Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kéry, oddeliť štátnych úradníkov od politiky by bolo viac ako vhodné, viac ako dobré, viac ako správne, ale myslím si, že ľudská zloba, závisť, pomsta je stará ako ľudstvo samotné, a počas vlády, teda hovorím počas každej vlády, ktorá tuná bola od roku ’93, sa prednostovia okresných alebo prednostovia obvodných úradov, a rovnako ako aj vedúci odborov vymenovávali vždy na základe najmä straníckej príslušnosti (rečník si odkašľal), pardon, alebo príbuzenských vzťahov, alebo nejakých, alebo nejakej lojálnosti, alebo nejakej blízkej, či vzdialenej sympatie.
Ja som zástanca toho, že štátna správa by mala byť naozaj profesionálnou inštitúciou, ale to sa na Slovensku ešte ani v jednom roku žiadnej vlády neudialo a tu si naozaj musíme naliať čistého vína. Všetky vlády, či už to bolo za Mečiara, za Dzurindu, za Radičovej, za Fica, za Pellegriniho, sa nikdy netajili tým, že prednosta okresného alebo prednosta obvodného úradu je naozaj politickou funkciou, politickou nomináciou a nikdy tomu nechceli robiť inak, ale táto vláda pri nástupe do funkcie sa obhajovala transparentnosťou, odbornosťou a hlavne nestrannosťou. Tak ja sa pýtam, že kde je tá odbornosť, kde je tá transparentnosť, kde je tá nestrannosť, keď všetci prednostovia odborných... okresných alebo obvodných úradov boli vyberaní, ako boli vyberaní. Tu naozaj nemôžeme hovoriť o odbornosti. Tu naozaj, keď sa tam prihlásilo 17 Jankov a 13 Marienok, tak vybrala sa jedna alebo jeden na základe toho, kto ako kde mal možnosť niekoho alebo niečo ovplyvniť.
Čiže naozaj, kolegyne, kolegovia, o odbornosti na terajších vedúcich postoch sa nemôžeme baviť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Každý krok, ktorým sa významne znižuje byrokracia, je v prospech podnikateľa. To znamená v prospech zamestnávateľa a zároveň aj hneď v prospech zamestnanca. Čiže to je taká sínusoida, ktorá je len z logického hľadiska vyplývajúca. Smutné je akurát, pán kolega Viskupič, to, že vysokoodborný príspevok a zákon, ktorý je naozaj úplne apolitický, ale v prospech všetkých ľudí, si vypočuje takáto smiešna hŕstka poslancov v pléne Národnej rady. Je asi zrejmé a evidentné, že naozaj témy, ktoré by mali spoločnosť spájať, ich nie veľmi zaujímajú, a to je dosť taká nie príliš pekná škvrna na tvojom prejave a tvojom príspevku.
Oslobodenie od dane pri danom príspevku na stravu pre zamestnanca či samostatne zárobkovú činnú osobu skutočne zrovnoprávni tento gastrolístok s hotovosťou, čiže toto kvitujem a chválim a vlastne týmto krokom by mal byť tento problém, ktorý je dlhoročný a dlhotrvajúci, akýmsi spôsobom odstránený. Takže naozaj si už, naozaj si už bude môcť vybrať ten zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba medzi tým gastráčom a medzi tým, medzi tou hotovosťou, čiže ten, kto donedávna ešte naozaj si vyberal tú hotovosť, už naozaj nebude nič tratiť, nakoľko, ako si povedal, tá suma tých 5,10 bude striktná, bude pevná, bude oslobodená od daní a odvodov.
Takže ja to chválim, ja to kvitujem a naozaj veľmi pekne ďakujem za robotu, ktorú robíš v rámci finančného výboru, čiže svetlá výnimka z mojej strany v tejto koaličnej vláde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ďakujem za príspevok do tejto debaty. Áno, problém umiestňovania detí do materských škôl je značný, dlhodobý a pretrvávajúci a myslím si, že dlhodobo pretrvávať bude. Čiže ja naozaj tiež nerozumiem, ak predstaviteľ obce alebo predstavitelia obcí, kde je možnosť vytvoriť nové triedy, majú na to aj materiálne, aj technické, aj personálne možnosti a stavajú sa voči tomuto dobrému nápadu alebo dobrej možnosti nejakým spôsobom macošsky a nejakým spôsobom túto iniciatívu sabotujú, čiže nie veľmi tomu rozumiem.
Možno je tam nejaká obava zo strany starostu, starostky alebo možno mestského zastupiteľstva, že áno, síce teraz je možnosť vytvorenia novej triedy, dostaneme na to nejaké finančné prostriedky, budú nám preplácané mzdy tento kalendárny rok, ale čo budú do budúcnosti. Ale oni sa musia tiež pozrieť na to aj z dlhodobého hľadiska, to znamená, že každé jedno dieťa v materskej škole, to znamená nový normatív.
To znamená, každý jeden nový normatív rozširuje možnosti samotnej triedy, samotnej školy, samotnej obce. Ak škôlka má právnu subjektivitu, vie si s týmito peniažkami riadiť sama alebo nakladať najlepšie, ako uzná za vhodné. Ak tú právnu subjektivitu nemá, nakladá s týmito peniazmi obec. Ale to je v podstate absolútne jedno, pretože tieto prostriedky, tieto finančné zdroje zostanú priamo v obci a môžu byť naozaj použité na jej rozvoj.
Čiže ja chcem aj týmto apelovať naozaj na starostov, na starostky, primátorov, primátorky, ak máte možnosti zriadiť škôlku, tým pádom odbremeníte rodičov, ale zároveň získavate finančné zdroje. Nie som veľký ekonóm, ale hovorím, toto je gazdovský, sedliacky rozum, ktorý naozaj nepustí.
Pán kolega, ešte veľmi pekne ďakujem a hovorím, toto sú témy, ktoré politikov musia spájať, nikdy nie rozdeľovať.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa, áno, máte pravdu okolo 13-tisíc detí nenájde uplatnenie od školského roku 2021/2022. Ale aj prijatím tohto návrhu zákona sa naozaj to číslo nejakým exponenciálnym rozdielom nezníži, pretože tu sa naozaj môžeme baviť ani nie o stovkách detí, ktoré v týchto skupinách budú umiestnené. Nakoľko ide o pilotný projekt, tu budú naozaj iba desiatky detí, pretože nie každá firma, nie každá nejaká náboženská skupina alebo registrovaná cirkev, alebo nezisková organizácia bude mať ochotu a chuť sa týmto problémom zaoberať a nejakým spôsobom to poskytnúť ako benefit svojim zamestnancom.
Ale naozaj vítam tento návrh zákona, pretože tu naozaj ideme postupovať od klasického riešenia. To znamená od jednoduchých vecí k tým komplikovaným a nie naopak, ako sa nám tu niekto snaží nejakým spôsobom podsúvať.
Čiže každé jedno dieťa, ktoré bude mať možnosť byť umiestnené v takejto výchovnej alebo opatrovateľskej skupine, môžeme to nazvať hocijakým názvom. Je to naozaj odbremenenie rodiča, ktorý naozaj toto dieťatko na základe svojho výkonu povolania musí nejakým spôsobom umiestniť. A ak mu zamestnávateľ poskytne takúto možnosť, treba to využiť. Ale hovorím, toto nie je riešenie, akým spôsobom by sme všetky deti, ktoré sa do predškolského a do predprimárneho vzdelávania nedostanú, vyriešili. Ale je to dobrá cesta, je to dobrý nápad, dobrá myšlienka a každú dobrú myšlienku treba podporiť. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa Hatráková, opäť fundovaný kvalifikovaný a veľmi precízne spracovaný príspevok z vašej strany, tak ako sme všetci zvyknutí, takže veľmi pekne ďakujem za váš príspevok k tejto debate a k tejto rozprave.
Čo sa týka umiestnenia dieťaťa do škôlky či jaslí, je to najmä problém krajských miest a špecifický problém Bratislavy, ktorý je dlhodobo neriešený, ktorý je dlhodobo nejakým spôsobom či už samosprávou, alebo štátom odsúvaný na nejakú vedľajšiu koľaj, pretože tá ponuka ďaleko nemôže reflektovať na ten dopyt, ktorý tuná zo strany rodičov je.
Sú to problémy, ktoré my obyvatelia menších miest naozaj nepociťujeme, ale v žiadnom prípade to nechcem nejakým spôsobom dehonestovať alebo nejakým spôsobom tvrdiť, že je to problémom mesta, veľkého mesta, a to mesto si to musí riešiť. Práve naopak. Štát v tomto prípade musí byť ako ten správny sociálny partner a musí tomuto veľkému mestu, tejto veľkej samospráve pomôcť a nejakým spôsobom podať pomocnú ruku, aby sme tento problém vedeli spoločne riešiť.
Čo sa týka bezúhonnosti zamestnancov, tak s týmto musím naozaj iba súhlasiť, pretože takáto skupina, ktorá bude vlastne vychovávať alebo svojím spôsobom opatrovať toto dieťa, absolútne to nevnímam ako nejakú konkurenciu škôlky alebo aj takéto nejaké šumy tuná vládli, ale pani kolegyňa Žitňanská to veľmi podrobne vysvetlila vo svojom úvodnom slove. Nemôže to byť konkurenciou škôlky, pretože škôlka spĺňa iné parametre a iné prodispozície ako takáto opatrovateľská skupina, by som to doslova nazval.
Takže ale čo chcem naozaj vyzdvihnúť, veľmi pekne ste sa zastali toho, kto by mal byť naozaj zamestnancom v tejto opatrovateľskej skupine, čiže aby sme tam naozaj nejakým spôsobom tie deti chránili a nejakí devianti sa tam nestali týmito zamestnancami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Šebová, naozaj sa chcem veľmi pekne poďakovať aj všetkým ostatným predkladateľom, že ste otvorili takú začarovanú a takú dlho neotváranú Pandorinu skrinku, pretože problém ľudí, problém občanov, ktorí naozaj trpia autizmom, ktorá je taká veľmi, ani by som nepovedal že choroba, je to jednoducho psychický stav ľudskej mysle, ktorý je naozaj neidentifikovateľný a je veľmi ťažko preklenuteľný na nejakú normálnu ľudskú spoločnosť. Ale zo svojej praxe viem, že aj títo ľudia sú naozaj schopní a je naozaj možné s nimi pracovať.
Ideálnym stavom by bolo naozaj, ak by zariadenia, ktoré títo autisti navštevujú, či už nejaké denné stacionáre, alebo domovy sociálnych služieb, alebo celoročáky, ktoré sa týmto ľuďom venujú, by mali zriadené s pomocou štátu nejaké chránené dielne, ktoré by sa venovali určitej činnosti nie veľmi manuálne ťažkej alebo nezvládnuteľnej, ale naozaj títo ľudia sú aj dostatočne manuálne zruční a dokázali by jednoduché činnosti zvládať. Môžme sa baviť o nejakých práčovniach, môžme sa baviť o nejakých jednoduchých pekárenských, cukrárenských výrobkoch. Títo ľudia by tieto veci naozaj zvládali.
Ja hovorím, z vlastnej praxe viem, že je to možné, ale zároveň vítam aj to, že ľudia, ktorí naozaj sa nedokážu začleniť do spoločnosti tým, že jednoducho ten kontakt s ďalším človekom je pre nich doslova nepríjemný, pretože to je taká typická vlastnosť u autistov, že niektorých ľudí k sebe pustia, ale väčšinu naozaj odvrhnú. Naozaj aspoň takýmto spôsobom, že budú poberať tieto dôchodky.
Takže naozaj veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Bol to nejaký technický nedopatok.
Históriu by sme mali nechať historikom, a nie hysterikom. Čiže z histórie sa naozaj nikto nenaje a historické udalosti, ktoré sa stali pred 40, 50, 60 a 70 rokmi, naozaj v roku 2021 nedokážeme ani zmeniť, ani ovplyvniť, ani zvrátiť. Mňa veľmi zaráža to, že akým spôsobom sa vlastne chceme mstiť jednému režimu, ktorý tuná, áno, vládol určitý čas, ale tak ako každý jeden režim, aj režim reálneho socializmu, ktorý tuná vládol v Československej socialistickej republike, mal strašne veľa nedostatkov, strašne veľa chýb, ale mal obrovské množstvo dobrých vecí a obrovské množstvo pozitív, na to nesmieme zabúdať.
Ak sa skúsime komplexne a v globále pozrieť, nikto nikdy neprenasledoval fašistický režim Franka v Španielsku alebo Salazara v Portugalsku, alebo Pinocheta v Chile, alebo režim, ktorý tu bol asi ten najhorší a najzverskejší, ktorý vládol za vlády NSDAP v nacio... v nacistickom Nemecku. Títo ľudia, ktorí slúžili v týchto naozaj zlých a zvrátených režimoch, nikdy neboli perzekvovaní spôsobom, aby im boli odnímané ich benefity, či už vo forme dôchodkov, alebo majetkov, alebo iných vecí.
A my tu neustále s krvavými očami poukazujeme na bývalých príslušníkov, vysoko postavených príslušníkov Československej socialistickej republiky, či už sú to ministri, generáli alebo aj obyčajní vojaci, pohraničníci alebo príslušníci kontrarozviedok.
Naozaj si myslím, že Slovenskú republiku trápia omnoho závažnejšie a ťažšie veci a v kuse sa vracať do minulosti nikomu nepomôže.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán kolega, tak ako ste vo svojej rozprave veľmi správne poznamenali, nie je dôvod opravovať niečo, čo funguje. Práve naopak, mali by sme sa zamerať úplne na iné veci, to znamená opravovať veci, ktoré naozaj nefungujú alebo sú možno zle nastavené.
Rušenie obedov zadarmo, ako sa tak ľudovo nazývajú, v podstate ony zadarmo nie sú, pretože niekto naozaj tie obedy musí zaplatiť, ale tento názov tak zovšeľudovel, takže to by sme sa tak mali tomu venovať na pravej miere. Ale táto sociálna inštitúcia, tento teplý obed zadarmo bol častokrát takou veľmi kvalitnou sociálnou interakciou a takým sociálnym prienikom medzi deťmi, ktoré čelí často nejaká buď sociálna, alebo nejaká, nejaká ekonomická, alebo nejaká iná nerovnosť, a tieto deti sa pri tomto spoločnom stravovaní častokrát mohli, ako jediný dôvod bol to, že mohli sedieť za spoločným stolom, častokrát sme mohli vidieť, rodičia, ktorých naše deti ešte chodia na tú základnú školu, že jednoducho tam vznikali nejaké nové sociálne väzby, čo by iným spôsobom nebolo možné.
Teplý obed častokrát znamenal jediné možno teplé jedlo denne u niektorých nezodpovedných rodičov, ktorí sa nejakým spôsobom nevedia postarať alebo nechcú postarať o svoje deti, a tento teplý obed častokrát znamenal to, že dal možnosť zamestnania sa a dal možnosť rekonštrukcie školských jedální, školských kuchyní, a to považujem za veľmi dobrú myšlienku. Naozaj nerozumiem, prečo sme to museli, alebo prečo ste to museli ako vládna koalícia rušiť, nakoľko, ak ste mali možno nejaké výhrady voči fungovaniu alebo nejakým nastaveniam, stačilo to zmeniť možno nejakou novelou, ale budiž.
A čo sa týka tých detských ihrísk RODINKA, každá jedna vláda si robila za štátne peniaze svoju propagáciu a ja som toho veľkým odporcom.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Cigániková, vo svojej rozprave ste spomenula takú hneď prvú vetu, že vy snažíte proti tomuto COVID-u bojovať, a to spôsobom takým, akým vláda Slovenskej republiky uznala za vhodné. Ja síce s tým môžem súhlasiť, že snaha sa cení, ale výsledky vašej práce hovoria však niečo iné.
