Videokanál poslanca

Tiež by som sa chcel ako pán poslanec Viskupič dotknúť toho procesu a z formálneho hľadiska je to asi, asi v poriadku, že vláda môže opätovne požiadať o skrátené legislatívne konanie aj k tomu istému návrhu. Môže sa to zdať zvláštne, keďže pri zákonoch je šesťmesačná lehota, keď nie je možné opätovne predložiť taký istý zákona alebo návrh zákona, vo vzťahu k návrhu na skráteného legislatívne konanie to možné je, tam také obmedzenie v zákone o rokovacom poriadku explicitne stanovené nie je. A ale aj tak je namieste sa teda pýtať, že čo sa zmenilo alebo či, či ten návrh je nejaký iný alebo iba, iba vláda teda bude skúšať a skúšať až raz tu bude taká zostave, že, že prejde aj ten návrh na skrátené legislatívne konanie. Ale teda vecne by som sa chcel spýtať a nebudem sa kvôli tomu hlásiť do rozpravy keďže to súvisí aj s tým, čo hovoril pán poslanec Viskupič, že či vláda neuvažovala že by, že by predložila okrem ďalšieho návrhu na skrátené legislatívne konanie aj návrh novely zákona o štátnom rozpočte, ktorý by povedzme vyšiel v ústrety tým pochybnostiam a výhradám, ktoré tu zazneli v rozprave, lebo ja nevnímam tú náladu takú tak, že by bola a priori väčšina, väčšina parlamentu proti akejkoľvek zmene rozpočtu, ale toto sa nám zdá tak všeobecné, že, že nenašlo sa dosť poslancov, aby podporili skrátené legislatívne konanie. Možno keby sme tu mali v tejto chvíli iný návrh novely zákona o štátnom rozpočte, kde by bolo konkretizované aspoň to, čo konkretizované byť môže, lebo uznávam, že možno nie všetko môže byť konkretizované, tak by sa tu nemuseli rátať hlasy, že či to prejde o dva hlasy alebo o jeden hlas, alebo to neprejde o jeden hlas, ale by to pohodlnou väčšinou prešlo.

Ďakujem, pán predseda.
V súlade s § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyslovujem pochybnosť o tom, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Vonsa k parlamentnej tlači 1084 bol podaný v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby k tomu zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. Ide o zákon, novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú vetovala pani prezidentka. Jednou z jej námietok bolo, že zákon je retroaktívny, lebo mal nadobudnúť účinnosť 15. júna, pričom bol schválený až 22. júna. Pán poslanec Šimko pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý chcel predložiť v druhom čítaní. Dal ho na zverejnenie 27. septembra, nestihol sa prihlásiť do rozpravy, tak ten návrh miesto neho predniesol pán poslanec Vons. Je to ten istý hárok, nie je doplnený podpisový hárok, že ide o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, dajte ešte raz minútu pánovi poslancovi. Dokončite, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Spravilo sa to teda tak, že sa pán poslanec Vons dopísal medzi tých podpisujúcich sa na hárok pána poslanca Šimka, ktorý už bol odovzdaný a zverejnený. Doplnil sa do hlavičky pozmeňujúceho návrhu, ale ten podpisový hárok je pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Jozefa Šimka. Tam sa pán poslanec Vons nespomína, čiže podľa mňa je to, je to chyba. A teda nie je to ten istý, ten istý pozmeňujúci návrh. Čiže podľa môjho názoru nebolo to predložené v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.

Ďakujem pánovi poslancovi Pročkovi za trvalé zvyšovanie úrovne parlamentnej diskusie. A mali by sme sa oslovovať, pán poslanec, no neviem, Ondrík. Ešte raz. Nebola to žiadna vecná odpoveď na tie argumenty, ktoré som povedal v rozprave. Bolo to zase len také hulákanie, kto ako hlasoval. No áno, môžeš, pán poslanec, hovoriť, že 2016 sme my hlasovali za, hlasovali. Ty si zase v 2011 nehlasoval za. A odvolávaš sa na nejaké pravidlá fungovania koalície. Ale áno, aj v opozícii sú nejaké pravidlá. To sú okolnosti, ktoré, ktoré ti dávajú nejaké vodítko, akým spôsobom sa správaš. To neznamená, že vždy hlasuješ o všetkom rovnako. Súvisí to, súvisí to aj so situáciou. Správaš sa tak ty, správajú sa tak aj ostatní. A nie je pravda, že nikto z koalície nehlasoval. Pán poslanec Šeliga napríklad hlasoval za ten návrh pána poslanca Kollár, hoci bol v koalícii a hoci, hoci nebola žiadna dohoda na tom, že sa nebude hlasovať.
No ale keď sa teda vraciame, vraciame do minulosti, tak napríklad v 2017 takýto návrh predložili pán poslanec Beblavý a pán poslanec Mihál. A čuduj sa svete, pán Matovič bol prítomný a nehlasoval za to. Zaregistroval sa a nehlasoval. A teraz, teraz jeho hnutie toto dáva ako, ako dôležitú vec. To naozaj, myslím si, že nemá zmysel, aby sme sa naťahovali o to kto, ako hlasoval. Máme sa baviť o tom, či ten zákon je dobrý. Či je dobre naformulovaný. A ja mám o tom pochybnosti, o ktorých som hovoril v rozprave. Na časť z nich neúplne reagoval pán poslanec Kyselica. To, čo reaguje pán poslanec Pročko, nie sú vecné reakcie.

Pán poslanec Pročko tu veľmi pekne ukázal, že OĽANO je naozaj širokospektrálne hnutie. Pred ním v reakcii na moje vystúpenie vystúpil pán poslanec Kyselica, ktorý reagoval úplne vecne. Snažil sa odpovedať na moje otázky, bolo to nekonfrontačné a potom pán poslanec Pročko si zakričal o tom, kto ako hlasoval a vôbec nereagoval na tú vec počas mojej argumentácie, ale zase ma to až tak neprekvapuje, lebo to stretnutie, ktoré, ktoré sa uskutočnilo, tak akože to som mal veľmi bizarný zážitok, že ma naháňala asistentka pána poslanca Pročka a keď sme tam prišli, tak nás pán poslanec Pročko uvítal a potom odišiel a potom my sme sa ďalej, ďalej bavili a diskutovali sme o tom návrhu zákona, takže mal som teraz také deja vú, keď som počúval tie dve absolútne rôzne vystúpenia.
Áno, v 2016 sme boli aj v trochu inej situácii, v 2016 napríklad Igor Matovič bol opozičný poslanec a ťažko si vtedy niekto vedel predstaviť, že by človek, ktorý prepísal celý majetok na manželku, bol premiérom alebo ministrom financií, takže niektoré veci možno, možno sa vynorili až časom. Ale teda keď si už ideme vyhadzovať, že kto ako hlasoval, tak nepredkladal ten návrh pán poslanec Valašek, ale pán poslanec Kollár v tomto volebnom období, bolo to minulý rok a poslanecký klub OĽANO ho nepodporil. Pán poslanec Pročko ten návrh ten nepodporil, pán poslanec Kyselica ho nepodporil. A myslím, že nikto z poslaneckého klubu ZA ĽUDÍ, ani z predkladateľov ho nepodporil a to nebolo pred 6 rokmi, to nebolo pred 6 rokmi, to bolo pred rokom a štvrť. Tak, tak ani ja som ho nepodporil a nepodporím ani teraz ten váš. (Potlesk.)

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Kyselica, a teda mrzí ma, že ste nemohli dokončiť, lebo v zásade som nedostal, nedostal odpovede na tie otázky, ktoré som kládol, ale tak ak to prejde, tak možno bude priestor, priestor v druhom, druhom čítaní.
No mrzí vás, že ideme po takej politickej rovine, ale tak parlament je politické teleso a tu sa vedú politické diskusie. Vy ste vládna strana, my sme opozičná strana, tak ako to neznamená, že jedni sú za korupciu, druhí sú proti korupcii. To jednoducho znamená, že máme nejaké, nejaké postavenie a našou úlohou je kontrolovať vládu. Robili sme to, keď bol vo vláde SMER a teraz to budeme robiť napriek tomu, že sú vo vláde naši bývalí koaliční partneri.
