Videokanál poslanca

Tak zmyslom tejto reformy má byť to, že súdy sa premiestnia z bodu A do bodu B. To akože vážne? Miesto toho, žeby ste sa zaoberali zmenou systému, tak jak tu bolo povedané, nuž tak vy idete z toho robiť realitný biznis a ešte to nazvete, že to je akože súdna reforma. Skúste mi odpovedať na otázku, ako sa zmení systém, ak sto sudcov, čo tu bolo spomínaných, už nebude pracovať v piatich budovách, ale bude pracovať v jednej budove. Ako, čo bude dostupnejšie? Skráti sa doba konaní, bude tu zrazu spravodlivejší proces, dovolá sa občan spravodlivosti? Lebo podľa mňa táto reforma nič z toho nerieši.
Mali sme tu možnosť počuť, joj, podporte to, lebo keď to nepodporíte, tak my prídeme o peniaze z plánu obnovy. Tak toto je motivácia? Toto?

Keď neni všeobecný súhlas, tak nebudete môcť reagovať s faktickými poznámkami. Mne to až tak nevadí, ja som chcel vyjsť v ústrety vám. Pre mňa, mne to je jedno, ja si poviem aj tak to, čo mám pripravené, takže to bolo v postate teda prístupový krok pre plénum.
Chcem uviesť ešte k tomu vyhlasovaniu území európskeho významu, je tam ešte jedna vec, ktorá ma zarazila, zabudol som ju spomenúť, že je čudné, že tie pozvánky, tých 120 pozvánok, ktoré teda v lete bežali, všade sa písalo, hej, ja neviem, zoznam céčkových, déčkových parciel, zoznam katastrálnych území, názov územia, kód územia a tak ďalej, ale nikde nebola uvedená výmera týchto území. A mňa, toto ma práve zarážalo, jak toto môže byť odborný návrh projektu, keď takú dôležitú vec ako výmeru vy tam neuvediete. A tu sa potom tvárite takými výrokmi, že my ideme vyhlasovať územia len, na ktorých už sú chránené územia. My nejdeme zvyšovať stupeň ochrany. A tí, čo ste tam doteraz gazdovali, vy budete gazdovať aj naďalej, ako ste gazdovali doteraz. A keď si otvoríte ten zoznam tých 120 území, ja som si to spravil, že som si urobil výcuc všetkých tých pozemkov, som spravil zoznam, tak zistíte, že nie je to pravda, čo vám rozprávajú títo zelení úradníci, pretože zaberajú aj územia, ktoré boli doteraz v prvom stupni ochrany, hej, celé Slovensko máme v prvom stupni ochrany, aby ste to chápali.
To znamená, že dochádza aj k zvyšovaniu stupňa ochrany a automaticky, keď dochádza k zvyšovaniu stupňa ochrany, tak vám prichádzajú aj obmedzenia, čiže nie je to pravda, že tam budete môcť robiť to, čo ste tam doteraz robili.
Druhá vec potom, čo sa týka nespokojnosti tých vlastníkov, to bol taký paradox, oni s nami riešili aj tí starostovia sa pýtali, že čo máme robiť. Vtedy vlastne, jak som už spomínal, pomohla tá pandemická situácia. A ten druhý spôsob vyjadrenia toho nesúhlasu bolo to, že vlastníci teda začali robiť petície v tých rôznych obciach, jak tu už bolo spomenuté, Liptovské Revúce, pod Tatrami Važec, tam bolo tiež, päť obcí to robili. Banská Štiavnica, Orava, hej, Kysuce. A keď Kysučania mali podpísané, mali teda vyzberanú petíciu, tak SME-čko potom prinieslo taký článok na ich, ku koncu roka, že petíciu Kysučanov proti zaradeniu území do Natury 2000 zmietli úradníci zo stola.
Ďalej tu je napísané ďalej, obyvatelia Kysúc musia bojovať s vlastným štátom a inštitúciami za ochranu vlastníckych práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Problémom je iniciatíva ministerstva životného prostredia vo veci rozšírenia chránených území Beskydské a Javornícke lúky na Kysuciach a ich zaradenie do európskej siete Natura 2000, ktoré môže zastaviť rozvoj regiónu.
Tí starostovia tam poukazovali na to, že oni majú aj nejaké územné plány, ktoré ochrana prírody vôbec nerešpektovala, že oni tam majú naplánovanú výstavbu napríklad rodinných domov, ktoré ochrana prírody vôbec nerešpektovala. No bodaj by to rešpektovali, keď to robia od stola a niekde z kancelárie si kreslia ceruzkou hranice.
Vtedy v Kysuciach sme sedeli so starostami, boli tam zástupcovia aj CHKO-čky a ŠOP-ky. A ja som sa pýtal, povedzte mi, akú výmeru idete tuná na Kysuciach vyhlásiť. No, my nevieme. Hovorím, jak že neviete taký dôležitý údaj, že aká má byť výmera chráneného územia? Tam taká dievčina sedela s CHKO-čky a hovorí, no 3-tisíc hektárov alebo 3,5-tisíc. Hovorím, tak 3-tisíc a 3,5-tisíc je dosť veľ... No asi skôr 3,5, okolo 3,5 to bude. Hovorím, tak vy ani neviete, koľko, koľko hektárov idete vyhlásiť?
Tak keď toto bola otázka Kysúc, tak ja keď si to prerátam, Kysuce boli jedna obrovská lokalita a tých takých väčších lokalít bolo viacero, tak ja hovorím, tu sa dneska jedná o desaťtisíce hektárov, ktoré majú byť vyhlásené za územia európskeho významu, teda budeme tu mať rozšírené už doteraz to zabratie nášho územia ďalšími chránenými územiami. A pripomínam, že sa jedná v drvivej väčšine, jak som to spomínal, o biotopy podhorských kosných lúk, teda nie je to nič iné ako poľnohospodárska pôda.
Tento návrh zákona, ja si ani neviem predstaviť, že by ho niekto z pléna nepodporil, pretože to nie je ničím iným len podporou vlastníka, aby som prípadný súhlas alebo nesúhlas mal právo, myslím si, že úplne normálne a legitímne vyjadriť. Ak to prerokuješ, pýtaj si odo mňa písomný súhlas a ja ti poviem, či súhlasím, alebo nesúhlasím a či to ty následne vyhlásiš, alebo nevyhlásiš. Aj strany, ktoré dneska sedia vo vládnej koalícii, tu mali možnosť už dva roky sledovať, či to je SaS-ka, či to je OĽANO, jak tu oni hocikedy vyrukujú, nám záleží na vlastníkoch a my budeme bojovať za vlastníkov a vlastník je dôležitý. Vlastník je dôležitý aj pri poberaní poľnohospodárskych dotácií, vlastník je dôležitý pri prenájme pôdy. No tak keď je taký dôležitý, tak dneska budeš mať šancu tú dôležitosť vyjadriť aj pri hlasovaní a podporiť tento návrh zákona a posunúť ho do druhého čítania.
Ďakujem.

Miro, v príspevku si uviedol aj tie paradoxy, že čo všetko bolo zahrnuté do území európskeho významu, spomínal si tam cestu, pýtal si sa, že čo na tej ceste môže rásť. Ja ešte doplním tie paradoxy, čo tam bolo napríklad v Banskej Štiavnici. V Banskej Štiavnici tam zahrnuli napríklad rodinný dom, do tých mapových podkladov a do tých parciel a do toho vyhlásenia. Zahrnuli tam napríklad oplotenú záhradu pri dome. V inom prípade na Kysuciach tam zahrnuli napríklad v intraviláne obce, normálne v strede obce, nieže v intraviláne niekde naboku, že to zasahuje do biotopu a tak, normálne v strede obce stavebné pozemky, ľudia si tam nakúpili stavebné pozemky, oni si vybavujú, a tu bum, príde ministerstvo životného prostredia, oni si tam pichnú špendlíček, nie, toto bude biotop. A síce verejnosti hovoria, my vás nejdeme nijak obmedziť, môžte tam robiť všetko to, čo ste tam doteraz robili. Ale ja tam chcem stavať, jak tam mám stavať, keď mi to ideš zabrať do chráneného územia.
A toto konanie indikuje len jednu vec, že v prípade týchto lokalít, v prípade tohto vyhlasovania území európskeho významu nemohlo byť reálne mapovanie v teréne. Jednoducho títo zelení úradníci, a to je hanba aj okresných úradov, aj ich CHKO-čiek, ktoré sa na tom zúčastňovali, to urobili od stola, jednoducho nakreslili, asi rukou tam obtiahli nejaké lajny a takto to následne vyhlásili.
Druhú vec, ktorú si spomenul, súhlas Technickej univerzity vo Zvolene. Presne si to popísal, ekologická fakulta má svojich predstaviteľov aj v politike, no tak sa k tomu prihlásili a prezentovali to potom ako stanovisko celej technickej univerzity. A tam je aj ten paradox, kedy sa chválili, že aké vedecké autority ich podporujú a že koľko, raz povedali, že 60 podpisov, potom, že 90 podpisov vedeckých autorít. Toto sú tie vedecké autority, ktoré čerpajú peniaze z týchto grantov miliónových, ktoré som spomínal, a potom sa nemôžeme čudovať, že sa nájdu aj takíto zapredanci, ktorí potom s radosťou podpíšu.

Treba si uvedomiť jednu vec, čo sa týka týchto chránených území a vo všeobecnosti aj na Slovensku. Ten obraz chráneného územia, to, ako sa zachoval do dnešných dní, je práve vďaka tomu, že sa tam roky hospodárilo. A tieto územia nevznikli len tak z ničoho nič, že zrazu bum, sú tu a my sme ich objavili a ideme ich vyhlásiť. Nie, práve vďaka tvrdej práci vlastníkov. Potom prišla novodobá ochrana prírody a tá zrazu začala vyhlasovať prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie a potom prišiel projekt Natura 2000, potom územia európskeho významu, hej, lebo treba sieť, vstúpili sme do EÚ, zaviazali sme sa, dali sme záväzky, že budeme vyhlasovať, že budeme chrániť biotopy, a zrazu po rokoch sme prišli na to, že sa nám z týchto chránených území stráca predmet ochrany.
Zvláštne je na tom to, že my proste najprv vyhnáme tých ľudí, zničíme gazdovanie cez kadejaké obmedzenia a potom, čuduj sa svete, na scéne sa objavia mimovládky, ako na Slovensku máme napríklad BROZ alebo VWF Slovakia, a tí sú v podstate jediní, jediní úspešní žiadatelia týchto veľkých projektov, proste tu bum, 5 miliónov syseľ, tu bum, 600-tisíc korytnačka, neviem, či to je výsledná cena, či tam to ešte narastie. Tu bum, monitoring týchto ekosystémov. Pritom tieto ekosystémy v podstate, keby sme urobili to mapovanie, tak zistíme, že jednoducho nevieme ich udržať už dneska pri tom množstve, ktoré máme vyhlásené. A my miesto toho, že by sme sa k tomu postavili kriticky a začali to prehodnocovať a možnože zredukovali alebo teda podporili tých vlastníkov, nie, my ideme zaberať nové územie, ideme pridávať nové obmedzenia a takto klameme vlastníkov.

Ďakujem za slovo.
S touto iniciatívou, s týmto návrhom zákona o ochrane prírody a krajiny, nie je to nejaká veľká novela, je to novela, ktorá sa dotýka ods. 3 v § 27, ktorý, tento paragraf hovorí o územiach európskeho významu, ktoré sú súčasťou aj území Natura 2000. A v tomto § 27 dopĺňame vetu, ktorá hovorí o tom, že ak sa teda ministerstvo rozhodne zabrať pozemky a vyhlásiť ich za územia európskeho významu, tá povinnosť prerokovať s vlastníkom, správcom alebo teda nájomcom tam ostáva a my tam pridávame ešte tú podmienku, že po tomto prerokovaní na vyhlásenie takého územia je potrebný písomný súhlas vlastníka, v prípade spoločenstiev, tam sa odvolávame na zákon o spoločenstvách, kedy rozhoduje vlastne zhromaždenie spoločenstva.
Prečo sme prišli s týmto návrhom zákona? V lete okrem toho, že prebiehala tzv. reforma národných parkov, tak súbežne s touto tzv. reformou v takom tandeme prebiehali aj rokovania alebo teda boli ohlásené rokovania o vyhlásení území európskeho významu. Na stránke ministerstva postupne boli zverejňované pozvánky, boli postupne zverejňované tie návrhy nových území a myslím si, že to dotiahlo, dosiahlo ten počet až okolo 120 nových území, ktoré majú byť vyhlásené na území Slovenska. Mnoho vlastníkov ani netušilo a ani netuší, že ministerstvo im ide vyhlásiť chránené územia, pretože tá povinnosť prerokovania hovorí o tom, že keď je viacej tých vlastníkov, stačí vám dať oznámenie verejnou vyhláškou, a keď uplynie tá vlastne zákonná doba, vy to zhromaždenie, teda ministerstvo poverí okresný úrad, okresný úrad to zvolá, tam to prebehne a idú proste ďalej.
Koľko ľudí, položme si takú otázku, koľko ľudí sleduje webovú stránku ministerstva životného prostredia a koľko ľudí sa, si k tomu teda, ja neviem, dennodenne hrabe v tom a čaká, že či náhodou jeho pozemok nezaradia zase do nejakého chráneného územia, či títo mocipáni si zase niečo nevymyslia a rozhodnú sa, že zaberú tieto pozemky?
Ja keď som chodil po národných parkoch, vtedy mi tí ľudia vraveli, že majú aj iné rokovania. Nie celkom som tomu chápal, až keď mi teda povedali bližšie, že im idú akože zaberať aj lúky, že nie teda len, nie teda len národné parky, nejaké obmedzenia v národných parkoch. A keď som sa na to pozrel, tak som prišiel na to, že idú sa vyhlasovať hlavne biotopy, tzv. podhorské kosné lúky. Na poslednú chvíľu tí vlastníci sa vtedy radili, že čo majú robiť, že však oni s tým teda nesúhlasia, a my po porade aj s právnikmi sme im vraveli, je tam len jedna podmienka, ktorá bráni tomu, aby vám to vyhlásili. A tou podmienkou je povinné prerokovanie. Tak mi povedali, akonáhle sa udeje to, že s vami prerokujú tento návrh územia, je jedno, aké pripomienky vy tam vznesiete, je jedno, či vy nebudete súhlasiť ako vlastníci s vyhlásením, jednoducho ministerstvo životného prostredia vám tieto pozemky zaberie a vyhlási za chránené územia.
