Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážená kolegy... vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už pani poslankyňa Hatráková vo svojom vystúpení povedala, tiež som sa podieľal na diskusiách pred predložením návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ale nebol som vtedy v pozícii štátneho tajomníka, bol som v pozícii koaličného, koaličného poslanca tak ako pani poslankyňa Hatráková. Dnes už ani jeden z nás nie je...
Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážená kolegy... vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už pani poslankyňa Hatráková vo svojom vystúpení povedala, tiež som sa podieľal na diskusiách pred predložením návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ale nebol som vtedy v pozícii štátneho tajomníka, bol som v pozícii koaličného, koaličného poslanca tak ako pani poslankyňa Hatráková. Dnes už ani jeden z nás nie je koaličným poslancom, ale teda v tom čase sme v súlade s pravidlami, ktoré boli dohodnuté v rámci koalícii, rešpektovali, že poslanecké návrhy sa predkladajú po odsúhlasení koaličnými partnermi, resp. aj po súhlase gestorského ministerstva, čo viedlo k tomu, že sa sme sa niekoľkokrát stretli na pôde ministerstva spravodlivosti a dospeli sme k nejakému... k zhode na nejakom, na nejakom riešení, teda resp. rozšírení novely Civilného mimorosporového poriadku aj o novelu zákona o rodine.
Na rozdiel od pani poslankyni Hatrákovej si myslím, že všetky tie tri formy by mali byť rovnocenné, teda že by nemala byť priorizovaná žiadna z nich, že vždy by mal rozhodovať najlepší záujem dieťaťa, a teda zdá sa mi dosť odvážne priorizovať práve formu, ktorá doteraz v našom právnom poriadku nie je ukotvená. Ak sa ukáže, že po rokoch aplikácie bude toto tá preferovaná a najlepšie fungujúca forma, najčastejšie budú súdy takto rozhodovať, tak potom jasné, je namieste sa pobaviť, že či sa to má premietnuť aj do právnej úpravy. A v tejto chvíli by som sa prihováral za to, aby všetky tri formy boli rovnocenné, aby na ne bolo nahliadané ako rovnocenné.
Pani poslankyňa Hatráková navrhuje vypustiť z návrhu zákona ustanovenie, ktoré má doplniť zákon o rodine, o vetu: „Riadne odôvodnený nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu, súd však prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.“
Ide o ustanovenie, ktoré trochu v inej forme sa dostalo do návrhu zákona na základe dohody, ktorej bola účastná aj pani poslankyňa. Ja uznávam, že teda nebola ona, ktorá prišla s tým, aby, aby sa tam dostala táto veta alebo tento bod, ale bol to kompromis, na ktorom sme sa s prihliadnutím na všetky aspekty veci dokázali dohodnúť. V tom pôvodnom znení, ktoré išlo do MPK, bola, bola formulácia, že nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou alebo so spoločnou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu. Nebola tam v tom čase formulácia, že nesúhlas má byť riadne odôvodnený, a spomínaná bola aj osobná... spoločná osobná starostlivosť, resp. nesúhlas s ňou. Zmenilo sa to po medzirezortnom pripomienkovom konaní práve na základe nesúhlasu a tlaku niektorých organizácií, ktoré preferujú striedavú osobnú starostlivosť, a ministerstvo potom zmenilo túto formuláciu. Doplnilo, že nesúhlas má byť riadne odôvodnený, aby to nebol akýkoľvek nesúhlas, a vypadla aj zmienka o spoločnej osobnej starostlivosti. Ja som bol vtedy už v pozícii štátneho tajomníka a ja som preferoval to pôvodné, pôvodne navrhované znenie, ktoré išlo do MPK, ale akceptoval som aj túto zmenu, pretože podľa mňa napĺňa ten účel, pre ktorý sa do návrhu zákona dostal.
Teraz pani poslankyňa prišla s návrhom vypustiť tento bod a má na to ako poslankyňa, samozrejme, samozrejme, právo, len sa mi to zdá trochu zvláštne vzhľadom na to, že ten návrh vznikal aj za jej účasti. Ale to je, to je, samozrejme, že procesná vec a je na nej, ako bude postupovať, ale hlavne ten návrh, ktorý predložila, ten pozmeňujúci návrh nepovažujem za vecne správny a dovolím si to vysvetliť na dôvodoch, ktoré uviedla na prospech svojho návrhu.
Ten prvý dôvod hovorí o tom, že hmotnoprávny kódex... že je to hmotnoprávny kódex a nie je vhodné, aby v hmotnoprávnom kódexe sa vyskytovala, vyskytovalo kritérium riadneho či iného odôvodnenia. Tomuto, priznám sa, nie celkom rozumiem a nie celkom to sedí, pretože aj v hmotnoprávnych kódexoch sa požiadavka odôvodnenosti vyskytuje. V zákone o rodine v § 6 ods. 6 sa hovorí o tom, že snúbenec môže požiadať matričný úrad alebo príslušný orgán o odpustenie predloženia zákonom ustanovených dokladov podľa ods. 1, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žiadosť musí byť písomná, osobne podaná snúbencom, podpísaná snúbencom a podrobne odôvodnená. V § 8 ods. 1 sa zase uvádza, že matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Žiadosť musí byť odôvodnená. V Občianskom zákonníku, čo je tiež hmotnoprávny kódex, sa hovorí o tom, že ak dlžník nemôže splniť záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je omeškaní, alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom a tak ďalej a tak ďalej. V Trestnom zákone sa slovo odôvodnený alebo neodôvodnený spomína na 12 miestach, takže myslím si, že tento bod odôvodnenia celkom nesedí, aj v hmotnoprávnych kódexoch sa používa kritérium odôvodnenosti alebo požiadavka niečo odôvodniť, ale ak by bol naozaj problém iba v tomto, tak nič nebránilo vypustiť z návrhu zákona buď slovo „riadne“ a zostalo by tam iba „odôvodnený“, alebo obe slová „riadne odôvodnený“ a ponechať tam len „nesúhlas“, tak ako to bolo v návrhu zákona, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania.
Druhý dôvod, ktorý je asi podstatný, lebo ten, ten prvý neberiem, neberiem, že by bol nejaký zásadný, je, že vložená veta nabáda rodičov k nesúhlasu so striedavou starostlivosťou a že dokonca môže predĺžiť rodičovské spory. Myslím si, že to nie je pravda, pretože tá na vloženie navrhnutá veta hovorí, že všetky tri formule sú rovnocenné a nesúhlas rodiča s niektorou z nich mu nemôže byť na ťarchu. A ak to chcete vyhodiť, vlastne tvrdíte, že nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou má byť na ťarchu. Má to byť posudzované tak, že tento rodič, ktorý nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, má zníženú schopnosť dohodnúť sa s druhým rodičom na výchove a starostlivosti. Ale tak to predsa nie je. Vždy má rozhodovať najlepší záujem dieťaťa. Niekedy je v najlepšom záujme dieťaťa striedavá osobná starostlivosť, niekedy zverenie jednému z rodičov, niekedy spoločná osobná starostlivosť. Nie je medzi nimi nejaká hierarchia, že jedna je lepšia ako druhá a druhá je lepšia ako tretia.
A aby som to demonštroval na príklade, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý, tak sú prípady, keď sa v striedavej osobnej starostlivosti dožaduje rodič, ktorý sa správal alebo sa aj naďalej správa k druhému rodičovi násilne, alebo sa dokonca správa násilne k dieťaťu, a keď takýto rodič pokračuje a chce pokračovať v páchaní domáceho násilia aj prostredníctvom dieťaťa a striedavej starostlivosti. V tejto situácii ak rodič, ktorý bol obeťou násilia, odmieta striedavú starostlivosť, má mu to byť na ťarchu? Má to byť posudzované tak, že rodič, násilník, ktorý sa dožaduje striedavej osobnej starostlivosti, je lepší rodič ako rodič, ktorý bol obeťou domáceho násilia, alebo dokonca rodič, ktorý pred násilím zo strany druhého rodiča bránil ich spoločné dieťa? No zdá sa mi, že bolo by to absurdné, keby takýmto spôsobom súdy mali posudzovať súhlas alebo nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Aj ja si viem predstaviť inú formuláciu tej vety, že by sa tam spomínal nesúhlas s akoukoľvek formou osobnej starostlivosti alebo zverenia do osobnej starostlivosti. Ale zas zároveň rozumiem tomu, že aj táto formulácia napĺňa ten zámer, pre ktorý tam bola vložená, lebo... Rozoberme si tie prípady.
Jednou možnosťou je, že oba ro... obaja rodičia sa dožadujú, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jemu, a teda nesúhlasí s tým, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti tomu druhému, a v tom prípade si veľmi ťažko vie predstaviť, že by, že by súd dával obom na ťarchu, že, že nesúhlasia so zverením do osobnej starostlivosti tomu druhému. Čiže tam je to automatické, že to nebude dávané na ťarchu. Potom tu máme spoločnú osobnú starostlivosť, kde ako pani poslankyňa aj povedala a ako, ako je zrejmé z toho návrhu. V zásade nie sú upravené bližšie vzťahy rodičov k deťom a je to ponechané na ich, na ich dohodu a na ich normálne fungovanie. Ide o veľmi špecifickú formu starostlivosti, ktorá môže fungovať v situáciách, keď medzi tými rodičmi v zásade nie je problém, čo sa týka vzťahu, vzťahu k deťom. Keď sa dokážu na všetkom dohodnúť, keď nepotrebujú, aby im súd určoval, kedy má byť u ktorého z rodičov, ako má ktorý prispievať na jeho, na jeho výživu, a preto je logické, že nutnou podmienkou takejto starostlivosti, takejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je obojstranný súhlas. Čiže aby sa súd tým vôbec mohol zaoberať, tak musia s tým obaja rodičia súhlasiť. Čiže keď s tým jeden z rodičov, rodičov nesúhlasí, tak asi by sa to tiež nemalo požadovať za neochotu dohodnúť sa, lebo je to špecifická forma, a môže byť milión dôvodov, prečo, prečo jeden z rodičov alebo obaja z rodičov nesúhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou.
Iné je to ale so striedavou osobnou starostlivosťou. Tam ten problém reálne môže nastať a aj nastáva. Tam totiž dochádza k tomu, že hoci jeden z rodičov súhlasí, druhý nesúhlasí a súd napriek tomu nesúhlasu to posudzuje a môže rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti, tak je nastavená právna úprava. V realite to potom môže viesť aj ak k praktickým problémom, k praktickým problémom, keď s tým nie sú obaja rodičia uzrozumení, a v niektorých prípadoch mať aj negatívne dopady na dieťa, ale to samé osebe problém nepredstavuje.
A ja nespochybňujem tú právnu úpravu, ako je nastavená, ale to, čo spochybňujem, a to, čo vidím ako problém, že v realite dochádza k tomu, že nesúhlas so striedavou starostlivosťou býva nesúhlasiacemu rodičovi na ťarchu, čo podľa môjho názoru správne nie je, a nemusí ísť len o ten vyhrotený prípad, keď nesúhlasí obeť domáceho násilia.
Ale aby som nehovoril, že, že iba svoje pocity a presvedčenia, tak chcem upozorniť na to, že si to myslia aj iní. Myslí si to napríklad Slovenská advokátska komora, ktorej v čase medzirezortného pripomienkového konania predsedal pán súčasný minister Karas, a Slovenská advokátska komora vedená pánom Karasom dala v medzirezortnom pripomienkovom konaní takúto pripomienku.
Plne podporujeme ustanovenie, v zmysle ktorého nesúhlas rodiča s formou starostlivosti nemôže byť vodičovi na ťarchu. Doplnenie navrhovaného znenia ods. 5 považujeme za dôležité, nakoľko práve nesúhlas rodiča býva častokrát zo strany súdu na ťarchu rodiča a odráža sa na rozhodnutiach súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.
Pripomienkujúce subjekty sa obvykle v pripomienkovom konaní vyjadrujú k veciam, s ktorými nesúhlasia, ktoré by chceli zmeniť, ktoré by chceli doplniť, tuto nastala situácia, že pripomienkujúci subjekt považoval za potrebné a vhodné vyjadriť sa, že súhlasí s niečím, čo je v návrhu obsiahnuté a čo teraz pani poslankyňa Hatráková navrhuje z návrhu zákona vypustiť, takže by ma zaujímal aj názor pána ministra v tejto veci, lebo pôvodný postoj ministerstva spravodlivosti, ktorý dnes reprezentuje, bol, že sa do zákona má dostať toto ustanovenie a rovnako postoj Slovenskej advokátskej komory, ktorej predsedal v čase predloženia už spomínanej pripomienky, bol taký, že tam to ustanovenie je namieste doplniť. Nesúhlasím ani s tvrdením, že navrhovaná veta môže komplikovať riešenie rodičovských sporov, ktoré sú už dnes posudzované súdmi zdĺhavo, platilo by to iba v prípade, že by výsledkom rozhodovania súdu mala byť vždy striedavá osobná starostlivosť. V tom prípade áno, v tom prípade naozaj nesúhlasné stanovisko jedného z rodičov môže predlžovať riešenie rodičovských sporov na súde. Ale to predsa nie je jediná možnosť a hlavným kritériom, opakujem, mal by byť najlepší záujem dieťaťa.
Tretí dôvod hovorí o tom, že vložením vety by mohlo dôjsť k popretiu procesných zásad vyjadrených v Civilnom sporovom poriadku a v Civilnom mimosporovom poriadku, a podľa ktorých má súd viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu alebo veci. Som presvedčený, že ani tento argument nesedí a z úplne rovnakých dôvodov, z akých nesedí ten druhý dôvod, ktorý vo svojom pozmeňujúcom návrhu uvádza pani poslankyňa Hatráková. Zmierne riešenie predsa nemusí vždy znamenať rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa môžu zhodnúť aj na tom, že bude dieťa zverené jednému z nich, aj na tom, aj také môže byť zmierne, zmierne riešenie, alebo súd môže určiť striedavú starostlivosť napriek tomu, že jeden z rodičov s tým nesúhlasí. Čiže som presvedčený, že nesedí ani jeden z tých dôvodov, ktorý, ktoré vo svojom pozmeňujúcom návrhu spomína pani poslankyňa Hatráková, a preto by sme nemali odsúhlasiť jej pozmeňujúci návrh.
A záverom by som ešte teda chcel spomenúť, že určite poslanci zaregistrovali aktivitu časti mimovládnych organizácií, ktoré sa dožadovali vypustenia tohto bodu, a ja by som tu chcel, aby zaznel aj hlas inej skupiny mimovládnych organizácií, ktoré sa obrátili tiež na poslancov, a myslím, že včera sme dostali od nich list v tejto veci a, a sú to organizácie, ktoré dlhoročne poskytujú pomoc a podporu ženám zažívajúce násilie zo strany súčasného alebo bývalého partnera, či manžela, a ich deťom, ako aj iným obetiam domáceho násilia.
V súvislosti s prerokúvaným návrhom zákona nás, naopak, nabádajú, aby sa zachovalo to navrhované doplnenie § 26 nového ods. 5 zákona o rodine, ktoré pani poslankyňa Hatráková navrhuje svojím pozmeňujúcim návrhom vypustiť, a zároveň navrhujú doplniť ustanovenia Civilného mimosporového poriadku tak, že požiadavka na zmierne riešenie sa nevzťahuje na prípady, kde existuje podozrenie alebo dôkaz o tom, že sa jeden z rodičov maloletého dieťaťa v minulosti správal alebo sa v súčasnosti správa psychicky či fyzicky násilne k druhému rodičovi, a rovnako aby spoločná alebo striedavá osobná starostlivosť sa nepovažovali za najlepší záujem dieťaťa v prípade, že existuje podozrenie alebo dôkaz o tom, že sa jeden z rodičov dieťaťa v minulosti správal alebo sa v súčasnosti správa psychicky či fyzicky násilne voči druhému rodičovi.
Hlavný dôvod, prečo toto tie mimovládne organizácie požadujú, je obava z dopadov, ktoré vyššie spomínaný vládny návrh predložený do NR SR a jeho výkon v praxi orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a súdov v konaniach a úpravu práva a povinností k maloletým deťom môže mať na bezpečie žien zažívajúcich násilie v partnerských vzťahoch a ich deti, prípadne na iné obete domáceho násilia. Mimovládne organizácie upozorňujú na to, že ten, tá zmena môže mať dopad na bezpečie žien zažívajúcich násilie, tak som spomenul a už súčasná prax upozorňujú, už súčasná prax súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí v tzv. poručenskej agende z našich skúseností ukazuje, že v prípadoch násilia na ženách v partnerských vzťahoch a ich deťoch neplnia účel zefektívnenia konaní prostredníctvom zmiernych riešení, ale vytvárajú priestor na ohrozovanie žien a detí pokračujúcim násilím.
Zodpovedné štátne orgány dnes v konaniach týkajúcich sa maloletých detí nezisťujú prítomnosť násilia jedného rodiča voči druhému v minulosti či v súčasnosti, dokonca aj keď je preukázateľné, že v minulosti k takémuto násiliu dochádzalo, táto skutočnosť sa z našich skúseností pri posudzovaní najlepšieho (záujmu, pozn. red.) dieťaťa takmer vôbec nezohľadňuje. Ak žena, ktorá má skúsenosť s násilím zo strany bývalého partnera alebo manžela má inú predstavu o najlepšom záujme dieťaťa ako jej bývalý partner alebo manžel a otec ich maloletých detí, je často orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí označovaná za nespolupracujúceho rodiča a jej rodičovské zručnosti sú často posudzované ako nedostatočné, a preto prišli tieto mimovládne organizácie s návrhom, dokonca sa obrátili na poslancov, aby zvážili, či predložia tieto návrhy v pléne Národnej rady.
Ja síce vecne súhlasím aj s tým odôvodnením, aj so zámerom, ktorý je za tým, len si nemyslím, že by sme mali Civilný mimosporový poriadok a zákon o rodine meniť bez predchádzajúcej diskusie návrhmi pozmeňujúcimi predloženými až v pléne v druhom čítaní, preto ten návrh nepredložím, ale som chcel, aby to tu zaznelo.
Ďakujem.
Skryt prepis
