Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán spravodajca, pán poslanec Kuriak (reakcia z pléna), áno, odchádzajúci spravodajca, ale ešte, ešte stále na mieste, tak som rád, že ste na mieste. Ja by som vás chcel naozaj poprosiť, aby ste nepoučovali poslancov, čo môžu alebo nemôžu hovoriť. Tu sme v parlamente, tu sme na pôde, kde sa má hovoriť a má sa vystupovať aj kriticky a je úplne v poriadku, keď opoziční poslanci vystupujú k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý nechcú podporiť, lebo ho považujú za zlý, alebo sú opoziční poslanci, a teda nenájdete v histórii veľa príkladov, ak vôbec nejaké, keď opoziční poslanci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, lebo na tom sa to obvykle, obvykle člení. (Reakcia z pléna.) Nehovorte mi do toho, pán poslanec Kuriak. Môžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môžete kedykoľvek vystúpiť. A, a teda je právom opozičných poslancov vystupovať v rozprave, dávať faktické poznámky aj dávať pozmeňujúce návrhy, a to aj v situácii, keď nechcú hlasovať za zákon ako celok.
Začal by som otázkou. Chcel by som sa spýtať tu prítomných poslancov a poslankýň, či keď niekedy od niekoho niečo chcú, tak zvyknú postupovať tak, že mu vynadajú, okydajú ho, skritizujú ho, vyčítajú mu všetko možné a nemožné a následne ho požiadajú, aby pre nich ten okydaný, skritizovaný niečo urobil. Otázka je rečnícka, netreba na ňu odpovedať. Lebo presne takto postupoval pán minister financií Igor Matovič vo svojom doobedňajšom vstupe, ktorým uviedol návrh zákona o štátnom rozpočte, a z jeho vystúpenia je úplne zjavné, že v skutočnosti mu nejde o to, aby získal pre návrh rozpočtu hlasy poslancov za SaS. Tú podporu si zjavne hľadá niekde inde.
A čo je ale zaujímavé, je, že nezaťažoval sa číslami, faktami, vysvetľovaním súvislostí, robil to, čo mu ide najlepšie, útočil na svojho bývalého koaličného partnera a na pani prezidentku. Využil som to, že bola obedná prestávka, že sa, že sa natiahlo rokovanie o štátnom rozpočte vďaka ďalšiemu veľmi zaujímavému vystúpeniu pána ministra financií, ktorý kritizoval vládny návrh na zvýšenie platov lekárov, a pozrel som si, čo v úvodných slovách hovorili ministri financií, uvádzajúci návrh zákona o štátnom rozpočte v minulosti.
Pán minister Kažimír v roku 2018 v rozpočte o roku dvetisíc... na rok 2019, čo bol jeho posledný rozpočet, hovoril o prioritách vlády, fiškálnych cieľoch, vyrovnanom hospodárení, o deficite, prognózach, hrubom dlhu, čistom dlhu, trhu práce, o výdavkoch jednotlivých rezortov, o daniach.
Pán minister Kamenický v roku 2019 pri uvádzaní štátneho rozpočtu na rok 2020 hovoril o tom, ako sa rozpočet zostavoval, hovoril o rokovaniach s Európskou komisiou, opäť o deficite, o tom, čo na to Eurostat, o daniach, finančných operáciách, cieľoch rozpočtu, rizikách spojených s rozpočtom, výške dlhu, premietnutie legislatívnych zmien schvaľovaných poslancami do rozpočtu a o jednotlivých výdavkových kapitolách.
Minister financií Eduard Heger v roku 2020 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2021 hovoril o pandémii, neistote, o východiskách rozpočtu, spomalení približovania Slovenska k najvyspelejším krajinám, hovoril o podnikateľskom prostredí, čerpaní eurofondov, zlyhaní krajiny v spravodlivosti, korupcii, o cieľoch novej vlády, o dôsledkoch koronakrízy, štruktúre výdavkov, deficite a novej štruktúre rozpočtu.
Pán minister Matovič v roku 2021, pred rokom, pri uvádzaní návrhu rozpočtu na rok 2022 hovoril o dlhu, deficite, jeho poklese, rozpočtovej zodpovednosti, programe stability, makroekonomických prognózach, výdavkových prioritách, o štruktúre výdavkov, o reformách a áno, spomenul aj nedohodu v rámci vládnej koalície ohľadom prijatia novely ústavného zákona o dlhovej brzde.
No a o čom hovoril pán minister financií Matovič dnes doobeda v roku 2022 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2023? Hovoril o SaS, o SaS, o tom, ako sa nedá dohodnúť s SaS, o tom, ako je SaS nekonštruktívna, o tom, ako sa pani prezidentka pomýlila, o tom, ako pani prezidentka nechce dopriať rodinám a potom zasa o SaS, o SaS, o Sulíkovi a o SaS. Chýbali už len tie povestné nekúpené testy, ktoré Sulík zabudol kúpiť.
Teraz k samotnému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán minister predložil do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 s podtitulom Rozpočet pomoci ľuďom, a pritom sa tvári ako Mikuláš, ktorý sľubuje darčeky jednotlivým skupinám voličov, rodinám alebo dôchodcom. Aj táto pomoc ale bude nie z peňazí, ktoré si štát niekde vyčaruje, ale bude to z peňazí, ktoré zoberie daňovníkom na úkor tým, ktorí tvoria ekonomické zdroje a za cenu posilňovania rozsahu a vplyvu štátu. Čo jedno aj druhé dlhodobo uškodí ľuďom.
Je pravda, že po období pandémie s negatívnymi ekonomickými dôsledkami je dnes vláda aj pre energetickú krízu, rastúcu infláciu a hroziacu recesiu v podstatne horšej situácii ako boli smerácke vlády, ktoré rozvrátili verejné financie v ekonomicky dobrých časoch.
To však vládu neospravedlňuje, že predložila neúsporný rozpočet, ktorý zatína na budúci rok veľkú sekeru, prináša veľké zvýšenie verejných výdavkov, neprináša konsolidáciu a ozdravenie verejných financií a nerešpektuje zákony a dohody s Európskou úniou. O to viac dnes v čase vysokého rizika dlhodobej neudržateľnosti slovenských verejných financií. Spomeniem aspoň pár vecí.
Vláda chce zaťať v budúcom roku príliš veľkú sekeru do verejných financií. Deficit verejných financií na budúci rok vo výške 7,9 miliardy eur by totiž zodpovedal nielen 6,4 % hrubého domáceho produktu, ale aj približne 1 450 eurám na každého obyvateľa. Znamenal by, že každé takmer ôsme euro, ktoré verejná správa minie v budúcom roku, si bude musieť požičať.
Okrem toho vláda naplánovala aj na ďalšie dva roky, teda 2024 a 2025, poriadne sekery. Síce menšie, ale takéto deficity verejnej správy považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za príliš optimistické a odhaduje, že reálne budú vyššie. Na rozhadzovačných a rozpočtovo nezodpovedných vládach so SMER-om v dobrých časoch nadväzuje súčasná vláda s ministrom financií pánom Matovičom a pokračuje v takomto prístupe a v zatínaní veľkých sekier aj v horších ekonomických časoch, kde sa to tak očakáva, ale nie v takejto miere a takto ekonomicky zdôvodnené. Je samozrejmé, že vláda musí reagovať nejakým spôsobom na krízy, prijíma kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom energií vo výške 3,4 miliardy eur, ale bez potrebnej konkretizácie použitia týchto prostriedkov a ich zdôvodniteľnosti.
Budúcoročný deficit však majú výrazne zdvihnúť aj iné výdavky. Pán minister sa tu pýtal, že kde teda chcete ušetriť. Možno by ani netrebalo šetriť, možno by stačilo, keby vláda nepresadzovala väčšie rozhadzovanie ako v minulosti, ako napríklad takzvaný prorodinný balíček schválený s fašistami porušením pravidiel legislatívneho procesu alebo takzvaný rodičovský dôchodok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení rozpočtu upozorňuje, že čistý príspevok opatrení bude v roku 2023 negatívny vo výške až 1,6 % hrubého domáceho produktu, hlavne kvôli novoprijatej legislatíve, najmä takej ako je rodinný balíček alebo zavedenie rodičovského dôchodku a nárasty miest vo verejnej správe presahujúce rast miest v súkromnej sfére.
Vláda týmito sekerami zatínanými na spotrebu prenesie ďalšiu veľkú finančnú záťaž do budúcnosti na daňovníkov a bude to ešte navýšené, samozrejme, o úrokové výdavky. Úrokové sadzby a úrokové náklady na obsluhu rastúceho dlhu pritom rýchlo rastú a s najväčšou pravdepodobnosťou budú rásť ďalej a ešte intenzívnejšie. A vláda sa už nebude môcť spoliehať na dlhovú barličku Európskej centrálnej banky v podobe umelo nízkych úrokov.
Dôsledkom takýchto rozpočtových deficitov bude výrazný nárast verejného dlhu v absolútnom vyjadrení, budúcoročný verejný dlh má oproti roku 2019 vyskočiť až o 25,5 miliardy eur na 70,7 miliardy eur, čo aby sme si to vedeli predstaviť, je až 13-tisíc eur na každého obyvateľa Slovenska. Také bude zadlženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Osuský, viete, že by ste nemali fotografovať počas rokovania.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... bude to znamenať trojnásobok daňových príjmov alebo 1,7-násobok všetkých daňových a odvodových príjmov verejnej správy. Vážnym nedostatkom rozpočtu je absencia ozdravného a úsporného plánu verejných financií minimálne v strednodobom horizonte s reálnou a konkretizovanou predstavou dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu bez zvyšovania daní a odvodov. Rozpočet zároveň neobsahuje opatrenia, akými chce vláda v budúcnosti znižovať dlh tak, aby rešpektoval požiadavky zákona o dlhovej brzde. Verejné financie sú pritom dnes podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti.
Rada tiež upozorňuje na dôležitosť konsolidačných opatrení pre udržateľnosť verejných financií aj ich absenciu v rozpočte. Uvádza napríklad, že bez prijatia opatrení už v strednodobom horizonte, ktoré by viedli ku zníženiu štrukturálneho deficitu do roku 2025, sa dlh začne opätovne zvyšovať, čo spolu s vplyvom zhoršujúcej sa demografie bude viesť k neudržateľným úrovniam dlhu už v horizonte najbližších 15 až 20 rokov.
Prispieva k tomu zásadná chyba v rozpočte, a to nie je v súlade s výdavkový, a to, že nie je v súlade s výdavkovými limitmi, hoci nás k tomu zaväzuje aktuálne znenie zákona v rozpočtových pravidlách schválené v parlamente v marci tohto roku. A ako aj záväzok Slovenska voči Európskej únii z plánu obnovy a odolnosti, k čomu sme sa dobrovoľne zaviazali. Európska komisia upozorňuje, že ak výdavkové limity nebudú v budúcom roku zavedené v praxi, tak pozastaví Slovensku vyplácanie peňazí z plánu obnovy. To by znamenalo nielen finančné, ale aj výrazné reputačné riziko.
Ministerstvo financií sa vyhovára na nedohodu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť k metodike výdavkových limitov. Rada však oponuje, že skutočným dôvodom nezavedenia limitov môže byť chýbajúca politická podpora, pričom nedohoda na metodike je len spôsob ako procesne zavedenie limitov zastaviť. Napokon potvrdzujú to aj informácie o tom, ako k výdavkovým limitom pristúpila koaličná rada, že ich jedna z koaličných strán, konkrétne SME RODINA, vetovala. Pritom práve výdavkové limity by mohli účinne brzdiť vládu v prejedaní rastúcich daňových príjmov.
Dochádza totiž napríklad aj k tomu, že dodatočné daňové príjmy nad rámec rozpočtovaných vlády rozpúšťajú v ďalších a ďalších výdavkoch. Výdavkové limity by zároveň predstavovali brzdu nadmerne rastúcich verejných výdavkov. Významný vplyv na rast výdavkov a na štrukturálny deficit bude mať aj nezodpovedné zvyšovanie plošných sociálnych dávok. Týka sa to vládou nedávno presadených finančne mimoriadne náročných a nekrytých programov výdavkového politického populizmu, ako je napríklad rodičovský dôchodok pána ministra Krajniaka alebo takzvaný prorodinný balíček pána ministra Matoviča s výrazným nárastom prídavku na dieťa od budúceho roku a zavedením krúžkovného od roku 2025. Tieto neadresné finančné transfery nielenže zhoršia udržateľnosť verejných financií a viac zaťažia daňovníkov, ale tiež posilnia kultúru závislosti od štátu, mentalitu nárokovateľnosti a ďalšie deformácie v sociálnom systéme, ktoré potláčajú zodpovednosť jednotlivcov a rodín, a tým vlastne aj oslabujú rodiny, ktorými sa častokrát zaštítil.
Takéto podpory zapadajú do realizovania verejných výdavkov aj na funkcie, ktoré by vláda nemala v slobodnej trhovej spoločnosti alebo v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou zabezpečovať a ktorými prehlbuje neudržateľné nafukovanie sociálneho štátu. Garantuje totiž široký rozsah nárokov aj tým, ktorí to vzhľadom na svoju finančnú situáciu nepotrebujú. Namiesto úspor a koncepčných zmien na výdavkovej strane sa vláda opäť spolieha na vyššie daňovo-odvodové príjmy a vyššie dane. Oproti rozpočtu na tento rok sa spolieha o 3,6 miliardy vyššie daňové príjmy a o 5,7 miliárd vyššie celkové daňovo-odvodové príjmy verejnej správy.
Príkladom je napríklad trojnásobné zvýšenie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach a rozšírenie rozsahu jeho uplatnenia, ktoré podobne ako prorodinný balíček neprešlo štandardným pripomienkovým konaním. Ide pritom o selektívny politický nástroj zavedený pred desiatimi rokmi Petrom Kažimírom, ktorý takouto zmenou ešte viac zvýši náklady vybraných podnikateľských subjektov, ale tým pádom aj ceny ich zákazníkov a celkové daňové bremeno.
Vládna koalícia tak týmto rozpočtom a súvisiacimi daňovými návrhmi, o ktorých ešte budeme rokovať, otvára do budúcnosti dvere ďalším daniam, zvyšovaniu daní a celkového daňového a odvodového bremena. A to pritom celkové bremeno povinnými platbami na Slovensku podľa prepočtov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika predstavuje až 62,5 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou.
Záverom by som chcel len konštatovať, že vládou predložený rozpočet ako rozpočet pomoci ľuďom je de facto rozpočet spotrebných úverov odvolávajúc sa na ľudí. Považujem tento návrh za nezodpovedný, neúsporný výdavkovo expanzívny, proinflačný a rizikový, za návrh, ktorý prehlbuje rozsah a vplyv štátu, a tým aj podstatu problémov vo verejných financiách a v strednodobom a dlhodobom pohľade poškodzujúci daňovníkov a celú ekonomiku. Takýto návrh nemôžem v tejto podobe podporiť. Verím, že takýto návrh nebude v tomto parlamente schválený.
Ďakujem.