Zhodou okolností nastalo to, že pandemické opatrenia, aj keď teda väčšina ľudí nebola s nimi stotožnená, pretože každý z nás bol obmedzovaný, ale v tomto prípade tie pandemické opatrenia zahrali do karát, pretože pri tých hromadných podujatiach, by sa to dalo nazvať, museli ste spĺňať určité kapacitné podmienky, keď ste zvolávali takéto hromadné podujatia, ako je 50 % naplnenia kapacity a tak ďalej. A preto úplne v poslednom bode zlomu sa zomkli starostovia, ktorí teda hájili záujmy svojich občanov, obcí a povedali, dobre, keď máme takéto opatrenia, my jednoducho nebudeme niesť tú zodpovednosť a keď tam príde viacero tých vlastníkov, bude to na vás. Tak sa podarilo, že zhruba 18, menej jak 18 území sa nepodarilo otvoriť tieto rokovania a išlo v podstate taká vlna, začalo to pod Tatrami v dedine Važec, kde prvé takéto prerokovanie nebolo úspešné. Následne to bol Liptov až po Kysuce a keď v Kysuciach videli, to bolo jedno z posledných prerokovaní, kde prišiel taký obrovský odpor, keď videli, že nemá zmysel v tom pokračovať, tak okresný úrad už potom z vlastnej iniciatívy ostatných asi desať-jedenásť takýchto stretnutí zrušil a odvolal sa teda na tie pandemické opatrenia.
Neni ale riešením takáto obštrukcia pre vlastníkov, pretože tie opatrenia trvali do určitého času. Teraz sú ohlásené, že sa zrušia, a preto nie je iná cesta, ako pomôcť týmto vlastníkom, než prijatím tejto novely, konkrétne v § 27 ods. 3, aby sa vyhlásenie takýchto území, aby vyhlásenie takýchto území bolo podmienené teda vyslovene písomným súhlasom vlastníka.
Nedali sme momentálne do toho znenia, sme tam nezakomponovali písomný súhlas správcu. Ja som tuná v rozprave už viackrát povedal, že čo sa týka správcov, tí spravujú majetok vo vlastníctve štátu. A ak by bola všeobecná požiadavka spoločnosti, že chceme vyhlásiť či už národné parky, alebo územia európskeho významu, prírodné rezervácie, proste akýkoľvek druh chráneného územia, a keď sa občania podpíšu a povedia, chceme to, tak si myslím, že v prípade správcu tam nemá zmysel žiadať nejaký písomný súhlas a tam by teda ministerstvo ako ich zastrešujúca organizácia v podstate by mala konať. Ale iba v prípade, keď to je všeobecná požiadavka, nie ako sme mali možnosť vidieť teraz, že tu sa tvárime, že dostaneme nejakých 50-tisíc podpisov, čo bola tá petícia Osloboďme národné parky, a prezentovali to, že pomaly päť miliónov Slovákov to tu chce.
Nedá mi ešte nezareagovať na ten systém, ktorý sa tu deje ohľadom území európskeho významu, pretože ja osobne som poukazoval na to, že jak sa tu čerpajú milióny eur na rôzne ochranárske projekty. Vtedy som dokonca aj vyzval ministra životného prostredia, nech preverí bačovanie Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktorý je hlavným poberateľom takýchto projektov. A ono viete, jak ide čas a doba, hej, národné parky sa už odhlasovali, ale BROZ robí ďalej. A oni teda keď videli, že sa zrazu verejnosť o nich začala zaujímať, tak začali zrazu vypisovať na facebooku, že aké super projekty oni robia, že tu pasieme kozy, tu pasieme ovce, tu ideme spaľovať stromy, tu ideme vyrúbať stromy. Hej, akože dvojaký meter vyšitý jak bič. Hej, keď to robím ja, to môžem, ale keď to robíš ty ako vlastník, nemôžeš a ešte ťa aj udáme a pokutu ti dáme.
A je zaujímavé, čo vtedy Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov na margo tohto konania napísala. Bol to rozsiahly, poviem, status, v ktorom rozobrali niektoré veci dopodrobna a v ktorom sa dotkli aj tej otázky, prečo vlastne ministerstvo životného prostredia pristúpilo k vyhlasovaniu týchto území európskeho významu, tzv. biotopov podhorských kosných lúk. Boli tam aj nejaké iné biotopy, ale tých z toho balíka 120 území bolo možnože nejakých desať. Si dovolím uviesť niektoré, niektoré také poznatky, ktoré v podstate oni, oni sa teda na to tak troška hlbšie pozreli, keďže je to organizácia, ktorá zastrešuje asi najväčšiu komunitu tých neštátnych vlastníkov. A, samozrejme, vadí im to, keď štát takto siaha na vlastnícke práva. Názov bol taký že Nová ekoschéma? Vyťahovanie peňazí zo systému vidieka?
A rozpisujú to, hej? Oni reagovali vlastne na jeden článok, ktorý priniesol časopis Lesmedium.
V lete sa zdvihla na vidieku vlna nevôle s dobudovaním siete Natura 2000. Oni píšu v 111 lokalitách, oni myslia práve ten biotop podhorských kosných lúk. Tých lokalít bolo viacej. V decembri 2021 pri protestoch proti účelovej, biznisom s ekodotáciami poznačenej novele zákona o ochrane prírody a krajiny boli zverejnené informácie o v desiatkach miliónoch eur čítajúcich projektoch jedného občianskeho združenia s 38 členmi. Majú na mysli BROZ-ku.
Občianske združenie z Bratislavy s úchvatnými zelenými cieľmi, z ktorých idú do kolien časť ekologicky orientovanej verejnosti, výrazne podporovanej časťou súčasných vládnych politikov si zruší v roku 2018 živnosti, aby bola úplne podnikateľsky čistá a mohla čerpať zelené peniaze tam, kde nemôžu podnikatelia v pôdohospodárstve. Samostatne hospodáriaci roľníci, živnostníci, či malí eseroč, či malé eseročky, vidiecki farmári a lesomajitelia. Aby však mohli čerpať agrodotácie, BROZ si kúpil v roku 2018 eseročku, ktorá sa volá BioRemiz, s. r. o., a na túto eseročku presunie všetky zvieratá, ktoré kúpil v predchádzajúcich projektoch jej zakladateľ BROZ v európskych projektoch LIFE. A tak elegantne po právnicky, keďže im radia niektorí renomovaní enviroprávnici, obišli pravidlá a cez už teraz podnikateľskú eseročku BioRemiz deklarujú PPA-čke splnenie zaťaženosti a poberanie agrodotácií pri priamych platbách, pri zelenej nafte či agroenvironmentálnych platbách zvieratami kúpenými BROZ z europrojektov.
A tu je ešte dôležitá poznámka, čo sa týka tohto nákupu zvierat. Farmár nemôže v rámci PRV nakupovať zvieratá. Následne bol daný aj odkaz, kde si každý môže verejne dohľadať zmluvy a ten projekt, v ktorom sa toto všetko pekne-krásne rozpisuje, aj tie ceny, aj tie niektoré položkové rozpočty.
Kúpa zvierat – kozy, ovce, kravy, kone – v projekte LIFE16 NAT/CZ/00001 Optimalizácia zabezpečovania manažmentu lokalít sústavy Natura 2000 v pôsobnosti Juhočeského kraja a na južnom Slovensku z roku 2017.
A teraz, kúpa zvierat: 20 kusov kráv, jeden kus kravy, prosím pekne, 3-tisíc euro, 40 prasiatok (predpokladám, že to boli asi malé) po 70 eur (to ešte tí, čo chovajú prasatá, by teda pritakli, že to môže byť), 50 oviec po 160 euro či sto kôz po 200 euro kus.
V projekte LIFE16 ochrana vybraných druhov hmyzu v cezhraničnom regióne Západných Karpát. Poznámka k tomuto druhému lifeáckemu projektu, ktorý má to koncové číslo 731. "Hospodárske zvieratá sa kupovali preto, aby na ich exkrementoch sa hromadil hmyz vhodný pre vtáky." Prečo to nemôžu mať všetci farmári takéto perfektné ekodotácie? Akože iní farmári, zvieratá iných farmárov neprodukujú exkrementy, na ktorých sa teda množí hmyz? Práve agroenvironmentálne platby v súvislosti s medializovanými projektami BROZ, ktoré masívne realizujú za desiatky miliónov v programe LIFE s významnou podporou MŽP a ŠOP, sú v tejto schéme BROZ, BioRemiz a ŠOP.
Áno, je to tak, oni sa bijú často do pŕs aj hlavne teda bojujú na facebooku, lebo na verejnosti nikde sa nevedia vyjadriť. Tam sú najväčší bojovníci na facebooku, že to, čo zverejníte projekt, ktorý si dohľadáte v CRZ-ku, že vy klamete, zavádzate, to nie je tak. Lebo my nebereme také milióny a vy sa na to neskladáte. A kto nevie písať projekt, ten je len neschopný, lebo nevie vytiahnuť peniaze z Európskej komisie.
Tak sa pozrime na tie peniaze z Európskej komisie jak to vyzerá. Vy keď máte projekt za päť miliónov euro, dostanete z toho trištvrtinu, ale štvrtinu z toho platí ministerstvo životného prostredia. Tak čo tu trepú oni, že my sa na to neskladáme, že nás to nič nestojí? No každého jedného nás to stojí.
A ešte ma dorazil komentár, keď sa mi to snažili vysvetliť: Buďte radi, veď najväčší členovia v Európskej únii sú Francúzi a Nemci, to znamená, že sa najviac podieľajú na týchto fondoch, na týchto dotáciách. A teda buďme radi, že ich dokážeme oškubať. No to je akože úžasný, úžasný teda argument na to čerpanie, na tie jalové práce, ktoré potom s tým robia.
Teraz ešte uviedli dva také príbehy, ktoré boli tiež zaujímavé na porovnanie a na zamyslenie sa. Jeden bude o sysľovi a druhý o cenných kosných lúkach, ktoré MŽP dovyhlasovalo v roku 2018 a chceli ešte 111 lokalít cez leto 2021, čo už som hovoril, že vyvolalo tú vlnu odporu miestneho obyvateľstva. Priamo sa to viaže na príbeh, ktorý je zverejnený v dnešnom Lesmediu. Hej, to bolo vlastne poukázané na ten článok, kde písali o tom dvojakom metri. Pretože práve predmetná lúka bola vyhlásená za územie európskeho významu bez súhlasu majiteľov, prinášajúcim vlastníkom pôdy a farmárom, ktorí sa doteraz o lúky starali, zákazy a obmedzenia, aby na ne mohli čerpať zelené dotácie ochranári.
Prvý príbeh, hej? Ešte v bežiacom programe rozvoja vidieka je nastavená špeciálna ekoschéma pre udržiavanie trvalých trávnych porastov so sysľom pasienkovým, ktorú presadili špeciálne ochranári. Podmienkou všetkých týchto schém je, že platbu poberá podnikateľ, aktívny poľnohospodár, ktorý vykazuje zvieratá na svojej farme v minimálne požadovanej miere. Takže túto platbu nemôže poberať občianske združenie bez zvierat, oni tu dali, že, tak úsmevne, že vrátane tých politických.
Bratislavské regionálne ochranárske združenie ako neziskové, farmársky nepodnikateľské združenie je úspešné v niekoľkomiliónovom projekte LIFE, LIFE19 NAT/SK/001069 Ochrana sysľa pasienkového. A tak BROZ veselo čerpá z rozpočtu EÚ a Slovenskej republiky vďaka podpísaným zmluvám s MŽP a ŠOP zelené peniaze na ochranu sysľa. A keďže ochranári účelovo presadili do PRV špeciálne opatrenie na údržbu TTP-čiek biotopu sysľa pasienkového, jeho stopercentná dcérska spoločnosť, obchodná spoločnosť BioRemiz, s. r. o., čerpá peniaze z agrodotácií z PPA za to, že tráva bude v pasienkoch, kde chovajú teda sysle, vo výške 10 až 15 centimetrov. (Smiech rečníka.)
Ten druhý príbeh teraz. Opäť začneme ďalším z rady projektov BROZ, LIFE endemic Panalp, LIFE19 NAT/SK/000895. Schválne to rozprávam, celý ten kód, aby ste si to vedeli potom dohľadať v Centrálnom registri zmlúv. Zameraný: zabezpečenie obnovného manažmentu a starostlivosti o chránené biotopy európskeho významu, nížinné a podhorské kosné lúky, suchomilné travinobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží. A potom tu ešte spomenuli ten druh, kvôli ktorému to robia. Práce spočívajú v mozaikovitej redukcii krovitých drevín pílením a následným frézovaním, tak aby sa vytvorili vhodné podmienky pre zabezpečenie následnej pastvy, ktorá je nevyhnutná pre zlepšenie stavu uvedených biotopov, ako aj chránených druhov rastlín a živočíchov viazaných na tieto biotopy. To sú tie biotopy, ktorými ministerstvo životného prostredia, ktoré chcelo teraz v lete v roku 2021 tak strašne rýchlo dobudovať a zaradiť do sústavy Natura 2000.
BROZ je plne strojovo vybavené na danú činnosť, naposledy nakúpenú z iného projektu. Bol to projekt o motýľoch, si naro... nakúpili techniku, napríklad kolesový traktor Valtru T 194 Active za 150-tisíc a lesnú frézu Seppi Midiforst DT 250 za 40-tisíc, aby mohli zlikvidovať nálety. Ale kde ich idú likvidovať? No a u vytypovaných farmárov, ktorým to urobia za prispenia ŠOP-ky, napríklad zmluva z decembra 2021, písalo sa o nej tiež, hej, zo Strážovských vrchov. Ale aby sa to oplatilo a nové plochy boli spôsobilé na agrodotácie, pozrime si návrh Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027, kde na základe tlaku ochranárov sa dopĺňa, sa doplnilo nové opatrenie: obhospodarovanie biotopov druhov trávnych porastov v územiach európskeho významu, čuduj sa svete, mozaikové kosenie, na ktoré je skutočne perfektne strojovo vybavené práve ochranárske občianske združenie. S potrebou, aby ŠOP namiesto SPF ovládla chránené územia, to dali práve do súvislosti s brutalitou pri presadzovaní novely zákona o ochrane prírody, ktorou sa údajne mali oslobodiť národné parky, ktoré som spomínal aj v úvode, a presun správy pôdy nielen lesov pod štátnu ochranu prírody, ktorá bude po novom prideľovať pôdu.
A tá poznámka na záver, hej, a karusel je tak uzatvorený, zelené peniaze môžu tiecť, ale len vyvoleným.
A čo písalo Lesmedium, to je tiež dôležité spomenúť, pretože to bolo to, čo som hovoril, že oni tak teda na tých sociálnych sieťach, tá BROZ-ka vystupuje a teda obhajuje samu seba, že aké super projekty robia. Tak jeden z tých statusov bol venovaný chránenému areálu Svarkovica a tam k nemu písali: "Keď nás kolegovia zo Správy Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy požiadali o pomoc so zmluvou tohto konkrétneho územia, neváhali sme. Chránený areál Svarkovica je totiž veľmi hodnotným zbytkom suchomilných pasienkov na dolomitoch, akých bolo v minulosti v okolí omnoho viac." Hej, a sa odvolali na mapu z roku 1950, vtedy sa robili letecké snímky. "Tieto biotopy hostia vysokú rozmanitosť vzácnych druhov rastlín, ale aj živočíchov, najmä z radov hmyzu. Územie Svarkovice je typické bohatým výskytom ubúdajúcich orchideí..." aj tam potom vymenovali nejaké druhy, ktoré sú zvlášť ohrozené. Potom tam spomenuli, že tam na tom nachádza útočisko bežné pasienkové druhy, nebudem ich tu menovať, "... ale väčšina okolitých pasienkov bola, žiaľ, zalesnená borovicami a smrekmi, kde je rozmanitosť života veľmi nízka. Územia chráneného areálu Svarkovica tak plnia aj úlohu genofondovej plochy pre druhy, ktoré už v oblasti nemajú takmer vôbec kde prežívať."
A teraz: "Borovice a smreky postupne prerastali aj samotné chránené územie. Zatienenie, kyslý odpad ihličia stále viac podmieňovali ekologické faktory prostredia."
A teraz: "Na základe odporúčaní odborníkov botanikov a dohody Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy s vlastníkmi sme vzrastlé dreviny na území odstránili, zostali iba borievky, tak ako tomu bolo kedysi. Pre spokojnosť vlastníkov sme za pomoci konského furmana sústredili na okraj plochy všetky kmene stromov a aj väčšinu konárov. K úplnému dotiahnutiu starostlivosti o územie už chýba iba obnova pastvy, ktorá tu prebiehala v minulosti a formovala tak nelesné rastlinné spoločenstvá. Dúfame, že sa nám podarí nájsť miestneho gazdu, pre ktorého by sme mohli vybudovať trváci ohradník, tak aby sa mohol o územie dlhodobo starať." Samozrejme, tu majú tie miliónové projekty na to, že oni si kúpia generátory, ohradníky, ploty, zvieratá už nakúpené majú. My sme na to vtedy reagovali, ale, čuduj sa svete, kto sa k tomu statusu ozval.
Ozvalo sa priamo to združenie, ktoré tam vlastní tieto pozemky, v tomto chránenom areáli Svarkovica, a napísal k tomu jeho podpredseda Ing. Alojz Kaššák: "Ako podpredseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Prečín k MCHÚ Svarkovica (je to maloplošné chránené územie) chcem povedať nasledovné: Toto MCHÚ bolo vyhlásené bez vedomia vlastníkov pozemkov cez verejnú vyhlášku na Krajskom úrade Trenčín."
To je presne to, čo som v úvode povedal, čo sa deje. Oni nemajú povinnosť na váš súhlas ani pripomienky, nič. Proste prerokujú a vyhlásia vám to a potom dovidenia.
"Brali sme to ako síce nekorektné správanie, kto chodí na krajský úrad pozerať 50 km do Trenčína, či tam náhodou nevisí vyhláška, ktorou vám niekto obmedzí vlastnícke práva, ale postavili sme sa k tomu tak, že výbor spoločenstva vysvetlil podielnikom význam vyhlasovania MCHÚ a akceptovali sme v mene dobrej veci toto obmedzenie vlastníckych práv. Keď pred niekoľkými rokmi Správa CHKO Strážovské vrchy na tejto ploche vykonala výrub nežiaducich drevín, zdôrazňujem, že vlastnými zamestnancami, tak sme to brali ako nutný zásah v prospech biotopu, dokonca sme upokojili vlastníkov priľahlých pozemkov, na ktoré vyrezané dreviny a kry pracovníci ŠOP SR nahádzali." Sú tam doteraz, poznámka.
"Na poslednej revízii MCHÚ sme súhlasili s dorúbaním zvyšku náletových borovíc a smrekov s tým, že ak sa tento výrub bude realizovať, chceme byť o tom ako vlastníci pozemkov upovedomení, a upozornili sme, že tento výrub by sme radi realizovali v našej réžii, pretože sa jednalo už o pomerne vzrastlé stromy. To, že sa v roku 2021 začalo realizovať, nám ale nikto neoznámil." Ten výrub, hej, na ktorý oni v tom statuse upozornili a chválili sa ním.
"Nikto ho s nami nekonzultoval, iba sme zistili, že nejakí mladíci na Sarkovici rúbu. Predseda urbárskeho spoločenstva bol tento výrub skontrolovať a zistil, že daní páni na tento výrub nemali žiadny písomný súhlas, a keď sa pýtal, kto ho má, tak mu povedali, že ho má pravdepodobne z BROZ-u, že ho majú pravdepodobne z BROZ-u, ktorému následne náš predseda volal a ten ho odporučil na CHKO, vraj je súhlas tam. Predseda volal následne na CHKO, tam mu povedali, že tento súhlas má BROZ, takže výrub sa realizoval pravdepodobne bez súhlasu, resp. súhlas bol vyrobený dodatočne. Výrub realizovali páni, ktorí mali ŠPZ auta ZA (teda Žilina), a pán, ktorý tam prišiel vytiahnuť kmene koňom, mal ŠPZ BY (Bytča). Takže práce realizovali síce ľudia z regiónu, ale Svarkovica sa nachádza v okrese Považská Bystrica a vlastník územia, teda urbár Prečín, má kapacity na vykonanie tejto práce. No aj napriek tomu sme neboli oslovení. Teda toto je pomoc a spolupráca s vlastníkmi. Drevná hmota je naťahaná na okraj súkromných pozemkov a haluzina je nahádzaná sčasti na okraji MCHÚ a sčasti na obrovskej kope priamo na lokalite. Pritom ak by sme boli prácu realizovali my, máme prostriedky na to, aby sme kmene z lokality" stromovou metódou a by sme, teda "z lokality dostali stromovou metódou a plocha by zostala čistá. Takže zásah bol vykonaný totálne amatérsky.
Čo sa týka pastvín, už niekoľkokrát sme s pracovníkmi CHKO hovorili o tom, že v obci sú kapacity na to, aby lokalita bola vypásaná miestnymi SHR-kármi. Núkali nám niekoho, kto vlastní pár oviec a kôz, za účelom vypásania chránených území, s čím sme nesúhlasili, keďže to vieme spraviť sami a vo vlastnej réžii.
Na záver, ak sa podobné projekty realizujú na pozemkoch známych vlastníkov a tí majú kapacity na to, aby práce realizovali vo vlastnej réžii, tak by finančné prostriedky určené na realizáciu zásahov mali byť použité pre vlastníkov pozemkov ako kompenzácia za ujmu, ktorá im vznikla nehospodárením. Nie je pravda to, čo píšu páni z BROZ-u."
Tieto oba príspevky som si tu dovolil uviesť, aby ste teda videli, aká je realita, keď tu niekto obhajuje čerpanie tých miliónových dotácií, keď tu niekto obhajuje to bačovanie BROZ-u.
Zatiaľ toľko.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, terajšie znenie ustanovenia § 27 ods. 3 zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny je ústavne nekomfortným znením, ktoré obchádza a porušuje základné právo vlastníka, a to je vlastniť majetok, užívať ho, nakladať s ním, ktoré vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, uvedených v druhej hlave charty – Slobody.
Nie je možné, aby štát prostredníctvom ním zriadených inštitúcií, štátnych inštitúcií dokonca, vyhlasoval na majetku súkromného vlastníka bez jeho súhlasu akékoľvek obmedzujúce opatrenia na užívanie súkromného majetku. Štát nemôže vstupovať do práv súkromného vlastníctva, nedovoľuje mu to žiadne zákonné ustanovenie platné na území Slovenskej republiky ani žiadne zákonné ustanovenie platné v Európskej únii. Podľa komentára k zákonu č. 543/2002 Z. z. napísaného kolektívom autorov Beaty Múčkovej a spol., obdobne ako pri prerokovaní samotného národného zoznamu z MPRV SR podľa ods. 1 tohto ust. § 27, ani v tomto prípade sa nevyžaduje súhlas vlastníkov, správcov alebo nájomcov dotknutých pozemkov. Predmetné prerokovanie treba rozumieť ako prejav realizácie ochrany prírody a krajiny prostredníctvom spolupráce s vlastníkmi alebo užívateľmi pozemkov, čo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 samotného zákona 543/2002.
Realizuje najmä obmedzo... realizuje sa najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny vrátane ochrany prírodných procesov, podporou a spoluprácou s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami, vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny.
Spolupráca s vlastníkmi sa v tomto období neuplatňuje. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana, to znamená bez ohľadu na to, či je vlastníkom štát, fyzická osoba, právnická osoba alebo obec.
Opatrenia ostatných štátov Európskej únie a sveta k tejto problematike. IUCN, Svetová komisia pre chránené územia, EUROPARK s podporou Svetového ochranárskeho monitorovacieho centra vydáva smernice, ako správne interpretovať smernicu IUCN pre manažmentové kategórie chránených území pre Európu. Základným princípom je zachovať kritériá a manažmentové ciele jednotlivých kategórií a neoslabovať ich v Európe ani inde vo svete. V otázke vyhlásenia chránených území, rovnako ako pri otázke kompetencií je aj tu rozhodujúce, či vlastnícke vzťahy umožnia dosiahnutie manažmentových cieľov daného územia. Prípady, keď je vlastníkom štát alebo právnická osoba, ktorá sa cíti byť viazaná ochranou prírody, v mnohých krajinách zjednodušujú manažovanie chránených území. Veľkou výhodou sú takéto vlastnícke vzťahy najmä v chránených územiach kategórií I až III. Toto však nie je všeobecným pravidlom a súkromné vlastníctvo je naďalej omnoho častejšie, ak nie dokonca pravidlom.
Okrem toho skúsenosti jasne dokazujú, že bez ohľadu na vlastnícke vzťahy závisí úspech riadenia od dobrej vôle a spolupráce miestnych obcí. V takýchto prípadoch je pre správu chráneného územia nevyhnutné disponovať dobrým poradenským a komunikačným systémom, ako aj účinnými mechanizmami, medzi ktoré môžu patriť aj finančné, ktoré zabezpečia úspešnosť naplnenia manažmentových cieľov. V Európe je väčšia časť pozemkov v chránených územiach kategórii I až IV v súkromnom vlastníctve. Aby boli možné dosiahnuť ciele, sú pri manažmente území v súkromnom vlastníctve nevyhnutné dlhodobé dohody zaisťujúce záujmy ochrany prírody. Medzi ne patrí napr. celý rad opatrení, ako sú odmeny, odškodnenia či úradné nariadenia.
Ako môžeme vidieť, aj táto medzinárodná organizácia apeluje na dohody s vlastníkmi. Nikto z Európy ani zo sveta nechce, aby naše ministerstvo životného prostredia nespolupracovalo s neštátnymi vlastníkmi dotknutých pozemkov, na ktorých bez ich súhlasu vyhlásil obmedzujúce územia európskeho významu. Do novely zákona bolo dosadené slovné spojenie "povinnosť prerokovania s vlastníkmi" bez ohľadu na ich vyjadrenia alebo ich súhlas.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa potom hlásim.

Pán kolega Karahuta, týmto vystúpením si sa zaradil práve do skupiny klamárov, dezolátov, starých hlupákov, šíriteľov klamstiev, pretože keď sme o tom rozprávali my, presne takými nadávkami nás častovali. Tak uvidíme, či možno aj teba takto počastujú.
Naozaj je to tu klamstvo, čo sa tu predkladá v tejto novele. A to je nič. Tu sa pod rúškom národných parkov sa tvárime, že národné parky, národné parky, a ty vieš dobre, aké stanovisko nám dal odbor legislatívy. Všetky chránené územia prejdú. Písmeno, § 65a písm. s), pozrite si ho, jak zneje. Tam nás legislatíva upozorňovala, jedná sa o všetky chránené územia na Slovensku. A tu sa tvárime, nie, len národné parky. Nie. Legislatívny odbor dal, všetky chránené územia to budú.
Národné parky pod ministerstvo životného prostredia, že sa k tomu prikláňaš. Je to pravda. Ty si to hovoril už aj predtým, že si teda zástanca toho takého poľského modelu. Len Poľsko má trocha inú aj tú vlastnícku štruktúru, aj historicky tú správu lesov, oni mali ináč, čo sa týka toho ministerstva životného prostredia, mali to aj historicky hodené pod tým ministerstvom. Možnože by trebalo skôr uvažovať pod, možno vytvoriť tu nové ministerstvo, aby bol tu svätý pokoj od týchto rozbrojov.
A naozaj, čo si povedal, týmto návrhom zákona alebo, lepšie povedané, pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa má schváliť, my ideme rozšíriť národné parky. Presne tak, pretože podiely alebo pozemky, ktoré sa aspoň sčasti nachádzajú v národnom parku, to znamená, že ony v celosti prejdú. Lebo práve na tých diskusiách, hej, a to zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva na to upozornili, to nie sú nejaké hoaxy, klamstvá, nepravdy. Čo teraz povedia na tých zamestnancov ministerstva? Oni povedali, máte tam problém v tomto a máte problém v tých neznámych, nezistených vlastníkov, bez toho to nespravíte. A tu sa my teraz dačo tvárime, dakto nás tu chce oklamať v rozprave, že to tak neni, lebo my sme si dali takýto pozmeňujúci návrh? No nie.
Veľmi dobre si to poukázal znova na to a ďakujem ti za to.

631-tisíc euro na tie korytnačky v dvoch obciach, jak bolo napísané. No a jedna z tých obcí je Zlatná na Ostrove, no a čuduj sa svete, kde má BROZ-ka svoje druhé zázemie? No, v Zlatnej na Ostrove, no čo, nech pán Šíbl nám môže znova vysvetliť, že čo tam vlastne plánujú s touto dotáciou robiť, keď tam majú svoje doupě, jak idú použiť tie tisíce. A napríklad jedna z vecí je, že ten projekt, vraj oni to, že sa rozdeľuje medzi viacerých, no rozdeľuje, napríklad aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského dostáva nejaké peniaze, oni potom robia štúdie za to, je to potom liaheň možno takých odborníkov, jak je, jak tuná máme medzi sebou, no a potom sa nemôžme čudovať, že tu príde zrazu, že 62 autorít podporilo túto výzvu Osloboďme národné parky a túto reformu. No bodaj by nepodporili, keď si perú penáze spolu s nimi dokopy.
Národný park v Bratislave, no ono v skutočnosti (výkriky z pléna), ten, v skutočnosti ten projekt národného parku Podunajsko tu je, on už dokonca, myslím, že aj minister Budaj sa k nemu hlásil, no a čuduj sa svete, čo sa stalo, keď pri Bratislave vyhlásili územie európskeho významu Vydricu a teraz ju chceli preradiť do piateho stupňa ochrany, to znamená, nemohlo by sa tam chodiť, proste nič robiť, hej, bezzásah. Tak zrazu veľké iniciatívy a zrazu nejaká výnimka sa tu navrhla, no ale však jako turistika tam môže byť. No zrazu, keď sme v Bratislave, tak už všetko výnimky, ale ostatné Slovensko nič, tam proste všetko zabereme, obmedzíme a nebudete robiť nič.
A, pán poslanec Pročko, neskáčte tu jak taká opica do reči, v kuse tu skáčete jak taký tajtrlík. (Výkriky z pléna. Zaznievanie gongu. Ruch v sále.)

Aby som uviedol na pravú mieru tie holoruby. Ono holorub je legálna vec. Dneska v zákone sú určité povolené normy, kedy ho môžte spraviť. Dokonca aj v tých územiach, čo má BROZ-ka, môžu robiť holoruby. Nie je to nič protizákonné. Otázny je ten spôsob. A ja zopakujem tú výzvu na ministra Mičovského, ktorú som povedal. Nech to prešetrí. V 2016. proste zmydlili v náhodnej ťažbe, že suchom, a presne takýto obdĺžnik tam vyschol, čuduj sa svete, presne tam, kde bola 40-ročná topolina, presne toto vyschlo a tam museli spraviť náhodnú ťažbu.
A druhá vec je tá čierna ťažba, úplne nelegálna, holoruby na lesných pozemkoch, zastavanie stavbami, je to BROZ-ka. Pán minister Budaj sa môže možnože rovno pána poslanca Šíbla na to spýtať, keď už to má v lavici, a nech to riešia. Nech riešia tieto konflikty a nech riešia takisto konflikt záujmov u vedúceho zastúpenia Európskej komisie. Ináč nech si potom vymažú zo svojho hnutia, že protikorupčné.

Ďakujem za slovo.
Kolegyne, kolegovia, ja podobne ako kolega Gyimesi musím poďakovať pánu ministrovi, že otvoril rozpravu, pretože máme možnosť mu tu adresovať výzvu, aby prešetril konania Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktorého donedávna bol podpredsedom pán poslanec Šíbl, za jeho podpredsedovania, prosím pekne, toto ochranárske združenie porušovalo zákony o lesoch, o ochrane prírody, robili si tu ťažby v Bratislavskom kraji, v katastrálnom území Ružinov, vymydlili tam holorubom lesy, vykázali to na náhodnú ťažbu, na sucho a úpal, to sa dá ľahko dokázať, či to tak bolo, či nebolo, keď už to dali na úpal, potom atropogénne činitele.
Pán poslanec Šíbl je ako hlavný predkladateľ tohto návrhu zákona. A pán minister Budaj nedávno v daktorej rozprave, on sa tým už ani netajil, že to je v podstate jeho návrh zákona a on využíva poslancov a dáva si to tuná do Národnej rady cez týchto poslancov. Jak ja mám veriť takému človeku, ako je Šíbl, ako je hlavný predkladateľ? A zaujímalo by ma, tento pozmeňujúci návrh, ako môže byť pod ním napríklad podpísaná poslankyňa Záborská. Proste človek, ktorý nemá morálku, tu ide iným kázať o ochrane v národných parkoch, o ochrane v chránených územiach, o zneužívaní inštitútu národnej ťažby, nám tu minule tri hodiny prednášal, a presne on toto robí. V chránenom území, prosím pekne, tam to vymydlili. A to je nič, v 2015. bol les, v 2016. tú ťažbu spravili. V roku 2019 bol les a v roku 2020 pozrete na snímku zo satelitu, vymydlené, zastavané plochy, oni si tam načierno farmu zriadia.
Pán Gyimesi, síce tu nesedí, ani minister tu nesedí, odišli do bufetu, neviem, o čom sa tam radia, ale povedal vo svojej faktickej poznámke: Existuje určitá skupina ľudí, ktorá ich chrániť nechce, mal na mysli národné parky. Ale, pán Gyimesi, však povedzte, že ktorá skupina to je, ktorá nechce chrániť národné parky, ktorá tomu bráni. Ja hovorím, ja som sa doteraz nestretol s človekom, ktorý by bol proti ochrane národných parkov, ktorý by bol proti ochrane prírody a ktorý by v konečnom dôsledku aj nechcel reformu. Ale oni nechcú túto vašu reformu, čo vy dávate. Vy tu jeden paškvil ste predložili a teraz dávate ten istý, najprv pán Gyimesi, pozrite si tú rozpravu, ja som tu odstránil všetky tie nedostatky tej... a dávam tu teraz pozmeňujúci návrh a všetci tí, čo ste váhali alebo čo, vás teraz presvedčím. Potom prišiel, prišli faktické poznámky, ja som vám niečo povedal a povedal vám predseda Fico. Lebo vo faktickej vy potom reagujete, však ale načo chcete dva dni čítať ten pozmeňovák, veď to je presne to isté, čo bolo aj predtým, len tri veci sme tam mierne zmenili. No tak najprv to obhajujete a potom poviete, že to je to isté. Tak koho vlastne chcete teraz akože oklamať, že čo ste to tu predložili? To je proste nonsens.
Potom ste hovorili o nejakých znakoch ochrany prírody, že v národných parkoch ochrana prírody sa nerobí. Ja neviem, to si tak, chybne sa to prepája niekedy s ťažbou v chránených územiach. V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny národný park spadá do tretieho, štvrtého a piateho stupňa ochrany a predsa v treťom a štvrtom, piatom stupni možno robiť hospodárske zásahy a možno robiť ťažbu. A vy si teraz nemýľte to, že keď vám niečo sfúkne vietor a keď vám niečo zapredaní úradníci rozhodnutiami zničia skrz toho, že jak sa to obrazne hovorí, vypustia na vás lykožrúta, tak si to nemýľte s tým, že tí ľudia nechcú ochranu prírody, a nemýľte si to s tým, že oni v treťom stupni hospodária. Prosím vás takéto megalomanské projekty, jak my tu máme národné parky na Slovensku, 320-tisíc hektárov, 7,5 % územia Slovenska zaberajú národné parky, však to, prosím pekne, v Európe jeden štát má viac tých percent, ale aj to majú morské národné parky, majú skalnaté pobrežia, proste neúrodné pôdy, my máme všetko lesné pozemky, všetko horstvá nám zaberajú. Maďarsko má napríklad 5 %, hej, keď už sa dotknem tých susedov, lebo ostatní majú dve, maximálne tri percentá, a z tých päť percent oni majú slatiny, močariská, ja neviem, proste takéto národné parky.
Hovoríme tu o tom, že keď neprejde táto reforma, že my nedostaneme peniaze z plánu obnovy a že to sú starí hlupáci, tí ľudia, ktorí sa tomu stavajú, týmto reformám. A potom chvíľu nato vyrukovali s takou informáciou: My máme pre vás 17 miliónov pre národný park Muránsku planinu a Poloniny a vy, starí hlupáci pri ohni, vy nechcete tieto peniaze.
No a čo ukázala štúdia v Národnom parku Muránska planina? Spravili dopady a vyhodnotili, hodnota ekonomických strát na kapitálovej hodnote lesných ekosystémov, oni mali horizonty, hej, po piatich rokoch a v horizonte 30 rokov, mali variant status quo, hej, od nula do 25 % bez zásahu, 319 miliónov strata. Variant od 25 do 50 % bez zásahu v národnom parku, ktoré už dneska sa píše v zákone, tam je, zato vy hovoríte, že my sa k tomu nehlásime, lebo dneska to už v zákone je a vám nestačí 50 %, ale chcete 75, tak, prosím, pri tých 50 % je to strata 636 miliónov a pri 75 % je to strata, 30 rokov, hej, aby ste zas nepovedali, 932 miliónov. Čo vy tu chcete s tými vašimi 17 miliónmi? Pre dva národné parky. A toto je o Muránskej planine štúdia, ktorú, mimochodom, úmyselne držíte a nechcete ju zverejniť, nechcete zverejniť tie varianty a tie dopady a tak, jak to tam je, jak spravila Technická univerzita tú štúdiu a tu budete dakoho kupovať 17 miliónmi a plánom obnovy, že my nebudeme mať peniaze. A tu máte v horizonte pomaly miliardovú stratu. Jeden národný park. A máme ich deväť! A ten národný park má 20-tisíc hektárov, ale na Slovensku je 32-tisíc hektárov, tak tá strata bude potom pätnásťnásobná.
Pán poslanec Blcháč, spomínali ste, že minule ste pred Národnou radou videli lesníkov, ako protestovali. Viete, prečo neprišli? Neprišli, pretože je lockdown. A viem, že sa o tom radili, zvažovali, chceli prísť ukázať ešte aj dneska do posledného dychu, že nesúhlasia s tým. Ja poviem, chvalabohu, že neprišli, lebo by dopadli jak tí ochranári dneska. Tí ochranári dneska dostali tisíceurové pokuty, dokonca ich policajti odviedli na výsluchy. Toto, takto sa vyhrážajú. Čo si myslíte, čo by bolo s lesníkmi? Presne to isté. Pokuty by dostali a lesníci, však záchranári dostali, ale lesníci by takisto dostali, hej? Tak v podstate oni rešpektovali, že je ten lockdown, tak povedali, dobre.
V zmysle § 83, ale to už pán kolega Takáč navrhol, podávam procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo o tomto návrhu zákona. Myslím si, že to podal on, keď som ho pozorne počul, len aby som na to nezabudol, tak to dávam teraz znova.
A keďže si tu znova prisadol pán poslanec Šíbl, tak on ako spravodajca by nám možnože mohol prísť vysvetliť tie praktiky BROZ-u, jak oni fungujú, skade nadobudli také obrovské pozemky. Však to dneska všetko vyšlo a váš premiér sa tvári, že on o tom nevie, Heger. Tak tu vyjde článok, ktorý tu poukazuje na prepojenia na cyperské schránky, BROZ-ky, on sa tvári, že o tom nevie. Matovič sa tvári, že o tom nevie. Akože slávne protikorupčné hnutie sa tvári, že o tom nevie.
Konflikt záujmov tu je. Vedúci zastúpenia Európskej komisie je konečným užívateľom výhod vo WWF-ke, to je, prosím pekne, medzinárodná organizácia pre ochranu prírody. Budaj im podpísal zmluvu, síce tam je na 200-tisíc, ale to je proste päťmiliónový balík. On ako vrcholový politický predstaviteľ Európskej komisie, vedúci zastúpenia na Slovensku, tak on je zároveň užívateľom konečných výhod WWF-ky. Toto protikorupčné hnutie trpí? A dostal Matovič tie informácie a dostal tie informácie Heger, pretože bola podaná interpelácia. Ja som zvedavý, jak to vyriešia. Som zvedavý, protikorupčné hnutie slávne. Som zvedavý, jak vyriešia poslanca Šíbla, keď bol podpredseda, keď tam robili tie čiernoty a robia to dodnes.
Som zvedavý, pán poslanec Šíbl, jak to budete vysvetľovať, tieto čiernoty, čo ste tam porobili. Natvrdo čierna ťažba v rozpore so zákonom, proste holoruby, zabratie pozemkov stavbami, majú tam načierno, predpokladám, že načierno tam budú farmy, hej, ale tu prídu s vlajkami mávať. My máme podporu 55-tisíc ľudí. No kde máte tú armádu? (Povedané so smiechom.) Kde máte tú armádu, tých 55-tisíc ľudí, čo stoja za takýmito jalovými reformami? A vy, Kresťanská únia, zvážte, zvážte, čo idete podporiť, pretože viete o tom a idete tu podporiť takéto nemorálne správanie. A ja nechápem, jak sa môžte vy, kresťanskí kandidáti a konzervatívni poslanci, hlásiť k takýmto iniciatívam.
Pán poslanec Gyimesi vám to povedal dobre. Neni to iný návrh. Je to to isté, mierna kozmetická úprava, a vy sa tam podpíšete ešte do hlavičky, Kresťanská únia, že toto podporujete? Oklamali vás. Keď ste o tom nevedeli, teraz vám to hovorím. Oklamali vás, hnusne vás oklamali a radím vám, ešte máte čas, ideme o tom hlasovať, nepodporte tento návrh zákona.