Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k zákonu, ktorým sa mení zákon o verejnom obstarávaní, ktorý bol schválený 22. júna a pani prezidentka ho vetovala. Najprv taký politický pohľad, potom taký právny pohľad.
Aby bolo jasné, o čom hovoríme, hovoríme tu o tom, že predstavitelia obcí a miest opakovane a zväčša vedome porušovali zákon o verejnom obstarávaní. Dostali za to od Úradu pre verejné obstarávanie pokutu a Národná rada sa teraz rozhodla, že tú pokutu nemajú zaplatiť, že im ju zrušíme, že im ju zo zákona zrušíme a že smerom do budúcnosti, ak takto budú porušovať zákon o verejnom obstarávaní obce a mestá, tak Úrad pre verejné obstarávanie im nebude musieť dať tú pokutu, ako to je doteraz, ale bude môcť im dať tú pokutu. A zdôvodňovalo sa to tým, že, že úbohé obce a mestá nevedeli o tom, že porušujú zákon o verejnom obstarávaní, pritom existovalo množstvo usmernení a rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré hovorili o tom, že postupovať pri výstavbe nájomných bytov obcami tým spôsobom, že sa de facto kúpi alebo nastavia sa podmienky tak, že, že to môže vyhrať iba jeden obstarávateľ, nie je v poriadku. Nie je to v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Upozorňovali na to poslanci na zastupiteľstvách, ako to bolo v Šali, o čom hovoril kolega Lehotský pred časom. Napriek tomu to tie obce robili.
Ja nechcem tvrdiť, že vo všetkých prípadoch za tým bola korupcia či už primátorov, starostov alebo poslancov. Predpokladám, že v niektorých prípadoch bola, lebo to bol výhodný biznis pre tú firmu alebo pre tie firmy, ktoré to zabezpečovali, ktoré, ktoré tam stavali a vopred boli jasní ako víťazi, ale aj v prípadoch, že tým obciam išlo iba o to, že dobre, postavme si nájomné byty, tak sa to nemôže robiť v rozpore so zákonom, nemôže sa to robiť v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. A to sa dialo, dialo sa to opakovane a keďže aj v radoch poslancov a poslankýň Národnej rady máme starostov, máme predstaviteľov samosprávy, tak prišla iniciatíva, že zmeňme ten zákon, zrušme tie pokuty zo zákona. V tom čase SaS bola súčasťou vládnej koalície a SaS tento návrh vetovala, nesúhlasila s tým, aby takýto návrh bol predložený. A teda žiadny koaličný poslanec v súlade s koaličnými pravidlami nemohol taký návrh predložiť napriek tomu, že tie tlaky boli, boli silné, mali sme o tom diskusie, hľadali sme riešenia. Falošne sa argumentovalo, že ľudia prídu o strechu nad hlavou, nič také pritom už teraz nehrozí a argumentovalo sa, že Úrad pre verejné obstarávanie postupoval v rozpore so zákonom. Ani to nie je pravda, máme tu už aj rozhodnutia, rozhodnutia súdov, ale ak by pochybil Úrad pre verejné obstarávanie, nech o tom rozhodnú súdy, lebo súdy sú orgánom na to určeným, tak ako generálny prokurátor nemá rozhodovať o vine podľa § 363, o tom majú rozhodovať súdy, tak aj o prípadnom porušení zákona o verejnom obstarávaní zo strany úradu, nemajú rozhodovať, nemá rozhodovať parlament tým, že povie, že zákon síce bol porušený, ale nikto nedostane pokutu, ale majú o tom rozhodovať súdy, lebo súdy sú na to určené.
A protestovali odborníci proti tomuto návrhu, s ktorým nakoniec prišiel vtedy opozičný, dnes už koaličný poslanec pán Šimko a SaS naďalej, naďalej to vetovala. Úrad pre verejné obstarávanie upozorňoval, že tá právna úprava nie je v poriadku a mimovládne organizácie, ktoré sa tým prípadom zaoberali, prípadmi zaoberali, upozorňovali, že to nie je v poriadku. Napriek tomu parlament návrh zákona schválil. Aj keď SaS vtedy ešte ako koaličná strana, nesúhlasila s tým, aby tento zákon bol schválený, a teda koaliční poslanci nemali zaň hlasovať, no tak sa to vyriešilo tak, že SME RODINA za návrh hlasovala, lebo na SME RODINA žiadne koaličné pravidlá neplatia, takže poslanci SME RODINA za to zahlasovali a niektorí poslanci OĽANO jednoducho vytiahli karty, znížili kvórum a hlasovali za tento zákon. Teraz to už nebudú môcť takto urobiť, lebo ten zákon potrebuje 76 hlasov, aby prelomili veto, takže budú musieť priznať farbu, ale teraz už asi nebude taký veľký problém, lebo pán poslanec Šimko je už koaličný poslanec, SaS nie je, nie je v koalícií, takže nemôže to vetovať, nemôže upozorniť kolegov, že by nemali hlasovať za zákon, ktorý je v rozpore s európskym právom a v rozpore so slovenskou ústavou, ktorá hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. A podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety: Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Keď prelomíte veto pani prezidentky a schválite to, schválite zákon a vedome to urobíme, vedome, tak ako predstavitelia miest a obcí vedomie porušovali zákon o verejnom obstarávaní, vy vedome schválite zákon, ktorý bude v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore so slovenskou ústavou tým pádom, ale je to na vás.
Nebudem sa teraz detailne zaoberať všetkou argumentáciou pani prezidentky, tú ste si, predpokladám, prečítali, aj keď vlastne neprečítali, načo by ste si to čítali. Ale dotknem sa iba tej namietanej retroaktivity, keďže ten zákon bol schválený 22. júna a mal nadobudnúť účinnosť 15. júna, retroaktívny zákon. Určite to nebolo vedome, bolo to babráctvo, ktoré ste sa pokúsili napraviť tým, že dáte pozmeňujúci návrh teraz pri prerokúvaní zákona, ktorý bol vetovaný.
Pán poslanec Šimko pripravil pozmeňujúci návrh, odovzdal ho na zverejnenie 27. septembra. Každý sa s ním mal možnosť oboznámiť. Avšak čo sa stalo, pán poslanec Šimko sa zabudol prihlásiť do diskusie, nestihol sa prihlásiť do diskusie, takže nemohol predložiť ten pozmeňujúci návrh. Tak ten pozmeňujúci návrh teraz prečítal pán poslanec Vons. No, ako spravodajca to mohol urobiť, len zase ďalšie babráctvo je, že v tom pôvodnom návrhu zákona, čiže v tom pôvodnom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Vons nefiguruje, nefiguruje v hlavičke, nefiguruje medzi podpísanými dokonca. Čiže ja namietam, že pán poslanec Vons nemohol podať takýto návrh. On sa tam síce dopísal a akoby zázrakom aj na webovej stránke Národnej rady je tu teraz nie návrh, pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka, ako to bolo ešte pred dvoma hodinami, ale je to zrazu pozmeňujúci návrh pána poslanca Vonsa. Kde zmizol pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka? Ja sa pýtam, kde sa stratil, ako mohol zmiznúť. Boli stiahnuté podpisy, boli nanovo vyzberané podpisy? Nič také sa nestalo.
Vy ste zobrali si pozmeňujúci návrh, ktorý bol odovzdaný 27. 9, rukou ste tam dopísali aj do hlavičky pána poslanca Vonsa, aj medzi podpísaných pána poslanca Vonsa. Čiže tu máme dva identické návrhy, jeden ten, ktorý bol pôvodne odovzdaný, a druhý, do ktorého bolo dodatočne dopísané meno a potom aj podpis pána poslanca Vonsa. Namietam, že takýmto spôsobom nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy. A to babráctvo, ktoré ste spravili pri schvaľovaní zákona, že ste zabudli posunúť účinnosť a potom to babráctvo, ktoré zrejme pán poslanec Šimko nestihol sa prihlásiť, lebo išiel priebeh schôdze rýchlejšie, ako si myslel, no tak ste ho chceli napraviť, ale opäť ste to spravili babrácky. Namietam, nemožno hlasovať o tom pozmeňujúcom návrhu, lebo nemožno podávať pozmeňujúce návrhy takým spôsobom, že to odovzdáte, potom si to vypýt... a je to zverejnené, už to bolo zverejnené, už to bolo zverejnené na webovej stránke Národnej rady, sú tam rozdané pred rokovacou sálou a nie je tam pán poslanec Vons. Nikde tam nie je, potom sa tam dopíšete a tvárite sa, že je to iný pozmeňujúci návrh a ten iný pozmeňujúci návrh sa zrazu objaví na webovej stránke Národnej rady a je tam napísané ešte stále dátum podania 27. 9. Čiže pán poslanec Vons 27. 9. ani nebol podpísaný pod tým návrhom, ani tam nebol uvedený v hlavičke, ani nebol uvedený medzi podpísanými, bolo to zverejnené, ešte stále je tam na webovej stránke 27.9., ale pán poslanec Vons je tam uvedený ako predkladateľ. Pýtam sa, ako je to možné. A teda dúfam, že toto bude nejako vysvetlené alebo potom asi by mal ústavnoprávny výbor zasadnúť a rozhodnúť, či je možné takýmto spôsobom podávať pozmeňujúce návrhy. Lebo ja som presvedčený, že toto nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
