Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v pondelok 15. júna to bude štrnásť rokov, čo tragicky zahynul Ján Langoš, iniciátor vzniku a prvý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ján Langoš si uvedomoval dôležitosť inštitúcie alebo inštitucionálneho budovania pamäti národa v krajine, ako je Slovenská republika, ktorá v uplynulom storočí prešla obdobím dvoch totalít, dvoch období neslobody. Ján Langoš bol antifašista a Ján Langoš bol aj antikomunista. A je dôležité, aby aj v činnosti Ústavu pamäti národa bolo toto jeho dedičstvo, tento jeho odkaz trvale zapísané, pretože musíme budovať našu pamäť tak, aby sme si pripomínali zločiny oboch zločineckých režimov, aj toho fašistického z roku ´39 až ´45, aj toho komunistického, ktorý sme tu mali v rokoch ´48 až ´89. Musíme budovať pamäť, musíme upozorňovať na zločiny, musíme ukazovať jeho obete, ukazovať ľudí, ktorí sa mu, ktorí sa týmto režimom dokázali postaviť, ale súhlasím s predrečníčkou pani poslankyňou Andrejuvovou, aj tváre a mená páchateľov tých, ktorí boli za tie zločiny zodpovední.
Ja držím palce Ústavu pamäti národa, aby, aby v tejto svojej misii vytrval, aby čo najlepšie napĺňal odkaz Jána Langoša, a ten zámer, s ktorým inštitúcia ako Ústav pamäti národa bola vytvorená, napokon podobné inštitúcie existujú aj v iných postkomunistických krajinách.
Keďže preberáme, preberáme správu o činnosti za minulý rok, ja by som sa rád vyjadril, a teda možno aj, aj spýtal aj na niektoré veci, o ktorých sme hovorili s pánom predsedom už aj na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a myslím si, že by bolo dobré, keby, keby zazneli aj, aj v pléne.
Prvá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, že v predchádzajúcom volebnom období v roku 2017 bol zmenený, zmenený zákon o pamäti národa, ktorým sa zmenil, zmenila tá klasická štruktúra, ktorá tam bola od čias Jána Langoša, kedy na čele ústavu stál predseda správnej rady za kolektívne vedenie, alebo teda kolektívny, kolektívny štatutárny orgán, správa rada, ktorá si, ktorá si potom následne volí, volí svojho predsedu. Takže by som sa chcel spýtať aj teda na pôde pléna, pýtal som sa to aj na pôde, pôde výboru, že ako sa tá nová štruktúra osvedčila, pretože tá zmena zjavne v tom čase bola, bola účelová, bola vedená snahou zbaviť sa vtedajšieho predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka, nebola motivovaná nejakými snahami o systémové zlepšenie, zlepšenie fungovania ÚPN, aspoň tak som to, tak som to vtedy, vtedy vnímal. Preto sa chcem spýtať, že ako sa funguje v inštitúcii, ktorá má takto definovaný kolektívny, štatutárny, štatutárny orgán? V čom sú problémy, v čom sú naopak, naopak prednosti takéhoto nastavenia, nastavenia vzťahov a ako sa tie zmeny premietli povedzme do, do atmosféry vnútornej v Ústave pamäti národa?
Druhá vec, na ktorú som sa pýtal a na ktorú by som, by som sa chcel spýtať teda znovu, je organizačná zmena, ktorá sa síce deje práve teraz, myslím, že od 1. septembra má byť, má byť účinná, tak by som sa chcel spýtať jednak na tie dôvody a jednak aj na, aj na teda, či to bude znamenať nejaké personálne zmeny, lebo tým, že dochádza k zmene organizačnej štruktúry, tak musia, musia zamestnanci niektorí teda podpisovať nanovo zmluvy, alebo, alebo dostať sa do nových, do nových oddelení, alebo organizačných, organizačných štruktúr, že či to bude znamenať podľa toho, čo doteraz, doteraz viete, nejaké personálne, personálne zmeny vo vzťahu k zamestnancom úradu.
Tretia vec, na ktorú by som sa chcel, na ktorú by som sa chcel spýtať, Ústavu pamäti národa býva, býva občas vyčítané, že sa venuje aj iným veciam, ako priamo obdobiu neslobody a povedzme, keď sa spomína publikačná činnosť pracovníkov alebo zamestnancov ÚPN, tak je tam, sú tam, je tam práca pána Podolca o projektoch autonómie Slovenska v prvej Československej republike. Je tam, je tam práca pána Gareka "Jeseň 1938 na Slovensku a Orava", alebo, alebo práca pána Podolca "Dve etapy slovenskej autonómie". Samozrejme, že je úplne v poriadku ak, ak zamestnanci ústavu sa venujú aj iným obdobiam slovenskej histórie a, a majú nejaké, majú nejaké výstupy, len je teda otázka, že či to nejako súvisí s činnosťou Ústavu pamäti národa, či to má nejaký, nejaký priamy vzťah k obdobiam neslobody, ktorých skúmanie a dokumentovanie je, je náplňou činnosti ÚPN.
Ďalšia vec, to by som sa nechcel pýtať, ale, ale teda v podstate len reprodukovať výsledok našej, našej diskusie s pánom predsedom na pôde výboru pre ľudské práva, kde sme sa, myslím, zhodli na dôležitosti práve Oral histórie a dokumentácie svedectiev pamätníkov, lebo mnohé z tých vecí, ktoré robí ÚPN, bude možné robiť aj o desať, dvadsať alebo sto rokov a bude možné sa, teda skúmať, skúmať archívy. Ale niektoré veci sú vecou zrejme iba krátkeho času, kým pamätníci, pamätníci obdobia neslobody ešte žijú a sú schopní podať, podať svedectvo, tak tu chcem len oceniť a som rád, že si aj pán predseda a teda vedenie ÚPN uvedomuje, uvedomuje dôležitosť tejto úlohy a aj to, že je to vec, ktorú, ktorú nemožno nejako odkladať.
A poslednú vec, na ktorú by som sa, by som sa chcel spýtať, o ktorej sme nehovorili na pôde výboru, sa týka, týka toho súdneho sporu s českým premiérom Andrejom Babišom. V správe sa uvádza, že v decembri 2019 vydal Ústavný súd nález vo veci sťažovateľa Ing. Andreja Babiša, ktorým rozhodol, že boli porušené práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. A v roku 2019 nebola podaná žiadna nová žaloba, ktorej účastníkom konania by bol Ústav pamäti národa, tak aj to samotné rozhodnutie Ústavného súdu bolo, bolo predmetom aj verejnej, verejnej kritiky. A teda aj tá kauza totiž konštatuje tie, konštatuje, tiež v správe bola široko medializovaná. Tak keďže, keďže k tomuto je tu taká strohá informácia, tak sa chcem spýtať, či je nejaký nový, nový vývoj, či sa teda niečo udialo, udialo v roku 2020 alebo boli, boli zverejnené, teda boli nejaké žaloby, či už v tejto alebo, alebo inej veci. A prípadne, že ako vedenie ÚPN hodnotí to rozhodnutie Ústavného súdu. Samozrejme, že rozhodnutie Ústavného súdu treba rešpektovať, ale možno mať naňho nejaký názor. Takže ak naňho nejaký názor máte, tak by ma to zaujímalo.
Ďakujem.