Ale ja opakujem, ja som tieto výhrady, ktoré so tu spomenul, naniesol aj na tom stretnutí, ktoré sme mali pred neviem koľkými mesiacmi, keď, keď sa, keď sa, keď sme sa o tom bavili vecne za zatvorenými dverami, nebolo to pred mikrofónmi a kamerami, nebola to verejná debata. Ja naozaj vecne mám tieto pochybnosti, a preto, preto som vtedy namietal voči tej verzii, ktorá bola bola navrhnutá, a teda neviem, či sa ideme teraz naťahovať, že kto kedy za čo, za čo hlasoval, ale dôležitá je tá vecná stránka, vecná stránka veci a to, že či ten návrh je dobrý, dobre pripravený a bude slúžiť tomu účelu, ktorému má slúžiť alebo bude, je to iba nejaká ďalšia nálepka, že odfajkneme si, že sme schválili nejaký, nejaký zákon, ale nie je to nastavené tak, aby to reálne napĺňalo ten účel, ktorý to napĺňať má.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Je teda milé, že pán poslanec Gyimesi vystúpil na obhajobu vakcíny Sputnik a pri tej príležitosti spochybnil aj tie zlé západné vakcíny. No beriem, že časť, malá časť bola použitá, veľká časť bola vrátená, a teda dostali sme tuná ako tú cenu naspäť, ale však tam boli nejaké náklady na prevoz, boli tam nejaké náklady na skladovanie, boli tam nejaké náklady na testovanie tej, tej vakcíny, ŠÚKL, potom tlačovky pána Matoviča o pani Baťovej a podobne, tak akože nejaké náklady to evidentne, evidentne spôsobilo, ale dobre, možno som neuviedol najlepší príklad, mohli sme možno hovoriť o celoplošnom testovaní, o očkovacej lotérii alebo iných nápadoch Igora Matoviča, ktoré mali charakter atómovky a stáli veľké peniaze. To bol iba ilustratívny príklad a ja som, ja som teda Sputnik, napriek tomu, že som s ním prudko nesúhlasil, v tej rozprave použil ako prípad rozhodnutia, ktorý si myslím, že by nemalo byť postihované tým zákonom v prípade, že by, že by ten zákon platil už v čase, keď sa také veci udiali, lebo hoci teda s tým rozhodnutím nesúhlasím, považujem ho za nesprávne, nemyslím si, že by, že by tam alebo teda aspoň neviem, že by tam došlo k nejakému vedomému porušeniu zákona, že by to bolo vedené zlým úmyslom a áno, aj politici sa občas mýlia. Žiaľ, keď sa politici pomýlia, tak niekedy to stojí tisíce aj niekedy milióny a niekedy desiatky miliónov eur. Ale práve preto, že sa tu ide prijímať nejaký zákon, ktorý to má postihovať, tak je potrebné veľmi jasne nakresliť tú čiaru, čo už áno a čo ešte nie.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, tak nebudeme riešiť detaily, ale predsa len by som sa rád spýtal predkladateľov na niektoré veci, keďže komunikácia o tomto návrhu prebiehala aj pred tým a napriek tomu, že niektoré tu prítomné poslankyne si myslia, že sme leniví a nepracujeme, tak aj pri príprave tohto zákona sme sa stretli a vymenili si svoje názory. A povedal by som také tri poznámky, na základe ktorých mám isté pochybnosti o tom, akým spôsobom sa bude tento zákon uplatňovať a vymáhať.
Tá prvá je, že už dnes máme právne nástroje na to, akým spôsobom postihovať verejných činiteľov, ktorí spôsobia štátu škodu. Máme tie prostriedky v rovine trestného práva a moja pochybnosť spočíva v tom, že keď ich nedokážeme ani dnes efektívne uplatňovať, ani dnes nedokážeme postihovať verejných funkcionárov, ktorí spôsobia svojej obci alebo štátu škodu pri výkone svojej pôsobnosti, nedokážeme to prostriedkami trestného práva, tak akým spôsobom sa nám to podarí alebo na základe čoho sa nádejame, že to pôjde na základe navrhovaného zákona, keď predsa len orgány činné v trestnom konaní majú v rámci trestného konania pomerne silné oprávnenie ako zisťovať skutkový stav vecí a dokazovať v tomto prípade ma teda naozaj ma to úprimne zaujímalo, keďže sme tú debatu nestihli dokončiť, že na základe čoho si myslíte, že napríklad generálny prokurátor bude v tomto efektívnejší?
A druhá moja pochybnosť sa týka toho, že akým spôsobom vymedzíme to konanie, ktoré by malo byť postihnuteľné alebo či každé konanie verejného činiteľa, pri ktorom je spôsobená štátu škoda alebo samospráve škoda, má byť postihnuteľné podľa tohto zákona. Lebo opäť, môže ísť o povedzme že politicky nesprávne rozhodnutie, o ktorom je presvedčený dotyčný verejný funkcionár, že je správne a potom sa nakoniec ukáže, že je nesprávne a že štátu bola spôsobená škoda, že nemusí tam ísť o nejakú korupciu alebo zneužitie právomocí. Ja neviem, nákup Sputniku. To asi, asi boli dosť vyhodené peniaze. Stálo to Slovenskú republiku nemalé prostriedky, efekt toho bol minimálny, ak odmyslíme ten drobný pozitívny benefit - výmena na poste premiéra, ale, ale aj tak celkové náklady, ktoré to Slovenskú republiku stálo, asi boli, asi boli pomerne vysoké. Keby v tom čase platil tento zákon, malo by sa voči takýmto konaniam postupovať podľa toho zákona a vymáhať od verejných funkcionárov, ktorí takúto škodu spôsobili, náhrada škody? Neviem, ja sa pýtam a naozaj by ma to zaujímalo, keďže sme v prvom čítaní, aby som sa vedel zorientovať, že o čom ten zákon vlastne je.
A tretia moja výhrada alebo pochybnosť sa týka toho, že akým spôsobom sa bude tento zákon uplatňovať na verejných činiteľov, ktorí síce fakticky disponujú majetkom, ale ten majetok previedli na niekoho iného, napríklad na svoju manželku. Sú to, sú to pomerne zámožní ľudia s nadpriemernými príjmami, nadpriemerným majetkom, ale na papieri nevlastnia nič. A opäť nemusíme chodiť ďaleko za príkladom. Je to predseda OĽANO Igor Matovič, ktorý na papieri nemá nič, je bezdomovec a nie preto, že by vyšiel a žil v takých skromných pomeroch, ale preto, že všetok svoj majetok previedol na manželku a ak by on spôsobil štátu škodu, tak akým spôsobom budeme od takéhoto verejného činiteľa vymáhať tú škodu, ktorú spôsobil, keď takýto verejný činiteľ nevlastní na papieri nič? To sú, ja by som sa teda trošku hanbil, keby som bol poslancom hnutia a predkladal by som návrh zákona, ktorý má postihovať verejných činiteľov za to, že spôsobia štátu nejakú škodu, pričom by som vedel, že predseda môjho vlastného hnutia, za ktoré som v parlamente, týmto zákonom postihnuteľný nikdy nebude, lebo na papieri nevlastní nič. Ja som trošku útočný a formulujem to, to trošku expresívnejšie, ale o týchto veciach sme hovorili aj na tom stretnutí alebo na tých stretnutiach, ktoré, ktoré sa konali ešte v čase, keď sme boli súčasťou koalície a rozprávali sme sa normálne, vecne o tom, že takýto zákon by sme mohli alebo mali, mali predložiť. Ja som tieto výhrady formuloval a nedostal som na ne žiadne presvedčivé odpovede. Tak by som bol rád, teda keď už o tomto návrhu po tom, čo bol podaný, diskutujeme v pléne v prvom čítaní, aby mi pán predkladateľ alebo pán spravodajca, alebo niektorý, niekto ďalší z predkladateľov, ak sa tu nachádza pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorý predložil, vedel na tieto otázky odpovedať, lebo mal som tie pochybnosti pred, už ani neviem koľko, mesiacom to bolo, keď sme o tom, o tom diskutovali. A mám tie pochybnosti aj naďalej, tak možno dostanem nejaké odpovede.
Ďakujem.

Pán poslanec a pán podpredseda Blanár povedal, že SaS sa tvári ako opozícia, a teda bývalá koalícia. No, vy viete zahrať na tú strunku, ktorou spojíte alebo spomeniete to, čo nás s bývalou koalíciou spája, ako ste to práve predviedli. Ale SaS je opozičná strana a robí si svoju opozičnú politiku napríklad, že upozorňuje na to, že sa tu chystajú prijímať protiústavné zákony. Obvinili ste pána poslanca Lehotského z klamstva, pritom ste klamali vy. Ak pán poslanec Lehotský hovoril o tom, že parlament sa rozhodol, aby pán poslanec Fico nebol vydaný súd, tak hovoril pravdu.
