Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda Slovenskej republiky. Úvodom môžem hneď povedať, že budem sa venovať dvom takým zásadným otázkam, ktoré som si v programovom vyhlásení našiel, a to je otázka sociálnej politiky štátu a otázka vzdelávania a školstva. V úvodnej reči pána premiéra Ódora bolo hneď na začiatku povedané, že pomoc štátu a pomoc vlády má byť plošná, má byť striktná a má...
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená vláda Slovenskej republiky. Úvodom môžem hneď povedať, že budem sa venovať dvom takým zásadným otázkam, ktoré som si v programovom vyhlásení našiel, a to je otázka sociálnej politiky štátu a otázka vzdelávania a školstva. V úvodnej reči pána premiéra Ódora bolo hneď na začiatku povedané, že pomoc štátu a pomoc vlády má byť plošná, má byť striktná a má byť riešená tam, kde má riešená ozaj byť a nemá byť zásadne riešená plošným systémom. Áno, dá sa s tým súhlasiť, ale v tomto programovom vyhlásení vlády naozaj nevidím plošnosť a adresnosť riešení. Kto je podľa vás najviac zraniteľná skupina obyvateľstva, to tak naozaj nie je ani v tomto programovom vyhlásení vlády riešené. Sú tam sčasti spomínané marginalizované rómske komunity, ale ja sa pýtam, kde sú dôchodcovia, kde sú ŤZP-čkári, kde je osamelý rodič, kde je nejaká matka samoživiteľka s jedným, dvoma deťmi, kde je pracujúca chudoba, kde je dlhodobo nezamestnaný človek. Toto mi tam veľmi chýba a spôsoby riešenia, či už, ako ste to nazvali, v krátkodobých, dlhodobých, alebo strednodobých horizontoch. Viem, že za štvormesačné obdobie, kedy vás čaká nejaké fungovanie alebo nefungovanie byť súčasťou vlády, ktorá už bude alebo nebude mať vyjadrenú alebo vyslovenú dôveru v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, je obzvlášť ťažké a náročné, ale dali ste sa na túto, či už milú alebo nemilú časť vášho života, tak musíme sa k tomu postaviť takto. Hovorím, žiadne konkrétnosti, na konkrétne riešenia som v tomto PVV-čku v oblasti sociálnej politiky štátu, aj keď pani ministerka Gaborčáková tu nejaké priority svoje vyšperkovala alebo vystihla, vykopla, ale hovorím, na mňa je to strašne málo, čiže za mňa asi k tejto problematike toľko.
Keď sa vrátime k zamestnávaniu osôb so zdravotným hendikepom, bolo tu povedané niečo, ale hovorím, v takom globálnom ponímaní a v globálnom probléme, ktorý tu je dlhodobý a nie je dlhodobo riešený, je to taká len kvapka v mori. Dlhodobá nezamestnanosť, nie je v PVV-čku označené nič, akým spôsobom by dlhodobú nezamestnanosť chcela táto vláda riešiť. Hovorím, ak nemáme nápady doma, hľadajme príklady v susedných štátoch, v susedných krajinách. Ak sa pozrieme len hore do Poľska, ak človek stratí prácu, štát sa oňho postará na šesť mesiacov. Raz za život, nikdy viac. Čiže takýmto jednoduchým spôsobom by sme vedeli riešiť dlhodobú nezamestnanosť aj na Slovensku a ak to nepôjde na tých šesť mesiacov, hľadajme nejakú možno inú mesačnú alternatívu, ale dalo by sa to riešiť takýmto spôsobom.
