Videokanál poslanca

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem len stručne uviesť, že som presvedčený, že v tomto prípade existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Tými ohrozenými základnými právami sú právo na život a právo na zdravie, ktoré by mohli byť ohrozené, ak by štát, keď sa vypne núdzový stav, a nemá k dispozícií nástroje, ktoré mu dáva zákon o hospodárskej mobilizácii, ktoré sa týkajú či už reprofilizácie nemocníc, lôžok, núdzového zásobovania, použitia štátnych hmotných rezerv.
Sú to dôležité opatrenia, ktoré spolu s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva podľa zákona o ochrane verejného zdravia predstavujú dôležitú súčasť boja proti pandémii. Doteraz existoval, existovali tieto opatrenia alebo bolo ich možno uplatňovať na základe toho, že bol vyhlásený núdzový stav a ten núdzový stav mal opodstatnenie, pretože vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu bolo potrebné aj obmedzovať pohyb, obmedzovať pohyb prostredníctvom zákazu vychádzania, zákazu zhromažďovania, ale vzhľadom na zlepšujúcu sa situáciu už tieto opatrenia podľa nášho presvedčenia, podľa, predpokladám, presvedčenia väčšiny poslancov Národnej rady je možné vypnúť a nie je potrebné uplatňovať takéto zásadné a závažné zásahy do základných práv a slobôd. A vieme, vieme sa s pandémiou vysporiadať aj tými mäkšími opatreniami, ale musíme mať na to pripravenú legislatívu. A tú prípravu legislatívy môže predstavovať práve ten návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorý predkladá skupina koaličných poslancov zo všetkých štyroch koaličných poslaneckých klubov.
Ale má to, samozrejme, zmysel iba v prípade, že ten návrh bude prerokovaný čoskoro. Lebo ak by, ak by k tomu nedošlo, ak by sme išli riadnym legislatívnym procesom, tak by tá novela zákona o hospodárskej mobilizácii nadobudla účinnosť až niekedy najskôr začiatkom, začiatkom júla a ak by núdzový stav skončil, tak, tak by sme boli obdobie jeden, jeden a pol mesiaca zhruba zrejme bez potrebných opatrení hospodárskej mobilizácie, čo by mohlo ohrozovať život a zdravie ľudí v dôsledku absencie týchto, týchto opatrení.
Alebo teda druhou možnosťou by bolo, že by sa predĺžil núdzový stav len z dôvodu, aby, aby boli zachované opatrenia hospodárskej mobilizácie, čo sa domnievam, že by bol závažnejší zásah do základných práv a slobôd ako navrhovaná novela, ktorá prenáša opatrenia hospodárskej mobilizácie aj do režimu mimoriadnej situácie, ktorá bude pokračovať aj po skončení núdzového stavu.
Takže si vás dovolím požiadať o podporu návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Vetrákovi za faktickú poznámku a len by som doplnil, že to, že vlastne teraz novelizujeme v tomto bode príslušné ustanovenie o vylúčení náhrady (zaznievanie gongu) škody, je do veľkej miery dôsledkom toho, že sa o tom návrhu novely rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, čo, samozrejme, že bolo potrebné, ale, ale možno keby sme rokovali trochu pomalšie, a teda bol by aspoň niekoľkodenný rozostup medzi, medzi prvým a druhým čítaním, tak sme sa tomuto mohli vyhnúť, lebo by bol priestor pre to, aby sme aj toto ustanovenie rozdiskutovali, však o ňom už sme teda dosť dlho diskutovali, ja si pamätám tú diskusiu na ústavnoprávnom výbore.
Toto bola jedna z vecí, ktorým sme sa venovali, a akceptovali sme, akceptovali sme ten výklad, že má to byť vykladané ústavne konformným spôsobom, teda, teda že sa nemení zásadné, zásadne doterajšie znenie zákona.
