Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi kolegovi Blanárovi, že som sa konečne dostal na rad.
Pani predkladateľka, milé dámy, vážení páni, bavíme sa tuná o návrhu poslankyne Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Pani kolegyňa, ktorá tento zákon predkladá, naozaj správne vo svojom úvodnom slove povedala to, že tento zákon naozaj nerieši prepúšťanie väzňov alebo osôb obvinených, nejakých vrahov, násilníkov, ktorí by sa, nedajbože, po prijatí tohto, tohto zákona dostali na slobodu, ale tento zákon naozaj rieši komplexne iba zníženie lehôt. Útoky na jej stranu považujem za nemiestne, nekolegiálne a už voči samotnej funkcii poslankyne Národnej rady a ženy za viac ako nechutné.
Vo vyšetrovacej väzbe máme k dnešnému dňu 1 800 ľudí, ktorí sú väzobne stíhaní, a naozaj ide iba o zmenu lehôt pri týchto stíhaných ľuďoch. To, že máme v kolúznej väzbe, včera sme sa bavili o deviatich ľuďoch, dnes to pani ministerka uviedla asi na najsprávnejšiu alebo pravú mieru, že ich je sedem, ale to je absolútne jedno. Výčitky zo strany pani ministerky, že tento zákon, ak prijme plénum Národnej rady Slovenskej republiky, vyšle veľmi zlý signál verejnosti, že tento zákon je explicitne pripravovaný na ľudí, ktorí sa dostali do tejto kolúznej väzby, či už sa to jedná o nominantov SMER-u, alebo či sa to jedná o nominanta strany SME RODINA pána Pčolinského.
Za seba a za poslancov hnutia REPUBLIKA môžem povedať, že vôbec tento zákon neberieme a nevnímame ako nejaký zákon politický, aby sa týkal nejakých ľudí, ktorí sú väzobne stíhaní na základe nejakého obvinenia alebo nejakého politického trička, práve naopak. Tento zákon považujeme za ľudský, za zákon humánny a za zákon, ktorý tuná už mal byť dávno. Ale keďže naše ministerstvo spravodlivosti na čele s pani ministerkou spinká ako Šípková Ruženka, tak sa iniciatívy chytila kolegyňa Hajšelová, ako aj hnutie SME RODINA, ako to naznačil pán predseda Kollár, ktorý už naozaj pred pol rokom žiadal ministerstvo spravodlivosti na zmenu tohto Trestného poriadku, a keď sa tak stalo, vtedy sa pani ministerka, ktorú ste už dávno mali odvolať a mali by ste s ňou pokoj, prebudila, zobudila a začala tu kázať, moralizovať, kydať na celé plénum Národnej rady Slovenskej republiky – čo si to dovoľujeme? Čo si to predstavujete? Veď vy budete kaziť, budete mariť vyšetrovanie!
Ale vôbec to nie je takto. Novela tohto Trestného poriadku zlepšuje pre obvinených podmienky, za ktorých je držaný vo väzbe, a zlepšuje sa to najmä v troch zásadných veciach.
Kladie sa tu väčší dôraz na alternatívne spôsoby väzby, to znamená, že aj keď drvivá väčšina sudcov koná a postupuje podľa nejakých osvedčených postupov a neuznáva inú možnosť, ako je napríklad záruka alebo dohľad, alebo klasický elektronický náramok.
Sprísňujú sa tu však podmienky, za ktorých je možné obvineného zobrať do väzby. Konkrétne musí skutok spĺňať všetky znaky trestného činu, nielen nejaká domnienka, nejaká fikcia alebo nejaká polopravda. Doteraz bolo podmienkou len to, že skutok mal znaky trestného činu.
A tretím takým významným krokom je to, že sa skracuje doba, doba všetkých lehôt, nielen kolúzna väzba na tri mesiace z možných piatich rokov, ale ide tu o skrátenie základnej väzby zo siedmich mesiacov na šesť mesiacov. Celková lehota väzby, ktorá nesmie byť presiahnutá pri zločine, z 36 mesiacov na 24 mesiacov a pri obzvlášť závažnom zločine zo 48 mesiacov na 36 mesiacov. Toto však pani ministerka nepovedala.
Podobne je však upravený aj čas, ktorý je vyhradený prípravnému konaniu. Pri prečine zo siedmich mesiacov na šesť, pri zločine z 19 mesiacov na 12 a pri obzvlášť závažnom zločine z 25 mesiacov na 19 mesiacov. Toto považujem za naozaj veľmi-veľmi-veľmi prospešné a takto humánne a takto humanitárne by sa mali naozaj správať aj mnohí iní zákonodarcovia, ak by naozaj chceli s touto legislatívou niečo robiť.
V roku 2013, ´15, ´18 tu rôzne medzinárodné ľudskoprávne organizácie tvrdo kritizovali a tvrdo poukazovali na zlé zaobchádzanie vo väzbe na Slovensku. Prirovnávali nás k určitým banánovým republikám. To je naozaj viac ako zamyslenia hodné. Jedným z dôvodov sú však príliš dlhé lehoty na väzbu. Aj z tohto dôvodu budem hlasovať za zákon kolegyne Hajšelovej.
Každý občan Slovenskej republiky má právo na slušné zaobchádzanie, podotýkam, slušné zaobchádzanie aj vo väzbe, pretože väzba nie je trest, či sa jedná o kolúznu väzbu, alebo o klasické väzobné stíhanie, pokiaľ nie je daný človek odsúdený, právoplatne, podotýkam, stále sa naňho musí pozerať ako na nevinného, pretože stále platí na Slovensku prezumpcia neviny. Musí sa zabrániť neľudskému zaobchádzaniu či mučeniu, ktoré naozaj v tejto kolúznej väzbe prebieha a stalo sa. Môže tvrdiť pani ministerka, čo chce, ako chce, ale naozaj sa takéto veci dejú. Nakoľko je to nedôstojné a nehodné 21. storočia a ako takej každej jednej ľudskej bytosti.
Pani ministerka po smrti generála Lučanského sa tuná dušovala, že spraví všetko pre to, aby sa podobný prípad už nikdy nestal. Ale pani ministerka na tomto ministerstve, na ktorom už dávno nemala čo byť a čo robiť, zaspala. A spí tam sladkým spánkom do dnešného dňa. Zrazu dnes sa prebudila, pretože včera jej niekto pošepol, že títo ľuďmi volení zákonodarcovia si včera tuná povedali nejaké rozprávky, ktoré sa jej nepáčili. Prišla tu ako veľká fúria, ako veľká voda a začala kázať, moralizovať: Čo ste si vy tu včera povedali?! Ako ste si to dovolili, keď ja, hrdinka spravodlivosti, tvrdo pracujem, som schopná to spraviť, viem to pripraviť, ale nespravila som to. Musíte na mňa čakať, pretože ak kolegyňa Hajšelová obišla ministerstvo spravodlivosti.
Čo nie je pravda pri tomto zákone. Ale asi sa pani ministerky veľmi dotklo, že jej sa neopýtala, že, a bolo by to možné, aby som tento návrh zákona dala do Národnej rady? Poslanec Národnej rady sa nemá čo pýtať ministra, či to môže, alebo nesmie spraviť.
Takže na záver už len toľko, ja tento návrh zákona podporím a budem kolegyni Hajšelovej držať palce, aby to prešlo do druhého čítania, ak budú výhrady či už z odbornej, alebo laickej verejnosti, nie z ministerstva spravodlivosti, ktoré určite príde s vlastným návrhom zákona, tak ako zodpovedná poslankyňa určite tieto pripomienky do svojho návrhu zapracuje, aby nevznikali nejaké prílišné vášne a prílišné emócie.
Ale to, čo tu dnes vzniklo, za to môže pani ministerka spravodlivosti.
Ďakujem pekne.