Videokanál poslanca

Ja už nebudem vecne hovoriť, bola to zaujímavá debata. Takto o 18.59 by som chcel už povedať iba toľko, že tiež verím, že v tejto zaujímavej debate budeme pokračovať v druhom čítaní a aj na ústavnoprávnom výbore, kde si na to vyhradíme dostatočný čas, aj potom v pléne a dúfam, že sa kolegovia aj pán poslanec Kyselica, aj pán poslanec Šeliga, ale určite aj pán poslanec Susko prihlásia opäť aj písomne a potom prípadne aj ústne.
A chcel by som zároveň ako spravodajca oznámiť, že o tomto návrhu budeme hlasovať v posledný deň rokovania tejto schôdze.

Pán poslanec Kyselica, ďakujem za ten prehľad, ktorý hovorí jasne o tom, že ak by mal byť návrh pána poslanca Baránika v rozpore so základnými zásadami trestného konania, tak by mal byť, tak by bol v rozpore so základnými zásadami trestného konania a aj to, ako bolo v 2005 schválené ustanovenie § 363 a následné. A v podobe, v akej platil až do tej novely, ktorú ste spomínali, ktorá bola v roku 2015, aj z odôvodnenia, aj z toho, ako sa to uplatňovalo a napokon aj z toho, ako v 2015 tá novela bola zdôvodnená, je jasné, že až do novely v roku 2015 sa § 363 neuplatňoval na rozhodnutia, ktoré dnes vyvolali taký rozruch. Ako napríklad rozhodnutie o zrušení obvinenia alebo teda zrušení dokonca uznesenia o začatí, začatí trestného konania. Takto to nebolo myslené. A takto to ani nebolo uplatňované. A teda ešte ma veľmi aj zaujímalo, že čo ešte ďalšie ste mali pripravené. Tak možno niečo poviete vo faktickej, možno niečo potom snáď v rozprave v druhom čítaní.

Pán poslanec Baránik, ja súhlasím s tvojou reakciou na vystúpenie pána poslanca Šeligu a tiež to vnímam tak, že zásady jak sú obsiahnuté v zákone, tak nie sú nadradené iným explicitným ustanoveniam obsiahnutým v zákone.
Zásady sú nejaký spôsob, akým sa má vykladať zákon a akým sa majú uplatňovať jeho ustanovenia, ale to nevylučuje, že by, že by zákon nejakú konkrétnu vec upravil takým alebo onakým spôsobom.
A druhá vec, ktorú, v ktorej by som ťa chcel doplniť, je, že ak som aj ja hovoril o tom, že predchádzajúca právna úprava bola obsahovo zhodná, no tak ak je argument proti, že podľa tej pôvodnej právnej úpravy je možné, bolo možné, aby napríklad aj obvinený sa teda obrátil na generálneho prokurátora s týmto opravným, žiadosťou o uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, tak síce áno, čisto formálne to bolo možné, len je teda otázka, že aký by mal obvinený dôvod, aby sa na generálneho prokurátora obrátil s tým, aby generálny prokurátor využil § 363 a zrušil rozhodnutie o zastavení konania, ktoré voči nemu bolo, ktoré bolo voči nemu vedené.
Čiže áno, z formálneho hľadiska tam odlišnosť bola proti tomu, čo dnes navrhuje pán poslanec Baránik, ale z hľadiska obsahu toho ustanovenia, z hľadiska toho, ak sa to ustanovenie v pôvodnom znení korektne vykladalo, tak ten obsah bol zhodný, ak platí, že tento návrh je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, tak potom bol aj ten z 2005.

