Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcel som začať pozitívne, teda tým, že by som ocenil ako prístup pána podpredsedu vlády, ktorý sa aktívne zapája a vystupuje, vystupuje v rozprave, naozaj pri takýchto návrhoch zákonoch je to veľmi žiaduci prístup, a teda určite lepší, ako keď niektorí predkladatelia, či už z radov členov vlády, alebo, alebo poslancov, a si to nechajú iba na záverečné slovo, alebo teda prípadne sa vôbec,...
Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcel som začať pozitívne, teda tým, že by som ocenil ako prístup pána podpredsedu vlády, ktorý sa aktívne zapája a vystupuje, vystupuje v rozprave, naozaj pri takýchto návrhoch zákonoch je to veľmi žiaduci prístup, a teda určite lepší, ako keď niektorí predkladatelia, či už z radov členov vlády, alebo, alebo poslancov, a si to nechajú iba na záverečné slovo, alebo teda prípadne sa vôbec, vôbec nevyjadria, a myslím si, že toto je téma, o ktorej treba hovoriť. No ale nebudem tak úplne pozitívny, lebo by som chcel aj teda s istým počudovaním zareagovať na, na tie až osobné reakcie, ktoré tu zazneli, na vystúpenie kolegu pána poslanca Šíbla. Nemusíme zni... nemusíme znižovať, a to nie je smerom na pána podpredsedu vlády, to je smerom na kolegov poslancov, nemusíme s ním vo všetkom, vo všetkom súhlasiť, ale tá debata by sa mala niesť vo vecnej rovine, nie v rovine osobných útokov, obviňovania z ekoterorizmu alebo z toho, že mu niekto napísal príspevok na ministerstve životného prostredia. Je úplne legitímne, ak sa na túto problematiku pozerá aj z hľadiska verejného záujmu, aj z hľadiska ochrany, ochrany prírody, a teda neodpustím si jednu reakciu na to, čo povedal pán poslanec Borguľa o devastačných účinkoch prítomnosti cudzích vojsk na životné prostredie.
No tak keď si tak porovnáme, že aké účinky mala na životné prostredie Spolkovej republiky Nemecko prítomnosť amerických vojsk a aké mala aj povedzme na Československo a našu, našu prírodu prítomnosť sovietskych vojsk, a tak dávať to do jednej roviny je zjavne neprimerané.
A teraz už, ale tak k samotnému návrhu, ktorý naozaj prešiel rozsiahlou diskusiou, prešiel dvoma pripomienkovými konaniami a napriek tomu ešte niektoré, niektoré veci ostávajú otvorené a sú, sú diskutované, sú tam, sú tam otázky aj je to úplne v poriadku, lebo však je to, je to komplexná právna úprava. Je to, je to zásadná zmena aj v územnom plánovaní, aj, aj v stavebnom konaní a je úplne v poriadku, že na to existujú rôzne, rôzne názory.
Asi ten, tá zásadná zmena sa týka posunu stavebných úradov z teda, zo samospráv a z preneseného výkonu štátnej správy na, na špeciálnu štátnu správu. Tam, tam by som, by som teda len poznamenal, že hoci ja som zástancom decentralizácie, ja som zástancom posilňovania samosprávy, táto otázka, alebo teda táto téma, táto oblasť je určite vec, ktorá nemá iba pozitíva, ale, ale má aj, má aj negatíva, ktoré aj boli teda spomínané už, už niekto včera v diskusii spomenul nedostatočné financovanie preneseného výkonu štátnej správy v tejto oblasti na, na samosprávu. Tam ja som aj teda interpeloval pána ministra dopravy, a teda upozornil som, že napr. bratislavské Staré mesto dostáva na výkon stavebného úradu zhruba 60-tisíc, a tie reálne náklady sú zhruba 10-násobné, čiže, samozrejme, že nie vo všetkých obciach je to takto, ale, ale to nedofinancovanie je pomerne, pomerne významné.
Otázka, ktorá mi v tejto súvislosti napadla, teda keď pán poslanec Šíbl hovoril o tom, že sa tisícka stavebných úradov nahradí ôsmimi, že ako to bude, ako to bude personálne zabezpečené, lebo, lebo tí odborníci dnes sú teda po celom, po celom území v rôznych obciach a mestách, a, a teda predpokladá sa, teda neviem, ale teda má to určite aj, aj praktický rozmer, ale to len tak, len tak mimochodom, že toto je tiež ďalšia vec, ktorá si bude vyžadovať riešenie, no ale chcel by som sa venovať tomu, čo je priamo riešené v návrhu zákona.
Pán poslanec Šíbl sa na to pozrel z pohľadu, povedal by som, ochranára. Pán poslanec Raši hovoril pohľad ZMOS-u a ja teda mne blízky pohľad aj mimovládnych organizácií, takže možno to bude v mojom príspevku rezonovať a sedem vecí sa dotknem. Niektoré tu už zazneli, tak nebudem ich podrobne, podrobne rozoberať, len by som ich, len by som ich spomenul.
Jedna je otázka transparentnosti konania a práv účastníkov konania. Áno, jednotný informačný systém, ktorý, ktorý bude prístupný všetkým a odvšadiaľ, môže byť vnímaný ako, ako pozitívum. Na druhej strane to, že je niečo na internete neznamená, že sa to musí dostať k ľuďom, ktorých sa to reálne, reálne týka. To je povedzme aj v súčasnosti, keď je viac účastníkov konania a konanie sa, informácia v konaní sa vyhlási na úradnej tabuli a aj na webe v dnešnej dobe príslušného úradu, ale to neznamená, že sa to reálne, reálne dostane, dostane aj k tým, k tým ľuďom, a teda vnímam ako vec, o ktorej možno ešte, ešte bude dobre hovoriť, že ako urobiť ten proces, čo, čo najtransparentnejšie, aby sa reálne tí ľudia, ktorí sú účastníkmi konania, dozvedeli, že také konanie vôbec prebieha.
Registrujem tie výhrady, ktoré sa týkajú, týkajú vymedzenia účastníkov konania napr. pri, pri líniových stavbách, ale, ale povedzme aj toho, že do ktorej fázy má byť účastník konania účastníkom konania, lebo na jednej strane je teda pozitívum, že sa to zrýchli a že, že účastník konania, teda nie samotný stavebník, ale povedzme vlastník susedného pozemku bude, bude v tej fáze v jednej, kde sa rozhoduje o tých podstatných náležitostiach, a teda nie je to rozdelené medzi, medzi územné a stavebné, územné a stavebné konanie. Na druhej strane je pravda, že ak je tam možnosť zmeny projektu, ktorá, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní, tak je, je potrebné, aby aj vo všetkých, vo všetkých konaniach, ktoré môžu mať dopad na vlastníkov alebo povedzme na, na ochranu životného prostredia, boli účastníci konania všetci tí, ktorí sú tým procesom dotknutí.
Druhú vec, ktorú by som spomenul, je to, čo je, to, čo je prezentované ako jedna z hlavných predností, teda rýchlosť konania, že tá neprimeraná dĺžka, dĺžka konaní sa skráti. Tu tiež by som, tiež by som ako vyjadril jemnú skepsu, že samotné zadefinovanie, zadefinovanie lehôt nemusí znamenať, že reálne sa ten proces, proces urýchlil, lehoty máte už aj dnes v zákone len, len sa nedodržiavajú.
Aj tá fikcia súhlasu, že ak sa nevyjadrí orgán, tak sa to považuje, považuje za súhlas, môže byť, môže byť problém z hľadiska ochrany, ochrany verejného záujmu.
A, samozrejme, že tu v debate vzniká taký dojem, že tie samosprávy nie sú dostatočne profesionálne, že je tam veľká korupcia, že je tam, že tam presakujú nejaké osobné záujmy, čo, áno, v niektorých prípadoch to tak je, v iných prípadoch to tak nie je. Aj teda na, na samosprávach na, na stavebných úradoch nech pracujú profesionáli, korupcia, politické tlaky môžu byť v štátnej správe rovnako silné ako, ako, ako v samospráve, čiže samé osebe by som si to nijako neidealizoval.
Tretia vec, a o tom tu bola reč aj včera, aj dnes, čiastočne sa to týka, týka územných plánov aj vyššieho, vyššej sily, tak tam je dôležité, aby, aby obciam ostali súčasné kompetencie a neboli nijako, nijako oslabené, a teda, samozrejme, ten už viackrát spomínaný problém malých obcí, ktoré zatiaľ nemajú, nemajú územné plány, a teda ak by mal tento systém fungovať normálne, tak je potrebné, aby, aby mali územné plány, a, samozrejme, že tam potom podobne ako pri, pri konaniach je problém s vtiahnutím verejnosti do tvorby, do tvorby územných plánov, aby teda verejnosť mala možnosť podieľať sa, ale tak to je primárne úloha obcí.
Štvrtá vec, zaznelo to tu už viackrát, takže nebudem veľmi podrobne o tom hovoriť, tie pamiatkové úrady ako špecializované stavebné úrady, registrujem ten problém, rovnako registrujem, že pán podpredseda vlády ho registruje, a, a teda vnímam to tak, že je to primárne problém toho, ako si to bude chcieť nastaviť ministerstvo kultúry, do ktorého gescie Pamiatkový úrad patrí, ale teda myslím si, že je aj našou zodpovednosťou, nielen zodpovednosťou ministerstva kultúry, aby sme reflektovali ten, ten stav, a to, že v súčasnej dobe pamiatkové úrady, tak ako sú personálne vybavené, aké majú kapacity, nie je reálne, aby vykonávali úlohy stavebných úradov, a ak by to mali robiť, tak by, tak by museli byť teda veľmi zásadne posilnené ich kapacity. A toto je jedna z vecí, ktorá, myslím si, že v druhom čítaní nás čaká.
Piata vec, dodatočná legalizácia čiernych stavieb, tam sa asi teda zhodneme, že, že prísnejší postup je namieste, ale opäť ide aj o problém už tu spomínaných, marginalizovaných rómskych, rómskych osád, kde, kde to môže spôsobiť problém, a k tomu si tiež myslím, máme, by sme si mali sadnúť, aby, aby to nespôsobovalo akékoľvek, alebo ak teda nejaké problémy to môže spôsobovať, ale aby, aby miesto toho, aby sme sa snažili ten problém vyriešiť tým, že sa vysporiada vlastníctvo k pozemkom, a teda domy, kde ľudia reálne bývajú a bývajú tam ľudia, ktorí nemajú tri ďalšie domy, ale je to pre nich jediné obydlie, aby tým neboli postihnuté.
Šiesta otvorená vec je, je ešte chýbajúci zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v novom. Opäť to teda nie je primárne, primárne zodpovednosť pána podpredsedu vlády, ale zase, ak ten systém má fungovať, tak je potrebné, aby, aby tým zákonom sa Národná rada zaoberala a schválila ho v nie veľmi vzdialenej, vzdialenej budúcnosti. (Ruch v sále.)
A posledná, siedma vec je, je úloha projektantov. Tam opäť na to existujú rôzne názory a myslím si, že je dôležité si vyjasniť, aby úloha projektantov nebola (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), že nahrádza, nahrádza ich činnosť rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, teda, teda stavebného úradu, ale že je to, že je to iba nejaká príprava, ale že tá zodpovednosť za posúdenie verejných záujmov, ktoré sú premietnuté do stanovísk, stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, zodpovednosť za verejný záujem a za to, aby sa do, do územného rozhodnutia, alebo teda do rozhodnutia premietol verejný záujem v tých jednotlivých oblastiach, naďalej zostáva na úrade.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis