Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

10.12.2021 o 11:07 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.12.2021 11:07 - 11:08 hod.

Ondrej Dostál
Podávam návrh, aby predsedajúci o tejto veci rozhodol až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Stáva sa úplne bežne, že sú takto nesprávne prečítané pozmeňujúce návrhy, a nikdy to nie je dôvod na to, aby sa nedalo hlasovať, takže sa domnievam, že ani v tomto prípade to nie je dôvod, že sa odôvodnenie prečíta.
Robia to poslanci aj zo strany SMER, ktorí hlasovali za takýto rokovací poriadok. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2021 11:29 - 11:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Stančík, zhodneme sa na tom, že situácia je vážna, že treba niečo robiť a že tou správnou cestou je očkovanie. Chcem oceniť vecný tón tvojho vystúpenia. Ukázal si, že aj o takýchto témach sa dá debatovať bez toho, aby sme sa museli navzájom urážať a obviňovať z toho, že ten druhý nechce riešiť boj s pandémiou.
Ale treba pomenovať aj vecné rozdiely. Argumenty typu, že koľko stojí liečenie očkovaného a neočkovaného nad 60 rokov a potom viac sú nesporne argumenty v prospech očkovania. Nedomnievam sa však, že sú argumentmi v prospech tohto riešenia, teda zavedenia 500-eurového poukazu. Platilo by to v prípade, ak by v kategórii nad 60 rokov nebol dosiaľ nikto zaočkovaný a predpokladali by sme, že ľudia by sa nedali zaočkovať zo žiadneho iného dôvodu, iba na základe nejakej finančnej motivácie. Alebo druhá možnosť je, že by sa tých 500 eur vyplácalo iba tým, ktorí ešte nie sú zaočkovaní a dajú sa zaočkovať nanovo. Ale dobre vieme, že ani jeden z týchto predpokladov neplatí.
Čiže už čisto mechanicky, keď sa bude 500 eur vyplácať aj tej skupine, ktorá už zaočkovaná je alebo by sa dala zaočkovať bez finančnej motivácie, tak tie čísla nesedia. A nedá sa povedať, že 560 je viac ako 500, a preto, preto tým ušetríme. A navyše nemáme k dispozícii žiadne analýzy, dáta, skúsenosti, či finančná motivácia naozaj funguje. Pripomínam, nefungovala pri lotérii, nefungoval veľmi sprostredkovateľský bonus. Na základe čoho sa teraz domnievame, že bude fungovať vo forme poukazov? Že bude fungovať vo forme poukazov, ktoré sú väčšinou na veci, ktoré mnohí dôchodcovia takmer vôbec nevyužívajú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 18:01 - 18:03 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Pollák, dovolím si trochu nesúhlasiť s tým tvrdením, že nezávislosť nie je dôležitá, nie je dôležité to, či bol, alebo nebol politik. Ja teda nevylučujem aj kandidatúru politikov na nezávislé funkcie a nemyslím si, že to a priori musí byť zlé, ale teraz špeciálne vo vzťahu ku komisárkam bola v minulosti zdôrazňovaná potreba nezávislosti a pani Tomanová napríklad bola ostro kritizovaná práve za to, že prešla do funkcie komisárky z funkcie poslankyne Národnej rady, resp. pred tým, pred tým pôsobila ako ministerka. Takže nemohla byť vnímaná ako nezávislá.
Myslím si, že tie kritériá nezávislosti sa dajú nastaviť aj inak ako to, že to prenesieme z parlamentu na nejakú inú organizáciu alebo neviem, kto by to teda mal byť. A môžeme to aj tou voľbou vyjadriť, že či zvolíme človeka, ktorý je nejako spätý s politikou alebo nie je spätý s politikou. To sa nevylučuje ani s voľbou v parlamente a myslím si, že teda je trochu neskoro a uvažovať o tom, čo bude o šesť rokov, je síce pekné, ale teda, ak sme mali, ak sme toto vnímali ako problém, no tak sme to mali zmeniť ešte pred touto voľbou.