Ja by som takto tiež 18.24 v rámci faktickej poznámky a právnickej debaty položil kolegovi Šeligovi tú istú otázku, ktorú som položil pánovi poslancovi Suskovi, ktorý teda, žiaľ, tu nebol vtedy, keď som sa ho to pýtal, tak sa to spýtam aj teba, možnože aj pána poslanca Suska to bude inšpirovať k nejakej odpovedi.
A či teda aj tá predchádzajúca právna úprava, kde v § 363 bola aj druhá veta, ktorá hovorila o tom, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci, čiže to nebolo použiteľné na všetky rozhodnutia, iba na meritórne rozhodnutia.
A v dôvodovej správe bolo jasne napísané, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečné zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v takomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže aj zo znenia toho zákona, aj z tej dôvodovej správy a napokon aj z toho, ako sa to na začiatku uplatňovalo, vyplýva, že tento oprávnený prostriedok bol k dispozícii iba na nápravu takého nezákonného konania, ktorým de facto došlo buď k zastaveniu trestného konania, alebo k jeho postúpeniu na prejednanie inému orgánu, alebo k podmienečnému zastaveniu trestného konania.
Čiže, ak by malo platiť to, čo si, pán poslanec, povedal vo svojom vystúpení, tak vlastne aj takýto výklad by zakladal istú nerovnosť a bol by v rozpore s tým, s tou zásadou trestného konania, takže by ma zaujímalo, či sa domnievaš, že či aj § 363 ods. 1, ako bol pôvodne, je v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa ospravedlňujem. Ja budem iba stručný, ale asi to možno bude dlhšie ako na faktickú poznámku. Nevidím tu pána poslanca Suska, čo mi je ľúto, lebo by som rád naňho zareagoval, lebo mi neodpovedal na otázku, ktorú som mu položil.
Ak tvrdí, že návrh pána poslanca Baránika je v rozpore so základnými princípmi trestného konania, ktoré hovoria o tom, že orgány činné v trestnom konaní majú vyhodnocovať všetky dôkazy aj v prospech, aj v neprospech obvineného. Však to robia tie orgány činné v trestnom konaní, to robí vyšetrovateľ, to robí prokurátor, to je možné robiť v rámci opravných prostriedkov a generálny prokurátor do toho vstupuje mimoriadnym opravným prostriedkom.
A teda tá moja otázka bola, že či aj pôvodné znenie § 363, tak ako bolo v roku 2005 schválené, bolo v rozpore s tou základnou zásadou alebo tými základnými zásadami trestného konania, pretože vtedy § 363 ods. 1 znel: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon." Druhá veta: "Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci". Rozhodnutím vo veci je také rozhodnutie, ktoré môžme si, môžme si prečítať v dôvodovej správe, že zámer návrhu zákona spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých ešte súd nekonal, a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie alebo ktoré v takomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor.
Čiže išlo tam o rozhodnutia, je to jasné zo znenia tej druhej vety, a tak sa tá druhá veta aj uplatňovala, tak sa tá druhá veta aj vykladala a je to jasné aj z dôvodovej správy, že išlo o tzv. meritórne rozhodnutia, čiže rozhodnutia o zastavení alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo postúpení veci prokurátorom inému orgánu.
Nuž a keďže trestný poriadok zároveň stanovoval zákaz negatívnych pokynov, tak keď začala Generálna prokuratúra takýmto spôsobom vydávať negatívne pokyny, de facto obchádzala účel zákona, ale Ústavný súd povedal, že to nie je celkom v poriadku. Čo spravili smeráci? Vyhodili odtiaľ tú druhú vetu a odvtedy, odvtedy tam máme § 363 v znení, ktoré je použiteľné aj na zastavovanie trestného konania, aj na de facto vydávanie negatívnych, vydávanie negatívnych pokynov generálnym prokurátorom.
Čiže opakujem, to, čo navrhuje pán poslanec Baránik, síce svojím znením, tou konkrétnou formou, je iné ako to, čo tam bolo pôvodne, ale svojím zmyslom, tým účelom, ktorý potom, ak by sme schválili tú zmenu, ktorú navrhuje, bude plniť § 363 a následné ustanovenia Trestného poriadku sa práve vráti k tomu pôvodnému zmyslu.
Teraz, no zbytočne to asi opakujem, lebo pán poslanec Susko nie je v sále, ale naozaj by ma zaujímalo, či si myslí, že aj tá pôvodná úprava, tak ako bola schválená v roku 2005, bola v rozpore so základnými zásadami trestného konania, lebo ja som hlboko presvedčený, že nie.

Ďakujem za spresnenie návrhu, ale teda ja som ho pochopil a myslím si, že bolo zrejmé, čo navrhujete. Ale teda, keď ste teraz zopakovali tú tézu, že návrh pána poslanca Baránika je v rozpore so základnými princípmi trestného konania, tak ma zaujímalo, že či si myslíte, že v rozpore so základnými princípmi trestného konania bola aj úprava v § 363 a následných, tak ako bola pôvodne prijatá. Lebo tá pôvodne bola prijatá práve na taký účel, aby generálny prokurátor, keď dôjde k zastaveniu konania, mohol nájsť pochybenie, a teda nariadiť, aby sa pokračovalo v rokovaní, ale nebola využívaná tak, ani to znenie neumožňovalo využívať tak, aby bolo, bola použiteľná na negatívne, de facto negatívne pokyny vo veci, ako je to teraz po tej úprave, ktorú ste urobili, vy smeráci, za vašej, za vašej vlády.
Takže to ma tak čisto teoreticky zaujímalo, či si myslíte, že aj tá pôvodná úprava, ktorá síce nie svojím znením, ale svojím významom bola v podstate taká, ako to, čo teraz navrhuje pán poslanec Baránik, bola v rozpore so základnými princípmi trestného konania.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady k uvedenému návrhu novely zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 31. januára 2022.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako už pán predkladateľ uviedol, ide o zmenu známeho § 363 Trestného poriadku, o ktorej sme aj na pôde Národnej rady aj mimo pôdy Národnej rady viacerí mnohokrát už hovorili.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja by som poprosil, ak teda má byť vyhlásená prestávka, aby bolo zacitované ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré hovorí o tom, že nemožno rokovať bez prítomnosti navrhovateľa. Dohoda z grémia je jedna vec, máme tu rokovací poriadok. V rokovacom poriadku nič také nie je.

Procedurálnymi návrhmi sa má navrhovať postup rokovania, nie vyjadrovať svoje subjektívne názory a pán Benčík reagoval na predrečníka, ktorý nás obviňoval z fašizmu, tak reagoval na to, že akým právom nás on práve obviňuje z fašizmu, keď má na rováši to, čo má na rováši. Bolo to absolútne korektná faktická poznámka.