Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

8.11.2022 o 11:40 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

8.11.2022 11:40 - 11:40 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda.
Dovoľujem si upozorniť ctené kolegyne a ctených kolegov, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Gyimesiho porušuje zákon o rokovacom poriadku, a to hneď dvojnásobne. Podľa § 94 ods. 3 rokovacieho poriadku pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Ide zjavne o prílepok, dopĺňa sa tu nový článok, ktorý nesúvisí s pôvodným návrhom zákona.
Zároveň § 94 ods. 3 uvá... ods. 2 uvádza: "pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním." Nepochybne ide o rozširujúci pozmeňujúci návrh a nevidím tu pána ministra financií Matoviča, ktorý je predkladateľom tohto návrhu a ktorý nevyjadril na rokovaní pléna s týmto návrhom súhlas. Takže o takomto návrhu nemožno hlasovať, keďže § 94 ods. 4 hovorí: "Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 a 3," to som práve čítal, a nespĺňa ani podľa jedného, ani podľa druhého, "predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Národná rada bez rozpravy."
Čiže domnievam sa, že pán predseda nemôže dať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gyimesiho hlasovať, maximálne môže dať hlasovať o jeho námietke.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

8.11.2022 11:25 - 11:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje dva body. Jedno je legislatívno-technická oprava chyby v návrhu zákona, druhé je posun účinnosti, keďže sa o tomto návrhu rokovalo dlhšiu dobu. Dovoľte, aby som ho prečítal.
Pozmeňujúci návrh poslancov Marcinkovej, Dostála, Vetráka k návrhu poslancov Dostála, Zemanovej, Osuského a Marcinkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 39/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 874).
1. V čl. I úvodnej vete sa za slovami "č. 397/2004 Z. z." vypúšťa slovo "zákon".
2. V čl. II sa slová "1. mája 2022" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia".
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2022 13:40 - 13:40 hod.

Ondrej Dostál
Ďakujem obom kolegom aj kolegyni za reakcie a budem stručný.
No, pán poslanec Drdul to dobre vystihol, v dnešnej dobe veľa vecí tekutie, no a nemalo by tekutieť. Ale toto uznesenie, žiaľ, je ďalším pokusom k tomu, že nebudeme nazývať veci pravými menami a budeme veci relativizovať a tváriť sa, že je jedno, či je niekto agresor, alebo obeť, ale bojujeme za mier.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2022 13:40 - 13:40 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec Šeliga, reagujem na tvoju odpoveď na faktickú poznámku. Áno, reprezentujú voličov, majú právo predkladať svoje návrhy, my máme právo na nich reagovať. Však my sme nakoniec tí, ktorí tu s nimi diskutujú, takže asi sa nemôžu sťažovať na to, že by sme s nimi nediskutovali. Ja len hovorím, že neverím v to, že toto uznesenie bolo motivované nejakou naivnou snahou o mier. Podľa mňa tu ide o cynickú hru smerujúcu k tomu, aby sa spochybnila Ukrajina a aby nadbiehali tým putinofilským náladám v časti slovenskej spoločnosti.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Fico. No áno, aj ja som za to, aby Európa a Európska únia a európske krajiny zohrávali oveľa aktívnejšiu úlohu vo svojej obrane aj vo svojej zahraničnej politike, ale to vo vzťahu k Ukrajine neznamená, že by sme mali menej podporovať Ukrajinu alebo dokonca vôbec nepodporovať Ukrajinu, alebo sa stavať k tomu tak, že však veď nech sa oni dohodnú. Nie, mali by sme byť aktívnejší a vedieť aj svoje názory, záujmy, postoje a hodnoty presadzovať vo svojom, vo svojom okolí, či už ako európske krajiny, ktoré sú členmi NATO, alebo, alebo ako Európska únia, ale to v žiadnom prípade neznamená menej pomoci Ukrajine alebo menej jednoznačný postoj smerom k ruskej agresii.
A teraz konkrétne k tomu návrhu uznesenia. Chcel by som vás upozorniť na pár chýb, ktoré tam máte, a zároveň, zároveň sa teda spýtať niekoľko vecí, lebo mi nie sú jasné, podobne ako pánovi poslancovi Šeligovi.
