Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.3.2022 o 17:54 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.3.2022 17:54 - 18:03 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedna vec, na ktorej sa zhodnem s predkladateľmi návrhu zákona, je, že so zákonom o Matici Slovenskej by sa malo niečo robiť. Ale asi sa nezhodneme na tom, že čo by sa s ním malo robiť.
Programové vyhlásenie vlády, ako z neho správne citoval pán predkladateľ, pán poslanec Svrček, hovorí o tom, že by sme mali zvážiť systémovú zmenu financovania Matice Slovenskej. Ja som zvážil, ale z môjho zvažovania teda vyplynulo niečo úplne iné. Ja by som bol skôr za to, aby sme zákon o Matici Slovenskej zrušili alebo prinajmenšom zrušili štátne financovanie Matice Slovenskej, nie ho zvyšovali a dávali do zákona garantovanú sumu, ktorú musia, ktorú musí Matica od štátu každoročne dostať.
Matica slovenská je nepochybne inštitúcia s úctyhodnou minulosťou, ale aj veľmi pofidérnou súčasnosťou, najmä pokiaľ ide o politický rozmer jej aktivity, lebo Matica, to nie sú iba spolky, to nie je iba miestna, miestna kultúra, ale to je aj prezentovanie politických názorov, ktoré tu trvá minimálne už tri desaťročia, alebo vyše tri desaťročia, čo žijeme v slobodnej spoločnosti, ďalej nebudem zachádzať.
Matica slovenská spolupracuje s extrémistami. Spolupracuje, z nedávnej minulosti spomeniem spoluprácu so Slovenskými brancami, extrémistickým združením, ktoré je monitorované tajnými službami. Minulé volebné obdobia a myslím, že aj toto, keď na neverejných schôdzach počúvame správy tajných služieb, tak počúvame aj o Slovenských brancoch. A Matica slovenská, ktorej tu sa teraz navrhuje zvýšenie dotácií, so Slovenskými brancami spolupracuje alebo spolupracovala.
Už aj v predchádzajúcej rozprave boli viackrát spomenuté Slovenské národné noviny, vydáva Vydavateľstvo Matice slovenskej, na ktoré má Matica slovenská vplyv. Je to taká zbierka redaktorov blízkych HZDS, bývalých redaktorov médií blízkych HZDS, ktoré je charakteristické tým, že ospevuje tam ten házedesácky, mečiarovský naratív a oslavuje fašistický slovenský štát, preberá kremeľskú propagandu, má tam alebo mala tam rasistickú (kýchnutie v sále), je to pravda, hej, rasistickú rubriku, uverejňovala svojho času rasistické vtipy.
Facebooková stránka Slovenských národných novín je zaradená na zoznam propagandistickej mašinérie Ruska na Slovensku alebo stránok, ktoré podporujú putinovskú propagandu na Slovensku.
Je to také paradoxné, že pred troma týždňami sme schválili zákon, ktorý umožňuje vypínať kremeľské hlásne trúby typu Hlavných správ a blokovať ich, a teraz tu ideme financovať inštitúciu, ktorá možno nie v takej úplne tvrdej podobe, ale miestami, miestami rovnako tvrdej podobe šíri podobnú propagandu.
Čiže ak by s takým návrhom prišli tuto nejakí kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko alebo blahej pamäti Andrej Danko, alebo Vladimír Mečiar, keby bol v parlamente, tak by som sa vôbec, vôbec nečudoval, ale teda čudujem sa trochu, že takýto návrh prichádza z radov našej koalície.
A to, čo ma aj mrzí, je, že vďaka tomuto návrhu zákona alebo v širších súvislostiach sa zbrzdila potrebná zmena zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, zákona, ktorý bol pripravený už na jeseň minulého roku, aby mohol platiť od 1. januára, ale bolo to zbrzdené, lebo snažil sa ho dobehnúť návrh zákona o Csemadoku, a návrh zákona o Csemadoku je teraz brzdený zákonom o Matici slovenskej, hoci tieto tri návrhy, prinajmenšom tieto dva návrhy, ktoré som posledné menoval, so zákonom o kultúre národnostných menšín alebo Fonde na podporu kultúry národnostných menšín nesúvisia.
Novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín rieši praktické problémy, ktoré má fond financujúci kultúrne aktivity všetkých národnostných menšín. Nemá dostatok prostriedkov na prevádzku, a preto mešká s podpisovaním, podpisovaním zmlúv, oneskorene uzatvára, uzatvára tie zmluvy a nemá kapacity na to, aby ich dostatočne rýchlo kontroloval, či boli tie projekty realizované v súlade, v súlade so zmluvou. Boli sme na to upozornení, pripravili sme návrh zákona. Hovorím, mohol byť schválený tak, aby platil od 1. januára, doteraz nebol prerokovaný v druhom čítaní v parlamente.
A vidím, vidím teda dramatický rozdiel medzi zákonom o Matici slovenskej, ktorý garantuje výlučné postavenie jednej organizácie, a rovnako aj tým navrhovaným zákonom o Csemadoku, ktorý má z jednej z organizácií národnostných menšín spraviť akúsi tiež zákonom garantovanú Maticu slovenskú, ktorá bude dostávať peniaze len preto, že je, len preto, že existuje, nie preto, že, že robí nejaké aktivity, a pritom nespochybňujem, že aktivity robí Matica a robí aj aktivity, ktoré, ktoré sú užitočné a chvályhodné okrem tých, ktoré som ja spomínal a ktoré mi, mi prekážajú.
A rovnako Csemadok robí množstvo kultúrnej, kultúrnej práce, ale nemyslím si, že by nejaká organizácia mala dostávať peniaze len preto, že existuje. A to mám teda že k Csemadoku dramaticky iný vzťah ako, ako k Matici slovenskej, keďže Matica slovenská sa politicky prejavuje tak, že sa správa s extrémistami, a, a teda hlása názory, ktoré sú podľa mňa v rozpore s demokratickým poriadkom, ktorý tu dnes máme. Csemadok je jedna z organizácií veľmi dôležitá, teda najdôležitejšia organizácia najväčšej menšiny, čo nijako, nijako nespochybňujem, ale ani napriek mojím sympatiám k Csemadoku si nemyslím, že by to mala byť organizácia, ktorá má vlastný zákon a ktorá bude dostávať peniaze len preto, že existuje.
Čiže, a o tom sme už aj viackrát hovorili, ja by som vo vzťahu k národnostným menšinám videl, videl riešenie v tom, že sa nastaví pokojnou cestou cez nejaký vládny návrh zákona aj možnosť inštitucionálnej podpory kultúrnych organizácií národnostných menšín a v rámci toho, samozrejme, že svoje miesto by mal, by mal aj Csemadok, a ak by nejaké, nejaké organizácie dostávali inštitucionálnu podporu, tak určite by Csemadok medzi nimi bol. Ale nemyslím si, že je dobrá cesta robiť z Csemadoku maďarskú Maticu slovenskú, a ešte väčší problém mám teda s tým, aby sme, miesto toho, aby sme odstrihli Maticu od štátneho financovania alebo jej umožnili, aby tak ako iné organizácie napríklad na svoje kultúrne aktivity sa uchádzala o podporu, tak ideme do zákona jej dať štátnu garanciu minimálnej sumy, ktorú každý rok bude môcť dostať.
A za rovnako nešťastné považujem aj to, že sa tieto tri zákony spojili, dali dohromady a tvárime sa, že nejako súvisia. Možno Matica s Csemadokom nejako súvisia, ale určite nesúvisia so zákonom o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ale, bohužiaľ, problém, ktorý sme mohli mať vyriešený k 1. januáru, vďaka tomu bude riešený možno o dva mesiace.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 17.3.2022 15:36 - 15:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Rád by som pánovi poslancovi Sujovi a jeho kolegom z Republiky, ktorí tu dookola čosi omieľajú o nejakom prílepku, pripomenul, že teraz rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, o vládnom návrhu zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Ešte raz: vládny návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
A toto so situáciou na Ukrajine súvisí. Aj tento článok. Prílepok nie je to, že v zákone alebo v návrhu zákona, ktorým sa novelizujú viacej zákonov, je niečo, čo sa vám nepáči, za čo vy nechcete hlasovať. To máte teda pomýlenú definíciu prílepku, lebo definícia prílepku, ako o nej hovorí zákon o rokovacom poriadku, v § 94 ods. 3 hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Čiže prílepkom, klasickým prílepkom je, ak sa prerokúva nejaký návrh zákona, pridá sa tam nejaký iný článok, ktorý ale nesúvisí s tým, s tým prerokúvaným návrhom zákona, až v priebehu legislatívneho procesu, lebo to potom nie je normálny legislatívny proces, a v tomto prípade ani skrátený legislatívny proces, ale aj v takom prípade možno pridávať aj nové články a novelizovať iný zákon, ak to obsahovo súvisí.
A tvrdiť, že posilnenie našej obranyschopnosti nesúvisí s tým, že Putinovo Rusko útočí na nášho suseda Ukrajinu, je úplne pomýlené.
Ešte raz, prílepok je niečo úplne iné ako to, že vám sa niečo nepáči.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2022 19:03 - 19:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kuffa, no zaujímavá úvaha, kam sa to ten parlament dostal a nemyslím, že, myslím, že aj vy teda občas niekde uletíte, ale sú to skôr také verbálne úlety a nemyslím si, že by pre vaše úlety alebo preto, akým spôsobom vy vystupujete, niekto uvažoval o parlamentnej stráži alebo nejakom sprísnení pravidiel. Áno, v parlamente niekedy padajú aj ostrejšie slová, ale my tu máme vážnejší problém.
My tu máme úplne zničenú politickú kultúru a primárnym zdrojom zničenia tej politickej kultúry sú poslanci, ktorí boli zvolení na tej istej kandidátke ako vy, fašisti, fašisti jedna, fašisti dva, Ľudová strana Naše Slovensko - Kotlebovci aj Republika. Tí sa správajú tak, ako sa v minulosti v tomto parlamente nikto nesprával alebo keď tak výnimočne nejakí jednotlivci. Ale veď sme tu mali polievanie pultu vodou, púšťanie, teda pískanie sirén, ktoré znemožnilo, znemožnilo rokovanie. Poslanci sú takmer napádaní, zaznievajú tu úplné, úplné vulgarity, nerešpektujú sa pravidlá, ktoré sú dohodnuté. Nerešpektuje sa, keď predsedajúci vykáže, a to nie sú nejaké náhodné odchýlky. Toto je normálny spôsob správania a títo ľudia boli zvolení na jednej kandidátke spolu s vami. Vy ste spolu s nimi kandidovali, vy ste išli na ich kandidátku, a teda aj vy máte zodpovednosť za to zhrubnutie mravov v tejto Národnej rade a za to, že sa teraz uvažuje o tom, ako sprísniť tie pravidlá, lebo toto, čo sa tu deje, nie je normálne v demokratickom parlamente a je to aj vaša zodpovednosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.3.2022 15:15 - 15:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate legislatívno-technickou úpravou, ktorou sa upravuje úvodná veta zákona v súlade s názvom ústavného zákona, kde som pri písaní správy o zjavnú chybu, na čo upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku v časti C. Takéto opravy obvykle vykonávame priamo na zasadnutí výboru a premieta sa to do spoločnej správy, ale keďže ide o ústavný zákon a nebolo na výbore dostatok poslancov, teda ústavná väčšina, ktorá by túto legislatívno-technickú úpravu podporila na rokovaní výboru, musím ju predniesť v pléne. A keďže ide o veľmi jednoduchú vec, tak nepovažujem za potrebné ju ďalej uvádzať a odôvodňovať. Čiže prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Ondreja Dostála, Anny Zemanovej, Petra Osuského a Vladimíry Marcinkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 871.
V článku I v úvodnej vete sa za slovami "č. 397/2004 Z. z." vypúšťa slovo "zákon".
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.3.2022 15:11 - 15:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Návrh ústavného zákona sa týka pôsobnosti výboru pre európske záležitosti, konkrétne jednak toho, akými záležitosťami alebo výkonom ktorej pôsobnosti môže poveriť Národná rada zákonom výbor, v tomto prípade výbor pre európske záležitosti. Navrhujeme, aby Národná rada mohla poveriť výbor prostredníctvom zákona nielen stanoviskami, zaujatím stanoviska Slovenskej republiky k právne záväzným aktom a iným aktom Európskej únie, o ktorých sa rokuje na pôde orgánov Európskej únie, ale aj stanoviskami k iným záležitostiam Európskej únie. Ak bude schválený ústavný zákon, tak predmetnú úpravu bude možné naplniť zmenou rokovacieho poriadku, ktorú nenavrhujeme teraz, ale teda keď bude najbližšie otvorený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, tak by sa to tam mohlo premietnuť.
Druhý bod sa týka toho, na návrh koho je predložené stanovisko, ktoré, ak sa k nemu Národná rada nevyjadrí do dvoch týždňov, tak stáva sa toto stano..., návrh tohto stanoviska záväzným pre členov vlády na pôde orgánov Európskej únie. Keďže iniciovať návrh stanoviska môže ako vláda, tak skupina najmenej tridsiatich poslancov. My navrhujeme, aby tá automatická účinnosť v prípade, že sa Národná rada buď nevyjadrí, alebo neschváli návrh stanoviska a súčasne neschváli nejaké iné stanovisko, aby sa to týkalo iba návrhu, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky, ktorá v mene Slovenskej republiky potom koná vo vzťahu k Európskej únii, teda nie návrhu, ktorý predloží skupina tridsiatich poslancov.
Skupina tridsiatich poslancov naďalej bude môcť predkladať svoje návrhy stanovísk k ďalším záležitostiam Európskej únie, ale nebude nastávať situácia, že márnym uplynutím štrnásťdňovej lehoty sa návrh stanoviska stane záväzným. Bližšie by som odkázal na dôvodovú správu a moje vystúpenie v rozprave v rámci prvého čítania.
Tým končím a hlásim sa zároveň do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2022 14:14 - 14:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, resp. pozmeňujúci návrh, ktorý má síce legislatívno-technický charakter, ale viedli sme o ňom, resp. o jeho obsahu pomerne rozsiahlu a aj zaujímavú diskusiu na ústavnoprávnom výbore, pretože sme narazili na problém, že súčasné legislatívne pravidlá tvorby zákonov jednak sú trochu inak nastavené na úrovni vládnej legislatívy a parlamentnej legislatívy. A druhá vec je, že nie vždy zodpovedajú potrebám toho, čo, čo je vecne potrebné uviesť v zákone.
Bola to taká zaujímavá debata, aj keď sa týkala poznámky pod čiarou, ale myslím, že bola dôležitá. Išlo teda o to, že či vo vzťahu ku korekciám, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie určuje odvolávajúc sa na pravidlá určené rozhodnutím Európskej komisie, je možné použiť ten klasický spôsob, že sa odkáže na osobitný predpis, keďže rozhodnutie Európskej komisie je síce pre nás záväzné, ale nie je právnym predpisom. Nakoniec sa medzi, medzi teda predkladateľom, ktorým okrem úradu pani podpredsedníčky vlády a ministerky bol aj Úrad pre verejné obstarávanie na jednej strane, ktorí apelovali na to, aby tak ten odkaz ostal, lebo je to potrebné z hľadiska právnej istoty, z hľadiska toho, aby adresáti tejto právnej úpravy vedeli, akým spôsobom alebo z čoho, z čoho vychádza Úrad pre verejné obstarávanie pri určovaní výšky korekcií.
Na druhej strane z hľadiska formálneho, z hľadiska legislatívnych pravidiel tu nejde o právny predpis, na ktorý sa klasicky odkazuje poznámkou pod čiarou. Čiže smerom do budúcnosti je to úloha, že možno by bolo dobré nejakým spôsobom upraviť aj legislatívne pravidlá, aby takéto situácie nenastali. Nakoniec ten kompromis nie je teda úplný. Myslím, že parlamentná legislatíva s ním úplne spokojná nie je, ale teda uprednostnili sme ten pohľad, že je potrebné upraviť to z formálneho hľadiska čo najviac právne, ale zároveň, aby bol naplnený ten vecný zámer, zámer predkladateľov.
Takže si dovolím predniesť nie veľmi rozsiahly, jednobodový pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 842. Ten pozmeňujúci návrh sa týka článku VI, ktorým je novela zákona o verejnom obstarávaní bodu 12 a znie takto:
V čl. VI v bode 12 § 184x ods. 2 písm. d) znie:
"d) návrh percentuálnej sadzby finančnej opravy určenej spôsobom a v rozsahu podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv,74n)."
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.3.2022 14:08 - 14:08 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakciu. Pán poslanec Richter, povedali ste, že som sa snažil, veľmi snažil, ale nepresvedčil som vás, tak priznávam, že nemal som ambíciu presvedčiť vás, keďže viem, že máte na túto tému úplne opačný pohľad ako ja.
Chcel som len pomenovať dôvody, pre ktoré podporil som návrh zákona a budem hlasovať za návrh zákona. Urobil som to preto, lebo to považujem za korektné voči pani prezidentke, ktorá vrátila zákon s pripomienkami, a nakoniec aj korektné voči opozícii, ktorá, ktorá vystúpila s tým, že v tejto veci, veci súhlasí s pani prezidentkou.
V súčasnosti ministerstvo spravodlivosti nie je garantom Legislatívnej rady vlády, toto, myslím, spadá pod pána podpredsedu vlády pre legislatívu Holého, čiže máme to trochu inak podelené, ale to nie je podstatné. Samozrejme, že Legislatívna rada vlády má nejaký názor, ale toto je vecná otázka, toto nie je čisto legislatívna otázka. Častokrát napríklad Legislatívna rada vlády alebo vládna legislatíva má aj iný názor ako odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady na niektoré legislatívne otázky a potom je na nás poslancoch, aby sme sa rozhodli, či sa prikloníme v nejakej konkrétnej veci k názoru vládnej legislatívy alebo parlamentnej legislatívy. Ale opakujem, toto je vecná otázka to nie je legislatívnotechnická otázka.
Pán poslanec Kočiš, socializácia, to neviem, či teda nezužujete motiváciu zamestnávateľov, myslím si, že mnohí zamestnávatelia zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím preto, lebo sú presvedčení, že im prinesú úžitok a že teda tá práca, ktorú pre nich vykonajú, má zmysel a bude mať zmysel.
A rovnako neverím tomu, že nie je možné rozhodnúť do 7 pracovných dní - zdôrazňujem - pracovných dní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.3.2022 14:00 - 14:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis

40.

Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že je dôležité vytvárať podmienky pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Na tom sa zhodneme aj s opozíciou, aj, aj s pani prezidentkou. To, na čom sa nezhodneme, je cesta, akou si myslíme, že je k tomu možné dospieť a akým spôsobom to môžeme dosiahnuť.

Mne sa teda dosť nepáči, keď pani prezidentka alebo v minulosti niektorí z pánov prezidentov vrátili Národnej rade návrh zákona s nejakými pripomienkami a Národná rada len väčšinou hlasov odhlasovala to, čo predtým odhlasovala, nejako sa s tými pripomienkami nevysporiadala. My sme o pripomienkach pani prezidentky diskutovali na ústavnoprávnom výbore, predpokladám, že diskusia bola aj na sociálnom výbore. U nás bola pomerne obsiahla. Aj tuto niektorí kolegovia, aj koaliční reagovali vo faktických poznámkach, ale myslím si, že mali byť tie dôvody, pre ktoré chceme prelomiť veto pani prezidentky, lebo chceme prelomiť veto pani prezidentky, tie dôvody, ktoré nás k tomu vedú, a keďže som jedným zo spolupredkladateľov návrhu zákona, s ktorým prišiel kolega pán poslanec Dominik Drdul, aj som zaňho hlasoval, aj zaňho budem hlasovať teraz, tak by som tie dôvody rád pomenoval.

To, v čom sa nezhodneme, je, že či väčšie prekážky pre rozväzovanie pracovnej, pracovného pomeru sú opatrením, ktoré chránia zamestnanosť alebo, naopak, ktoré oslabujú šance na zamestnanosť a sťažujú zamestnávanie, či už všeobecne, alebo vo vzťahu k nejakej špecifickej skupine. To môže byť aj všeobecnejšia debata o tom, že či má byť Zákonník práce a pracovné právo pružné a umožňovať jednoduché nadväzovanie aj rozväzovanie pracovného pomeru a či to je tá cesta k lepšej zamestnanosti, alebo, naopak, má byť, má byť rigidný, má dávať silné prekážky pre, pre rozväzovanie pracovného pomeru, ale tým aj obmedzovať chuť zamestnávateľov zamestnávať.