Pokiaľ ide o tie informácie, ktoré boli, boli, prišli dnes alebo boli zverejnené napríklad v Hospodárskych novinách, čo sa týka pani Hatrákovej, no mne je tiež ľúto, že tá informácia prišla až dnes, keby prišla pred mesiacom, no tak sme sa tým mohli zaoberať aj na tých vypočutiach a podrobnejšie, tak ako sme sa zaoberali všetkými informáciami, ktoré sa ku nám dostali, ktoré sa týkali kandidátov a kandidátok, o ktorých sme sa dozvedeli z ich životopisov, z informácií, ktoré nám niekto posunul alebo z informácií, ktoré boli verejne dohľadateľné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 17:23 - 17:24 hod.

Ondrej Dostál
Pán poslanec Gyimesi, ja som, ja mám také déja vu, lebo sa mi zdá, že už som to o tom africkom more dnes počul, tak sa teda len chcem spýtať, či naozaj mám len déja vu alebo teda opäť ideme ďalší pozmeňovák dávať, ktorý sa týka afrického moru, lebo ja z toho vystúpenia som to, som to nepochopil celkom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2021 17:13 - 17:14 hod.

Ondrej Dostál
Určite je možné dať hlasovať o procedurálnom návrhu, ten sa netýka rozpravy, ten sa týka hlasovania. A keby sme teraz aj odhlasovali, že to posúvame o pol roka to hlasovanie, tak môžeme to urobiť, nebolo by to rozumné odložiť to o pol roka, ale hlasovať o tom môžeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 16:56 - 16:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Pročko, no zjavne máme dosť odlišné kritériá toho, čo považujeme za nechutné. Zaujímavé je, že ako sa vyvíja tvoj pohľad na nezávislosť, pretože po jednej zo správ pani Márie Patakyovej, ombudsmanky, za ktorú si nezahlasoval, ja som bol veľmi prekvapený, lebo u teba som nepredpokladal nejaké ideologické dôvody, si mi to vysvetlil tým, že je politický nominant a na takomto mieste by nemal byť politický nominant a pani Patakyová bola navrhnutá MOST-om. No bola navrhnutá MOST-om, ale myslím si, že vykonáva svoju robotu dobre a je správne, že si zaslúži podporu a netreba hľadieť na to, že kto ju navrhol. Teraz zrazu ti nevadí, že komisára pre deti alebo komisárku pre deti budeme voliť na návrh politikov, bude ju voliť parlament a opäť, dokonca je to poslankyňa Národnej rady, ktorú ty ideš voliť. No ale však môžu sa názory vyvíjať, ja ti to neberiem, škoda len, že si nereagoval v podstate na nič z toho, o čom som vo svojom vystúpení hovoril.
Pani poslankyňa Kozelová, áno, žiaľ, bude to politická voľba, podľa mňa nie je problém v tom, že volí Národná rada, kto iný by mal komisára ustanovovať, problém skôr vidím v tom, ako k tomu pristupujeme, a teda že nebudeme sa rozhodovať na základe porovnania nejakých odborných kritérií, etických kritérií, kompetentnosti, doterajšieho pôsobenia, ale budeme sa rozhodovať alebo budete sa rozhodovať aj vy politicky. Je to škoda pre ten úrad.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.12.2021 16:43 - 16:53 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojí pred nami úloha zvoliť novú komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím a novú komisárku pre deti a chcel by som apelovať na vašu zodpovednosť a na to, aby ste si uvedomili, že stojíme pred dôležitým rozhodnutím. Nevolíme nejakého úradníčka, ktorého možno o pol roka len tak odvolať, keď usúdime, že nevykonáva svoju funkciu dobre. Nevolíme dokonca ani ministra alebo nedávame dôveru ministrovi alebo členovi vlády, pretože člena vlády môže parlament odvolať vyslovením nedôvery, ak usúdi, že si svoju funkciu nevykonáva dobre. Volíme dôležité nezávislé funkcie, ktoré budú stáť na čele dôležitých nezávislých úradov a budú tam šesť rokov ťažko odvolateľné, ťažko to rozhodnutie, ktoré urobíme dnes, budeme môcť neskôr zmeniť. A agendu, ktoré majú tieto úrady na starosti, teda chrániť práva detí a chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím, sú mimoriadne dôležité. Tvoria súčasť ochrany základných ľudských práv a slobôd.