Píšete tam, že, v odôvodnení, že Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, kde Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný orgán. Národná rada Slovenskej republiky nie je najvyšší zákonodarný orgán, je jediný zákonodarný orgán, to by ste si tam mohli škrtnúť, ale teda to by vám určite pán poslanec Fico povedal.
A čo je vážnejšie, máte tam chyby aj v uznesení samotnom, hneď v tom prvom bode, kde by Národná rada podľa vášho návrhu mala vyjadriť vážne znepokojenie nad eskaláciou napätia vo vojnovom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Tak ono to nie je vojnový konflikt medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, ono je to agresia Ruskej federácie proti Ukrajine. A keď sa hovorí o vojnovom konflikte, tak sa tým relativizuje skutočnosť, že Ruská federácia je agresor a Ukrajina je obeť. Už aj ten jazyk je dôležitý.
A nie je to žiadna eskalácia napätia. Je to úspešná aktivita Ukrajiny pri oslobodzovaní svojich území, ktoré boli okupované Ruskou federáciou, a teraz na viacerých miestach sa ukrajinským ozbrojeným silám darí získavať tieto územia späť. Eskaláciou napätia bolo, keď Rusko vtrhlo na Ukrajinu a začalo okupovať ukrajinské územia, vraždilo zajatcov, civilných obyvateľov a útočilo na civilné ciele a vraždilo civilistov náhodne vypálenými strelami, ktoré nesmerovali proti vojenskej infraštruktúre, ale boli, boli vyslané do ukrajinských miest, aby zastrašovali, aby vraždili. To je eskalácia napätia. Eskalácia napätia nie je to, že Ukrajinci bránia svoju vlasť.
No a teraz k tým otázkam. Hovoríte teda, že Európska únia by mala prísť s mierovou iniciatívou, a vyjadrujete hlboké presvedčenie, že len takáto mierová stratégia Európskej únie môže priviesť bojujúce strany ku kompromisnému mierovému riešeniu garantujúcemu územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a bezpečnosť a záruky pre Ruskú federáciu. Mňa by to teda naozaj zaujímalo, ako si to predstavujete, ako by to kompromisné riešenie malo vyzerať, lebo Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Rusko okupovalo časti ukrajinského územia. Nezačalo to v roku 2022, začalo to v roku 2014, keď Rusko okupovalo a anektovalo Krym. A ako má vyzerať kompromisné riešenie? Lebo Ukrajina si nerobí nárok na nejaké ruské územia. Ukrajina neútočí na Rusko. Nie je tam, nie je tam dôvod, aby, alebo nejaká obava, že by Ukrajina ohrozovala Rusko. V čom má spočívať ten kompromis?
Jediné možné riešenie je, že Rusko sa stiahne z území, ktoré okupovalo na Ukrajine, a nechá Ukrajinu na pokoji. To nie je kompromis, to je návrat do pôvodného, legitímneho a prirodzeného a jediného správneho stavu, že bude rešpektovaná územná celistvosť Ukrajiny. Ako Ukrajina ohrozuje bezpečnosť Ruskej federácie? Kedy Ukrajina zaútočila na Rusko? Akým spôsobom sa to prejavilo, lebo z tohto uznesenia to nie je zrejmé a vy určite máte nejakú predstavu, ale teda ak ju máte, tak tá predstava nezodpovedá realite, lebo ja si aj sám odpoviem: Ukrajina nijako Rusko neohrozuje. Ukrajina chce rozhodovať sama o sebe a ukrajinský ľud má na to také isté právo, ako na to majú právo občania ktoréhokoľvek iného štátu, ktorý chce svoje veci spravovať slobodne a demokraticky.
