Vážení prítomní, k tak vážnej problematike, akou je predložená novela zákona, je asi najvhodnejšie začať tým, čo vyšetrovateľ profesor Ivor tvrdí, že základom vyšetrovania je otázka, čo je motiváciou činu. Čo je teda motiváciou tejto novely alebo ak chcete cui bono? Druhou otázkou je, kto motivoval predkladateľov tejto novely k predloženému zneniu tejto novely zákona.
Na druhú otázku nám poskytuje odpoveď pán predseda Boris Kollár počas...
Vážení prítomní, k tak vážnej problematike, akou je predložená novela zákona, je asi najvhodnejšie začať tým, čo vyšetrovateľ profesor Ivor tvrdí, že základom vyšetrovania je otázka, čo je motiváciou činu. Čo je teda motiváciou tejto novely alebo ak chcete cui bono? Druhou otázkou je, kto motivoval predkladateľov tejto novely k predloženému zneniu tejto novely zákona.
Na druhú otázku nám poskytuje odpoveď pán predseda Boris Kollár počas svojej volebnej kampane v Liptovskom Hrádku nasledovne: "Človek by mal dodržiavať takú nejakú zásadu zdravého sedliackeho rozumu a keď sa budeme držať len toho, tak nemôžeme prerobiť. A preto tvrdím jednu vec, mňa nezaujíma nejaký ekoterorista, nejakí blázni blázniví, ktorí na konci dňa robia aj tak len kvôli peniazom. Povedzme si tú pravdu, skutočne ruku na srdce. Nerobia to kvôli tomu, že by chceli vás chrániť alebo našu prírodu. Nie. Oni to robia kvôli svojim prachom," koniec citácie.
Ako poslanca, člena výboru pre pôdohospodárstvo a vyštudovaného lesníka s dlhoročnou praxou, ma skutočne zaujímalo vniknúť do problematiky tejto novely. Zúčastnil som sa každého verejného prejednania v regiónoch, kde mi bol umožnený vstup a zároveň som diskusie dokumentoval a primeraným spôsobom verejne komentoval. Ak chceme pochopiť základ problematiky spojenej s touto novelou, tak asi najvýstižnejšie to dokumentuje časť diskusie, ktorú som zdokumentoval, odznela 28. júla v Banskej Bystrici.
Tam urbarníci z Liptova žiadali pána Šíbla, aby im predložil podklady, na základe ktorých takto precízne sformulovali novelu. Nielenže verejné debaty neboli pripravené tak, aby si mohla verejnosť problematiku preštudovať, ale pán poslanec Šíbl len potvrdil, že žiadne k dispozícii nemá, a teda ich predkladatelia ani nerobili. Urbarníci argumentovali, že predsa na formuláciu takejto novely zákona musia predchádzať niekoľkoročné detailné rozbory, ktoré popíšu, v akom stave les a v ňom národné parky sú a povedia nám, čo je príčinou stavu a popíšu, kde po reforme les bude a vyčíslia, aké budú transformačné náklady a aké budú budúce trvalé výnosy a náklady. Zistenie, že pán poslanec Šíbl ani nevie, že v prípade lesa sa jedná možno o majetok s hodnotou 500 mld., šokovalo všetkých prítomných.
Kto uverí, že takto precízne sformulovanú novelu zákona proste bez rozsiahlej analýzy je ktokoľvek schopný napísať? Keďže sa jedná o poslanecký návrh, vieme, že novelu nepísalo ministerstvo životného prostredia. Ak by bol predkladateľ MŽP, potom v súlade s platnou legislatívou mali by sme k dispozícii komplexnú analýzu súčasného stavu, popis cieľového stavu a popis transformácie od východzieho stavu k cieľovému stavu, navyše v súlade s čl. 5 a čl. 6 zákona 55/2017.
Z ekonomických modelov by sme vedeli, aká je súčasná hodnota majetku a logicky, ako hodnota majetku narastie po vykonaní transformácie. Mali by sme k dispozícii bilanciu nákladov a očakávaného budúceho rastu hodnoty majetku.
Pán poslanec Šíbl tvrdí, že ich vyhodnotili ako pozitívne. Problémom je, že bez podkladov a analýz, proste pozreli sa do plafóna a bum, mali novelu. Ak mám parafrázovať diskutujúceho z tej diskusie. V tej diskusii, ktorú viedli poslanci a MŽP s verejnosťou, boli bez toho, aby verejnosť dostala k dispozícii akýkoľvek zrozumiteľný materiál, ktorý by umožňoval reálnu debatu o nastolenej problematike.
Verejnosť a občania žijúci v regióne si ale uvedomovali dôležitosť toho, aby sa k novele mohli vyjadriť. Ilustrovanú debatu v Banskej Bystrici je možné charakterizovať výstižne, bavili sa slepí o tom, kto lepšie vidí. Ale verejnosť z mimovládky bola zároveň oslepená a oslovená petíciou. Kladiem si rečnícku otázku. Nemohlo ísť o podvod na občanoch a verejnosti týmto petičným výborom?
Moja prvá otázka na predkladateľov novely a menovite na pána poslanca Šíbla, ak ste novelu nemohli napísať z jednoduchého dôvodu, že nemáte k dispozícii rozbory, ktoré sa často tvoria aj dva alebo tri roky, ak vieme, že MŽP nie je predkladateľom, a teda nie je autorom novely, kto vám novelu napísal, a teda koho záujmy táto novela sleduje? Ako poslanec vám pripomínam, že ste v poslaneckom sľube zložili poslanecký sľub a tam ste viazaný tým, že svoje povinnosti si budete plniť v záujme občanov. Skutočne máte predstavu, že bola predložená novela a spĺňa záujem občanov v tomto prípade? Občanov, ktorí žijú na vidieku a je ich tam niekoľko miliónov? Alebo máte predstavu, že pár slaboduchých petícií zorganizovanými 25 mimovládnymi organizáciami mestských obyvateľov žijúcich v mestách, z dotácií za obrazne povedané ničnerobenie, je ten záujem občanov, ktorý sledujete predloženou novelou? A kde je vyjadrený záujem ľudí, ktorí sú nielen spolumajiteľmi štátnych pozemkov, ale zároveň aj svojich vlastných a žijú na vidieku. Vysoko profesionálne sformulovaná novela so svojimi skrytými cieľmi ale napovedá, že kvalita amatérskych ochrancov prírody nie je schopná takto precízne sformulovať novelu a do nej skryť svoje záujmy. Ani petičné výbory petícií týkajúcich sa národných parkov a tejto novely nevypracovali žiadne rozbory.
Preto bude na mieste asi interpelácia na predsedu vlády, aby cez svoje nástroje v spolupráci s ministrom vnútra a Generálnou prokuratúrou vyjasnili pôvod vzniknutej, tohto znenia novely. Mám za to, že je potrebné skončiť s praktikami, kedy poslanec konal v záujme neidentifikovaných osôb a porušuje svoj poslanecký sľub, a teda ústavu.
Predsa to verejne vyjadril bývalý predseda Národnej rady Andrej Danko: "Parlament by malo miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia následne potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia," koniec citácie. V podstate ide vám o to, aby sme premietli do zákona nie záujmy verejné, ale záujmy individuálne, navyše v prospech vybraných jednotlivcov. Inými slovami, chcete od nás, aby sme uzákonili korupciu. Nič viac, nič menej. A tu je aj odpoveď na otázku, bude zákonné zároveň aj spravodlivé?
Obyvatelia vidieka nám jasne povedali, že s takto nepripravenou novelou nesúhlasia, či už z toho bolo počas diskusií, alebo počas verejných zhromaždení vo Svite, 6. augusta v Bratislave, 23. augusta v Banskej Bystrici, 9. 9. alebo v Poloninách, v Malej Fatre. Protest striedal protest verejnosti vidieka, to je tej časti verejnosti, ktorej sa táto novela naozaj dotýka. Táto novela sa dotýka jedného z najväčších majetkov, ktoré má Slovensko, a je jedno či vo verejnom, alebo v súkromnom vlastníctve, a tým je les a produkt lesa voda. Zo Zelenej správy máme informáciu, že máme najväčšie zásoby drevnej hmoty v histórii. Poznáme ale hodnotu tohto majetku?
