom, na čom sa koalícia dohodla. Najprv sa hovorilo o Danielovi Lipšicovi, teraz pán poslanec Tomáš, ktorý tu už nie je, vyrukoval s tým, že vraj je koalícia dohodnutá alebo tým favoritom je pán sudca Kliment. Je teda zaujímavé, že opoziční poslanci sú oveľa lepšie informovaní ako my v rámci koalície, na čom sa koalícia dohodla, lebo žiadne také dohody nie sú. A budem teda rád aj na tej verejnej diskusii, aj v tom období, ktoré nás čaká do ďalšieho pléna, aj v druhom čítaní v pléne sa budeme baviť vecne o tých zmenách, ktoré náš návrh prináša, a nebudeme, nebudeme hovoriť o menách, lebo na diskusii o menách príde čas následne.
Takže ďakujem.

Pán poslanec Šeliga, chcem sa tiež vyjadriť k tej tajnej voľbe a verejnej voľbe.
Myslím, že ani opakovanie tých argumentov zrejme nepresvedčí kolegov z opozície, ale naozaj to podstatné, to, čo si hovoril, no že treba rozlišovať, či, či tú voľbu uskutočňujú voliči a volia si svojich zástupcov, alebo tú voľbu uskutočňujú zodpo..., teda zvolení zástupcovia, ktorí sa majú zodpovedať. To neznamená, že je imperatívny mandát, ale, ale znamená to, že voliči majú právo vedieť, ako sa správajú ich volení zástupcovia. Z hľadiska verejnej kontroly je napríklad voľba, mnohé personálne voľby, napr. voľba kandidátov na ústavných sudcov alebo voľba generálneho prokurátora dôležitejšia ako 90 % zákonov, o ktorých tu hlasujeme, a o zákonoch hlasujeme verejne, čiže naši voliči vedia, ako hlasujeme o zákonoch, ale nevedia, ako hlasujeme o personálnych veciach. A v čom je tom podstatný rozdiel? Veď v tom tam nie je žiadny podstatný rozdiel a niektoré, nie všetky, niektoré z tých personálnych volieb sú dôležitejšie ako mnohé z tých hlasovaní o zákonoch.
A pokiaľ sa tu argumentuje tým, že jedine tajná voľba je naozaj slobodná, tak potom tomu nerozumiem, lebo to by znamenalo, že keď sa hlasuje o návrhoch zákonov, tak sú poslanci neslobodní, lebo hlasujú verejne. Však poslanci musia hlasovať slobodne aj tajne, keď sa hlasuje, aj verejne, lebo má byť slobodný výkon mandátu iba vo vzťahu k personálnym voľbám a nemá byť slobodný výkon mandátu pri hlasovaní o návrhoch zákonov? Však to je, to je, úplne absurdná argumentácia.
Čiže slobodný výkon mandátu a zároveň verejná kontrola, verejné hlasovanie o návrhoch zákonov a verejné, verejná voľba aj v personálnych veciach.

Pán poslanec Susko, hovorili ste o tom, že sú rôzne modely, napríklad v Českej republike šéf štátneho zastupiteľstva menový vládou na návrh ministerstva spra..., ministra spravodlivosti, čiže tam je zastupiteľstvo v podstate súčasťou výkonnej moci, teda sú možné rôzne modely a tie modely sú rôzne funkčné. Ale skúsme si položiť, keď sa s niekým porovnávame, otázku, fungujú orgány činné v trestnom konaní v Českej republike horšie alebo lepšie? Tá toľko deklarovaná a ospevovaná nezávislosť prokuratúry aké reálne výsledky prináša? Lebo je to v mnohom podobné ako nezávislosť súdnictva pod vedením Štefana Harabina. Tiež sme si vytvorili Súdnu radu a potom sme tu mali harabinizované súdnictvo.
A druhá vec. Hovorili ste o tom prílepku. Som rád, že ste si všimli, že opravujeme chybu, ktorá sa stala v novele zákona o rokovacom poriadku ešte v roku 2011, a doteraz ju nikto nenapravil. A myslím, že ale toto nie je prílepok. My opravujeme vec, ktorá súvisí so spôsobom voľby verejných funkcionárov v Národnej rade. Keby sme toto považovali za prílepok, tak potom vlastne jediný spôsob, ako opraviť tú chybu, je, že dá niekto návrh zákona, ktorým sa toto jedno ustanovenie, ktoré tam omylom ostalo, zmení. A teda miesto jednej novely zákona o rokovacom poriadku budeme mať dve novely zákona o rokovacom poriadku. Toto sa úplne bežne robí. Dokonca v druhom čítaní sa zvyknú opravovať chyby alebo, alebo vláda predkladá návrhy, kde rieši 4 témy alebo 18 tém, a k tomu, k tomu pripojí to, že sa opravia nejaké chyby, ktoré sú, ktoré ostali v zákonoch. Toto žiadny prílepok, nič problematické nie je.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Asi nestihnem na všetkých zareagovať.
Pán poslanec Baránik, no, či, či za pána Čižnára je na tom prokuratúra lepšie alebo horšie, alebo rovnako ako za pána Trnku, no prinajmenšom nie je známe, že by za pánom Čižnárom chodil Kočner do jeho pracovne na Generálnu prokuratúru, namontoval mu tam do pracovne skrytú kameru, správal sa k nemu ako k svojmu otrokovi, alebo že by pán Čižnár vydieral šéfa Penty nahrávkou, nahrávkou Gorily.
Je zase pravda, že podľa dostupných informácií bol pán Čižnár s pánom Trnkom za Robertom Ficom a púšťal mu nejaké úryvky, úryvky z Gorily. Čiže áno, dá sa na to pozreť aj touto optikou.
Pani poslankyňa Vaľová, je ako taký dobrý zvyk, že keď človek na niekoho reaguje, tak si vypočuje, čo hovorí, aj mne sa niekedy stane, že nepočujem celé vystúpenie, ale vy ste pri najmenšom v dvoch prípadoch hovorili, reagovali, reagovali, ako by ste vôbec nepočuli, čo som hovoril. Povedali ste napríklad, že prokurátor rozhoduje o veciach prokuratúry a že je problém, ak sa stane človek generálnym prokurátorom, ktorý pozná tú prokuratúru len zvonku. No ja som vo vystúpení hovoril práve o tom, že dnes sa môže stať generálnym prokurátorom človek, ktorý bol päť rokov advokát, päť rokov sudca, riešil občianske, občianske právo, a potom sa stal na mesiac prokurátorom a už sa môže stať generálnym prokurátorom. Napríklad.
Pán poslanec Taraba, áno, je nešťastné, že bolo, bolo pustené do éteru to meno, bolo to v rámci na odpovede na otázku. Nie je to vyslovenie nedôvery, nedôvery súčasným prokurátorom, napokon ja nebudem hovoriť žiadne mená, ale keď sa špekulovalo o tom, o kom sa hovorí v koalícii, tak okrem toho jedného mena to všetko ostatné boli prokurátori.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať vo vystúpení k návrhu novely zákona o prokuratúre a chcem sa vyjadriť k niektorým parciálnym veciam, ktoré tu zazneli, konkrétne k podmienke bezúhonnosti, ako ju definujeme v našom návrhu zákona ako jednej z podmienok pre vymenovanie za generálneho prokurátora.
Opäť tuto kolegovia z opozície prichádzajú s konšpiračnými teóriami, že bezúhonnosť definujeme takýmto spôsobom z dôvodu, že to má vydláždiť cestu Danielovi Lipšicovi, ktorý je podmienečne odsúdený za nedbanlivosť a neúmyselný trestný čin, pričom my robíme jedine to, že bezúhonnosť, ako je dnes zadefinovaná ako podmienka pre vymenovanie za prokurátora, prenášame ju ako podmienku pre zvolenie za generálneho prokurátora. V súčasnom zákone o prokuratúre totiž nie je stanovená explicitná podmienka bezúhonnosti. Podmienka bezúhonnosti vyplýva z toho, že generálnym prokurátorom sa môže stať iba prokurátor a prokurátor musí byť bezúhonný. Ale prekážkou bezúhonnosti vo vzťahu k vymenovaniu za prokurátora je iba odsúdenie za úmyselný trestný čin, nie za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Môžem zacitovať zo zákona o prokurátoroch:
„Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.“

To je citát z dnešného zákona o prokurátoroch a zároveň je to súčasť nášho návrhu, keďže rozširujeme okruh kandidátov aj o neprokurátorov, tak táto podmienka bezúhonnosti sa prenáša ako jedna z podmienok pre vymenovanie za generálneho prokurátora.

Ja by som ešte dodal, že keď prokurátor v súčasnej dobe spácha nedbanlivostný trestný čin, tak to nie je dôvod pre zánik funkcie prokurátora, pre odvolanie z funkcie prokurátora, a, samozrejme, že vždy, keď spácha úmyselný trestný čin, tak je to dôvod a v prípade nedbanlivostných trestných činov iba trestný čin, ktorý súvisí s výkonom funkcie prokurátora.
Škoda, že tu nie je pán kandidát na predsedu výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva Kotleba. Chcel by som zareagovať na ďalší nezmysel, ktorý vyšiel z jeho úst, keď hovoril, že podľa toho, čo navrhujeme, ak niekto pred 20 rokmi sa pobil a spôsobil 8-dňovú práceneschopnosť, tak nebude môcť kandidovať na generálneho prokurátora, ale ten, kto povedzme pri autonehode spôsobil smrť bude, lebo v jednom prípade ide o úmyselný a v druhom prípade o neúmyselný trestný čin. Nie je to pravda.
Podľa toho, ako je definovaná bezúhonnosť v zákone o prokurátoroch a ako my navrhujeme ju zadefinovať aj vo vzťahu k vymenovaniu za generálneho prokurátora, pokiaľ ide o úmyselné trestné činy, tak to je prekážkou, ak tieto nie sú zahladené, v prípade, že sú zahladené, tak je to prekážkou, iba ak ide o obzvlášť závažný zločin, alebo trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, tam ani zahladenie nepomôže a je to trvalou prekážkou, takto je to definované aj v súčasnom zákone o prokurátoroch. Čiže keď niekto pred 20 rokmi sa pobil a spôsobil niekomu 8-dňovú práceneschopnosť, mohol sa dopustiť trestného činu ublíženia na zdraví, ale to nie je obzvlášť závažný zločin a tento trestný čin už bol zahladený. Čiže ten príklad, ktorý tu pán predseda fašistickej strany Kotleba spomenul, vôbec nesedí.
Stručne by som sa chcel dotknúť tej témy verejnej voľby alebo tajnej voľby, čo nie je priamo obsiahnuté v našom návrhu, pretože verejná voľba je zadefinovaná ako základná voľba v zákone o rokovacom poriadku. Celé minulé volebné obdobie, aj tie predchádzajúce volebné obdobia v podstate od voľby Dobroslava Trnku alebo takmer zvolenia Dobroslava Trnku opätovne za generálneho prokurátora tu vedieme túto diskusiu. Tajná voľba je výdobytkom novembra 1989 a demokratického systému vo vzťahu k voličom, ktorí si volia svojich zástupcov. My ako zvolení zástupcovia voličov máme povinnosť skladať účty zo svojej činnosti a voliči majú právo vedieť, ako my hlasujeme, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ako hlasujeme o personálnych veciach.
Ten argument, že je dôležité, aby zvolený funkcionár nevedel, ktorí poslanci ho volili, je úplne nezmyselný. Myslíte si, že Dobroslav Trnka v roku 2011 nevedel, ktorí poslanci ho volili? Však to je smiešne. Myslíte si, že Jaromír Čižnár nevedel, že bol zvolený vďaka SMER-u? Nežartujme. Pán poslanec Tomáš tu už tiež nie je, povedal, je, povedal, že je zaujímavé, že neprotestujete pri iných voľbách, že sa neozývame, nedožadujeme tajného..., verejného hlasovania pri iných voľbách, čo je, samozrejme, zase klasická tomášovská demagógia, pretože pri všetkých voľbách, ktoré som tu ja absolvoval za uplynulé štyri roky, sa hlasovalo o tom, či má byť voľba tajná, pokiaľ zákon predpokladá verejnú voľbu, poslanci SMER-u a jeho koaličných partnerov navrhovali z nej spraviť tajnú voľbu, a vždy sme my ako opozícia hlasovali proti tajnej voľbe, aj keď sme boli v opozícii, a budeme sa tak správať, aj keď sme v koalícii.
Veľmi stručne k tej možnosti odvolania, už, už to tu zaznelo. Ja nemám obavu, že by možnosť odvolania bola nejakým problémom z hľadiska politickej zneužiteľnosti, pretože sú tam zadefinované dôvody, a môžme sa baviť o tom, ako zadefinovať tie dôvody, ale nemôže to byť svojvôľa.
V prípade, že by svojvoľne navrhol parlament odvolať generálneho prokurátora, je tu ešte prezidentka alebo prezident niekedy v budúcnosti, ktorí, ktorí to musia posúdiť, či sú dané tie dôvody, a nemusia vyhovieť návrhu parlamentu. Rovnako tu je potom Ústavný súd, keby sa svojvoľne správala aj parlament, aj hlava štátu, tak je tu Ústavný súd, ktorý by posúdil sťažnosť, lebo ak schválime ten zákon, tak nebude možné zo dňa na deň zvoliť nového generálneho prokurátora, bude to nejaký proces. Budú musieť byť zverejnené, zverejnené tie životopisy, budú verejné vypočutia, čiže je tu poistka Ústavným súdom. No a keby sme boli v situácii, že sa svojvoľne a politicky zneužívajúco budú správať parlament, prezidentka alebo prezident a Ústavný súd, tak v takej situácii sa nemá zmysel baviť o nejakých poistkách, v takej situácii by si parlamentná väčšina aj tak spravila, čo chce.
Posledná vec, prečo poslanecký návrh zákona. V júli skončí pánovi Čižnárovi funkčné obdobie, v tom čase by už mal byť zvolený nový generálny prokurátor. Evidentne nebude, keby sme išli cestou vládneho návrhu zákona, normálneho medzirezortného pripomienkového konania, normálneho legislatívneho postupu na pôde parlamentu, tak výsledok by bol, že niekedy v novembri by sme možno volili nástupcu Jaromíra Čižnára.
Prišli sme s poslaneckým návrhom zákona, odmietli sme možnosť, čo i len uvažovať o tom, že by to malo byť skrátené legislatívne konanie, lebo na to nie sú dôvody, ale poslanecký návrh je úplne legitímny postup a v tomto prípade aj primeraný a odôvodnený tými okolnosťami. Ďakujem za pozornosť.