A potom tá neutralita. Hovoríte, že považujete prísnu vojenskú neutralitu Ukrajiny za jeden z podstatných aspektov mierovej stratégie Európskej únie. Prečo by Ukrajina mala byť neutrálna? Prečo sa Ukrajina nemôže samostatne rozhodnúť, akým spôsobom vyrieši svoje medzinárodné postavenie a, samozrejme, že ak na to má pravidlá, že člen, nový, nového člena môže prijať iba vtedy, keď s tým súhlasia všetci ostatní, tak sa Ukrajina nemôže stať členom Severoatlantickej aliancie, ak s tým nebudú súhlasiť všetci členovia Severoatlantickej aliancie, to je prirodzené. Ale do toho, či bude Ukrajina členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, má čo hovoriť predovšetkým Ukrajina, ktorá môže taký záujem vyjadriť, ak sa tak rozhodne jej ľud a jej politická reprezentácia, a potom členské krajiny Severoatlantickej aliancie. Ale nemá čo do toho hovoriť Rusko, lebo Rusko nie je Ukrajina a Rusko nie je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. A keď sa Ukrajina rozhodne, že chce byť členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, a všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie s tým vyslovia súhlas, tak Ukrajina bude členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, nech sa aj Rusko postaví na hlavu, a Rusko do toho nemá čo hovoriť.
A posledná vec, ktorú by som sa chcel spýtať, a tiež to tu už zaznelo, a teda dúfam, že možno aj skôr ako v záverečnom slove pána predkladateľa sa dozvieme odpoveď na tú otázku, ktorá hovorí o tom, že uvedomujúc si, že tento konflikt nemá reálne vojenské riešenie a že pokračujúce masívne dodávky zbraní ukrajinskej armáde budú viesť len k predlžovaniu vojny bez perspektívy jej ukončenia. Ja teda neviem, či dokážem čítať s porozumením, myslím si, že áno, ale keď predlžovanie dodá... teda keď dodávky zbraní Ukrajine predlžujú vojnu, tak keby tie dodávky prestali, tak to znamená, že vojna skončí skôr? A akým spôsobom skončí skôr tá vojna? No, jediný logický spôsob, ktorý z toho vyplýva, čo tvrdíte, že vojna skončí tak, že Ukrajina bude porazená, lebo Ukrajina sa nedokáže ďalej brániť ruskej agresii, tak ako by sa jej nedokázala brániť nebyť tých dodávok zbraní. Nebyť tých dodávok zbraní, zrejme by už bol na Ukrajine mier. Ale Ukrajina by už neexistovala. Ukrajina by bola okupovaná krajina, kde by bola dosadená nejaká bábková vláda dosadená, dosadená Moskvou a možno nejakí partizáni by bojovali.
Vďaka tým dodávkam zbraní Ukrajina ešte stále je, bojuje a prechádza do úspešnej ofenzívy. Rusko je znepokojené a ľudia, ktorí sa vidia nie v slobodnej a demokratickej Ukrajine a v slobodnom a demokratickom svete, teraz vyjadrujú znepokojenie nad eskaláciou konfliktu. Zrovna teraz, keď sa Ukrajina chopila iniciatívy a začína oslobodzovať okupované časti svojej vlasti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2022 13:25 - 13:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Šeliga, no tak pán predseda Fico nie je medzi predkladateľmi alebo teda nie je priamo podpísaný, ale máme tu pána podpredsedu Národnej rady Blanára, ktorý určite kompetentne dokáže reagovať na všetky tvoje otázky a teda má možnosť prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek. A ja teda o chvíľu tiež vystúpim a tiež by som sa chcel na niektoré veci spýtať, lebo mi nie sú úplne jasné.
Len trošku nezdieľam ako taký tvoj ústretový pohľad na legitímnosť tohto návrhu, lebo to vyzerá, ako by sme verili tomu, že kolegovia zo SMER-u sú nejakí naivní pacifisti a milovníci mieru. Ale realita je taká, že toto uznesenie je uznesenie proputinovské, proruské, spochybňujúce zločinnosť tej agresie, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, tváriace sa ako mierové, ale v skutočnosti sa zastávajúce, zastávajúce agresora. To nie je žiadna naivita, to je bohapustý cynizmus, aký tu SMER predvádza, je to hra pre voličov, nadbiehanie nejakým náladám voličským. A áno, však môžu to robiť, ale určite to nie je v záujme ani Slovenska, ani občanov Slovenskej republiky, ani Európskej únie, ani dosiahnutia mieru, lebo mier sa nedá dosiahnuť tak, že budeme prehliadať, kto je agresor a kto je obeť agresie. Toto vyhlásenie, toto uznesenie je navrhnuté tak, že to prehliada, že tam síce hovorí, áno, porušenie medzinárodného práva, ale de facto sa tvári, že je to konflikt akoby dvoch rovnocenných súperov.