Bavili sme sa o posudkovej činnosti lekárov, koľko lekárov máme, koľko nám chýba, ako vedia alebo nevedia lehoty dodržiavať. Ak by sme vytvorili na posudkové činnosti konzílium z dvoch-troch lekárov, tak vám garantujem, že sa tie lehoty nieže skrátia, ale polovica ľudí, ktorí prídu na preposúdenie, tam jednoducho zistia, že tam ani nepatria, pretože tam chodia buď omylom, alebo zámerne. Čiže táto problematika v rámci sociálnej politiky štátu je naozaj veľmi taká strohá, veľmi fádna, veľmi nie príliš konkrétna a naozaj chýbajú tam hlavné premisy za čo, kedy a prečo sa urobí to, čo sa urobiť malo už kedysi. Ja chápem, že za štyri mesiace sa toho veľmi veľa urobiť nedá, aj keď pani ministerka bola predtým štátnou tajomníčkou štyri a pol, tri a pol roka, pardon, ale, hovorím, teraz jednoducho je v inej pozícii. Čiže naozaj táto časť o sociálnej politike štátu, to je naozaj len taká nepodarená krátkodobá slohová práca, nič nehovoriaca.
Ak sa budeme baviť ďalej o ďalšej problematike alebo o ďalšej časti, čomu sa chcem venovať, tak to je vzdelávanie a školstvo. Máte tam uvedené, že: „Krajina bez moderného a kvalitného systému vzdelávania je vopred odsúdená na neúspech." S tým súhlasím, ale prečo nemáte v programovom vyhlásení vlády uvedené nejaké striktné dôvody alebo zákonné riešenia, akým spôsobom to chcete buď dosiahnuť, alebo tieto nedostatky opomínať. Jednoducho je to len taký mišmaš predstaviteľov bývalých koaličných strán, ktoré ste spojili do nejakého dokumentu, ale naozaj ten dokument nie je nič hovoriaci o tom, ako by sa naše vzdelávanie alebo vzdelávacia spoločnosť mala posúvať niekam inam. Čiže sú tam strašne široké časové rozpätia a také úplne nekonkrétne veci, ktoré sa naozaj nedajú skĺbiť do nejakého jednoliateho celku. Citujem: Bude pripravená koncepcia učebnicovej politiky vrátane mechanizmov na digitálnu transformáciu učebných textov pre žiakov a učiteľov. Odmyslím si to na polovicu, teraz mega ďalší problém, školy, školské zariadenia hovoria, že budú musieť doplácať rodičia ďalšie desiatky eur, pretože boli znížené dotačné schémy na školské učebnice. Čiže hovorím si, toto je problém, ktorý treba riešiť, aj keď viem, že ministerstvo školstva teraz našlo nejakých 5 miliónov, aby sa to dofinancovalo, ale v Ústave Slovenskej republiky máme jasne zakotvené, že školstvo a zdravotníctvo je vraj zadarmo, tak ja sa pýtam, keď je to školstvo zadarmo, tak prečo rodič donekonečna musí doplácať na učebnice, na pracovné zošity. Niekto si povie, je to banalita, 5, 7, 9, 12 euro, no nie je to banalita. Ak máte tri, štyri deti v povinnej školskej dochádzke alebo na strednej škole a máte doplácať za všetky učebné texty, za všetky učebnice, tak je to krásna suma, ktorá sa vám na začiatku školského roka alebo v priebehu školského roka hneď navýši.
Druhá časť tejto vety je, že v podstate chcete nejakým spôsobom úplne odčleniť, aby tá kniha bola pre toho žiaka len nejakou spomienkou a všetko chcete dávať na digitalizáciu, čiže namiesto knihy dieťaťu chcete dávať do ruky tablet. To podľa mňa je úplná sprostosť, pretože tá kniha je tým prvotným niečím, čo cibrí slovnú zásobu a vedie to dieťa k samostatnému mysleniu. Toto nikdy nedokáže žiadne zariadenie, ani tablet, ani notebook, ani nič iné. Čiže v tomto nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť.
Ďalšou takou krásnou vetou je, že: „Cieľom je vytvoriť predpoklady na to, aby postupne všetci učitelia na Slovensku zvládli svoju novú hlavnú úlohu, ktorou už nebude predovšetkým zrozumiteľne vysvetľovať učivo, ale najmä vytvárať podmienky, v ktorých sa žiak bude samostatne učiť a učiteľ bude jeho sprievodcom v procese nadobúdania potrebných spôsobilostí a zručností." Toto je, kolegyne a kolegovia, veľký omyl, pretože ak to budeme čítať s porozumení zľava, sprava, to, čo je tam napísané, je to len okopírovaný návrh predošlých uznesení niektorých bývalých koaličných poslancov alebo bývalých členov vlády, ktorí jednoducho usúdili, že malému školákovi alebo školáčikovi nie je potrebné veci vysvetľovať. Čiže učiteľ tu podľa mňa a podľa mnohých, ktorí sme učiteľský proces, kvalitný, zažili, učiteľ tu vždy bol a vždy bude na to, aby deťom a žiakom vysvetľoval. To znamená, že je to jeho základná úloha, je to základná premisa v pedagogickom procese a je to hlavná úloha a hlavné poslanie každého jedného pedagóga. To znamená, neučiť deti k samostatnosti, ale vysvetľovať, ako sa k danej problematike a k danému riešeniu dopracovať, to už vychádza z dávneho slova paidagógos, to znamená, že dieťa viesť, čiže veďme to dieťa, aby prišlo na problém nie samo, ale pomôžme mu.
Ďalej vo vašom PVV-čku máte uvedené veci, že chcete posilniť vedenie škôl o manažment alebo pracovné skupiny odborníkov, ktorí budú riešiť všetky administratívne agendy a iné dôležité súčasti vyučovacieho procesu a fungovania školy, pretože učitelia toto jednoducho nezvládajú. Áno, súhlasím, učiteľ, pedagóg je v dnešnej dobe zahltený toľkými nezmyslami, toľkými tabuľkami, toľkými excelovskými tabuľkami, toľkými dotazníkmi, čo všetko má robiť, že ten chudák doma po nociach si robí prípravu, aby vôbec neprišiel do tej školy nepripravený a vedel odprezentovať či už tú novú látku, alebo nejaký učebný celok. Čiže ak toto bude odstránené, tak áno, kvitujem, fajn, ale v tomto programovom vyhlásení vlády nie je uvedené ani akým spôsobom. Tu sa bavíme naozaj o asistentoch učiteľa, tu sa bavíme o školských psychológoch, sociálnych pedagógoch, špeciálnych pedagógoch, ktorí jednoducho by mali tvoriť nejaký podporný tím, ktorý odbremení toho učiteľa od toho, aby sa naozaj mohol venovať iba učeniu, vzdelávaniu a výchove daného žiaka, aby nemusel riešiť všetky pridané alebo nepridané diagnózy. Nemusel sa zaoberať tým, že či ten žiak má úľavu takú, alebo má úľavu takú a musí k nemu pristupovať tak či onak.
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý mi v PVV-čku ohromne chýba, je zapracovanie asistentov učiteľa do školského vzdelávacieho programu a do škôl samotných spôsobom takým, že na každého jedného integrovaného žiaka nemusí byť automaticky jeden asistent učiteľa, ale úplne to vieme rozdeliť pol na pol. A myslím si, že jeden asistent učiteľa dokáže zvládnuť dvoch žiakov v integrácii v klasickej triede. Toto v PVV-čku mi chýba, toto je jeden, toto je jedna obrovská chyba, pretože ak chceme naozaj deti s hendikepom, či už mentálnym, fyzickým alebo, alebo kombinovaným, integrovať do triedy, ktorá vie prijať takého žiaka, ak žiak má zručnosti a schopnosti, aby sa vzdelával v normálnej triede, tak jednoducho toto tam musí byť zakomponované.
Čiže za mňa je tam strašne veľa nedostatkov, dokument je veľmi krátko napísaný. Nič, nič, nič jednoducho, čo by bolo uchopiteľné, samé možno, keby, možno, skúsime, nájdeme, budeme sa snažiť. Čiže za mňa a za hnutie REPUBLIKA naozaj programové vyhlásenie vlády nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis