Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, včera o 19.00 hod. večer, keď bola prerušená rozprava, bolo tu málo ľudí, myslel som si, že ráno o 9.00 hod. to bude lepšie, bohužiaľ (povedané so smiechom), je to ešte horšie s tou prítomnosťou. Ani predkladatelia, ani oponenti tu veľmi nie sú.
Ja sa vrátim, ešte včera predo mnou bol v písomnej rozprave kolega Mičovský a on ako – nazvem ho – koaličný lesník, takým...
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, včera o 19.00 hod. večer, keď bola prerušená rozprava, bolo tu málo ľudí, myslel som si, že ráno o 9.00 hod. to bude lepšie, bohužiaľ (povedané so smiechom), je to ešte horšie s tou prítomnosťou. Ani predkladatelia, ani oponenti tu veľmi nie sú.
Ja sa vrátim, ešte včera predo mnou bol v písomnej rozprave kolega Mičovský a on ako – nazvem ho – koaličný lesník, takým jemnejším spôsobom tu predostrel tú problematiku. Sám sa s tým nestotožňuje. A ja teda ako lesník opozičný si dovolím byť teda kritickejší k tomuto návrhu zákona a mám tu pár bodov, ktoré sa budem snažiť v rozprave prejsť.
Ako to bolo s týmto návrhom zákona? V Deň národných parkov minister Budaj vyhlásil bombastickú vec, že národné parky prejdú pod Štátnu ochranu prírody a že tento vládny návrh bude onedlho daný do parlamentu. Vtedy ako keby sa strhli také preteky populistov a našla sa skupina poslancov, ktorí to vo forme poslaneckého návrhu, myslím, že o dva alebo tri dni nato predložili do parlamentu. Nakoniec sme sa dozvedeli, že, že to nebola ani tak, nejaký taký populistický pohnútok, ale že to bolo na žiadosť ministra Budaja, aby teda čo najrýchlejšie stihol reagovať a aby stihol obísť medzirezortné pripomienkové konanie.
Vaše programové vyhlásenie vlády, vážení koaliční kolegovia, hovorí, že vláda Slovenskej republiky zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty. Na tento účel vláda prostredníctvom podpredsedu vlády, ktorý koordinuje legislatívu, najmä zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektmi, s verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodňovane neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie. To ste krásne obišli tým, že ste to podali v podobe poslaneckého návrhu.
Mali sme o tom diskusiu na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Mne vtedy predseda výboru pán kolega Karahuta povedal, že on nedopustí to, aby tento poslanecký návrh išiel len takýmto tempom do pléna, a prisľúbil nám, že bude k tomu sedenie, bude k tomu sedenie s dotknutými inštitúciami, s odbornou verejnosťou, samozrejme, s nami ako členmi výboru a bolo dohodnuté, že v kinosále tuná v Národnej rade, ktorá má, má asi svoje určité kapacity, ale je tam dosť veľa miesta, že bude k tomu beseda. My sme, to bolo tento týždeň či minulý, už ani neviem, minulý týždeň v utorok sme prišli a mňa sa pýtajú, že však dneska je v hoteli Bôrik k tomu rozprava, k tomu poslaneckému návrhu, že či ideš. A ja hovorím, že však oni sú už tam, ale však nám neprišla žiadna pozvánka. Si myslím, tak dobre, možnože som bol nejak opomenutý, tak som rýchlo zbehol, tuná kolega Takáča som sa pýtal, lebo tak on je tiež z výboru, kolegu Suju som sa pýtal, oni hovoria, nie, my sme nedostali žiadne pozvánky na žiadne stretnutie. Písal som vtedy o tom verejne a dokonca kolega Zajačik ma oplači... označil za klamára a podvodníka doslova, tak som mu napísal, že nech nám, že keď teda hovorí, že sme boli všetci pozvaní a že my sme odignorovali, a dokonca mi napísal, že mne bol prednejší obed ako nejaká rozprava k tejto problematike, takto drzo ma označil. Ja som mu len odpovedal, že nech teda zverejní e-mail a rozdeľovník, komu, komu naozaj boli poslané tieto pozvánky, no a tam skončil, hej, pri tom. Kráste sne... krásne ste odiš... obišli aj v podstate členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ďalší bod, ktorý máte v PVV a na ktorý sa tu všetci odvolávate pri tomto návrhu zákona, že vraj to máte v programovom vyhlásení vlády, že pozemky prejdú pod ministerstvo životného prostredia, alebo teda chránené územia, hej, aby som bol presnejší. Ja vám teraz poviem, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády. V tej kapitole o životnom prostredí je napísané: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod ministerstvom životného prostredia a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
A ja sa pýtam, vážení kolegovia, kde tam je napísané, že správa pozemkov prejde pod ministerstvo životného prostredia. Keď už pri vašom prvom programovom vyhlásení vlády som sa na to pýtal v rozprave, pri druhom programovom vyhlásení vlády som vám tu kritizoval, že máte tam niečo napísané, čo sa, čo nekorešponduje so skutočnosťou, a to, čo tu prezentujete. Tak som sa pýtal na to obidvoch ministrov, vtedajšieho ministra Mičovského. Dal som mu otázku, aké kroky robí, aby správa prešla pod rezort životného prostredia, a tú istú otázku dostal aj minister Budaj. Pán minister Mičovský vtedy nestihol odpovedať, ale ústne sme sa bavili a elektronicky mi potom poslal, že kroky sa nerobia.
A ja teraz budem citovať ministra Budaja, čo povedal na margo tejto otázky: „Ďakujem pekne, pán poslanec. Otázka je trochu nejasná, preto sa pokúsim do toho vniesť pojmy, ktoré budú zreteľnejšie. Ministerstvo, samozrejme, má v gescii Správu chránených území.“ Čiže on sa mi vlastne vysmial, že čo sa ja pýtam, kedy prejde Správa chránených území pod rezort ministerstvo životného prostredia, kedy oni už dneska majú v správe všetky chránené územia. A doplnil následne: „Ministerstvo, samozrejme,“ v gá... „má v gescii Správu chránených území, čiže v tomto zmysle by som mohol vašu otázku“ akože, „akoby odbiť, pretože pýtate sa na vec, ktorá odjakživa takto stojí. Ministerstvo má v gescii Správu chránených území aj národných parkov, predsa len pár slovo k tomu, lebo myslím, že máte na mysli skôr pozemky. Správu na tých pozemkoch ministerstvo vykonáva, pozemky sú rôznych vlastníckych vzťahov“ a je tam potom, ešte sa bavil, ale potom v závere minister uviedol, že: „mojím zámerom je, hoci by sme ten plán o 55-percentnom zámere bezzásahových území v národných parkoch nevytyčovali, možno aj za to žiadne predošlé vlády nevytyčovali, lebo si boli vedomé tejto roztrieštenosti majetkových vzťahov. Som odhodlaný túto víziu napĺňať a verejne aj všetkými nástrojmi, ktoré ministerstvo má. A zasadzujem sa za to, aby aj v spolupráci s ostatnými ministerstvami, na prvom mieste, samozrejme, s ministerstvom pôdohospodárstva a jeho správou voči Štátnym lesom, aby sme dosiahli, že národné parky budú naozaj mať zdravé jadrá bezzásahového lesa.“
Keď sme sa tu bavili o tých 50 % bezzásahového územia už včera, padlo tu dokonca v rozprave, taký hoax, že súkromných vlastníkov sa to nedotkne. Pán kolega Mičovský vtedy povedal, on to stiahol na tú rovinu tých spoluvlastníckych podieloch v rôznych urbároch, kde sú nezistení alebo neznámi vlastníci, alebo teda aj štátne, štátne tie vlastnícke podiely spravované či už štátnymi podnikmi, alebo dokonca SPF-kou. Povedal, že minimálne v tom pohľade sa ich to dotkne.
Ale ten druhý, ešte dôležitejší ohľad je práve tých 50 % území bez zásahu. Dneska deväť národných parkov, ktoré máme, spolu dosahuje výmeru takmer 320-tisíc hektárov, a to sa nepozerám ešte na ochranné pásmo, to je ďalších 260-tisíc hektárov k tomu. Z týchto 320-tisíc hektár, zaokrúhlene, je to 317-tisíc, hej, plus-mínus, tak z týchto 320-tisíc hektárov je dnes zhruba 20 % bez zásahu.
Keď sa pozreme na tie vlastnícke podiely, na, na tú štruktúru vlastníctva, nie na podiely, tak už včera to tu bolo povedané, že zhruba 52 % je vlastníctva v štátnom sektore, ten zbytok je v neštátnom. Pri národných parkoch je to ale veľmi, veľmi individuálne. Napríklad taký Národný park Vysoké Tatry má v štátnom vlastníctve, má v bezzásahovom stupni nejakých 42 % a vo vlastníctve štátu je takmer polovica, ale napríklad taká Muránska planina má až 79 % štátneho vlastníctva. A to je práve to, prečo Muránska planina je dneska tak vypichnutá, lebo tam vidia, že 80 % je v štátnych rukách, že tam teda ľahko budú vedieť preniesť ten bezzásah teda do reality. V iných národných parkoch máme Veľkú, Malú Fatru, Slovenský raj a tak ďalej, tak sú národné parky, kde je to len 20 %. No a keď minister životného prostredia tvrdí, že on pôjde na tých 50 %, tak jednoducho bez toho súkromného sektora to nedá. Tak sa tu netvárme dneska, že súkromných vlastníkov tieto obmedzenia nezasiahnu.
V roku 2019 boli prijaté dve veľké novely zákona o lesoch, zákona o prírode a krajiny, o ochrane prírode, prírody a krajiny a my sme, myslím, že vo februári alebo v marci tohto roka sme videli v televíznych správach, bolo to reportáž z územia Tatier a furmani tam hovorili, že ochrancovia prírody ich vyhnali z lesov kvôli vtákom, kvôli hniezdeniu vtákov. Áno, práve táto novela posledná tohto zákona priniesla to, že vy môžte v lese vymapovať nejaké hniezdiská a obmedziť ťažbu, a v podstate, čo je následkom toho, že od 1. marca, keď si to dobre pamätám, do posledného augusta nie je možné vykonávať ťažbu – ani náhodnú ťažbu – nebavíme sa teraz o úmyselnej ťažbe, náhodnú ťažbu v tomto období ani na územiach, kde to doteraz možné bolo. Tatranský národný park posledné štyri roky už obnovenú ťažbu nevykonáva, vykonáva ťažbu náhodnú, to znamená, keď tam niečo sfúkne vietor, to znamená, keď niečo napadne chrobák, to je v tom nižšom stupni, v 4., 3. stupni ochrany prírody.
Čo spravila novodobá ochrana prírody a krajina? Vyhnali ich stavaď. A ja hovorím, keď tu máme úsek od februára do augusta, tak my sme ideálne podmienky zase vytvorili na rojenie lykožrúta. On nám nebude ničiť už teraz len ten 5. stupeň, hornú hranicu lesa, 7. vegetačný stupeň, ale my mu teraz dovolíme zísť ešte nižšie do podhoria, kde sú, vo väčšej miere sú síce štátne pozemky, ale to bude pokračovať ďalej. Zase sa to len dotkne nás súkromných vlastníkov lesa. Čiže to je ďalšie potvrdenie tej úplnej scestnosti týchto všetkých opatrení, ktoré tu funguje.
Dotkli sme sa vodozádržnej funkcie lesa, a že vraj potrebujeme bezzásahové územia obrovských výmer. Toto povedal pán minister Budaj, že na to, aby nám tu fungovala vodozádržná funkcia (povedané so smiechom) potrebujeme obrovské bezzásahové územia. Ale živé a zelené. A čo máme dneska v Tatrách? Veď to tam odumiera jak na bežiacom páse všetko. Som to tu včera vravel vo faktickej poznámke, 2008 - povodne, 2014 - povodeň, 2018 - povodeň. To sa bavíme len o Belianskych Tatrách teraz, hej, nebavím sa napríklad o Skalnatom potoku, čo je tam blízko nás. Však nás tam splachuje jak také myši. Dneska máme 2021, 2022 možnože môžme čakať zase ďalšiu veľkú povodeň. V roku 2008 bolo 139 hektárov rozpadnutých porastov v doline Bielovodskej a v Zadné Meďodoly. Spadli, vtedy extrémne zrážky to boli. Za štyri dni padlo 260 mm zrážok, to znamená, to bolo 260 litrov na meter štvorcový. Tá povodeň vtedy mala za následok to, že boli zničené turistické chodníky, ja to poviem, že, chvalabohu, že iba turistické chodníky. Vtedy dokonca museli, Horská záchranárska, záchranná služba musela ísť po turistov, pretože kvôli strhnutým mostom a rozvodneným riekam sa nevedeli dostať naspäť. To bolo v roku 2008.
V 2014 bola tiež povodeň, tá síce nespôsobila nejaké extra majetkové škody, ale došlo vtedy k obrovským eróznym činnostiam, kedy boli vytvorené rôzne strže a boli strhnuté pozemky. Ale v roku 2018 prišla povodeň, kedy spadlo 226 mm zrážok, to je 220 litrov na meter štvorcový, keď to prerátame, a to bolo menej ako v roku 2008. Tiež štyri dni trvala tá extrémna zrážka. Ale tie škody boli ďaleko rozsiahlejšie. A teraz sa pýtame, tak prečo? No tak prečo? No tak pozrite sa na hornú hranicu lesa, ako tam vyzerá, však to odumrelo. Kde máte tú vodozádržnú funkciu?
Docent Gejzík mi napísal na Facebook, ma vysmial, že ako sa vy ako absolvent Lesníckej fakulty aplikovanej zoológie a poľovníctva môžte pozerať cez nejaký ekologický pohľad a na vodozádržnú funkciu a že tendenčne klamete. No, vážený pán docent, vy sa vráťte na hodiny lesníckych meliorácií alebo neviem, čo ste to absolvovali. Najúčinnejší hydrický les je viete aký? Kolegovia, viete aký, predkladatelia, aké drevinové zloženie má les, ktorý má najúčinnejšiu hydrickú funkciu, aký les? Čistá smrečina, kolegovia, šesťdesiatročná čistá smrečina je najúčinnejší hydrický les, keď už sa, ale živá, kolegovia, živá.
Pán kolega Šefčík ma tiež včera zaujal výrokom, ja to nemám za zlé. Však si myslím, že v tom výroku sa sčasti vieme zhodnúť: „Ja by som si prial zdravý les nielen v národných parkoch.“ Pán kolega, pozývam vás do Tatier, kľudne zoberte aj tých 18 predkladateľov spolu s vami, čo ste, ja mám vodičák na autobus, môžme sa spolu teda povoziť po tých Tatrách, ja by som vám ukázal, ako to tam vyzerá. Pán kolega, pojem bezzásah a pojem veľké jadrové zóny alebo bezzásah v národných parkoch, ničnerobenie, to sa nerovná živý a zdravý les. Pán kolega, v Tatrách nám to odumiera. My sa tu nesporíme teraz o to, či vyrastie ten les znova, alebo nevyrastie. On vyrastie, to hovorili aj v roku 2004, keď prišla víchrica Alžbeta, že my tu budeme mať nový les, to sa nikto o to nebojí. Ide o to, ale či tu chceme zažívať tú degradáciu územia dočasnú.
Hoaxy - akože mŕtve drevo nám zachytáva viac uhlíka. Potom nám tu poviete, pán kolega Šíbl, že my sa na to nesmieme pozerať len cez drevnú hmotu, ale že to zadržiava aj v pôde. No za prvé. Tatranský národný park sa stal jedným z najväčších polutantov CO2 zo vzduchu a nepomôže mu ani pôda, lebo obnažená pôda, keď na ňu svieti slnko, zase len uvoľňuje uhlík do ovzdušia, tak neviem, čo to máte za výpočty, skade ste na to prišli.
Niečo k histórii vetrových kalamít. V Tatranskom národnom parku nebola len vetrová kalamita v 2004. Alžbeta alebo potom Žofia, boli aj roky predtým, boli tie vetrové kalamity. Videl som teraz nedávno čiernobiele zábery z Tatier, keď tam ľudia ešte zo sekerkami, s ručnými pílami to tam boli spracovať. Bolo to v rádovo tisíckach metrov kubických, ale vždy tam išli, spracovalo sa to drevo.
V tých neskorších rokoch ešte pred ’94. rokom, keď v ’90. a v ’91. roku na Morskom oku, nie to, čo je pod Sninským kameňom, ale to, čo je v Poľsku, keď tam padla vetrová kalamita, severozápadnými vetrami nám prifúklo lykožrúty aj do Belianskych Tatier, vtedy to tam vedeli zasiahnuť a spracovať tak, že tie zelené lesy nám ešte pretrvali. Áno, ťažilo sa, áno, polovica dreva bola dokonca spracovaná, bola vyťažená, bola odvezená na píly, aby sa mohla zhodnotiť, a nejakých 45 % bolo nechané v porastoch. Ale nenechali to ladom a skladom. Tí lesníci išli, aj pán Slivinský to vtedy hovoril, my sme išli potom, odkôrňovali sme, aj v tých strmých terénoch sme išli, aby ten lykožrút sa nerozmnožil. Trvalo zhruba tri roky a tá situácia sa stabilizovala. Pretrvali nám tu krásne zelené lesy.
V roku 2002, keď prišiel zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý nahradil zákon z ’94. roku, vtedy sa to začalo všetko sypať. Ako naschvál v roku 2004 práve tá veľká víchrica, ona vtedy sfúkla tie lesy, padli hlavne v tom podhorí. Tam keď máte Popradskú kotlinu, tá je pomerne dosť plochá, sa to trocha dvíha tam k tým podtatranským osadám a je tu aj mesto Vysoké Tatry, taký pás, a potom aj nad nimi bolo, pod tatranskými osadami skoro komplet padol les, nad nimi určitý pás, ale tá horná hranica lesa vtedy zostala zachovaná. A keď to lesníci začali spracovávať, tak v roku 2007 tam prišli, áno, aj váš štátny tajomník Smatana tam sa bol vtedy uväzovať o stromy a zakázali spracovať kalamitu v Tichej a Kôprovej doline v tých mediálnych hviezdach. To, že v roku 2007 sa vtedy spravil tento krok, kedy došlo k zabráneniu spracovania kalamity, tak dnes sme svedkom toho, že to, čo sa stalo v 2004 roku a čo sfúkol vtedy vietor, tak dneska vplyvom lykožrúta tam máme dvojnásobok zničených stromov, ja tam mám v lavici, mám dve mapy, keď budete mať záujem, kolegovia, čo ste tu včera hovorili, že ak sa prezentovali v hoteli Bôrik nejaké hrôzostrašné fotky. Ja vám tam ukážem tie mapy, ktoré sú. Tak to, čo sfúkol vietor, je ďalekonásobne menšia škoda jak to, čo dneska spôsobil len lykožrút a ďalej spôsobuje. A my sme takí blázni, že lykožrúta ideme pustiť ešte aj do tých pásiem lesa, ktoré sme vedeli ešte udržať pri živote.
To, že neviete, nebudete vedieť dosiahnuť 50 % bezzásahových území, tak to sa snaží minister Budaj vykompenzovať v určitej miere tým, že ohlásil, že 30-tisíc hektárov pozemkov vykúpi. Prepočítavali, že to je zhruba 50 centov za meter štvorcový. Je zvláštne, že v národných parkoch sa bavíme o lesoch, že majú nekonečnú hodnotu, ale keď ide ministerstvo vykupovať, tak si staví, že to je len 50 centov. To je tiež určitá disproporcia.
A ja chcem vyzvať aj vlastníkov lesných pozemkov, ale aj tých iných pozemkov, čo majú v chránených územiach, prosím vás, nepredávajte tieto pozemky, lebo sa staneme vazalmi, tak jak sa to udialo pri poľnohospodárskej pôde, kde nie sme potravinovo sebestační. Poľnohospodárska pôda skončila síce v súkromnom sektore, ale nie v domácom. A dneska sa tu už ani ministri netaja tým, že oni by boli za to, aby sa privatizovalo. To čaká asi aj naše lesy, lebo minister Sulík tu vystúpi a on povie, štát je zlý vlastník. To bolo aj na margo toho, jak na východe predal tie podiely tých Východoslovenských elektrární.
Včera pri rozprave, to nebolo k tomuto návrhu zákona, ale tiež predstavitelia SaS tu povedali, my sme presvedčení o tom, že štátna pôda by mala prejsť do súkromných rúk. No jak pekne to znie, hej, teraz si všetci myslíme, že my sa tu staneme. Nič také nebude, pretože (povedané so smiechom) príde zo zahraničia investor, ktorý má kapitál, a jednoducho nás tu skúpia a my už ani tie lesy nebudeme mať, tak, prosím vás, vlastníci, nepredávajte svoje pozemky, neulakomte sa teraz na nejakú Budajovu kampaň.
Desať sekúnd, ešte tu mám pár bodov. Ešte bude ústna rozprava, tak sa prihlásim do ústnej.
Ďakujem zatiaľ.
Skryt prepis