Tento parlament rozhodol o tom, že pán poslanec Fico nebude vydaný súdu, aby ten súd rozhodol o tom, či pán poslanec Fico pôjde do väzby. Áno, lebo o tom rozhoduje súd a parlament rozhoduje iba o tom, že či súd o tom bude môcť rozhodovať, ak sa jedná o poslanca. Takže ospravedlniť pánovi poslancovi Lehotskému by ste sa mali vy. Nebudem teraz hovoriť o tom, že účelovo klamete, lebo pripúšťam, že ste sa iba pomýlili. Ale tvrdenie, že tento parlament rozhodol o tom, že nevydá pána poslanca Fica súdu je pravdivé. Bodka.

Ďakujem za faktické poznámky.
Áno, pán poslanec Lehotský, treba dnes pozerať parlament, aby ľudia zistili, že v čom môžu porušovať zákony a potom im prípadne bude odpustené, ale nie automaticky, iba v prípade, že si to vedia prelobovať u parlamentnej väčšiny.
Pani poslankyňa Tabák, pýtate sa, že čo tu mudrujem. No ja robím to, čo by mal robiť poslanec. Dbám o to, aby sa prijímali zákony, ktoré sú dobré, ktoré pomáhajú dodržiavať pravidlá, ktoré sú v súlade s ústavou, ktoré sú v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami. A trošku si vyprosujem, aby sme mi zrovna vy hovorili o nejakej lenivosti. Ja som strávil desiatky hodín nad týmto návrhom zákona. Venoval som sa tej téme, diskutoval som o tej téme, zisťoval som si informácie o tej téme, vystupoval som k tomu. Neviem, čo z toho ste vy robili okrem tejto jednej smiešnej faktickej poznámky.
Pán poslanec Kočiš, áno, ten návrh alebo ten zákon je v rozpore s právom Európskej únie. Prečítajte si veto pani prezidentky, čo ste predpokladám neurobili, a tým pádom je aj v rozpore so slovenskou ústavou. A citovali ste to z nejakého metodického usmernenia ÚVO, ale citovali ste z neho iba vetu, že nie je to právne záväzné. No, samozrejme, že usmernenia nie sú právne záväzné. Právne záväzný výklad dáva súdy, ale súdy dávajú tomu názoru ÚVO za pravdu, že ten postup, ktorý zvolili mestá a obce nebol v súlade so zákonom.
A poslanec Šimko, hovoríte, že napriek vysokej úcte k názoru pani prezidentky tento zákon pre samosprávy je nevyhnutý. Dovolím si nesúhlasiť. Určite nie je nevyhnutné porušovať zákony, určite nie je nevyhnutné vedome sa dopúšťať porušovania zákona o verejnom obstarávaní a pravidiel a prihrávať dodávanie nájomných bytov jednej vopred vyhliadnutej firme. A určite nie je nevyhnutné prijímať proti ústavné zákony, ktoré sú v rozpore s právom Európskej únie.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k zákonu, ktorým sa mení zákon o verejnom obstarávaní, ktorý bol schválený 22. júna a pani prezidentka ho vetovala. Najprv taký politický pohľad, potom taký právny pohľad.
Aby bolo jasné, o čom hovoríme, hovoríme tu o tom, že predstavitelia obcí a miest opakovane a zväčša vedome porušovali zákon o verejnom obstarávaní. Dostali za to od Úradu pre verejné obstarávanie pokutu a Národná rada sa teraz rozhodla, že tú pokutu nemajú zaplatiť, že im ju zrušíme, že im ju zo zákona zrušíme a že smerom do budúcnosti, ak takto budú porušovať zákon o verejnom obstarávaní obce a mestá, tak Úrad pre verejné obstarávanie im nebude musieť dať tú pokutu, ako to je doteraz, ale bude môcť im dať tú pokutu. A zdôvodňovalo sa to tým, že, že úbohé obce a mestá nevedeli o tom, že porušujú zákon o verejnom obstarávaní, pritom existovalo množstvo usmernení a rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré hovorili o tom, že postupovať pri výstavbe nájomných bytov obcami tým spôsobom, že sa de facto kúpi alebo nastavia sa podmienky tak, že, že to môže vyhrať iba jeden obstarávateľ, nie je v poriadku. Nie je to v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Upozorňovali na to poslanci na zastupiteľstvách, ako to bolo v Šali, o čom hovoril kolega Lehotský pred časom. Napriek tomu to tie obce robili.