A keby sme mali trošku viac času a trošku viac priestoru, tak možnože by sme takéto doplnenie urobili priamo počas druhého čítania, čiže len ďalší dôkaz toho, že pri tých skrátených legislatívnych konaniach môžu nastať problémy, a teda pokiaľ je to možné, treba sa im vyhýbať, a teda pokiaľ to možné nie je, tak treba sa snažiť, aby nejaký časový priestor bol vytvorený aj počas skráteného legislatívneho konania a aby takéto veci sa nestávali a bolo možné ich premyslieť a nemuseli sme potom spätne na ne reagovať či už oprávnené subjekty podnetmi na Ústavný súd, alebo poslanci novelami.

Ďakujem, pán podpredseda. Nebudem veľmi obšírny. Väčšinu z toho, čo by som chcel povedať, povedal pán poslanec Vetrák (ruch v sále a zaznievanie gongu), keď uvádzal náš spoločný pozmeňujúci návrh. Nie je to, nie je to návrh z tých, z ktorých by človek mal obzvlášť veľkú radosť, ale niekedy treba rešpektovať realitu. Tak a ja by som sa pristavil pri tých troch bodoch, ktoré tvorili pôvodný návrh zákona, a povedal niečo o tom, ako sa, ako sa modifikujú.
V návrhu zákona sme sa vyjadrovali k tomu ustanoveniu, ktoré vylučovalo právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa zákona, ktoré sú, sa týkajú neurčitého počtu osôb, ktoré je podľa tej minuloročnej novely vylúčené. A teda, samozrejme, že to nebolo myslené tak, že by toto vylúčenie náhrady škody a ušlého zisku sa týkalo náhrady škody spôsobené, spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, keďže právo na náhradu takejto škody zaručuje, zaručuje ústava, tak zákon nemôže odporovať, nemôže odporovať ústave. Navrhli sme doplniť toto ustanovenie tak, aby to bolo, aby to bolo z neho jasné, ako je to, ako je to myslené, ale vzhľadom na pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva teda meníme tú formu doplnenia. Nepôjde, nepôjde o doplnenie ustanovení, ktorých účinnosť je momentálne pozastavená Ústavným súdom, pretože prebieha konanie na základe podnetu pani, pani prezidentky. Nahradíme to novým znením, pri ktorom by už nemala byť pochybnosť o tom, že je v súlade s ústavou.
Potom tam boli ďalšie dva body. Jeden z nich sa týkal výnimiek z opatrení Úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Aj tieto boli napadnuté zo strany pána generálneho prokurátora. A tam treba povedať, že existujú dva typy výnimiek. Jedny v podstatne ani nie sú výnimky, ale je to úprava opatrení priamo vo vyhláške, kde sa uvádza, na ktoré typy, situácie a osoby sa dané opatrenie, obmedzenie, zásah do základných práv vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje. Čiže nie sú to, nie sú to výnimky, o ktorých by niekto rozhodoval a posudzoval nejakú individuálnu žiadosť, ale je priamo vo vyhláške uvedené, na ktoré situácie alebo na ktoré subjekty sa dané opatrenie vzťahuje a na ktoré nie. Tie sú podľa nášho názoru úplne v poriadku a nie je potrebné ich nejako ďalej upravovať.
Ak by mali existovať individuálne výnimky, o ktorých by rozhodoval Úrad verejného zdravotníctva alebo iný orgán, tak tam by mal byť upravený postup. My sme navrhovali, aby ten postup upravil samotný Úrad verejného zdravotníctva v tých vyhláškach, v ktorých ustanovuje tie opatrenia. Toto sa však stalo terčom kritiky, že by, že by to malo byť upravené buď priamo v zákone, alebo teda by, by také výnimky nemali byť možné. A v súčasnosti Úrad verejného zdravotníctva tento typ výnimiek neupravuje alebo, alebo nepotrebuje. Samozrejme, v tých počiatočných obdobiach, keď začínala pandémia, tak nevedel, nevedel úrad zadefinovať všetky presne situácie, ktoré by mohli nastať a pri ktorých by mohla byť výnimka alebo mohlo byť potrebné, aby sa na nich nejaké opatrenie nevzťahovalo. Išlo, išlo napríklad o štátnu karanténu, alebo teda povinnosť sa podrobiť domácej karanténe pri návrate zo zahraničia. Takže keďže Úrad verejného zdravotníctva nepotrebuje v súčasnosti výnimky a dokáže situáciu zadefinovať priamo v zákone ako tie výnimky typologické, nie výnimky, o ktorých sa individuálne rozhoduje, tak sme súhlasili s tým, že toto ustanovenie vypustíme z návrhu zákona.