Ak si porovnáme krajiny, ktoré sú počtom obyvateľov a veľkosťou rozlohou krajiny blízke Slovenskej republike, tak ich výsledky a ich práca hovoria úplne o niečom inom, spomeniem len Nórsko, Dánsko alebo Fínsko - aj počet úmrtí, aj počet hospitalizácií a systém práce buď podobný, ale úplne inak nastavený. Vy ste zástankyňa očkovania, veríte tomu. Ja vás ani neodsudzujem, ani v žiadnom prípade nebudem vám tvrdiť, že váš názor nie je správny, ja mám 16-ročné dvojčatá a 12-ročného syna, v žiadnom prípade ich nedám zaočkovať a tiež budem tvrdiť, že môj názor je správny.
Takže hovorím, sú tu vždy tie dva protipóly, ktoré proti sebe budú nejakým spôsobom stáť, takže v tomto sa asi naozaj nezhodneme, ale v čom by sme sa mohli skúsiť zhodnúť, je v tom, aby sme neobmedzovali naozaj ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú, že sa nedajú zaočkovať, ale zároveň aby im neboli obmedzovaná ani ich osobné slobody, ani ľudské práva, to znamená ani sloboda cestovania, ani sloboda na nejakú inú - v úvodzovkách poviem - zábavu na základe toho, že títo ľudia odmietli toto očkovanie, a nemyslím si, že títo ľudia spôsobujú nejakým zázračným spôsobom nejaké šírenie COVID-u, ale to, že už na ministerstve sa rozprávalo o tom, že povinnosťou bude očkovanie ľudí nad 60 rokov, pretože si nevybudujeme kolektívnu imunitu, a už na ministerstve sa dala aj možnosť očkovania detí nad 12 rokov, takže hovorím, je to experimentovanie so staršími ročníkmi a experimentovanie s deťmi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Povinné očkovanie niektorých skupín obyvateľstva, tak ako tuná navrhovalo prednedávnom ministerstvo zdravotníctva z dôvodu zvýšenia kolektívnej imunity, ktorá je len takou utópiou, mi príde naozaj choré a scestné, pretože to, že je niekto štátnym zamestnancom, či už v polícii, pri Ozbrojených silách Slovenskej republiky, či už je zdravotníkom, či je zamestnancom domova sociálnych služieb alebo či ide o občana nad 60 rokov, tak ako to na pán minister na tlačovej konferencii povedal, je podľa mňa, nemá byť diskrimináciou, že štátny zamestnanec alebo občan nad 60 rokov už automaticky stráca svoje prirodzené právo a vôľu vyjadriť nejaký svoj osobný názor na to, že či chcem byť očkovaný alebo či nechcem byť očkovaný.
Ja nikdy nebudem obmedzovať nikoho práva alebo niekoho dehonestovať, alebo degradovať, alebo nejakým iným spôsobom ho urážať, že sa daný človek dá zaočkovať. Je mi to absolútne jedno. Je to jeho slobodné, slobodná vôľa, jeho slobodné rozhodnutie, ale takisto by mala byť slobodná vôľa a slobodné rozhodnutie daného štátneho zamestnanca, sa k tejto problematike postaví tak, ako on uzná za vhodné, a nie, ako nám to nejakým zázračným spôsobom predostrie ministerstvo zdravotníctva, ktoré už komunikuje s ministerstvom vnútra a s ministerstvom spravodlivosti, či by to bolo teoreticky možné, lebo či je to s ústavou alebo či je to vôbec možné takýmto zamestnancom prikázať.
Čo sa týka digitálnych pasov, tak tie sú úplne v rozpore o slobodnom pohybe občanov, tovaru a služieb, ktorá je takou ešte poslednou výhodou tejto Európskej únie, a keď už aj tieto pasy budú obmedzovať tento pohyb služieb, pohyb tovaru a pohyb osôb, tak naozaj nám túto Úniu netreba.