Na kandidátku na komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím je, kandiduje iba doterajšia pani komisárka Zuzana Stavrovská. Čo sa týka komisára pre deti, budeme si vyberať zo siedmich kandidátok a kandidátov. Ja som jednu z tých kandidátok navrhol, ide o pani Máriu Vargovú, psychologičku, riaditeľku Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Stojím si za tou kandidatúrou. Je to návrh, s ktorým prišla Liga za duševné zdravie a ďalšie organizácie, a ja som si ten návrh osvojil a aj po vypočutí, aj po tom, čo sme si mali možnosť pozisťovať ďalšie veci o kandidátkach a kandidátoch, stojím za týmto návrhom, budem ju voliť a odporúčam to aj vám, ale teda nevystupujem preto, aby som vás presviedčal, určite máte jasnú predstavu o tom, koho budete voliť a kto si zaslúži vašu dôveru.
Vidím tam aj ďalšie dobré kandidátky alebo ďalšiu dobrú kandidátku a kandidáta. Keby nekandidovala Mária Vargová, tak by som bez väčších problémov a rád dal svoj hlas Natálii Blahovej. Vidím úprimný záujem o tému a mám dôveru aj v kandidáta Ondreja Prostredníka, ale nemyslím si, že všetky kandidátky si dôveru zaslúžia. Nebudem hovoriť konkrétne, ale chcel by som skôr hovoriť o kritériách, podľa ktorých by sme sa mohli a mali rozhodovať.
Nepochybne komisárom by sa mal stať odborník, ktorý téme rozumie. Myslím si, že bolo by dobré, ak by to bol človek, ktorý sa téme detí venuje celý život, že jeho úsilie a doterajšie pracovné nasadenie smeruje k tomu, aby sa venoval deťom, že to nie je len nejaká epizódka alebo momentálne rozhodnutie, že sa tomu bude venovať.
Dôležité je, aby k téme ochrany práv detí pristupoval komplexne, aby nebol sústredený iba na jednu z tých agend, ktorej sa komisár venuje, napríklad len na poručnícku agendu, lebo úlohou komisára je chrániť práva detí aj v iných oblastiach.
Považujem za dôležité, aby to bol kandidát alebo kandidátka, ktorý alebo ktorá vnímajú ako dôležitú hodnotu a dôležité právo dieťaťa - bezpečnosť. Bezpečnosť a jeho ochranu pred domácim násilím. Teda nemala by to byť kandidátka, ktorá relativizuje problém domáceho násilia, ktorá tvrdí, že sa role obete a tyrana zamieňajú. Raz je to tak, raz je to tak. Mala by to byť kandidátka, ktorá si uvedomuje, že násilie páchané na deťoch, na ženách ich partnerom je zároveň aj násilím, ktoré je páchaným na dieťati, najmä keď sa deje v jeho prítomnosti. A mala by to byť kandidátka alebo kandidát, ktorý má zodpovedajúco nastavené etické a iné hodnoty, ktorá bude chrániť najlepší záujem dieťaťa. A, zdôrazňujem, najlepší záujem dieťaťa nie je najlepší záujem jedného z rodičov, lebo toto sa často zamieňa. A záujem rodičov nie je vždy zhodný s najlepším záujmom dieťaťa. Mala by hájiť najlepší záujem dieťaťa, nie záujem na zachovaní manželstva alebo rodiny. Záujem na zachovaní manželstva alebo rodiny je legitímny, ale nemusí byť vždy najvyššou hodnotou a nemusí byť vždy v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, napríklad v tej situácii, že sa v rodine pácha domáce násilie. A mala by to byť kandidátka, ktorá bude hľadieť na záujmy detí a vyhne sa konfliktu záujmov napríklad v situácii, keď narazí ako nová komisárka na prípady, ktoré kedysi riešila v inej pozícii, a nebude na to prihliadať, že jednou zo strán sporu je jej bývalý klient alebo človek, s ktorým sa pozná, ale bude hľadieť na najlepší záujem dieťaťa.