A druhé vypúšťané ustanovenie sa týka odôvodňovania opatrení obsiahnutých vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva. Tu sa domnievame naďalej, že je potrebné, aby opatrenia boli odôvodňované. Ale zase narazili sme, narazili sme na realitu, a síce na nedostatočnú kapacitu Úradu verejného zdravotníctva, aby dokázal podrobne odôvodňovať všetky opatrenia, keďže tie opatrenia nie sú klasickým právnym predpisom, ktorý je vydávaný na základe pripomienkového konania, ktorý sa pripravuje niekoľko týždňov, prebehne k nemu pripomienkové konanie, vyhodnotí sa a až následne sa zverejní. Tieto opatrenia bývajú pripravované a zverejňované zo dňa na deň. A teda úrad nemá v súčasnosti kapacitu, aby k nim pripájal až, aj nejaké dostatočné odôvodnenie, a zase nemá zmysel, aby to úrad robil čisto formálne, lebo teda keby bolo veľmi stručné odôvodnenie k celej vyhláške, kde by neboli rozobrané všetky opatrenia a nebolo by to podrobne, podrobnejšie vysvetlené, tak by, by to asi nemalo veľký zmysel, s tým, že rokovali sme aj, aj so zástupcami Úradu verejného zdravotníctva a úlohu odôvodnenia alebo dôvodovej správy pri právnych predpisoch, resp. odôvodnenie pri individuálnych správnych aktoch akoby čiastočne nahrádzala tá skutočnosť, že keď je vydané nové opatrenie, nová vyhláška, tak Úrad verejného zdravotníctva na svojej webovej stránke sa snaží informovať verejnosť takou formou, aby bola, bola zrozumiteľná.
A dúfame, že smerom do budúcnosti bude nejakým spôsobom aj formalizovanie upravené odôvodňovanie opatrení. Ale necháme si to na nejakú budúcu príležitosť, keď sa znova bude novelizovať zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, čo predpokladám, že bude potrebné v priebehu pár mesiacov. A dúfam, že potom sa k tomu vrátime. Takže aj za predkladateľov si dovolím vyjadriť súhlas s tým návrhom, na ktorom sme sa s kolegom Vetrákom dohodli.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Návrh predkladá skupina poslancov a jeho cieľom je reagovať na niektoré aplikačné problémy alebo problémy s výkladom, výkladom zákona o ochrane verejného zdravia, najmä v súvislosti s uplatňovaním protipandemických opatrení a v kontexte s minuloročnou novelou.
V druhom čítaní reagujeme na, jednak na pripomienky zo strany odboru legislatívy a aproximácie práva a zároveň aj na stanovisko vlády Slovenskej republiky, do ktorého sa premietlo, premietli postoje ministerstva zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva a celkovo na pripomienkové konanie. Čiže ten návrh, ak bude akceptovaný pozmeňujúci návrh, s ktorým vystúpi kolega pán poslanec Vetrák, tak dozná určité zmeny, teda z troch, z troch vecí, ktoré pôvodne bolo ambíciou návrhu zákona riešiť, teda ústavne komfortná interpretácia ustanovenia o vylúčení náhrady škody v dôsledku uplatňovania opatrení, problematika výnimiek z opatrení Úradu verejného zdravotníctva a problematika odôvodňovaní vyhlášok, tam nakoniec ostane iba, iba tá prvá, viac, predpokladám, že povie kolega Vetrák, alebo teda povieme si v rozprave.
Takže, pán predsedajúci, za mňa všetko.

Pán poslanec Susko, ja teraz normálne som začal byť trochu zvedavý, že kto zaujal miesto Erika Tomáša a pripravuje vám tie noty, lebo v každom vystúpení spomínate to piešťanské CT-čko a ako ste vy vyvodzovali zodpovednosť, ale akože tie desiatky a stovky káuz, z ktorých (v ktorých, pozn. red.) boli namočení smeráci, a žiadna zodpovednosť z nich nebola vyvodená, nespomínate, ale teda dobre to robíte a teraz to som si všimol a myslel som si, že je za tým rukopis Erika Tomáša. Ale keď už teraz tam nie je, tak ma zaujímalo, že kto vám to robí, ale tak to mi asi nepoviete v odpovedi.
A fascinuje ma, ako, ako ste schopný naďalej vyrábať z komára slona, teraz myslím tú nešťastnú pasáž v odôvodnení predĺženia núdzového stavu, ktorú uvádzal, ktorý uvádzala pani ministerka Kolíková, kde sa spomínalo, že, že teda núdzový stav bude bezpečné ukončiť vtedy, keď bude preočkovanosť populácie na úrovni 80 alebo koľko percenta, čo teda bolo zjavné, že sa to tam dostalo nejakým omylom, že to nikto nemôže myslieť vážne, dokonca ja som v tom mal prsty, lebo videl som nejakú pracovnú verziu a povedal som, že mi tam chýba nejaký odhad, kedy bude možné ukončiť núdzový stav, no tak nejaký úradník to tam napísal, že keď bude preočkovanosť 80 %. Ale však veď nikto so zdravým rozumom si nemyslí, že môže trvať núdzový stav, kým bude preočkovanosť 80 %, preboha. A toto vy tvrdíte, že je nejaká nepravda zo strany, zo strany pani ministerky, čo je proste zjavná chyba, ktorú urobil niekto, kto pripravoval ten materiál.
No a teda spomínali ste to, to vydržanie pozemkov v Malinove, ale možno ste nepočúvali to, tú odpoveď pani ministerky. Však ona hovorila, že tam išlo o pozemky, ktoré vlastnila obec, alebo teda Československý štát od roku 1926 a až potom ich pre istotu vydržali, keďže tam niekto vzniesol nárok, ktorý bol ale zjavne neopodstatnený. Od roku 1926.

Ja si asi budem dávať pozor, aby som sa nehlásil s faktickými poznámkami po pánovi poslancovi Ledeckom, lebo častokrát si všimne to isté, na čo chcem aj ja upozorniť, takže mňa tiež teší, že si pán poslanec Benčík svoj príhovor písal sám a dokonca ani necitoval žiadny celý článok z nejakého médiá. Bolo to takto zaujímavejšie.
A teda nerozumiem, čomu niektorí kolegovia nerozumejú, keď pán poslanec Benčík hovoril o tých, ktorí prichádzajú s návrhom na vyslovenie nedôvery pani ministerke Kolíkovej. Pretože pani ministerka Kolíková niekoľkokrát opakovane odpovedala na všetky tie pochybnosti, vysvetlila ich. Keď boli nejaké otázky, tak na ne, na ne odpovedala.
A rovnako dôležité je ale poukázať na to, kto prichádza s týmto návrhom, a porovnať, čo sa vyčíta pani ministerke Kolíkovej, aké pseudoargumenty a pseudokauzy a konšpirácie sa proti nej vyťahujú a že to vyťahujú tí, ktorí majú na rováši toho toľko, že to bol iba zlomok, to bol taký, taký slabý výber z toho, čo všetko oni, oni napáchali. U seba problém nevidia, ale fabulujú a vymýšľajú si dôvody, prečo by mala skončiť Mária Kolíková.

Pán poslanec Kéry, chcel by som sa vám v mene Jaroslava Danišku poďakovať za to, že ste prečítali celý jeho článok. Myslím si, že keďže má nové médium, tak ako veľmi dobre mu padne, keď články z jeho produkcie sú prezentované priamo na pôde zákonodarného zboru. Ale ako už povedal pán poslanec Ledecký, možno v budúcnosti by stačilo, keby ste vypichli nejakú jednu, dve myšlienky a potom prípadne nás odkázali, aby aj tí, ktorí ten článok ešte nečítali, si ho mohli prečítať. Ako nie je, nie je nutné čítať, čítať celý článok.
Čo sa týka, čo sa teda týka vášho hodnotenia vzťahu k médiám, tak naozaj mi to príde opovážlivé, keď poslanec SMER-u komukoľvek vyčíta, ako sa správa k novinárom. Ja teda neviem, či sme tu mali iného politika ako predsedu SMER-u – SD, ktorý nadával novinárom do špinavých protislovenských prostitútok. To teda naozaj neviem, s čím sa dá porovnať čo, kedy, ktorý politik z jednej, druhej, tretej alebo šiestej strany, strany urobil.
A teda vtipné je, že, že teda takéto niečo urobíte vo vystúpení, kde spomínate aj, aj dvojaký meter. Lebo čo iné ako dvojaký meter je to, keď ktorýkoľvek politik SMER-u má tú drzosť, že niekomu vyčíta, akým spôsobom sa správa k politikom, á, k novinárom, keď vie, akým spôsobom sa k novinárom správa, správal jeho predseda.

Úlohou ministerky spravodlivosti nie je, aby ju milovali sudcovia, advokáti, notári alebo prokurátori, úlohou ministerky spravodlivosti je snažiť sa dobre nastaviť právny systém, zabezpečiť, aby fungovali inštitúcie, aby fungovala justícia, aby právo bolo vymožiteľné. Preto som rád, že pani ministerka vystúpila k téme súdnej mapy a vysvetlila, o čo v nej ide.
Ja som sa podobne snažil zareagovať len vo veľmi krátkom čase v reakcii na pána poslanca Blanára a naozaj som presvedčený, že nie je podstatné to, čo tu vy alebo kritici tejto už pripravovanej reformy zdôrazňujú, že súdy majú byť dostupné. Podstatné je, aby súdy fungovali efektívne, kvalitne a aby rozhodovali spravodlivo.
Ako povedala pani ministerka vo svojom vystúpení, koľkokrát za život bežný človek ide na súd? Súd naozaj nie je predajňa základných potravín, ktorú potrebujete mať blízko, a je dôležitejšie, aby rozhodoval rýchlo a spravodlivo, než to, aby bol dva, dve minúty alebo desať minút cesty, cesty pešo.
Aby som to povedal na príklade, ktorý s obľubou používa pán poslanec Mizík. Aj pre človeka z Revúcej je lepšie, ak súd v Rožňave rozhodne na prvý raz, ako keď by mal šesťkrát chodiť na súd v Revúcej. A to sa nechcem dotknúť, to som použil iba ako ilustračný príklad súdu v Revúcej. A je dôležité, aby to rozhodnutie bolo kvalitné už prvostupňového súdu, aby sa to nemuselo vracať z krajov na okres a, a pendlovať a aby to rozhodnutie bolo spravodlivé, aby aj tá strana, ktorá neuspeje, vedela, že súd rozhodol na základe legitímnych dôvodov.

Pán podpredseda Blanár, chvíľami som mal pocit, akoby ste tu neriešili návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke Kolíkovej, ale mne. Teší ma váš záujem.
K tomu rannému incidentu počas vystúpenia pani podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej, ktorý ste spomenuli, by som rád dodal, že zákon o rokovacom poriadku nijako neupravuje, akým spôsobom má poverený člen vlády uviesť stanovisko vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Nie je o tom ani jeden paragraf, ani jeden odsek, ani jedna veta, nič. Vláda poverila pani podpredsedníčku vlády, aby odôvodnila stanovisko vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery, nie aby prečítala stanovisko vlády, aby odôvodnila. Čiže podľa mňa pani podpredsedníčka vlády Remišová postupovala úplne legitímne. A tak ako pán poslanec Kamenický, keď uvádzal návrh na vyslovenie nedôvery, tak nebolo to iba, že prečítal návrh, ktorý sme mali všetci písomne alebo pred, ale ho odôvodnil, vystúpil, hovoril tam viac. Tak rovnakú možnosť mala dostať aj pani podpredsedníčka vlády Remišová.
A rád by som teda pripomenul, že pán poslanec Fico, keď bol ešte premiérom a odvolávala sa jeho vláda alebo člen jeho vlády, tak úplne bežne vystupoval takýmto spôsobom a nečítal stanovisko vlády, vystúpil, zaštekal tu raz na pani poslankyňu Blahovú alebo, alebo si povedal niečo iné. Nebola možnosť naňho reagovať, jednoducho odišiel a, a potom, potom, potom tu nebol celý čas. Škoda, že ste vtedy neboli predsedom alebo podpredsedom Národnej rady, pán Blanár, možno by ste ho zahriakli.
No a pokiaľ ide o tú súdnu mapu, súdnictvo nemá byť dostupné. Súdnictvo má rozhodovať rýchle, efektívne a spravodlivo, to je dôležité pre ľudí a tomu môže súdna mapa pomôcť.

Ďakujem za reakcie.
Pán poslanec Lehotský, to je nielen SaS, ale aj OKS má v tejto veci jasný postoj, ostatní, ostatní teda kolegovia.
Pán poslanec Suja tvrdí, že som povedal, že právo na Slovensku bude iba vtedy, keď bude pani Kolíková ministerkou spravodlivosti. Klamete, nič také som nepovedal. Povedal som, kládol som si otázku, či sa vymožiteľnosť práva zvýši alebo zníži, ak odíde Mária Kolíková zo svojej funkcie. A som presvedčený, že by sa znížilo, pretože vymožiteľnosti práva napomáhajú a môžu aj do budúcnosti napomôcť tie reformy, s ktorými ona prichádza.
Pýtal som sa, že čo je morálne? No neviem, či som sa také niečo pýtal.
Hovorili ste o tom, že koľko trestných oznámení som podal na zločineckú organizáciu Kaliňák, Fico. No opäť zavádzate. Ja som nepovedal, že, že Fico a Kaliňák boli zločinecká skupina organizovaná. Ja som povedal, že za ich vlády sa z vedenia polície a špeciálneho prokurátora stala organizovaná zločinecká skupina. Ja som síce dal všelikoľko už trestných oznámení, v tejto veci som nedával trestné oznámenie. Dozvedel som sa o tom z médií, a to z dôvodu, lebo orgány činné v trestnom konaní si robia svoju prácu a vyšetrujú týchto podozrivých zo zosnovania organizovanej zločineckej skupiny.
A pán poslanec Mazurek tiež si trošku zaklamal, že tu sedím niekoľko dekád. No, som tu, myslím, že siedmy, siedmy rok. Čiže teda to už tie dekády nie sú ani jedna.
A, a obaja, aj pán poslanec Mazurek, aj pán poslanec Mizík, tu iba niečo hovorili, že mám nejaký dvojaký meter, ale ja som konkrétne hovoril, prečo tie obvinenia považujem za nedôveryhodné. Oni len teda viedli nejaké všeobecné reči.
A teda nie, pán poslanec Mazure..., á, Mizík, asi vás sklamem, ale žiadny stroj si s vami patentovať spolu nebudem.