Videokanál poslanca

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja som rád, že sa tomu venujú nielen tajné služby, ale aj orgány činné v trestnom konaní, a teda by ma ale zaujímalo, že či viete nejako odhadnúť, lebo je to diskutovaná téma a povedzme, že v iných krajinách tie informácie sú, povedal by som, že konkrétnejšie ako informácie, ktoré teraz poskytol pán minister Naď alebo ktoré vy vo svojich vyjadreniach k tejto téme dávate, že či máte aspoň nejakú predstavu, že kedy by tie informácie mohli mať väčšiu mieru konkrétnosti o tom, že čo sa deje a akým spôsobom budú slovenské orgány postupovať.

Ďakujem, pán minister za odpoveď. Teda som rád, že sa naše tajné služby a ďalšie orgány tejto téme venujú. Chápem, že asi nie je možné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím, trošku hlasnejšie.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
...že asi nie je možné hovoriť úplné, úplné konkrétnosti, ale teda verím tomu, že aj orgány činné v trestnom konaní sa na tú tému, na túto vec pozrú a pokiaľ tam zistia nejaké trestné činy, tak budú konať, aj keď si uvedomujem, že teda to asi nie je primárne otázka na vás. Ale teda využil by som to, túto repliku, aj na to, aby som upozornil pána predsedajúceho, že vynechal otázky číslo 2, 3, 4 a 5, ktoré pani poslankyňa Romana Tabák položila pánovi premiérovi.

K tomu, prečo považujem celý návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 za zlý, som sa vyjadril vo svojom prvom vystúpení, v tomto druhom vystúpení by som sa chcel trochu venovať dopadom rozpočtu a dopadom legislatívnych zmien, ktoré s rozpočtom súvisia, na financovanie samospráv.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o reforme verejnej správy a mali vzniknúť viaceré komisie a pracovné skupiny, v rámci ktorých by sa rozpracovali návrhy na pokračovanie decentralizácie. Vláda svojimi návrhmi opakovane siaha na zdroje, z ktorých je financovaný chod slovenských samospráv, a to bez toho, aby takéto vážne zásahy realizovala systémovo na základe pripravených reforiem, častokrát to ide mimo riadneho legislatívneho procesu, pozmeňujúcimi návrhmi, poslaneckými návrhmi, skráteným legislatívnym konaním. Je preto otázka, prečo vláda dosiaľ nepripravila žiadne reformy na pokračovanie decentralizácie a systémových reforiem týkajúcich sa kompetencií a financovania územných samospráv. Možno je odpoveďou aj to, že reálne nemáme určeného člena vlády, ktorý by sa touto témou zaoberal, a nemáme ani splnomocnenca vlády, na ktorého by táto úloha bola delegovaná, ako to bolo v minulosti za Dzurindových vlád. Lenže ani to nezbavuje vládu zodpovednosti za realizáciu toho, čo sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, práve naopak.
Platí, že daňovo-odvodové bremeno pracujúcich ľudí na Slovensku je vysoké, preto sa dá rozumieť snahám o znižovanie daní alebo aj o zvýšenie daňového bonusu, prosto snahám, aby ľuďom z ich príjmov zostalo v ich peňaženkách viac. Lenže ak sa to robí tak, ako to robí táto vláda, a tzv. prorodinný balíček bol toho exemplárny príklad, je to na úkor daňových výnosov, z ktorých samosprávy financujú svoje služby pre obyvateľov a systémovo sa nenavýšia zdroje, o ktoré takto samosprávy vláda pripraví, tak tie samosprávy, ktoré musia mať bežné rozpočty podľa zákona vyrovnané, na rozdiel od celoštátneho rozpočtu, budú musieť zvýšiť ceny za služby, ktoré ľuďom poskytujú, a tak sa zámer z veľkej časti minie účinku, respektíve ostane tu dobrá vláda, dobrý Matovič, ktorý dáva, a zlé samosprávy, ktoré berú. Ale je to perfídne, lebo to ukazuje, že vláde vlastne o ľudí nejde, lebo im dá niečo, čo im niekto iný bude musieť vzápätí zobrať. Preto je potrebné systémové reformy financovania samospráv zrealizovať a takou systémovou reformou rozhodne nie je návrh pána poslanca Kuriaka, jedného zo spravodajcov, ktorý tu nesedí, nikto tu nesedí zo spravodajcov, ten návrh iba, pozmeňujúci návrh dáva samosprávam dočasne aj podiel z dane z príjmu právnických osôb.
Z podielových daní, ktoré samosprávam beriete, sa financuje chod ich originálnych kompetencií, lenže ešte je tu prenesený výkon štátnej správy, teda kompetencie, ktoré v rámci decentralizácie vykonávajú samosprávy pre obyvateľov v mene štátu. To sú napríklad stavebné úrady, matriky, školské úrady, register obyvateľov a adries, starostlivosť o životné prostredie a ďalšie. Dlhé roky platí, že vláda protiústavne v rozpočtových kapitolách príslušných ministerstiev nevyčleňuje na prenesený výkon také zdroje, aké sú samosprávy nútené vynakladať na ich reálny chod pri poskytovaní služieb obyvateľom. Neboli vykonané audity, ktoré by do detailu spočítali, aké sú tie náklady. Ale tí, čo máme skúsenosti z pôsobenia v samosprávach, vieme, že neraz štát nechá samosprávy dofinancovávať prenesený výkon z ich vlastných zdrojov, podotýkam v rozpore s tým, čo hovorí ústava, že prenesený výkon štátnej správy musí byť štátom financovaný. Musia byť prenesené aj finančné zdroje. Nestačí to, čo štát dáva samosprávam, ani na samotné mzdové náklady, už nehovoriac o nejakých súvisiacich iných bežných nákladoch alebo kapitálových.
Návrh rozpočtu verejnej správy pre nasledujúce roky síce v niektorých kompetenciách prináša mierny nárast financovania preneseného výkonu, ktorý v mene štátu realizujú pre obyvateľov územné samosprávy, avšak ak sa pozrieme na očakávanú infláciu plus z poloviny nárast platov na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je zrejmé, že vláda naďalej nebude hradiť samosprávam to, čo by im podľa ústavy a zákonného rámca hradiť mala. A tento príklad nedofinancovania preneseného výkonu štátnej správy nám hovorí, že napriek plánovanému astronomickému deficitu štát reálne nekryje ani to, čo podľa zákona ukryť má. A tak je to aj v iných sférach. Modernizačné deficity v tejto krajine tak neustále rastú a týmto sa podobáme na to neslávne Grécko, ktoré tiež v papieroch vykazovalo lepší stav než v skutočnosti bol.
Ako som spomínal, včera na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj boli predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenka, únie miest, páni Tréger a Rybníček, a upozornili, že to, čo má vládna koalícia v úmysle spraviť s rozpočtom, ale teda najmä so zmenou zákona o dani z príjmov a s daňovým bonusom, môže mať pre samosprávy až likvidačný dopad. Zacitujem z materiálu, ktorý poskytli poslancom: Navrhované zvýšenie daňového bonusu má významný až likvidačný dopad na samosprávu, ktorá za posledné štyri roky vôbec nezbohatla a budúci rok si bude môcť dovoliť toľko, čo v rokoch 2015 až ´17. Prepad o 6 až 8 rokov dozadu. Namiesto vlastných daňových príjmov, ktoré rástli dvakrát rýchlejšie ako samospráve, rozdáva štát z rozpočtov samospráv. Mestám a obciam zoberie ročne sumu, ktorú boli schopné ročne posledné roky investovať. V kombinácii s rastúcimi cenami a mzdami budú okrem zastavenie investícií nútené obmedzovať služby, menej opravovať či kosiť, škrtať dotácie napríklad aj na šport, sociálne služby či kultúru, dvíhať poplatky v školách, v zariadeniach pre seniorov, vstupné na športoviská, dvíhať dane a ani to nemusí stačiť, keďže dlhová brzda ich v roku 2024 potrestá za vysoký dlh štátu, za ktorý vôbec nemôžu, keďže podiel samospráv na dlhu verejnej správy predstavuje približne 1,5 až 2 % celkového verejného dlhu.
A teda samosprávy upozorňujú, že hrozí zastavenie investičných projektov, opráv ciest a chodníkov, opráv školských budov a iných budov samospráv, menej čistenie a údržby, nižšia intenzita kosenia a zastavenie výsadby stromov, zníženie intenzity či času svietenia verejného osvetlenia, zastavenie opráv, údržby a výstavby nových detských ihrísk, zatvorenie zimných štadiónov a plavární, redukcia alebo zrušenie kultúrnych a spoločenských podujatí, redukcia spojov a zhoršenie intervalov v MHD, zastavenie dotácií pre šport, kultúru, sociálne služby vrátane dotačných programov pre občianske združenia, cirkvi a cirkevné organizácie, zvýšenie dane z nehnuteľností, dani za ubytovanie, prepúšťanie zamestnancov samosprávy, zvýšenie úhrad v sociálnej oblasti a tak ďalej a tak ďalej.
Ako som povedal, návrh zákona považujem za zlý nielen pre jeho dopady na samosprávu. A vzhľadom na to, dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) a § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby Národná rada vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, a teda dávam to do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby si poznačil, že som takýto návrh dal. Lebo v zmysle rokovacieho poriadku § 83 ods. 1 sa o takomto návrhu hlasuje ako o prvom. Čiže vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Pán poslanec Svrček, mňa zaujal záver vášho vystúpenia o tom štátnom fonde a tých pripravovaných investíciách a vzhľadom na zmenu rokovacieho poriadku pripravenú, schválenú v predchádzajúcom volebnom období, ste nepovedali všetko, čo ste k tej téme chceli povedať, tak ako mňa by zaujímalo, keby ste to prípadne dokončili vo faktickej poznámke.

Pán poslanec Kuriak, neschválenie rozpočtu nebude znamenať obrovské nedozierne následky. Je možné o návrhu zákona o štátnom rozpočte rokovať a hlasovať opätovne, tam neplatí tá polročná lehota, ktorá zakazuje opätovne predkladať návrhy zákonov, čiže je možné, aby vláda prišla do parlamentu s iným rozpočtom, a nemusí to byť o pol roka, môže to byť ešte v decembri alebo to môže byť v januári.
Neviem, či som dobre počul, ale povedali ste, že sa znižujeme k politizovaniu ešte aj pri rozpočte. Teda neviem, či ste to mysleli všeobecne, alebo iba na mňa, ale teda neviem, počúvali ste vystúpenie svojho predsedu, pána ministra financií Matoviča? A teda kto tu politizoval? Ja som hovoril k návrhu rozpočtu. Politizoval som, keď som reagoval na jeho úvodné vystúpenie a opísal som, o čom hovorili iní ministri financií pri uvádzaní rozpočtu v rokoch 2018, 2019, v rokoch 2020 a dokonca v roku 2021, keď ten návrh uvádzal pán minister Matovič, ale zjavne bol v inom duševnom rozpoložení, ako je dnes.
A teda argument, že ak bol návrh vypracovaný v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, tak by mal byť podporený, je, mierne povedané, absurdný, lebo všetky rozpočty, ktoré boli vypracované v súlade s legislatívou za smeráckych vlád, boli predsa tiež v súlade s legislatívou Slovenskej republiky vypracované a napriek tomu sme za ne my ani vy, poslanci OĽANO, ktorí ste vtedy boli poslanci OĽANO, nehlasovali, lebo to nie je argument.

Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán spravodajca, pán poslanec Kuriak (reakcia z pléna), áno, odchádzajúci spravodajca, ale ešte, ešte stále na mieste, tak som rád, že ste na mieste. Ja by som vás chcel naozaj poprosiť, aby ste nepoučovali poslancov, čo môžu alebo nemôžu hovoriť. Tu sme v parlamente, tu sme na pôde, kde sa má hovoriť a má sa vystupovať aj kriticky a je úplne v poriadku, keď opoziční poslanci vystupujú k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý nechcú podporiť, lebo ho považujú za zlý, alebo sú opoziční poslanci, a teda nenájdete v histórii veľa príkladov, ak vôbec nejaké, keď opoziční poslanci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, lebo na tom sa to obvykle, obvykle člení. (Reakcia z pléna.) Nehovorte mi do toho, pán poslanec Kuriak. Môžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môžete kedykoľvek vystúpiť. A, a teda je právom opozičných poslancov vystupovať v rozprave, dávať faktické poznámky aj dávať pozmeňujúce návrhy, a to aj v situácii, keď nechcú hlasovať za zákon ako celok.
Začal by som otázkou. Chcel by som sa spýtať tu prítomných poslancov a poslankýň, či keď niekedy od niekoho niečo chcú, tak zvyknú postupovať tak, že mu vynadajú, okydajú ho, skritizujú ho, vyčítajú mu všetko možné a nemožné a následne ho požiadajú, aby pre nich ten okydaný, skritizovaný niečo urobil. Otázka je rečnícka, netreba na ňu odpovedať. Lebo presne takto postupoval pán minister financií Igor Matovič vo svojom doobedňajšom vstupe, ktorým uviedol návrh zákona o štátnom rozpočte, a z jeho vystúpenia je úplne zjavné, že v skutočnosti mu nejde o to, aby získal pre návrh rozpočtu hlasy poslancov za SaS. Tú podporu si zjavne hľadá niekde inde.
A čo je ale zaujímavé, je, že nezaťažoval sa číslami, faktami, vysvetľovaním súvislostí, robil to, čo mu ide najlepšie, útočil na svojho bývalého koaličného partnera a na pani prezidentku. Využil som to, že bola obedná prestávka, že sa, že sa natiahlo rokovanie o štátnom rozpočte vďaka ďalšiemu veľmi zaujímavému vystúpeniu pána ministra financií, ktorý kritizoval vládny návrh na zvýšenie platov lekárov, a pozrel som si, čo v úvodných slovách hovorili ministri financií, uvádzajúci návrh zákona o štátnom rozpočte v minulosti.
Pán minister Kažimír v roku 2018 v rozpočte o roku dvetisíc... na rok 2019, čo bol jeho posledný rozpočet, hovoril o prioritách vlády, fiškálnych cieľoch, vyrovnanom hospodárení, o deficite, prognózach, hrubom dlhu, čistom dlhu, trhu práce, o výdavkoch jednotlivých rezortov, o daniach.
Pán minister Kamenický v roku 2019 pri uvádzaní štátneho rozpočtu na rok 2020 hovoril o tom, ako sa rozpočet zostavoval, hovoril o rokovaniach s Európskou komisiou, opäť o deficite, o tom, čo na to Eurostat, o daniach, finančných operáciách, cieľoch rozpočtu, rizikách spojených s rozpočtom, výške dlhu, premietnutie legislatívnych zmien schvaľovaných poslancami do rozpočtu a o jednotlivých výdavkových kapitolách.
Minister financií Eduard Heger v roku 2020 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2021 hovoril o pandémii, neistote, o východiskách rozpočtu, spomalení približovania Slovenska k najvyspelejším krajinám, hovoril o podnikateľskom prostredí, čerpaní eurofondov, zlyhaní krajiny v spravodlivosti, korupcii, o cieľoch novej vlády, o dôsledkoch koronakrízy, štruktúre výdavkov, deficite a novej štruktúre rozpočtu.
Pán minister Matovič v roku 2021, pred rokom, pri uvádzaní návrhu rozpočtu na rok 2022 hovoril o dlhu, deficite, jeho poklese, rozpočtovej zodpovednosti, programe stability, makroekonomických prognózach, výdavkových prioritách, o štruktúre výdavkov, o reformách a áno, spomenul aj nedohodu v rámci vládnej koalície ohľadom prijatia novely ústavného zákona o dlhovej brzde.
No a o čom hovoril pán minister financií Matovič dnes doobeda v roku 2022 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2023? Hovoril o SaS, o SaS, o tom, ako sa nedá dohodnúť s SaS, o tom, ako je SaS nekonštruktívna, o tom, ako sa pani prezidentka pomýlila, o tom, ako pani prezidentka nechce dopriať rodinám a potom zasa o SaS, o SaS, o Sulíkovi a o SaS. Chýbali už len tie povestné nekúpené testy, ktoré Sulík zabudol kúpiť.
Teraz k samotnému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán minister predložil do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 s podtitulom Rozpočet pomoci ľuďom, a pritom sa tvári ako Mikuláš, ktorý sľubuje darčeky jednotlivým skupinám voličov, rodinám alebo dôchodcom. Aj táto pomoc ale bude nie z peňazí, ktoré si štát niekde vyčaruje, ale bude to z peňazí, ktoré zoberie daňovníkom na úkor tým, ktorí tvoria ekonomické zdroje a za cenu posilňovania rozsahu a vplyvu štátu. Čo jedno aj druhé dlhodobo uškodí ľuďom.
Je pravda, že po období pandémie s negatívnymi ekonomickými dôsledkami je dnes vláda aj pre energetickú krízu, rastúcu infláciu a hroziacu recesiu v podstatne horšej situácii ako boli smerácke vlády, ktoré rozvrátili verejné financie v ekonomicky dobrých časoch.
To však vládu neospravedlňuje, že predložila neúsporný rozpočet, ktorý zatína na budúci rok veľkú sekeru, prináša veľké zvýšenie verejných výdavkov, neprináša konsolidáciu a ozdravenie verejných financií a nerešpektuje zákony a dohody s Európskou úniou. O to viac dnes v čase vysokého rizika dlhodobej neudržateľnosti slovenských verejných financií. Spomeniem aspoň pár vecí.
Vláda chce zaťať v budúcom roku príliš veľkú sekeru do verejných financií. Deficit verejných financií na budúci rok vo výške 7,9 miliardy eur by totiž zodpovedal nielen 6,4 % hrubého domáceho produktu, ale aj približne 1 450 eurám na každého obyvateľa. Znamenal by, že každé takmer ôsme euro, ktoré verejná správa minie v budúcom roku, si bude musieť požičať.
Okrem toho vláda naplánovala aj na ďalšie dva roky, teda 2024 a 2025, poriadne sekery. Síce menšie, ale takéto deficity verejnej správy považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za príliš optimistické a odhaduje, že reálne budú vyššie. Na rozhadzovačných a rozpočtovo nezodpovedných vládach so SMER-om v dobrých časoch nadväzuje súčasná vláda s ministrom financií pánom Matovičom a pokračuje v takomto prístupe a v zatínaní veľkých sekier aj v horších ekonomických časoch, kde sa to tak očakáva, ale nie v takejto miere a takto ekonomicky zdôvodnené. Je samozrejmé, že vláda musí reagovať nejakým spôsobom na krízy, prijíma kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom energií vo výške 3,4 miliardy eur, ale bez potrebnej konkretizácie použitia týchto prostriedkov a ich zdôvodniteľnosti.
Budúcoročný deficit však majú výrazne zdvihnúť aj iné výdavky. Pán minister sa tu pýtal, že kde teda chcete ušetriť. Možno by ani netrebalo šetriť, možno by stačilo, keby vláda nepresadzovala väčšie rozhadzovanie ako v minulosti, ako napríklad takzvaný prorodinný balíček schválený s fašistami porušením pravidiel legislatívneho procesu alebo takzvaný rodičovský dôchodok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení rozpočtu upozorňuje, že čistý príspevok opatrení bude v roku 2023 negatívny vo výške až 1,6 % hrubého domáceho produktu, hlavne kvôli novoprijatej legislatíve, najmä takej ako je rodinný balíček alebo zavedenie rodičovského dôchodku a nárasty miest vo verejnej správe presahujúce rast miest v súkromnej sfére.
Vláda týmito sekerami zatínanými na spotrebu prenesie ďalšiu veľkú finančnú záťaž do budúcnosti na daňovníkov a bude to ešte navýšené, samozrejme, o úrokové výdavky. Úrokové sadzby a úrokové náklady na obsluhu rastúceho dlhu pritom rýchlo rastú a s najväčšou pravdepodobnosťou budú rásť ďalej a ešte intenzívnejšie. A vláda sa už nebude môcť spoliehať na dlhovú barličku Európskej centrálnej banky v podobe umelo nízkych úrokov.
Dôsledkom takýchto rozpočtových deficitov bude výrazný nárast verejného dlhu v absolútnom vyjadrení, budúcoročný verejný dlh má oproti roku 2019 vyskočiť až o 25,5 miliardy eur na 70,7 miliardy eur, čo aby sme si to vedeli predstaviť, je až 13-tisíc eur na každého obyvateľa Slovenska. Také bude zadlženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Osuský, viete, že by ste nemali fotografovať počas rokovania.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... bude to znamenať trojnásobok daňových príjmov alebo 1,7-násobok všetkých daňových a odvodových príjmov verejnej správy. Vážnym nedostatkom rozpočtu je absencia ozdravného a úsporného plánu verejných financií minimálne v strednodobom horizonte s reálnou a konkretizovanou predstavou dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu bez zvyšovania daní a odvodov. Rozpočet zároveň neobsahuje opatrenia, akými chce vláda v budúcnosti znižovať dlh tak, aby rešpektoval požiadavky zákona o dlhovej brzde. Verejné financie sú pritom dnes podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti.
Rada tiež upozorňuje na dôležitosť konsolidačných opatrení pre udržateľnosť verejných financií aj ich absenciu v rozpočte. Uvádza napríklad, že bez prijatia opatrení už v strednodobom horizonte, ktoré by viedli ku zníženiu štrukturálneho deficitu do roku 2025, sa dlh začne opätovne zvyšovať, čo spolu s vplyvom zhoršujúcej sa demografie bude viesť k neudržateľným úrovniam dlhu už v horizonte najbližších 15 až 20 rokov.
Prispieva k tomu zásadná chyba v rozpočte, a to nie je v súlade s výdavkový, a to, že nie je v súlade s výdavkovými limitmi, hoci nás k tomu zaväzuje aktuálne znenie zákona v rozpočtových pravidlách schválené v parlamente v marci tohto roku. A ako aj záväzok Slovenska voči Európskej únii z plánu obnovy a odolnosti, k čomu sme sa dobrovoľne zaviazali. Európska komisia upozorňuje, že ak výdavkové limity nebudú v budúcom roku zavedené v praxi, tak pozastaví Slovensku vyplácanie peňazí z plánu obnovy. To by znamenalo nielen finančné, ale aj výrazné reputačné riziko.
Ministerstvo financií sa vyhovára na nedohodu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť k metodike výdavkových limitov. Rada však oponuje, že skutočným dôvodom nezavedenia limitov môže byť chýbajúca politická podpora, pričom nedohoda na metodike je len spôsob ako procesne zavedenie limitov zastaviť. Napokon potvrdzujú to aj informácie o tom, ako k výdavkovým limitom pristúpila koaličná rada, že ich jedna z koaličných strán, konkrétne SME RODINA, vetovala. Pritom práve výdavkové limity by mohli účinne brzdiť vládu v prejedaní rastúcich daňových príjmov.
Dochádza totiž napríklad aj k tomu, že dodatočné daňové príjmy nad rámec rozpočtovaných vlády rozpúšťajú v ďalších a ďalších výdavkoch. Výdavkové limity by zároveň predstavovali brzdu nadmerne rastúcich verejných výdavkov. Významný vplyv na rast výdavkov a na štrukturálny deficit bude mať aj nezodpovedné zvyšovanie plošných sociálnych dávok. Týka sa to vládou nedávno presadených finančne mimoriadne náročných a nekrytých programov výdavkového politického populizmu, ako je napríklad rodičovský dôchodok pána ministra Krajniaka alebo takzvaný prorodinný balíček pána ministra Matoviča s výrazným nárastom prídavku na dieťa od budúceho roku a zavedením krúžkovného od roku 2025. Tieto neadresné finančné transfery nielenže zhoršia udržateľnosť verejných financií a viac zaťažia daňovníkov, ale tiež posilnia kultúru závislosti od štátu, mentalitu nárokovateľnosti a ďalšie deformácie v sociálnom systéme, ktoré potláčajú zodpovednosť jednotlivcov a rodín, a tým vlastne aj oslabujú rodiny, ktorými sa častokrát zaštítil.
Takéto podpory zapadajú do realizovania verejných výdavkov aj na funkcie, ktoré by vláda nemala v slobodnej trhovej spoločnosti alebo v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou zabezpečovať a ktorými prehlbuje neudržateľné nafukovanie sociálneho štátu. Garantuje totiž široký rozsah nárokov aj tým, ktorí to vzhľadom na svoju finančnú situáciu nepotrebujú. Namiesto úspor a koncepčných zmien na výdavkovej strane sa vláda opäť spolieha na vyššie daňovo-odvodové príjmy a vyššie dane. Oproti rozpočtu na tento rok sa spolieha o 3,6 miliardy vyššie daňové príjmy a o 5,7 miliárd vyššie celkové daňovo-odvodové príjmy verejnej správy.
Príkladom je napríklad trojnásobné zvýšenie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach a rozšírenie rozsahu jeho uplatnenia, ktoré podobne ako prorodinný balíček neprešlo štandardným pripomienkovým konaním. Ide pritom o selektívny politický nástroj zavedený pred desiatimi rokmi Petrom Kažimírom, ktorý takouto zmenou ešte viac zvýši náklady vybraných podnikateľských subjektov, ale tým pádom aj ceny ich zákazníkov a celkové daňové bremeno.
Vládna koalícia tak týmto rozpočtom a súvisiacimi daňovými návrhmi, o ktorých ešte budeme rokovať, otvára do budúcnosti dvere ďalším daniam, zvyšovaniu daní a celkového daňového a odvodového bremena. A to pritom celkové bremeno povinnými platbami na Slovensku podľa prepočtov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika predstavuje až 62,5 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou.
Záverom by som chcel len konštatovať, že vládou predložený rozpočet ako rozpočet pomoci ľuďom je de facto rozpočet spotrebných úverov odvolávajúc sa na ľudí. Považujem tento návrh za nezodpovedný, neúsporný výdavkovo expanzívny, proinflačný a rizikový, za návrh, ktorý prehlbuje rozsah a vplyv štátu, a tým aj podstatu problémov vo verejných financiách a v strednodobom a dlhodobom pohľade poškodzujúci daňovníkov a celú ekonomiku. Takýto návrh nemôžem v tejto podobe podporiť. Verím, že takýto návrh nebude v tomto parlamente schválený.
Ďakujem.

Vitajte v opozícii, pán minister. Takéto ostré vystúpenie proti vládnemu návrhu zákona naozaj iba zriedkakedy počuť z úst opozičných politikov a tu sme ho zažili od ministra, od člena vlády, ktorá ten návrh predkladá. A ešte sa tomu dá rozumieť, keď je konflikt medzi koaličnými stranami, že vládna väčšina prehlasuje vládnu menšinu a potom tá strana, ktorá s tým nesúhlasila, to kritizuje aj parlamente. Ale tuto minister financií za OĽANO a predseda OĽANO kritizuje návrh, ktorý schválila vláda vedená premiérom z OĽANO, ktorá má ministra zdravotníctva, ktorá má minimálne polovicu členov vlády, ktorá je najsilnejšia vládna strana. Tak je teda veľmi zvláštne, ak minister financií napáda dohodu, ktorú dohodol premiér z jeho vlastnej strany, ktorý je v rámci straníckej hierarchie jeho podriadený. A teda vôbec nezávidím poslancom z poslaneckého klubu OĽANO, ako teraz tento konflikt lojalít budú riešiť.
Ale chcem sa spýtať, že aké je teda riešenie teraz. Neschváliť to? Naozaj? Že nechať up, necháme uplynúť výpovede a budeme riskovať, že čo sa stane? Alebo, alebo teda navýšime o ďalšie desiatky miliónov výdavky rozpočtu? Keď hlavným dôvodom, prečo sme sa nevedeli dohodnúť alebo sa vláda nevedela dohodnúť s odborármi, bolo práve to, že sa jej zdali tie požiadavky nadsadené? Neviem, ako sa dá diferencovať, že či je lekár skorumpovaný, alebo nie pri odmeňovaní. To naozaj ani pri bujnej fantázii. Ale dobre, o tom sa asi dá baviť, že akým spôsobom majú byť odmeňovaní lekári. Ale keď s tým tak zásadne nesúhlasíte, pán predseda OĽANO, prečo ste nepoužili tie štyri písmená ´veto´. Veď ste mohli vetovať ten návrh.

Pán poslanec Viskupič, záver svojho vystúpenia si upozornil na veľmi dôležitý aspekt celého rozpočtu, ale aj legislatívnych zmien, ktoré sa tu dejú a ktoré vláda rozdáva peniaze ľuďom s tým, že to nie sú peniaze jej alebo teda peniaze, ktoré ona berie od ľudí, ale berie peniaze samosprávam. Toto sa tu deje systematicky, dlhodobo, nedeje sa to iba za tejto vlády, dialo sa to za predchádzajúcich, predchádzajúcich vlád, deje sa to spôsobom, že nie sú dostatočne jasne zadefinované potreby samospráv, a teda ich hodnota toho, čo vykonávajú, aj z hľadiska originálnych kompetencií, ale aj z hľadiska preneseného výkonu štátnej správy, štát dáva samospráve nové a nové úlohy bez toho, aby na ňu presúval aj primerané finančné zdroje. A keď sa štát rozhodne, alebo vláda rozhodne s tým, že má na to parlamentnú väčšinu, tak dokonca samospráve tie zdroje uberá, ako sa to stalo práve pri tzv., teraz neviem, či prorodinnom alebo protiinflačnom, lebo raz to bolo tak, druhýkrát tak, balíčku, ktorý pripraví samosprávy o pol miliardu eur. Včera sme mali na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj zástupcov ZMOS-u aj únie miest a apelovali na parlament, aby zvážil tie dosahy, ktoré, samozrejme, súvisia s rozpočtom, ale súvisia aj s tým balíčkom.

Ja som v rozprave upozornil, aj som vysvetlil, že je to, že je to prílepok.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, Národná rada sa vyjadrí hlasovaním.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nie, predsedajúci nedá hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú predložené v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.

Ďakujem. Pán spravodajca v tomto prípade ignoroval moje opakované upozornenie, že bod 10 je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno dať o ňom v zmysle zákona o rokovacom poriadku hlasovať. Ja som na to upozornil, aby na to upozornil pána predsedu a pána predsedajúceho, alebo to teda zakomponoval. Je to prílepok, nie je možné dať o ňom hlasovať.