Pred šiestimi rokmi Národná rada zvolila dve komisárky: Vieru Tomanovú za komisárku pre deti a Zuzanu Stavrovskú za komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím. Bola to, bolo to obdobie vlády SMER-u, obe boli zvolené na návrh SMER-u a predsa je medzi nimi dramatický rozdiel. A ten rozdiel nie je iba v tom, že pani Tomanová bola predtým ministerka a nastupovala na post komisárky z pozície poslankyne Národnej rady, ale ten rozdiel je aj v ich prístupe. V ich prístupe k téme ochrany či už osôb so zdravotným postihnutím, alebo detí, ktorý mali predtým ako nastúpili do funkcie komisárky a ktorý mali pri výkone funkcie komisárky. Ten rozdiel je dramatický. Mohli by sme si to pozrieť cez tie kritériá, o ktorých som hovoril, podľa ktorých by sme sa mali rozhodovať. Pani komisárka Tomanová vyvolávala celý čas svojho pôsobenia kontroverzie, bola kritizovaná za viaceré svoje kroky a rozhodnutia. Dnes už ani nekandiduje a keby kandidovala, tak myslím, že by nemala šancu byť zvolená.
Pani Zuzana Stavrovská, naopak, spájala jej kompetenciu, jej prístup oceňujú všetci poslanci, jej správy bývali schvaľované veľkou väčšinou. Dnes je jedinou kandidátkou. Navrhli ju poslanci zo všetkých štyroch koaličných strán, hoci pred šiestimi rokmi to bola kandidátka navrhnutá SMER-om alebo teda spájaná so SMER-om. Má za sebou úctyhodný zoznam organizácií, ktoré sa venujú ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
Takže by som chcel na vás apelovať, aby ste sa pozreli na ten zoznam kandidátok a kandidátov optikou toho, že ktorá z nich alebo ktorý z nich má predpoklady, aby o šesť rokov, keď Národná rada bude voliť ďalšiu komisárku pre deti, bola vnímaná tá kandidátka alebo tá doterajšia komisárka nie ako pani Tomanová, ale ako pani Stavrovská. Som presvedčený, že aj za komisárku pre deti by sme mali zvoliť osobu, ktorá má takéto predpoklady a takéto vlastnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.12.2021 15:07 - 15:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Ja mám interpeláciu na pána ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky, na pána Doležala a interpelácia sa týka nedostatočného financovania reálnych nákladov preneseného výkonu štátnej správy zo strany štátu.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V rámci decentralizácie verejnej správy prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej-ktorej úlohy reálne stojí. Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010, ide o výnos z 21. decembra 2010 o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania.
K nepatrnej aktualizácii koeficientu uvedeného v § 3 ods. 1, sa suma 0,93 eura nahradila sumou 1,11 eura, došlo až v roku 2018 opatrením ministerstva dopravy a výstavby zo 16. marca 2018, ktorým sa mení zmienený výnos o poskytovaní dotácií, odkedy je – od roku 2018 – opäť nemenný a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne plnenie preneseného výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje.
Samosprávy dlhodobo hlásia vláde, že financovanie preneseného výkonu zo strany štátu je výrazne podhodnotené oproti reálnym nákladom. Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto a vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne ročne dosahujú približne 60-tisíc eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400-tisíc eur. 60-tisíc a 400-tisíc.
Staré Mesto dostáva mzdové prostriedky na zhruba na dva a pol až troch ľudí, pritom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov, traja - pätnásti. Mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce ešte zvýšiť na približne 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má aj ďalšie náklady súvisiace s plnením prenesených kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstvá, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné nákladové položky. Keď to zhrniem, náklady na prevádzku stavebného úradu v Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600-tisíc eur, pričom dotácia od štátu pokrýva len desatinu z nich. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť, že podľa čl. 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí, citujem: "Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátne správy uhrádza štát." Ako vidíme na tomto prípade, v niektorých prípadoch je to jedna desatina z tých reálnych nákladov.
Dovolím si vás preto, pán minister, v tejto súvislosti interpelovať a požiadať o odpovede na nasledovné otázky:
1. Na základe čoho boli v minulosti v rámci decentralizácie verejnej správy určené sumy vo výnosoch, resp. opatreniach ministerstva, ktoré slúžia na dotovanie preneseného výkony štátnej správy na jednotlivých úsekoch v pôsobnosti ministerstva samosprávam?