Ak sa pýtame, prečo nebol spracovaný ekonomický model, musíme sa vrátiť k profesorovi Ivorovi a jeho základnej otázke - cui bono. Je možné konštatovať, základom obchodu je kúpiť lacno a predať draho. To, čo ministerstvo životného prostredia vydáva za ochranu prírody, nie je nič inšie ako anarchia a spôsob ako znehodnotiť majetok v podobe lesa, a teda jeho cenu. Aj preto nemáme k dispozícii znalcom ocenený majetok z dielne MŽP, aj preto nemáme jasne rozdelenú hodnotu lesa na jeho produkčnú a mimoprodukčnú či ekologickú službu. Len ekonomická analýza takto stanovených hodnôt umožní porozumieť, čo je skryté v novele.
Podľa MPRV sme mali mať v roku 2020 historické najväčšie zásoby dreva v lese na úrovni 480 mil. m3 na výmere 2 020 000 hektárov, čo priemerne predstavuje zásoby 238 m3 na hektár. Tieto informácie sú ale v rozpore s inventúrou zásob lesa z roku 2015 a 2016, kde je inventúra lesa, stanovuje na výmere 1 900 000 hektárov lesa zásobu 583 mil., čo je priemerná zásoba drevnej hmoty 303 m3 na hektár lesa. Inými slovami, priemerná zásoba drevnej hmoty od roku 2016 do roku 2020 poklesla o 64 m3 na jednom hektári, to je o 21 %, čiže priemerný pokles zásob dreva za päť rokov o 4 % ročne, to je o 102 mil. m3, v optimistickom prípade o 79 mil. m3 ročne.
Ako je to vôbec možné? Národná inventarizácia monitoringov lesov II, ale predchádzala NIML I, ktorá stanovila zásoby dreva hmoty na 537 mil. m3 na 2 017 000 hektárov, čo je priemerná zásoba na jednom hektári lesa 247 m3. Inými slovami, klesajú zásoby dreva a je otázne, či stúpa aj lesnatosť.
V každom prípade satelity Global Watch Forest priniesli v roku 2019 priniesli bilanciu, podľa ktorej poklesli ekologické služby lesa na Slovensku o 76-tisíc hektárov. Vyjadrenie pokles ekologických služieb lesa je asi najsprávnejším, pretože lesné pozemky nezmizli a značná časť z nich bola obnovená výsadbou lesa. Problém je ale, že satelity snímajú výšku lesa päť metrov a vyššie, pričom definícia lesa v zmysle profesora Korpeľa zahŕňa les od výšky stromov osem metrov a vyššie. Inými slovami až les o výške osem metrov a viac produkuje ekologické služby, a tým je možné príslušné porasty hodnotiť v kritériách lesa.
Materiály výhľadov a prognóz a produkcie dreva na Slovensku, autori Petráš a Mecko z NLC stanovujú objem ťažby na roky 2010 až 2020 na 6,7 mil. m3, pričom ale realita bola okolo 9 mil. m3 dreva ročne.
Ak teda budeme akceptovať informácie zo satelitov Global Forest Watch z roku 2019, tak na 76-tisíc hektárov pri priemernej zásobe 247 m3 sa vyťažilo 18,8 mil., pri priemernej zásobe 303 m3 by to bolo 23 mil. Ak vieme zo znaleckého posudku znalca Simona, že ekologické služby lesa smrekového majú hodnotu 200- až 300-tisíc euro na jeden hektár, potom je to od 660 euro na m3 do 1 210 euro na m3 s priemerom 935 euro, čo pre naše úvahy môžeme zaokrúhliť, že ekologické služby lesa majú hodnotu približne tisíc euro na jeden meter kubický živého stromu. Zvýšená ťažba dreva v rokoch 2010 až 2020 miesto 6,7 milióna m3 na viac ako 9 mil. spôsobila stratu na ekologických službách lesa v rozsahu 18,8 mld. až 23 mld., podľa toho, akú cenu si zoberete. Ak by došlo k rovnováhe a 76-tisíc hektárov lesa by bolo reportované satelitmi trvalo, vtedy by to spĺňalo tú podmienku.
Všimnite si, cena dreva na trhu kolíše od priemeru 40 po 120 euro, dneska už aj 170 eur za m3 s priemerom kdesi 80. Vtedy hodnota produkcie dreva na zásobách je 481 mil. m3/hektár priemerná cena 38 mld. Tu kolega Mičovský potvrdil tú cenu, hej, plus-mínus. K tomu je nutné pripočítať ekologické služby lesa v hodnote 480 mld. Zaokrúhlene môžem povedať, že lesy na Slovensku majú hodnotu 500 mld. euro, z toho ekologické služby lesa sú približne desaťkrát hodnotnejšie ako samotné drevo. Vtedy ale je cena jedného metra štvorcového pozemku 25 euro/m2.
Tieto rozhodujúce funkcie ekologických služieb lesa je nutné vidieť nasledovne: v zabezpečení kolobehu kyslíka a uhlíka, les redistribuuje vodu medzi ovzduším a pevninou, les vytvára pramene riek, les vytára zásoby spodnej vody, les udržiava mikroklímu svojou adaptačnou schopnosťou o chladiacom výkone 1 m3 v rozpätí 6 kW do 20 kW energetického výkonu podľa príkonu slnka a zásob vody.
Stratou stromov v dôsledku zvýšenej ťažby sme dočasne prišli o chladiaci výkon na úrovni 400 elektrární Mochovce. Nedivme sa, že nám klesajú zásoby spodnej vody a nedivme sa, že máme znížené prietoky vody. Ak svet udáva priemerný rast teploty o 1°C, SHMÚ na Slovensku udáva o 1,8°C, pričom značná časť tohto dodatočného rastu je dôsledkom straty chladiaceho výkonu stromov. Keby sme mali postaviť technickými prostriedkami ekvivalent v podobe elektrární, stálo by nás to 2 bilióny euro a štát by sa zadlžil tak, že by sa rozsypal. Navyše technicky je to nemožné.
To, čo je nutné vnímať z tejto úvahy, je, že sa jedná o frontálny útok cez ekológiu na existenciu štátu. Keby som chcel rozložiť Slovensko, tak by som zaistil rozširovanie anarchistických ekologických názorov v spoločnosti. Zvlášť by som sa zameral na mladých ľudí či študentov a pedagógov. Pod rúškom ochrany prírody by som vydával sabotáže či rovno teroristické činy za hrdinstvo v ochrane prírody a snažil by som sa znehodnotený majetok dostať pod seba do správy a do majetku. A to je to, čo sleduje táto novela predložená pánmi poslancami. Však ako ináč charakterizovať premnoženie populácie medveďa, jeho stratu plachosti ako biologickú zbraň, ktorou je terorizovanie vidieka a jeho obyvateľov? Ako ináč charakterizovať premnoženie lykožrúta? Ďalšia biologická zbraň v rukách ekoteroristov.
V Banskej Bystrici dňa 28. júla zdôraznil štátny tajomník Smatana dobrovoľný výkup 30-tisíc hektárov lesa za 150 mil., to je za 50 centov m2. Ak by sme hovorili o trhu, potom MŽP bude pôsobiť vo funkcii tvorcu trhu, to je toho subjektu, kto udáva cenu na trhu a cenu aj stabilizuje. Všimnite si, ohlásená cena 50 centov za m2 reprezentuje 2% z ceny vypočítanej orientačne zo znaleckého posudku. Ak sa pozrieme do štátov EÚ, tak lesné pozemky dosahujú hodnotu od 10 do 20 euro/m2. Z logiky veci potom ide záver, že majitelia lesa sa majú vzdať "dobrovoľne" lesných pozemkov za 4 až 2 % ich hodnoty. Aspoň taká je ponuka pána Smatanu z ministerstva životného prostredia.
V tomto kontexte je potrebné vnímať aj to, že v prípade predloženej novely sa nejedná o vládny návrh. Memorandum podpísané ministrami Budajom a Vlčanom znova nepredchádzali povinné rozbory a pripomienkové konania. Ani nemali ako za tie štyri dni. Šokujúce je, že ministrovi Vlčanovi ako odborníkovi z finančného prostredia nevadí, že nemá k dispozícii finančný model popisujúci transformáciu. Kde je vaša odbornosť, pán minister Vlčan, teraz v tomto prípade? Majú nás presvedčiť mediálne výstupy o emóciách, hoci narábate s majetkom v stovkách miliárd euro, vážení páni kolegovia. Však ani známy spis Gorila sa nedotýkal tak veľkého majetku občanov. Ak už vaše memorandum nie je škandálom, tak čo je možné označiť za škandál? Však ste ten istý obsah len zabalili do nového obalu, posunuli ste tam termíny v tom pozmeňujúcom návrhu a svojím konaním sa len vysmievate spoločnosti a v konečnom dôsledku aj nám poslancom.
Pokiaľ by novela zákona bola vládnou novelou, všetky tieto informácie v možno spresnenej podobe by museli byť súčasťou materiálu a prešli by pripomienkovým konaním. To hovorí legislatívny proces a to hovorí aj princíp nestrannosti v článku 5 a 6, ktorý som už spomínal, ktorým je mimochodom viazaný verejný činiteľ pri výkone svojej verejnej funkcie. Dodatočné divné pripomienkové konanie, ktoré bolo spustené po prvom čítaní na MŽP, už nikto nemôže brať vážne a už vonkoncom neboli sprístupnené podstatné fakty, minimálne nie tie, ktoré uvádzam.
Predkladatelia reprezentovaní pánom poslancom Šíblom, ale paradoxne prenechali iniciatívu v obhajovaní predloženej novely na pána ministra Budaja. Aj keď verejnosť je zahltená spormi lesník a ochranár alebo skôr lesník a mimovládne organizácie, ekonomická analýza hovorí, že to je len zástupná téma, ktorá prekrýva dva podstatné problémy.
A to prvým je - kúpiť lacno. A ten druhý je vecný – kúpiť vodu a zdroje pitnej vody ako najdôležitejšiu surovinu pre život cez znehodnotenú cenu lesných pozemkov.
Aby sme mohli lacno nakúpiť, bol vymyslený systém znehodnotenia lesa a lesných pozemkov. Ak vieme, že máme až 60 % zastúpenie ihličnatej hmoty a trhovo najzaujímavejšej dreviny smreka, tak došlo k organizácii systému, ktorý spôsobil rozvoj lykožrútovej kalamity. Po vetrovej kalamite v novembri 2004 vo Vysokých Tatrách došlo k ponechaniu v rôznych lokalitách až celkom 600-tisíc m3 polomu v rôznych lokalitách. V zdravom lese je na 5 hektárov lesa približne 1 000 jedincov lykožrúta obrazne, teda zaokrúhlene hovorím, v malých rozptýlených kolóniách tam žijú. V zdravom lese lykožrút pôsobí vo funkcii vyhľadávača oslabených stromov a urýchľuje ich likvidáciu, a tým spôsobuje zastaveniu šírenia potenciálnej choroby stromu. Zdravý strom má svojimi bioregulačnými mechanizmami dostatok zdrojov na likvidáciu lykožrútov, pokiaľ na jeden zdravý strom nenaletí od 500 do 1 000 kusov lykožrúta, čo v zdravom smrekovom lese nie je ani možné. Akonáhle ale vznikne polom, tak sila bioregulačných funkcií stromu je výrazne oslabená. Samotný strom má ale dostatok výživných látok na rozmnoženie lykožrúta. Už prvá generácia lykožrúta v polome dosahuje hodnotu kalamitného stavu, ktorý je určený normami na 4 000 kusov jedincov a viac vo feromónovom lapači, keď ich chytíte a počítate. Alebo podľa vyhlášky z Česka 101 z ´96 roku na 5 m3 napadnutého dreva na piatich hektároch lesa za rok.
Vedecky povedané, negatívna spätná väzba spojená s rizikom lykožrúta sa preklopila do pozitívnej spätnej väzby v polome už pri prvej generácii rozmnoženia lykožrúta a z lykožrúta sa stal predátor schopný ničiť zdravé stromy bez možnosti utlmenia šírenia lykožrúta v režime bezzásahu človeka. Z pozorovania 65-tisíc m3 polomu v Tichej a Kôprovej doline je možné tvrdiť, že lykožrút sa z polomu vyrojil až na jar 2007 niekedy v máji. Zo 65-tisíc m3, ktorý vznikol v zdravom lese, kde v čase vzniku polomu v novembri 2004 bolo napadnutých iba 25 m3 dreva, sa vyrojili lykožrúty, ktoré v roku 2007 zničili celkovo 38,5-tisíc m3 smrečín. Ak zvažujeme dve rojenia za rok, potom v prvom rojení v roku 2007 bolo zničených 6,5-tisíc, v druhom 32-tisíc m3. To je vtedy, ak uvažujeme s indexom množenia lykožrúta 5. Ak by sme uvažovali s indexom 4, tak je to 9,6-tisíc m3 a pri piatej generácii 28-tisíc m3.
Biológia lykožrúta potom hovorí, že lykožrút sa s každou generáciou rozmnožuje s faktorom tri až päť. Inými slovami z jedného lykožrúta sa po vyrojení, a teda po piatich generáciách vytvorených v polome, vyrojilo 1 024 kusov lykožrútov, čiže celkom 9,8 mil. kusov. A ešte v ten istý rok v lete 2007 sa rozmnožili na objeme okolo 39 mil. jedincov. Inými slovami, lykožrút sa vyrojil z polomu v objeme približne 400-násobnom, ako je zdravý les a 100-krát vyššom, ako je stav kalamity.
Len do roku 2012 lykožrút, ktorý sa vyrojil z polomu v objeme 65-tisíc m3, zničil les v objeme 163-tisíc m3, v Tichej a Kôprovej doline iba, v Tichej a Kôprovej sme vrátane roku, sme stratili do roku 2012 ekologické služby lesa na úrovni 163 mil. euro. Tento prípad ilustruje skutočnosť, prečo lesnícka prax postupovala podľa zásady, podľa ktorej vetrový polom musel sa začať spracovávať okamžite po inventarizácii škôd a musel byť spracovaný v najkratších termínoch, ktoré dovoľovali technické prostriedky. Navyše to hovoril platný zákon a nižšie legislatívne normy.
Príklad takého riešenia vetrovej kalamity bol na Osrblí. Západné Tatry v roku 2004 až do roku 2014 neboli zasiahnuté žiadnou vetrovou kalamitou. Lykožrútová kalamita ako následok vetrovej kalamity z roku 2004 sa do Západných Tatier prevalila cez Žeruchu a zasiahla postupne Kamenistú dolinu, Bystrú dolinu, Račkovú, Jamnickú, svahy Baranca až po Žiarsku dolinu, v roku 2014 Chočské pohorie. Následne po nespracovaných vetrových polomoch Prosieckej a Suchej doliny a Mnícha, to je troch ohnísk, došlo k ďalšiemu rojeniu lykožrúta, ktoré posilnili reprodukujúce sa roje v Tichej a Kôprovej doliny.
Za normálnych okolností stav kalamity je päť napadnutých stromov na piatich hektároch lesa, správca lesa je schopný to spracovať obratom, je otázka monitorovania plôch a následne vykonania asanačnej ťažby pár napadnutých stromov v ohnisku vzniku. Inými slovami, len jeden strom z 260 stromov na hektári si vyžaduje asanačnú ťažbu a možno pár v okolí kvôli bezpečnosti. Otázka znie, čo má robiť lesník, ak je jeho les zasiahnutý lykožrútom v objeme, kedy ničí každý strom na hektári a dokonca rovno na ekvivalente 148 hektárov. Čo má robiť vlastne ten vlastník a lesník, ak vie, že má zdravý les a vie, že blížiacemu roju sa nemá ako ubrániť? Má zdravé stromy zhodnotiť na trhu alebo má počkať, kým mu ich znehodnotí lykožrút a potom už len likvidovať zničený les?
Navyše, lesníci boli konfrontovaní nielen so sabotážou v podobe rozhodnutia o ponechaní polomu, ale aj s blokádou v apríli 2007 mimovládnymi organizáciami Greenpeace a VLK, ako boli páni Erik Baláž, Juraj Lukáč či Kaliský, ktorých reprezentovali v médiách ako hrdinovia a organizátori tohto skutku. V súlade so štruktúrovanými bezpečnostnými modelmi Kaplana, pán predseda Národnej rady Boris Kollár pomenoval jasne tieto činy ako ekologický terorizmus, to už som spomínal na tom mítingu v Liptovskom Hrádku.
Tlak na záchranu majetku a zvýšenie ťažby na hodnotu 9 mil. m3 za rok a viac spôsobil pokles ceny dreva na lokálnom trhu tak, že v roku 2019 Lesy SR vykázali priemernú hodnotu cca 40 euro/1m3 z bežnej ceny. Ak sa vyťažilo za roky 2010 až 2020 67 mil. m3, ako bol stanovený etát a k tomu 23 mil., to je 90 mil. m3 dreva, vyslovíme predpoklad priemernej straty 20 euro/m3.
Zatiaľ ďakujem. Dokončím ešte v ústnej rozprave.
Skryt prepis
