Vážená kolegyňa, kolegovia, ja som taký starý kritik takýchto petícií kadejakých, hoc aj majú 100-tisíc podpisov, pretože keď to je petícia, táto je síce fyzická, to oceňujem, tie podpisy spĺňali náležitosti, aby sa to prerokovalo v pléne Národnej rady. Nedávno tu bola elektronická, ktorá nespĺňala ani tie náležitosti, aj tak sa prerokovala, ale tie petície majú taký spoločný menovateľ, že vždy sa tam dá nejaké také ľúbivé gesto, ľúbivý...
Vážená kolegyňa, kolegovia, ja som taký starý kritik takýchto petícií kadejakých, hoc aj majú 100-tisíc podpisov, pretože keď to je petícia, táto je síce fyzická, to oceňujem, tie podpisy spĺňali náležitosti, aby sa to prerokovalo v pléne Národnej rady. Nedávno tu bola elektronická, ktorá nespĺňala ani tie náležitosti, aj tak sa prerokovala, ale tie petície majú taký spoločný menovateľ, že vždy sa tam dá nejaké také ľúbivé gesto, ľúbivý výrok, ľúbivá formulácia a tým proste lákam tých ľudí, aby mi to podpísali.
Petícia má názov alebo aj ten bod programu, ktorý tu máme, Za lepšiu ochranu prírody. No kto by nebol za lepšiu ochranu prírody vo všeobecnosti, keď sa spýtame? To by možno dáke, neviem, jedno percento možno nejakých extrémistov by sa našlo, hej, čo by povedalo, že ne, nechceme, že my chceme ničiť prírodu a, alebo v takom nejakom kontexte.
Keď sa pozrieme na obsah petície, hneď v tom úvode je, že z dôvodu lepšej ochrany prírody a preto, že potrebujeme oblasti, kde človek nerobí nič. Dneska také oblasti máme, kde človek nerobí nič. To je ten piaty, najvyšší stupeň ochrany prírody. Keď táto petícia sa prerokovala na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uvádzal ju pán Lukáč, náčelník, oni čo to sú, Lesoochranárske združenie VLK, tak to uviedol a potom štátny tajomník Smatana mu následne hneď pritakal, že áno, aj ministerstvo sa s tým stotožňuje a vedia si predstaviť tie veci, ktoré tam sú. No ja poviem, ktoré veci tam sú, ktoré by som si ja vedel teda predstaviť.
Je tam napríklad v tej petícii to, že keď máme aj chránené územia, on to teda porovnal s tým rokom 2002, kedy sa prijal zákon o ochrane prírody a krajiny, že oni by boli za to, aby tam bol voľný vstup ľudí, a teda boli by len nejaké, poviem to, v malom, malom rozsahu nejaké územia, kde by teda nebol možný teda ten, nejaké najcennejšie územia, kde by nebol možný vstup. Dneska to platí tak, to bolo tiež aj na výbore, že v podstate nikde sa nemôže ísť a iba tým správnym konaním môžte určiť tie turistické trasy, hej, že kde teda človek môže ísť. S tým ja osobne by som vedel súhlasiť úplne v pohode, ja si myslím, že aj väčšina, väčšina poslancov, aj väčšina ľudí. Bolo tam ešte také zaujímavé prirovnanie, už teraz nepamätám, či to bolo na výbore, či to padlo niekde inde, že viete, tí ľudia do tej prírody aj tak nebudú extra chodiť ani do tých najprísnejšie chránených území, pretože každý si radšej pôjde niekde do toho podhoria, do nejakého akvaparku sa vyvaliť, zaplávať si, oddýchnuť si niekde v penzióne, ako sa tam niekde chniapať po lese a zvlášť v tých bezzásahových územiach, čo my máme teda vo Vysokých Tatrách, kde to tam je krížom-krážom popadané, kde by ste v podstate ani nemali možnosť prejsť týmto územím. Ale hovorím, to je taký bod, čo si myslím, že väčšina ľudí s ním súhlasiť môže.
Potom tam bol taký návrh, že územie Slovenska nemalo by mať tých päť stupňov ochrany prírody, ale malo by mať dve kategórie, a to je tu prísnu kategóriu, hej, takzvané to veľké nič, kde by sa nerobilo, a potom druhá kategória tam bola opísaná tak, že v tých územiach by sa mali robiť manažmentové opatrenia, ktoré určí, nazvem to program starostlivosti vo všeobecnosti, nepoviem o chránené územie, ale iba program starostlivosti. A tam dobre argumentoval aj poslanec Fecko, že nevie si to tak celkom predstaviť, lebo tam neni potom ani nejaký prechod od toho. Dobre, dneska máme, Slovensko celé patrí do prvého stupňa ochrany, no a keby sme spravili dve kategórie, to je podľa mňa tam také nedomyslené v tej petícii, či mysleli iba súčasné chránené územia, že by sa takto rozdelili, alebo či mysleli územie celého Slovenska.
Čo je ale zarážajúce a čo je, poviem, podvod doslova tejto petície, je tam tá nenápadná veta na konci prvého odseku alebo prvej odrážky, keby som to tak nazval, výmeru prísne chránených území stanoviť na minimálne 10 % rozlohy SR do roku 2030. No a toto je absolútny nonsens pre mňa. Slovensko má rozlohu viac ako 49-tisíc kilometrov štorcových, no a tých 10 %, to je pol milióna hektárov. Pol milióna hektárov záberu pôdy, kde my nebudeme robiť nič. Toto si ja neviem predstaviť, že tie produkčné plochy, ktoré tu dneska máme, že by sme ich mali v podstate ustrihnúť, tých pol milióna hektárov, a dať ich do bezzásahových území. Zelená správa, ktorú my tiež prerokuvávame na výbore, hovorí aj o tých rozlohách území, máme takmer 42-percentnú lesnatosť, keď bereme striktne iba druh pozemkov lesných, hej, keď nebereme tie biele plochy a tak ďalej, a zhruba 39, skoro do 40 % je výmera poľnohospodárskej pôdy. No aby bol systém spravodlivý, tak ja by som mal teraz 250-tisíc hektárov zabrať aj z poľnohospodárskej pôdy a tých 250-tisíc, ďalší ten štvrťmilión by som mal zabrať z lesných pozemkov.
Na lesných pozemkoch dneska už máme takéto územie, hej, lebo do poľnohospodárskej pôdy si nikto nedovolí šáhnuť a keď sa v tejto otázke práve konfrontoval pán Lukáč, hej, náčelník LZ VLK, tak on povedal, ale naším cieľom nie je zabrať poľnohospodársku pôdu, však samozrejme, my nebudeme ani mestá, obce zaberať, my chceme zabrať lesy. No tak, prosím pekne, pol milióna hektárov pôjde do bezzásahových území a v leso... v zmysle teda tejto petície, ako tu je napísané. A ja sa pýtam, bolo tam obhajované, že nedávno sme mali rozpravu k reforme národných parkov, že boli nedopovedané nejaké veci a bla-bla-bla. Výbery národných parkov dneska majú, hej, to by mali byť tie naše najcennejšie územia, 317-tisíc hektárov, tretí, štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody. Tristosedemnásťtisíc. To vám stále do toho pol milióna chýba takmer 200-tisíc hektárov, ktoré by sme mali niekde naškrabať, keby sme tam hodili aj ochranné pásmo národných parkov, vtedy by sme toho pol milióna mali, ale v ochrannom pásme je iba prvý a druhý stupeň. Čiže musel by som zabrať tie produkčné plochy a musel by som zabrať aj poľnohospodársku pôdu. To je, mimochodom, tiež ten súbežný podvod, tzv. podhorské kosné lúky, ktoré sa snažia zabrať do území európskeho významu ministerstvo životného prostredia vlastne cez Európsku komisiu.
Štruktúra vlastníctva na Slovensku. Najväčší subjekt štátny sú Lesy Slovenskej republiky, ja to stiahnem na tie lesné pozemky, hej, lebo tam v rozprave bolo otvorene povedané, že jasné, oni sa zamerali iba na lesné pozemky, obhospodarujú viac ako 50 %, ale tá, to vlastníctvo štátu nie je, nie je viac ako 50 %, pretože oni obhospodarujú aj nezistených, aj neznámych vlastníkov a okrem toho majú aj pôdu v nájme aj normálnych zistených vlastníkov. A teraz keby sme sa bavili, ja som to tu už viackrát povedal, keby sa zaberala pôda do toho bezzásahu alebo ničnerobenia na štátnych pozemkoch, ja by som povedal kľudne, keď občania tu predostrú nejakú spoločenskú objednávku, v podstate malo by byť úlohou štátu to prehodnotiť, vyhodnotiť dopady aj socioekonomické a potom povedať dobre, ideme to vyhlásiť, alebo dobre, nespĺňa to náležitosti a tak ďalej, ale nevyhlásime to. Dneska tu máme úplne opačný nonsens. Lenže tá druhá polovica, tá väčšia polovica, síce to neni správny matematický pojem, tvoria neštátne pozemky a takisto v národných parkoch. Je to síce rozdiel od konkrétneho národného parku, hej, Muránska planina, tam dominuje štátne vlastníctvo, ale Malá Fatra, dominuje presne neštátne vlastníctvo, takmer 90 % tých pozemkov. A ja sa pýtam, komu ty zaberieš tú pôdu tým ničnerobením, tým bezzásahom? No len neštátnemu vlastníkovi, len Slovákovi ešte, chvalabohu, v súčasnej dobe, ešte pokým to neni skúpené kadejakými zahraničnými inštitúciami, firmami, ktoré sa tu skrývajú po Slovensku.
A teraz otázka tej kompenzácie. Dobre, ty keď zabereš pôdu aj do chráneného územia, mal by si kompenzovať tie straty, mal by si kompenzovať tú stratu hospodárenia a ušlý zisk z toho hospodárenia. My sa tvárime, že to tu funguje, no nefunguje to tu na Slovensku. Tu síce nejaké kompenzácie bežia, sme mali možnosť počuť, jaj, však my platíme 16 miliónov, v Tatrách sme vyplatili. No dobre, ty si vyplatil 16 miliónov, ale koľko by si mal vyplatiť? A naceň mi, koľko by si mal vyplatiť, keď tam chceš 75 % bezzásahu a zaberieš tie neštátne pozemky, ktorým by sa patrilo dať tú kompenzáciu za obmedzenie hospodárení.
Malá Fatra, preto ju berem ako príklad, pretože tam je 80 až 90 % vlastníctva neštátneho, tak dali taký, pustili taký prieskum, že oni si robili napríklad, že či sú ľudia ochotní platiť za vstup do chránených území. To je tiež taká udička na hlúpych hodená, že teraz jak budú ľudia reagovať, že či sa budú búriť, že nie, nebudeme platiť, lebo my chceme zadarmo vstupy, alebo či podporia, oni dokonca ten, tú anketu vyhodnotili, že ľudia sú ochotní platiť aj za vstup a áno, v prípade Malej Fatry by som povedal áno, zaplatím tam, pretože keď idem na pozemky súkromného vlastníka, tak má nárok dokonca aj vstupné si vybrať a koniec koncov dneska to tu máme, Slovenský raj vyberá vstupné. Kto ste boli v Slovenskom raji, dobre viete, že tam máte turniket a tam zaplatíte za vstup do národného parku. Ale keď je to štátne, s tým sa ja osobne nestotožňujem, že by tu mala byť organizácia, ako je Štátna ochrana prírody, a dneska ona už v zákone o ochrane prírody to postavenie má, že môže vyberať vstupné, ale vlastník to nemá. Vlastník to nemá. On musí znášať obmedzenia, musí znášať to, že mu to vyhlásia za chránené územia, musí znášať dokonca aj tie najprísnejšie opatrenia, kedy mu pozemky preradia do piateho stupňa a do tzv. bezzásahu a ničnerobenia.
Návrh tej kompenzácie, to som tiež normálne že zíral, že čo to sú za nápady, že však my máme emisné kvóty a z toho robme platby. A ešte dokonca pán Lukáč na výbore povie, že oni sú vlastníci lesných pozemkov, majú dve súkromné prírodné rezervácie, jedna má až 20 hektárov, druhá má až 30 hektárov a on povie, že však oni to majú bez nákladov, že keby im štát neprikazoval, že musí mať odborného lesného hospodára, tak že on tam má dokonca nulové náklady. Ale my sa tu nebavíme o nákladoch, že či ty tam platíš óelháka alebo neplatíš óelháka, tu kompenzácia sa momentálne, dneska hovorí o tom, bohužiaľ, iba o tej produkčnej schopnosti dreva, drevnej produkcie a tá sa kompenzuje, takže sa netvárme, že ty tam potom musíš platiť len nejakého odborného lesného hospodára a že nič iné nemáš. Tak ten zákon hovorí, že máš právo na náhradu za tú drevnú hmotu, tak mal by štát to platiť. A mimochodom, keby sa rátali do toho mimoprodukčné funkcie alebo tie ekologické funkcie lesa, tak štát by sa ani nedoplatil, prosím pekne, za tie ušlé, ušlé zisky, ktoré tu máme, protierózna funkcia, vodozádržná, vodohospodárska, protideflačná, klimatická, ja neviem ešte aké, zdravotná, hej, a tak ďalej, liečebná, hej, čo sú kúpeľné vody a tak ďalej. No to by sa nám ani nesnívalo, ale tu proste nemáme problém.