Z toho, ako vystúpili kolegovia zo SMER-u a HLAS-u, je zrejmé, že pohľad na to máme úplne opačný, a my vo vládnej koalícii sa, myslím, že väčšinovo domnievame, že príliš veľké prekážky k rozväzovaniu pracovného pomeru aj vo vzťahu k osobám zdravotne postihnutým predstavujú skôr prekážku, než vytváranie priestoru pre ich zamestnávanie.

A najsilnejší argument, ktorý som počul v diskusii o tom, ktorý z tých dvoch názorov a pohľadov je správny, paradoxne nezaznel ani od predkladateľa, ani nie je napísaný v dôvodovej správe, ani sa doteraz neobjavil v diskusii, až teraz pred malou chvíľou s ňou, s ním vystúpil pán poslanec Richter v rámci kritiky tohto už schváleného zákona, keď povedal, že tri štvrtiny firiem radšej zaplatia pokutu, ako by zamestnali osobu so zdravotným postihnutím. A stačí sa len spýtať, či toto opatrenie, teda ťažšie rozväzovanie pracovného pomeru a dlhšie rozväzovanie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím je opatrením, ktoré motivuje zamestnávateľov, aby zamestnávali osoby so zdravotným postihnutím alebo, naopak, ich odrádza. A bez ohľadu na to, či si myslíme, že, že také opatrenie má byť, alebo nemá byť, ak nechceme byť nepoctiví, tak musíme priznať, že toto opatrenie zamestnávateľov odrádza.

Ja nevravím, že to, to opatrenie tam nemá byť, rovnako tvrdím, že, alebo súhlasím s tým, že osoby so zdravotným postihnutím majú mať zvýšenú ochranu, to je v poriadku, ide len o tú formu a...


a v tejto forme je to opatrenie, ktoré odrádza zamestnávateľov od toho, aby zamestnávali osoby so zdravotným postihnutím, a teda ďakujem pánovi poslancovi Richterovi za to, že použil tento argument, lebo je to naozaj veľmi silný argument.
A druhý dôvod, ktorý aj na výbore, aj dnes zaznel z úst kolegu pána poslanca Baránika, je ten, že mali by sme predpokladať, že orgány ak majú stanovenú nejakú povinnosť a nejakú lehotu, tak v tej lehote si tú povinnosť splnia. Tu sa skracuje lehota, v ktorej sa úrady práce majú vyjadriť k tomu, či súhlasia s výpoveďou, ktorú zamestnávateľ dá osobe... svojmu zamestnancovi - osobe so zdravotným postihnutím. Tá lehota sa má skrátiť z 30 pracovných dní, z 30 dní na 7 pracovných dní, zdôrazňujem, že to nie je 7 dní, ale 7 pracovných dní, ale orgány, teda v tomto prípade úrady práce by mali byť schopné sa v tejto lehote sa vyjadriť, a keď je tá kratšia lehota, tak, tak by mali si splniť svoju zákonnú povinnosť v tejto kratšej lehote.
To, čo chráni osoby so zdravotným postihnutím vo zvýšenej miere pred rozväzovaním pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa predsa nie je dĺžka tej lehoty, ale skutočnosť, že na rozdiel od ostatných zamestnancov sa k ich výpovedi má vyjadriť úrad práce. Ak sa, ak to urobí skôr, tak sa len skôr rozhodne. Však aj dnes to môže urobiť úrad práce, úrad práce aj, aj v kratšom termíne. Tých 30 dní je maximálna lehota a opakujem to, čo chráni zamestnanca - osobu so zdravotným postihnutím - je skutočnosť, že sa k tomu má vyjadriť úrad práce, nie dĺžka tej lehoty. Čiže uvidíme, ako bude zákon, zákon fungovať, ale úrady práce by si mali plniť svoju zákonnú povinnosť, a keď im zákon bude stanovovať povinnosť vyjadriť sa do 7 pracovných dní, tak by sa mali vyjadriť... vyjadrovať do 7 pracovných dní, a keď to nebudú plniť túto lehotu, no tak potom úrady práce, ich vedúci alebo ministerstvo by mali prijať opatrenia, aby sa úrady práce v tejto lehote, ktorú stanovuje zákon, boli schopné sa vyjadrovať.
Čiže netvrdím, že, že na tej kritike aj zo strany pani prezidentky, aj zo strany opozície nie je ani, ani štipka racionality. Je to, je to legitímny postoj, je to iný pohľad na otázku zamestnávania, na otázku, otázku pracovného práva, ale považoval som za potrebné vysvetliť môj, a teda verím tomu, že aj, aj postoj značnej časti kolegov z vládnej koalície a dôvody, pre ktoré budem hlasovať na prelomenie veta pani prezidentky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.3.2022 13:49 - 13:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že je dôležité vytvárať podmienky pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Na tom sa zhodneme aj s opozíciou, aj, aj s pani prezidentkou. To, na čom sa nezhodneme, je cesta, akou si myslíme, že je k tomu možné dospieť a akým spôsobom to môžeme dosiahnuť.
Mne sa teda dosť nepáči, keď pani prezidentka alebo v minulosti niektorí z pánov prezidentov vrátili Národnej rade návrh zákona s nejakými pripomienkami a Národná rada len väčšinou hlasov odhlasovala to, čo predtým odhlasovala, nejako sa s tými pripomienkami nevysporiadala. My sme o pripomienkach pani prezidentky diskutovali na ústavnoprávnom výbore, predpokladám, že diskusia bola aj na sociálnom výbore. U nás bola pomerne obsiahla. Aj tuto niektorí kolegovia, aj koaliční reagovali vo faktických poznámkach, ale myslím si, že mali byť tie dôvody, pre ktoré chceme prelomiť veto pani prezidentky, lebo chceme prelomiť veto pani prezidentky, tie dôvody, ktoré nás k tomu vedú, a keďže som jedným zo spolupredkladateľov návrhu zákona, s ktorým prišiel kolega pán poslanec Dominik Drdul, aj som zaňho hlasoval, aj zaňho budem hlasovať teraz, tak by som tie dôvody rád pomenoval.
To, v čom sa nezhodneme, je, že či väčšie prekážky pre rozväzovanie pracovnej, pracovného pomeru sú opatrením, ktoré chránia zamestnanosť alebo, naopak, ktoré oslabujú šance na zamestnanosť a sťažujú zamestnávanie, či už všeobecne, alebo vo vzťahu k nejakej špecifickej skupine. To môže byť aj všeobecnejšia debata o tom, že či má byť Zákonník práce a pracovné právo pružné a umožňovať jednoduché nadväzovanie aj rozväzovanie pracovného pomeru a či to je tá cesta k lepšej zamestnanosti, alebo, naopak, má byť, má byť rigidný, má dávať silné prekážky pre, pre rozväzovanie pracovného pomeru, ale tým aj obmedzovať chuť zamestnávateľov zamestnávať. Z toho, ako vystúpili kolegovia zo SMER-u a HLAS-u, je zrejmé, že pohľad na to máme úplne opačný, a my vo vládnej koalícii sa, myslím, že väčšinovo domnievame, že príliš veľké prekážky k rozväzovaniu pracovného pomeru aj vo vzťahu k osobám zdravotne postihnutým predstavujú skôr prekážku, než vytváranie priestoru pre ich zamestnávanie.
A najsilnejší argument, ktorý som počul v diskusii o tom, ktorý z tých dvoch názorov a pohľadov je správny, paradoxne nezaznel ani od predkladateľa, ani nie je napísaný v dôvodovej správe, ani sa doteraz neobjavil v diskusii, až teraz pred malou chvíľou s ňou, s ním vystúpil pán poslanec Richter v rámci kritiky tohto už schváleného zákona, keď povedal, že tri štvrtiny firiem radšej zaplatia pokutu, ako by zamestnali osobu so zdravotným postihnutím. A stačí sa len spýtať, či toto opatrenie, teda ťažšie rozväzovanie pracovného pomeru a dlhšie rozväzovanie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím je opatrením, ktoré motivuje zamestnávateľov, aby zamestnávali osoby so zdravotným postihnutím alebo, naopak, ich odrádza. A bez ohľadu na to, či si myslíme, že, že také opatrenie má byť, alebo nemá byť, ak nechceme byť nepoctiví, tak musíme priznať, že toto opatrenie zamestnávateľov odrádza.
Ja nevravím, že to, to opatrenie tam nemá byť, rovnako tvrdím, že, alebo súhlasím s tým, že osoby so zdravotným postihnutím majú mať zvýšenú ochranu, to je v poriadku, ide len o tú formu a...
===
=====
Skryt prepis
 

15.3.2022 13:49 - 13:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že je dôležité vytvárať podmienky pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Na tom sa zhodneme aj s opozíciou, aj, aj s pani prezidentkou. To, na čom sa nezhodneme, je cesta, akou si myslíme, že je k tomu možné dospieť a akým spôsobom to môžeme dosiahnuť.
Mne sa teda dosť nepáči, keď pani prezidentka alebo v minulosti niektorí z pánov prezidentov vrátili Národnej rade návrh zákona s nejakými pripomienkami a Národná rada len väčšinou hlasov odhlasovala to, čo predtým odhlasovala, nejako sa s tými pripomienkami nevysporiadala. My sme o pripomienkach pani prezidentky diskutovali na ústavnoprávnom výbore, predpokladám, že diskusia bola aj na sociálnom výbore. U nás bola pomerne obsiahla. Aj tuto niektorí kolegovia, aj koaliční reagovali vo faktických poznámkach, ale myslím si, že mali byť tie dôvody, pre ktoré chceme prelomiť veto pani prezidentky, lebo chceme prelomiť veto pani prezidentky, tie dôvody, ktoré nás k tomu vedú, a keďže som jedným zo spolupredkladateľov návrhu zákona, s ktorým prišiel kolega pán poslanec Dominik Drdul, aj som zaňho hlasoval, aj zaňho budem hlasovať teraz, tak by som tie dôvody rád pomenoval.
To, v čom sa nezhodneme, je, že či väčšie prekážky pre rozväzovanie pracovného pomeru sú opatrením, ktoré chránia zamestnanosť alebo, naopak, ktoré oslabujú šance na zamestnanosť a sťažujú zamestnávanie, či už všeobecne, alebo vo vzťahu k nejakej špecifickej skupine. To môže byť aj všeobecnejšia debata o tom, že či má byť Zákonník práce a pracovné právo pružné a umožňovať jednoduché nadväzovanie aj rozväzovanie pracovného pomeru a či je to, či to je tá cesta k lepšej zamestnanosti, alebo, naopak, má byť, má byť rigidný, má dávať silné prekážky pre, pre rozväzovanie pracovného pomeru, ale tým aj obmedzovať chuť, chuť zamestnávateľov zamestnávať.
Z toho, ako vystúpili kolegovia zo SMER-u a HLAS-u, je zrejmé, že pohľad na to máme úplne opačný a my vo vládnej koalícii sa myslím, že väčšinovom domnievame, že príliš veľké prekážky k rozväzovaniu pracovného pomeru aj vo vzťahu k osobám zdravotne postihnutým predstavujú skôr prekážku než vytváranie priestoru pre ich zamestnávanie.
A najsilnejší argument, ktorý som počul v diskusii o tom, ktorý z tých dvoch názorov a pohľadov je správny, paradoxne nezaznel ani od predkladateľa, ani nie je napísaný v dôvodovej správe, ani sa doteraz neobjavil v diskusii, až teraz pred malou chvíľou s ním vystúpil pán poslanec Richter v rámci kritiky tohto už schváleného zákona, keď povedal, že tri štvrtiny firiem radšej zaplatia pokutu, ako by zamestnali osobu so zdravotným postihnutím. A stačí sa len spýtať, či toto opatrenie, teda ťažšie rozväzovanie pracovného pomeru a dlhšie rozväzovanie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím je opatrením, ktoré motivuje zamestnávateľov, aby zamestnávali osoby so zdravotným postihnutím, alebo, naopak, ich odrádza. A bez ohľadu na to, či si myslíme, že, že také opatrenie má byť, alebo nemá byť, ak nechceme byť nepoctiví, tak musíme priznať, že toto opatrenie zamestnávateľov odrádza.
Ja nevravím, že to opatrenie tam nemá byť, rovnako tvrdím, že, alebo súhlasím s tým, že osoby so zdravotným postihnutím majú mať zvýšenú ochranu, to je v poriadku, ide len o tú formu a...
===
Skryt prepis