Skryt prepis
 

21.10.2022 12:55 - 12:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Krúpa, ďakujem za vecné vystúpenie, kde si sa to snažil povedať v takej zmierlivej polohe, ale myslím si, že treba veci povedať úplne natvrdo.
Rusko je teroristický štát, správa sa ako teroristický štát, vedie agresívnu vojnu proti svojmu susedovi v rozmeroch, ktoré nemajú obdoby od druhej svetovej vojny v Európe. A tuto poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia navrhujú uznesenie, ktorým by sa Slovenská republika de facto mala postaviť na stranu teroristického štátu Ruska a spochybniť Ukrajinu, lebo nič iné za tým nie je.
Slobodný a demokratický svet stojí za Ukrajinou, podporuje Ukrajinu a keď niekto hovorí, že Ukrajina má byť neutrálna, tak hovorí, že Ukrajina má byť podriadená Rusku, že Ukrajina nemá byť slobodná, že Ukrajina nemá právo rozhodovať o svojom vlastnom osude. Keď hovorí, že máme zastaviť zbrane pre Ukrajinu a že to pomôže mieru, veď to nie je nič iné ako to, že bude mier nastolený takým spôsobom, že sa Ukrajina neubráni a agresor Rusko, teroristický štát Rusko zvíťazí.
Každý jeden poslanec, ktorý zdvihne ruku za takýto návrh uznesenia, sa tým prihlási k podpore Ruska. Postaví sa tým proti celému slobodnému a demokratickému svetu, postaví sa tým proti tomu, aby Ukrajinci mohli sami rozhodovať o svojich životoch, sami rozhodovať o tom, kam patria a ako chcú fungovať, a aby sa stali opäť súčasťou Ruska.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2022 9:25 - 9:25 hod.

Ondrej Dostál
Ďakujem, pani poslankyňa, a teda dúfam, že ten zákon bude mať podporu nielen zo strany poslancov, ktorí majú priamo skúsenosť so samosprávou, lebo sa tej téme nejako venujú, ale aj ostatných poslancov Národnej rady, ktorým záleží na tom, aby samosprávy fungovali tak, ako majú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2022 9:25 - 9:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov vystúpil k tomuto návrhu zákona a podporil ho tiež aj ako človek, ktorý má skúsenosti z komunálnej politiky a ktorý bol poslancom aj na úrovni mesta Bratislavy, aj na úrovni mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Čiže mám aj osobné skúsenosti s tým, o čom hovoril pán poslanec Cmorej v úvodnom slove. A môžem potvrdiť, že oba problémy alebo teda okruhy problémov, ktoré sa návrh novely pokúša riešiť, reálne existujú a reálne spôsobujú problémy.
Ten vzťah mesta a mestských častí je, v Bratislave a Košiciach je z viacerých stránok nie celkom šťastne riešený, je z viacerých stránok neujasnený a aj keby bol schválený návrh zákona v predloženej podobe, tak definitívne nevyrieši všetky, všetky problémy, ktoré v tých vzťahoch existujú, ale teda môže to byť krok správnym smerom k vyčisteniu, k vyčisteniu tých vzťahov.
Môj kolega Martin Mlýnek, ktorý pôsobí tri roky ako prednosta Miestneho úradu bratislavského Starého Mesta a teraz kandiduje na primátora Bratislavy, ako jednu zo svojich priorít uvádza práve jasnejšiu úpravu vzťahov medzi mestom Bratislava a mestskými časťami, a teda hovorí to na základe trojročnej skúsenosti primátora... či prednostu. Ja mám podobnú skúsenosť z viacerých, z viacerých situácií, aj napríklad z nerovnakého zaobchádzania s mestskými časťami zo strany mesta, že keď starosta alebo starostka sú v tej správnej konštelácii, či už stranícko-politickej alebo, alebo teda vo vzťahu k primátorovi, tak veci, veci sa dajú riešiť, v prípade, že sú v konflikte s primátorom, tak je to oveľa komplikovanejšie. Ja som to ako mestský poslanec zažil napríklad za pána primátora Nesrovnala, kde niektorým mestským častiam nebol problém zveriť do správy, iným sa iba prenajímalo za iných podmienok.
Ale naozaj nie je to iba, iba otázka nejakých praktických problémov, ale nejakého systémového vyčistenia vzťahov, lebo množstvo majetku, s ktorým reálne zaobchádzajú mestské časti, lebo sú tam nejaké ich zariadenia, školy alebo podobne, že nie je to, nie je to majetok, ktorý by mesto používalo alebo bol predpoklad, že niekedy v budúcnosti bude používať, tak sú, tak je iba zverené, zverené do správy mestskej časti. Čiže určite bude dobré, ak sa tam aj stanovia tie povinnosti uží... teda zachovávať majetok v užívaniaschopnom stave a refundovať tie náklady, ale teda najmä tá možnosť previesť majetok do vlastníctva mestskej časti a, samozrejme, okrem tejto zákonnej, zákonných podmienok bude potrebné na tom potom aj vôľu na úrovni mesta a mestských častí dohodnúť sa na tom.
To, čo sa týka nielen Bratislavy a Košíc, je tá druhá časť zákona, tá, ktorú by sme mohli označiť za antikorupčnú a ktorú teda vnímajú ľudia na celom Slovensku, lebo ľudia na celom Slovensku majú skúsenosť s tým, že niektoré samosprávy, nie, samozrejme, všetky, zaobchádzajú nehospodárne s verejným majetkom a zneužívajú, zneužívajú predstavitelia samosprávy svoje postavenie nie spôsobom asi, že by páchali trestný čin, ale nedodržiavajú alebo obchádzajú pravidlá dané zákonom, a preto bude veľmi dobré, keď sa stanovia jasnejšie podmienky. A teda spomenul by som dve veci, ktoré sú tam riešené, a to sú osobitné zretele a verejné obchodné súťaže.
Keď sa zaviedla povinnosť predávať aj prenajímať majetok obcí verejnými obchodnými súťažami alebo priamym predajom, alebo verejnou dražbou, tak, samozrejme, dala sa tam výnimka, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa možno, možno postupovať aj iným spôsobom, lebo tak ak, niekedy sú tie výnimky odôvodnené. Keď sa to začalo zneužívať, tak v období vlády Ivety Radičovej sa, bol pokus nejako to doprecizovať, ale nenašla sa zhoda na tom, akým spôsobom by tie dôvody hodné osobitného zreteľa mali byť zadefinované v zákone, lebo tých situácií môže byť pomerne veľké množstvo. Môže ísť o predaj nejakých zbytkových malých pozemkov v predzáhradkách, môže ísť o prenájom nejakých priestorov, trebárs nejakej sociálnej alebo charitatívnej organizácii, kde si, kde si obec povie, že nemusíme ísť podľa najvyššej ceny. Ale všetci vieme, alebo teda tí, čo sa zaoberáme samosprávou a máme s tým nejaké skúsenosti, tak vieme, že sa to často zneužíva, a teda ja ako člen združenia obcí, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, takmer som sa pomýlil, a teda mám s tým tiež bohaté skúsenosti, že sa to deje v rôznych obciach Slovenska. A preto bude dobré, ak samotné obce budú mať povinnosť si nejako zadefinovať tie dôvody a zadefinovať aj dôvody, keď môže prísť k zníženiu znaleckej ceny, lebo teda nemalo by to byť len, že vymyslíme si nejaký formálny dôvod, ako sa to často deje, a znížime cenu alebo predáme, predáme pozemok alebo nejakú nehnuteľnosť pod cenou len preto, že máme tri pätiny v zastupiteľstve. A teda že samotná povinnosť uviesť dôvod nie je dostatočná, ako ukazuje tá vyše desaťročná skúsenosť.
No a verejné obchodné súťaže, čo na prvý pohľad vyzerá veľmi dobre, že súťaží sa a vyhrá, vyhrá najlepšia ponuka, ale aj toto je niečo, čo sa často buď teda zneužíva, alebo, alebo deformuje. Opäť poviem svoju skúsenosť poslanca Starého Mesta z volebného obdobia rokov 2006 – 2010, kde sa konali verejné obchodné súťaže na predaj alebo prenájom, ale častejšie predaj nehnuteľností alebo nebytových priestorov. Povedalo sa, že kritériá sú 70 % cena, 30 % účel, a ten účel posudzovala finančná a majetková komisia. Prišlo osem ponúk, z tých ôsmich ponúk nevysvetliteľnou zhodou náhod si osem z desiatich prítomných členov komisie povedalo, že tento účel je najlepší a všetkých 30 % kritérií, kritériá a hodnotenia za účel putovalo tej ponuke, hoci ten účel nebol nijako bližšie, bližšie zadefinovaný. Bolo to že napríklad sociálne zariadenie, zariadenie pre seniorov, že štyri rôzne ponuky mali rovnaký účel, ale dostala to tá jedna, na ktorej sa zázračnou zhodou okolností zhodli evidentne vopred dohodnutí členovia komisie a vďaka tomu nebola tá nehnuteľnosť predaná za najvyššiu cenu, ale za, ale za tretiu alebo štvrtú najvyššiu cenu, lebo zavážil účel. No a samozrejme, že keď sa tá nehnuteľnosť predala, tak potom tam bolo niečo iné, lebo samozrejme, že nie je nijako vymožiteľné, že keď niekto kúpi od mestskej časti a povie, že urobím tam sociálne zariadenie, a potom tam, potom tam narobí byty, no tak tá mestská časť to nijako neukontrolovala.
Čiže je dobré, že budú prísnejšie pravidlá aj pre verejné obchodné súťaže, a je dobré, že tým kritériom bude cena, lebo, lebo tie iné kritériá v tom horšom prípade sú, sú priestorom pre korupciu, v tom lepšom prípade iba deformujú súťaž, lebo teda zažil som aj teda prípady, keď si poslanci povedali, že oni vedia lepšie, že čo by v takom priestore malo byť, a nezadefinovali to iba ako podmienky, ale hodnotili nielen, nielen cenu, ale hodnotili, bodovali, kto ako napĺňa ten účel, čo bolo opäť čisto subjektívne, aj keď za tým nemusela byť, nemusela byť žiadna korupcia, tak nakoniec ten priestor dostal napríklad niekto, kto, išlo o nájom, nebol schopný ho ekonomicky, ekonomicky využívať.
Takže ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ktorý má šancu zlepšiť fungovanie samospráv nielen v Bratislave a Košiciach, ale po celom Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

19.10.2022 9:25 - 9:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni a kolegom za reakcie. Myslím, že sme na jednej lodi, a tí, ktorým som adresoval moje slová, tu nie sú, aby zareagovali faktickými poznámkami, tak dúfam, že aspoň do budúcnosti sa zamyslia.
A k tomu súboju ideológií, ktorý spomenul pán poslanec Benčík vo svojej faktickej poznámke, no, to je len jeden rozmer, že niektorí konzervatívci s tým, s tým majú problém. Ten väčší problém je, že na Slovensku sa mnohí extrémisti alebo dokonca priamo fašisti vydávajú za konzervatívcov. Ale to, že fašista o sebe hovorí, že je konzervatívec alebo že je kresťan, neznamená, že fašista je konzervatívec alebo je dobrý kresťan. To tu len šermujú a určitými ideologickými konštruktmi, ktoré sú blízke, áno, aj časti konzervatívneho spektra, žiaľ, ale to nie je jediný spôsob konzervativizmu.
V Spojenom kráľovstve boli manželstvá osôb rovnakého pohlavia presadené za vlády konzervatívcov, ktorí vtedy vládli s liberálmi, ale, ale prihováral sa za ne aj vtedajší konzervatívny premiér David Cameron a nemal s tým žiadny problém. Dokonca povedal, som za manželstvá osôb rovnakého pohlavia alebo manželstva pre všetkých nie napriek tomu, že som konzervatívec, ale práve preto, že som konzervatívec.
Takže chcem len upozorniť, že to, čo je za konzervativizmus vydávané na Slovensku, nie je jediná možná forma konzervativizmu a je to dokonca veľmi pokrivená forma konzervativizmu, to, čo tu zažívame aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 9:10 - 9:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Rozpravu k osobným boliestkam pána Kuffu a k predstavám o tom, ako Ježiš Kristus pôsobil pred antickým obdobím, už máme dávno za sebou. Tak teraz by som rád na záver rozpravy vrátil k podstate, k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na zavedenie partnerského spolužitia, a ktorý predkladajú kolegyne a kolegovia z poslaneckého klubu SaS.
A chcel by som na záver povedať vlastne iba tri veci. (Reakcia z pléna.) Dobre, počkáme, kým Kuffa odíde do minulosti. Neodíde, dobre, tak si to vypočuje. Takže chcel by som povedať tri veci a dúfam, že nebudem preruše... (reakcia z pléna) prerušovaný vykrikovaním nemiestnym pána poslanca Kuffu. Dobre.
Takže prvá vec je, o čom budeme hlasovať. Nebudeme hlasovať o zavedení manželstiev pre všetkých, nebudeme hlasovať o redefinícii manželstva, nebudeme hlasovať o adopcii pármi rovnakého pohlavia. Návrh sa nijako nedotýka inštitútu manželstva, návrh sa nijako nedotýka osvojovania si detí. Ten návrh je veľmi skromný, rieši len majetkové práva a niektoré životné situácie. O tom prvom hovorí programové vyhlásenie vlády.
To druhé je vec, ktoré, ktorá je čisto praktická. Ide o to, ako zjednodušiť život ľuďom, ako pomôcť im vyriešiť niektoré problémy, a miesto toho, aby v niektorých prípadoch vypisovali desiatky rôznych splnomocnení na rôzne životné situácie alebo aby uzatvárali komplikované zmluvy, alebo množstvo zmlúv, tak aby jedným podpisom pod notársku zápisnicu ošetrili nie všetky, ale aspoň niektoré životné situácie, a je to aj spôsob, akým môžme ukázať LGBTI ľuďom, že ich akceptujeme, že ich berieme, berieme vážne. Oni sami s tým asi nebudú úplne spokojní, lebo ten krok nie je dostatočný, ale, ale je to, je to prvý krok. A ak za toto niekto nebude hlasovať, tak ten dôvod nie je, že sa obáva o tom, že bude nejako spochybnená rodina, manželstvo, že budú ohrozené deti, tieto výhovorky v tomto prípade nemôžu platiť.
Že sú proti fašisti alebo rôzni extrémisti typu pánov poslancov Kuffovcov, ktorí tu hovoria o tom, ako je homosexuálne správanie nemorálne, ktorí prirovnávajú homosexualitu k alkoholizmu, pričom alkoholizmus je závislosť, homosexuálna orientácia je jednou z prirodzených a dvoch hlavných sexuálnych orientácií medzi ľuďmi, alebo tu hovoria o zvrátenosti, nechutnosti a podobne, ako to tu včera predvádzali fašistickí poslanci, tých nechajme bokom, tých nepresvedčíme a tých ani nemáme ambíciu presvedčiť. Nemyslím si, že je potrebné, aby za tento zákon hlasoval čo i len jeden poslanec zvolený na kandidátke fašistickej ĽSNS.
Ale mali by sa nad tým zamyslieť poslanci, ktorí boli zvolení na kandidátkach iných politických strán, ktoré sú alebo sa aspoň tvária ako demokratické. A mali by si teda aj zodpovedať, že s čím vlastne majú problém, keď ten zákon nespochybňuje manželstvo, nespochybňuje rodinu ani v tom ich chápaní nijakým, nijakým spôsobom sa týchto vecí, vecí nedotýka a je naozaj iba o uľahčení života určitej skupine osôb. A keď budú proti, alebo keď za to nezahlasujú, keď to nepodporia, tak ten dôvod bude asi jedine ten, že aj oni majú problém s LGBTI ľuďmi, aj keď to priamo nepriznajú, ale iný dôvod tam byť, byť nemôže, lebo uľahčiť niekomu život bez toho, aby to akokoľvek mohlo sa dotknúť niekoho ďalšieho, iný dôvod, ako že nechcem priznať tejto skupine nejaké práva, to nemôže mať. A zatiaľ tu ani žiadny taký dôvod v rozprave ani inde pomenovaný nebol.
Druhá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, je, že či by s týmto návrhom mali mať problém, alebo mohli mať problém konzervatívci, lebo ono sa to často stavia ako spor liberálov, ktorí presadzujú práva LGBTI, a konzervatívcov, ktorí sú proti. Ale toto nie je o spore liberálov a konzervatívcov. Ja sám sa považujem za konzervatívca, nemám najmenší problém s tým podporovať práva LGBTI ľudí, pretože ak chceme inštitucionalizovať vzťahy párov rovnakého pohlavia, tak na tom nie je nič ani liberálne, ani konzervatívne. Je to empatia, je to rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, je to rešpektovanie lásky k blížnemu a snahy uľahčiť našim blížnym život. To sú veci, s ktorými by konzervatívci nemali mať problém.
A zvlášť prečo je inštitucionalizácia vzťahov párov rovnakého pohlavia vecou, ktorú by mali podporovať aj konzervatívci, je to, že tá inštitucionalizácia nemá žiadny zmysel pre homosexuálne orientované osoby, ktoré sa správajú promiskuitne, ako o tom tu včera niektorí fašistickí poslanci hovorili. Áno, sú aj takí, ale aj medzi heterosexuálmi je kopu ľudí, ktorí sa správajú, správajú promiskuitne. Životné partnerstvá alebo dokonca manželstvá pre všetkých, ale aj náš inštitút partnerského spolužitia má význam iba pre tie páry, ktoré sa spolu žijú, ktoré spolu vytvárajú trvalé alebo minimálne dlhodobé zväzky a chcú v tých zväzkoch žiť, pokračovať, byť vzájomne oporou, mať sa radi.
Čiže ak považujeme manželstvo za dobro, za niečo, čo je dôležitý prvok našej civilizácie, tak prečo chceme prvky alebo dokonca aj, aj celú, celý tento inštitút upierať ľuďom, ktorí o ňu majú záujem a ktorí chcú takýmto spôsobom potvrdiť, potvrdiť smerom navonok, potvrdiť smerom navonok svoj vzťah, stabilizovať ho a čerpať výhody, ktoré sú iným vzťahom poskytované?
Posledná, tretia vec je, že či tento zákon nie je až tak nedostatočný, že by sme ho mali odmietnuť, lebo zase z opačnej strany spektra aj od niektorých LGBTI ľudí, aj od povedzme niektorých politikov, najmä z prostredia Progresívneho Slovenska, aj od niektorých aktivistov sa na tento návrh vzniesla vlna kritiky, ktorá hovorí o tom, že radšej nič, ako takýto nedostatočný návrh.
My sa netvárime, že tento návrh rieši všetky problémy, a my dokonca hovoríme, že ten návrh je oveľa menej, ako by sme si my sami želali, ale vychádzame z politickej reality a skúsili sme napísať návrh, ktorý by mal mať šancu, ak by parlamentná väčšina súhlasila s tým, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády.
A potom je tu, samozrejme, otázka, že či je lepším riešením nespraviť nič, alebo spraviť drobný krok. Tá obava, ktorá sa sprá... spája so spravením malého kroku správnym smerom, je, že ak sa to zmení takto nedostatočne, tak potom už ďalšie dlhé roky nebude vôľa nič meniť, lebo budú všetky požiadavky na posun práv alebo na, na lepšie zakotvenie práv LGBTI ľudí odbíjané s tým, však už tu máte partnerské spolužitie, ktoré je ale nedostatočné. Možno sa na to pozrieť aj takto, ale ten pohľad je podľa môjho názoru hlboko nesprávny. A ak teraz neprejde tento návrh, tak v tomto parlamente už neprejde žiadny návrh. Môžme o šesť mesiacov predložiť návrh zákona o životných partnerstvách, môžme o rok predložiť návrh o manželstvách pre všetkých, v tomto parlamente neprejde nič.
A rovnako to bude aj v tých budúcich parlamentoch. Tie budúce parlamenty buď budú zložené tak, že budú nastavené rešpektovať práva LGBTI osôb a premietať toto nastavenie d, do legislatívy alebo budú nastavené, že sa nemá robiť nič bez ohľadu na to, či dnes ten zákon posunieme do druhého čítania a o mesiac alebo o dva ho schválime, alebo neschválime vôbec nič.
A keďže som konzervatívec, tak si myslím, že nemôžeme sa spoliehať na revolúcie a na náhle zmeny, je lepšie radšej ísť drobnými krokmi správnym smerom.
Skryt prepis