Ja som bol prekvapený aj z kolegu Fecka na výbore, že on povedal, že on to v pohode podporí. No nechápem, jak to... tak najprv povie tam, že on si váži to súkromné vlastníctvo a že ty keď ideš niekde, tak by malo byť pomaly tvojou povinnosťou, že sa spýtaš toho vlastníka, či teda strpí ten vstup, hej, do chráneného územia tvojho, ale nielen chráneného, ale celkovo, a potom povie, že aj tak nemá problém podporiť túto petíciu. No ona je taká všeobecná, že toto neni ani možné podporiť, takúto petíciu. Ja si naozaj neviem predstaviť, že toto niekto z poslancov podporí. A darmo že tam je 104-tisíc podpisov uznaných, keď si dobre pamätám, myslím, že 104-tisíc, ona mala trošku viac. Dobre, tam sa sem-tam vlúdi nejaká chyba.
Nie je to tak dávno, som bol pri vyznačovaní v lese a som sa rozprával s tými vlastníkmi a oni mi tak len mimochodom hodili, že hej, oni tiež podporili tú petíciu. Ja som sa zasmial. Hovorím, že vážne ste to podpísali? Že hej. No áno, však väčšina ľudí to podpíše, lebo oni si pozrú ´petícia za lepšiu ochranu prírody´, tak prečo by som to nepodpísal? A ja sa ich pýtam: Dobre, ale keby som vám povedal, ty mi podpíšeš petíciu, ale tieto dva hektáre, ktoré si tu ty dneska vytyčuješ, že to je tvoje vlastníctvo a bereš to do obhospodarovania a už mi dneska hovoríš, že rátaš s tým, že tam budeš mať palivové drevo, hej, že si budeš z toho vždy po troške vyťahovať, tak ja by som ti povedal, ale ja berem tvoje pozemky do bezzásahu, do V. stupňa a nebudeš tu robiť nič a dokonca ty sa budeš môcť postaviť len takto na hranicu a pozerať tam na ten les, či ti rastie, či ti vyschol strom, či ti spadol strom alebo čo. No vtedy zostali zarazení: No hej, vidíte, takto to neuvažujeme.
A presne toto to je tých pol milióna hektárov. Dalo by sa to zabrať aj na tej štátnej pôde, ale ja sa pýtam, čo budeme tu potom vyhlasovať? Nejaké, nechcem povedať, že sú nejaké významné a bezvýznamné lesy, to určite nie, pretože každý jeden strom, každý jeden lesný porast má svoju hodnotu, ale však sú tie lesy historicky hospodárske, kde sa stovky rokov hospodári, tak tam nejaká tá ochranárska funkcia, hoc tam aj žijú tie chránené živočíchy, tak furt tam aj pri tom kolobehu hospodárenia žijú. A hovorím, tak toto ideme teraz vyhlasovať za prírodné rezervácie? Toto sa ideme dneska tváriť, že to sú prírodná rezervácia, pralesy Slovenska a neviem ešte, kadejaké výmysly?
Tiež nedá mi nespomenúť v súvislosti s týmto vyhlasovaním chránených území, nie tak dávno sa vyhlásila prírodná rezervácia Vydrica a dal sa tam akože najvyšší stupeň ochrany, no len hneď vzápätí na to povedali, dobre, ale cyklisti môžu peši, môžu a toto môžu. Tak dokelu, tak v Bratislave môžeš, ale nikde inde nemôžeš, hej? Tak to je absolútne dvojitý meter ochranárov, jak pristupujú rozdielne a, by som povedal, dokonca aj pomaly mimo zákona k týmto ustanoveniam.
Troška som odbočil, ale vrátim sa ešte k tým platbám, hej, tam bolo navrhnuté, že skade tie peniaze, že my vždy pozeráme, že nemáme v tom rozpočte peniaze, lebo dobre, máme platiť 16 miliónov a potom prídeme na to, že keby sme to prerátali, tak nie 16, ale 200 miliónov by sme mali platiť. No a padlo také, že však mali by sme využívať emisné kvóty a z toho, z toho vyplácať akože to obmedzenie hospodárenia. A ja sa pýtam, ale to je dokedy časovo udržateľné? Však tie emisné kvóty tu nebudú večne. Však my máme ciele predsa, aby sme to zrazili, nie? A to by malo zmiznúť. Aj tak je to celé jeden sprostý výmysel, hej, že sa vôbec, že tu vôbec vznikli nejaké emisné kvóty, ktoré nám tu predražujú v konečnom dôsledku energie.
Bolo tam potom ešte porovnávané, to tiež ma vždy tak zaráža, že dneska pri klimatickej zmene jediná cesta, jak z toho vybŕdnuť, je nieže mať lesy, ale mať obrovské bezzásahové územia, pretože tie sú najlepšou zásobárňou a najlepším ukladateľom uhlíka. A to sme tiež na výbore mali možnosť počuť, že im tam, neviem, či si pamätám dobre tie roky, desať, čiže im akože o 17-tisíc kubíkov na tej ploche vzrástol objem a že teraz to idú pretaxovať a vzrastie im ešte neviem o koľko ďalších tisíc, hej, tým, že nič nerúbu. A dobre, a v hospodárskych lesoch čo? Však tam zásoba tiež pribúda. Len s tým rozdielom, že v hospodárskom lese ten hospodár, on vie vyrúbať ten strom a vie ho použiť aj na nábytok. A to sa tvárim, že to neni ukladanie uhlíka, keď tu sedím v drevenej lavici? Však toto je, toto je to uloženie uhlíka zmysluplné, ktoré je. A nie tam že tváriť sa, že iba obrovské bezzásahové územia sú teda jediným vytrhnutím z biedy, z tej klimatickej krízy.
A poviem nie, však v Tatrách to máme možnosť vidieť a tam robil sa výskum, vedecký výskum, nie taký, že ja si zmyslím a na výbore dačo predstieram, že to sú akože vedecké poznatky, a pritom sú to len moje bludy, ktoré pán Lukáč teda často prezentuje na verejnosť a tvári sa, že aké sú to vedecké poznatky. Nie, v Tatrách išli na tie plochy a povedali, najväčším znečisťova... nepoviem znečisťovateľom, najväčším polutantom CO2 do ovzdušia sú práve tie veľkoplošné bezzásahové územia, pretože tam došlo k rozpadu tých lesných spoločenstiev a pri rozklade dreva, pri tých hnilobných procesoch ten uhlík sa dostáva len naspäť do ovzdušia. A to, že hovoria, že dačo sa zabuduje do pôdy? Dobre, zabuduje sa, ale aj pri hospodárskom lese sa zabuduje niečo do pôdy. Takže to sa nedá takto porovnávať a tuná frajerovať, že to je iba cesta, obrovské bezzásahové územia lesné a že tu ideme teraz s týmto zachrániť územie a Slovensko a klímu a ja neviem, celý svet. Ale keď hovoríš o tých veľkých územiach, tak povedz aj tú druhú podmienku. To majú byť živé lesy. Keď sú živé, vtedy súhlasím, áno, môže to byť obrovský rezervoár ukladania uhlíka. Ale akonáhle on dosiahne klimax a keď sa presunie na tej krivke, že dôjde, dochádza, začne dochádzať k rozpadu, v tom prípade on ten uhlík aj uvoľňuje naspäť do ovzdušia.
Takže vrátim sa ešte raz, túto petíciu, síce ju podpísalo 104-tisíc občanov, čo tu má, potom mnohí poslanci majú strach, joj, joj, to musíme podporiť, lebo 104-tisíc občanov. V žiadnom prípade my ju nepodporíme, pretože je to absolútna absurdita, aby my na Slovensku sme tu teraz zaviedli kvôli zopár jedincom, čo si to zmysleli, proste bezzásah na pol milióna hektároch na Slovensku. A keby sme boli spravodliví, mala by sa zabrať aj tá poľnohospodárska pôda.
A nedá mi ešte takú perličku. Keď tvrdíme, že tie bezzásahové územia sú také najlepšie, najviac zachraňujú celý svet, Slovensko, klímu a ja neviem čo všetko, prečo nedáme100 % bezzásahu na Slovensko? Sto percent nedáme, hej, lebo máme nejakých 5 % ostatná plocha, zastavaná a ja neviem, vodná plocha, aj tie by mohli byť bez, prečo 100 % nedáme? Však bude 100 % bez zásahu Slovenska, budeme mať všetci peniaze za kompenzáciu, hej, zo strát hospodárenia a bude sa nám tu v podstate žiť svetovo a v blahobyte.
Skryt prepis