Ja nechcem tvrdiť, že vo všetkých prípadoch za tým bola korupcia či už primátorov, starostov alebo poslancov. Predpokladám, že v niektorých prípadoch bola, lebo to bol výhodný biznis pre tú firmu alebo pre tie firmy, ktoré to zabezpečovali, ktoré, ktoré tam stavali a vopred boli jasní ako víťazi, ale aj v prípadoch, že tým obciam išlo iba o to, že dobre, postavme si nájomné byty, tak sa to nemôže robiť v rozpore so zákonom, nemôže sa to robiť v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. A to sa dialo, dialo sa to opakovane a keďže aj v radoch poslancov a poslankýň Národnej rady máme starostov, máme predstaviteľov samosprávy, tak prišla iniciatíva, že zmeňme ten zákon, zrušme tie pokuty zo zákona. V tom čase SaS bola súčasťou vládnej koalície a SaS tento návrh vetovala, nesúhlasila s tým, aby takýto návrh bol predložený. A teda žiadny koaličný poslanec v súlade s koaličnými pravidlami nemohol taký návrh predložiť napriek tomu, že tie tlaky boli, boli silné, mali sme o tom diskusie, hľadali sme riešenia. Falošne sa argumentovalo, že ľudia prídu o strechu nad hlavou, nič také pritom už teraz nehrozí a argumentovalo sa, že Úrad pre verejné obstarávanie postupoval v rozpore so zákonom. Ani to nie je pravda, máme tu už aj rozhodnutia, rozhodnutia súdov, ale ak by pochybil Úrad pre verejné obstarávanie, nech o tom rozhodnú súdy, lebo súdy sú orgánom na to určeným, tak ako generálny prokurátor nemá rozhodovať o vine podľa § 363, o tom majú rozhodovať súdy, tak aj o prípadnom porušení zákona o verejnom obstarávaní zo strany úradu, nemajú rozhodovať, nemá rozhodovať parlament tým, že povie, že zákon síce bol porušený, ale nikto nedostane pokutu, ale majú o tom rozhodovať súdy, lebo súdy sú na to určené.
A protestovali odborníci proti tomuto návrhu, s ktorým nakoniec prišiel vtedy opozičný, dnes už koaličný poslanec pán Šimko a SaS naďalej, naďalej to vetovala. Úrad pre verejné obstarávanie upozorňoval, že tá právna úprava nie je v poriadku a mimovládne organizácie, ktoré sa tým prípadom zaoberali, prípadmi zaoberali, upozorňovali, že to nie je v poriadku. Napriek tomu parlament návrh zákona schválil. Aj keď SaS vtedy ešte ako koaličná strana, nesúhlasila s tým, aby tento zákon bol schválený, a teda koaliční poslanci nemali zaň hlasovať, no tak sa to vyriešilo tak, že SME RODINA za návrh hlasovala, lebo na SME RODINA žiadne koaličné pravidlá neplatia, takže poslanci SME RODINA za to zahlasovali a niektorí poslanci OĽANO jednoducho vytiahli karty, znížili kvórum a hlasovali za tento zákon. Teraz to už nebudú môcť takto urobiť, lebo ten zákon potrebuje 76 hlasov, aby prelomili veto, takže budú musieť priznať farbu, ale teraz už asi nebude taký veľký problém, lebo pán poslanec Šimko je už koaličný poslanec, SaS nie je, nie je v koalícií, takže nemôže to vetovať, nemôže upozorniť kolegov, že by nemali hlasovať za zákon, ktorý je v rozpore s európskym právom a v rozpore so slovenskou ústavou, ktorá hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. A podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety: Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Keď prelomíte veto pani prezidentky a schválite to, schválite zákon a vedome to urobíme, vedome, tak ako predstavitelia miest a obcí vedomie porušovali zákon o verejnom obstarávaní, vy vedome schválite zákon, ktorý bude v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore so slovenskou ústavou tým pádom, ale je to na vás.
Nebudem sa teraz detailne zaoberať všetkou argumentáciou pani prezidentky, tú ste si, predpokladám, prečítali, aj keď vlastne neprečítali, načo by ste si to čítali. Ale dotknem sa iba tej namietanej retroaktivity, keďže ten zákon bol schválený 22. júna a mal nadobudnúť účinnosť 15. júna, retroaktívny zákon. Určite to nebolo vedome, bolo to babráctvo, ktoré ste sa pokúsili napraviť tým, že dáte pozmeňujúci návrh teraz pri prerokúvaní zákona, ktorý bol vetovaný.
Pán poslanec Šimko pripravil pozmeňujúci návrh, odovzdal ho na zverejnenie 27. septembra. Každý sa s ním mal možnosť oboznámiť. Avšak čo sa stalo, pán poslanec Šimko sa zabudol prihlásiť do diskusie, nestihol sa prihlásiť do diskusie, takže nemohol predložiť ten pozmeňujúci návrh. Tak ten pozmeňujúci návrh teraz prečítal pán poslanec Vons. No, ako spravodajca to mohol urobiť, len zase ďalšie babráctvo je, že v tom pôvodnom návrhu zákona, čiže v tom pôvodnom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Vons nefiguruje, nefiguruje v hlavičke, nefiguruje medzi podpísanými dokonca. Čiže ja namietam, že pán poslanec Vons nemohol podať takýto návrh. On sa tam síce dopísal a akoby zázrakom aj na webovej stránke Národnej rady je tu teraz nie návrh, pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka, ako to bolo ešte pred dvoma hodinami, ale je to zrazu pozmeňujúci návrh pána poslanca Vonsa. Kde zmizol pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka? Ja sa pýtam, kde sa stratil, ako mohol zmiznúť. Boli stiahnuté podpisy, boli nanovo vyzberané podpisy? Nič také sa nestalo.
Vy ste zobrali si pozmeňujúci návrh, ktorý bol odovzdaný 27. 9, rukou ste tam dopísali aj do hlavičky pána poslanca Vonsa, aj medzi podpísaných pána poslanca Vonsa. Čiže tu máme dva identické návrhy, jeden ten, ktorý bol pôvodne odovzdaný, a druhý, do ktorého bolo dodatočne dopísané meno a potom aj podpis pána poslanca Vonsa. Namietam, že takýmto spôsobom nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy. A to babráctvo, ktoré ste spravili pri schvaľovaní zákona, že ste zabudli posunúť účinnosť a potom to babráctvo, ktoré zrejme pán poslanec Šimko nestihol sa prihlásiť, lebo išiel priebeh schôdze rýchlejšie, ako si myslel, no tak ste ho chceli napraviť, ale opäť ste to spravili babrácky. Namietam, nemožno hlasovať o tom pozmeňujúcom návrhu, lebo nemožno podávať pozmeňujúce návrhy takým spôsobom, že to odovzdáte, potom si to vypýt... a je to zverejnené, už to bolo zverejnené, už to bolo zverejnené na webovej stránke Národnej rady, sú tam rozdané pred rokovacou sálou a nie je tam pán poslanec Vons. Nikde tam nie je, potom sa tam dopíšete a tvárite sa, že je to iný pozmeňujúci návrh a ten iný pozmeňujúci návrh sa zrazu objaví na webovej stránke Národnej rady a je tam napísané ešte stále dátum podania 27. 9. Čiže pán poslanec Vons 27. 9. ani nebol podpísaný pod tým návrhom, ani tam nebol uvedený v hlavičke, ani nebol uvedený medzi podpísanými, bolo to zverejnené, ešte stále je tam na webovej stránke 27.9., ale pán poslanec Vons je tam uvedený ako predkladateľ. Pýtam sa, ako je to možné. A teda dúfam, že toto bude nejako vysvetlené alebo potom asi by mal ústavnoprávny výbor zasadnúť a rozhodnúť, či je možné takýmto spôsobom podávať pozmeňujúce návrhy. Lebo ja som presvedčený, že toto nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.