2. Disponuje ministerstvo nejakými v minulosti realizovanými auditmi, ktoré svojho času preukazovali, že nastavenie dotácie na prenesený výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch v pôsobnosti ministerstva boli za minulých vlád považované za dostatočné? Ak áno, môžete ich zverejniť?
3. Uvedomuje si ministerstvo, že dotovanie preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch v pôsobnosti ministerstva a rovnako aj iných ministerstiev sa javí na základe reálnych nákladov samospráv ako hrubo nedostatočné a štát neuhrádza náklady, ktoré by podľa čl. 71 ústavy hradiť mal? Ak áno, tak ako a kedy chce ministerstvo túto situáciu riešiť.
Ďakujem. Interpeláciu podávam aj písomne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2021 10:28 - 10:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Suja, keď sa rušila dvojkolová voľba županov, tak ja som bol proti, aj som to verejnej kritizoval, pretože som to nepovažoval za dobrý krok. Naopak, pri tej príležitosti som hovoril, že možno by sme mali uvažovať nad tým, že by sme zaviedli dvojkolovú voľbu aj primátorov a starostov, pretože považujem dvojkolovú voľbu za vhodnejšiu, za legitímnejšiu, ak v prvom kole volí navrhnutého kandidáta iba relatívna väčšina, nie absolútna väčšina zúčastnených voličov, tak sa mi zdá vhodnejšie, aby to bolo potvrdené voľbou v druhom kole medzi dvoma kandidátmi, ktorí v prvom kole získali najsilnejší počet hlasov. Ale, samozrejme, sú na to rôzne názory a nedošli sme k zhode. Čiže v tomto sa nebude v týchto voľbách nič meniť.
Voľba poštou je úplne štandardná forma voľby, ktorá sa už dnes používa vo voľbách do Národnej rady. Téma, ktorá je, je či sa to má rozšíriť aj na ďalšie typy volieb, kde by sa mohla uplatniť, najmä teda na prezidentské voľby, možno voľby do Európskeho parlamentu. My sa domnievame, že áno. A, samozrejme, že to vyžaduje, že štát má poriadok vo svojich registroch a vo svojich evidenciách a dokáže ukontrolovať, aby tam neboli mŕtve duše.
Pani poslankyňa Pleštinská, áno, zhodneme sa, aj keď, ako som hovoril, môže sa stať, že formu nezávislej kandidatúry využije aj člen politickej strany. Ale keď sa tak rozhodne a keď, povedzme, politická strana takúto možnosť svojim členom umožní alebo toleruje, tak stále je to viac zodpovedajúce označenie nezávislý kandidát ako označenie ako kandidát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2021 10:02 - 10:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť.
Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani, a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje, a zároveň (zaznenie gongu) sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že schválených 50 dní v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou, a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili. Ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom, aj keď teda ja by som bol radšej, keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií.
Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp. budú sa riešiť niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj komunálnych a župných volieb.
Diskutovali sme napríklad o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová. Až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Že by sa to teda zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili, sa týka kandidovania alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba, fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok, nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite, tímu volebnému. Toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil účelovo a zakázal používanie vlastných mien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku.
To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktorým by sme uznali, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany, a na druhej strane by ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou.
Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov. Vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície s celoštátnymi politickými stranami.
Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska. Je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády, a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité, že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako, aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda niežeby niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Zhodli sme sa teda, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali sme s pánom štátnym tajomníkom Lazarom, tak na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb, a teda osobitne, zdôrazňujem, tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím, že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým, ako bude schválený. Sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie, či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť kandidovať.
Od začiatku, od obnovenia demokracie po roku ´89 alebo v roku ´89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019, keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone a aj v ďalších zákonoch nahradené termínom - kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie je menej presné ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď, samozrejme, niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si takisto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov.
Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a inicioval kolega Milan Vetrák, ktorý spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície, a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra, teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch, a síce v zákone o obecnom zriadení a v Správnom súdnom poriadku, kde sa takisto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh, tak opäť to budú nezávislí kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam, až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát znovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia, text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyni, ak nemá, pánu ministrovi, predpokladám, že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 686.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 187/2021 Z. z. sa mení takto:
V § 295, § 305 a § 312d sa slová "kandidát bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nové čl. III a IV nadobudnú účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis