Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Je to procedurálny dotaz. Vzhľadom k tomu, že sme absolvovali neverejnú časť rokovania, počas ktorej nebolo možné používať elektronické prostriedky ani mobily, ani laptopy, mám vážne podozrenie, že v čase 9.59 došlo k audiovizuálnemu záznamu zo strany nejakého spravodajstva, kedy bolo možné vidieť na ľavej strane vo dverách, že stál človek s kamerou a robil si záznam. Čiže predpokladám, že došlo k úniku informácií. Ďakujem a poprosím, aby to pán predseda parlamentu riešil.

Ďakujem za slovo. Keď bol tento zákon v prvom čítaní, tak podľa mňa, ako si ty vravel, že ste to kritizovali. Kritizovali sme to aj my. Jediné, s čím sme vtedy súhlasili, bolo to, tá systematická zmena zaradenia tých trestných činov do skupiny trestných činov proti životnému prostrediu. Jedine s tým sa dalo asi v tom prvom kole súhlasiť. Teraz tu prišli nejaké pozmeňujúce návrhy. Ale tak jak si povedal, že si zvedavý na tú aplikačnú prax, tak to som aj ja veľmi zvedavý, že ako tá aplikačná prax bude vyzerať.
A keď môžem za seba povedať, rozprával si tam nejaké rečnícke otázky alebo tak. Za týranie psov a zvierat nie som ani ja, ale to, keď sa niekto rozhodne zjesť svojho psa, tak mne osobne to napríklad nevadí.

Áno, mám doplňujúcu otázku a uvediem aj zopár príkladov, pretože si myslím, že to je hanba tejto facebookovej stránky. Potom nech nepúšťa tam tie komentáre. Napríklad: chytiť ho a hádzať do neho kamene, pokiaľ by neskapal, ruky mu dolámať, tomu, ani nemôžem citovať ďalej, lebo používa vulgárne slová. To tiež musím vynechať. Píp, čierni zdegenerovanci, zdegenerovaný pankhart, píp, a tak ďalej, a vy poviete, že my to máme teda dohľadávať a dávať podnety? Prepánajána, veď to je facebooková stránka Polície Slovenskej republiky. Čiže čaká polícia na to, aby sme my začali posielať podnety? To nemyslíte vážne!

Ďakujem za slovo. S niektorými faktami, ktoré ste spomenuli v tejto odpovedi, sa stotožňujem, s niektorými sa nie tak celkom stotožňujem. Na moju otázku len ešte tak trochu poznamenám, čo sa týka tých reštitučných procesov a prinavracania pôdy, hej, že bolo vrátených 900-tisíc ha. To je okej, ale vracalo sa to vtedy aj s personálnym obsadením, čiže keď sa odovzdali územia, ľudia v podstate neprišli o prácu, len sa zmenil zamestnávateľ, pretože ten les potreboval tých zamestnancov aj naďalej. Áno, v programovom vyhlásení vlády je uvedené, že sa bude prechádzať na prírode blízkemu obhospodarovania lesov, a práve to lesníci kritizujú, pretože tam v procese výroby dochádza k navýšeniu nákladov. Tak isto, keď to chcete robiť, nie teda celé územie Slovenska je vhodné pre to. Potrebujete dobudovať cestnú sieť, čiže tie náklady sa zvyšujú aj vlastne pri týchto investíciách.
A zaujímala by ma ešte otázka, hej, keď sa hovorí o takom šetrení, že v podstate médiami prebehla taká informácia, že zrušili zmluvy s odberateľmi dreva en bloc so všetkými. Oni síce bežia ďalej, lebo tam bola výpovedná doba šesť mesiacov, ale že aké zisky prinesú nové uzatvorené zmluvy? Lebo všetci vieme, že bolo to síce také populárne, že vypovedali sme to, ale keď chcú žiť, drevo musia predávať, čiže nové zmluvy budú musieť teda uzatvoriť. A ako sa prepúšťanie odzrkadlí na platoch ostávajúcich zamestnancov tohto štátneho podniku?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Podmanický, v rozprave si sa pýtal, takú otázku rečnícku si dal, že koľkokrát by ten zamestnanec mohol využiť tú výhradu vo svedomí. A ja som presvedčený, že by to dopadlo asi tak, že by to bolo prvý a poslednýkrát. Ty si to potom aj zdôvodnil tam ďalej, že kde by sa to, kde by sa to mohlo odraziť potom.
Jednu vec si tam ešte uviedol, že v podstate keď boli počas koronakrízy v nedeľu tie obchody zatvorené, že tie aktivity sa presunuli do toho sektora turizmu. Ja to môžem potvrdiť. My na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dostávame časopisy z dvoch štátnych podnikov, ktoré spravujú lesné pozemky Slovenskej republiky. Jeden ten časopis sa volá Tatry a v poslednom čísle som si teraz akurát čítal, že keď robili to sčítanie, tak vlastne padol rekord, ktorý prekonal vlastne 40-ročný, proste po 40 rokoch, hej, to bolo prekonané, tá návštevnosť v tých národných parkoch.
Ďakujem za slovo.

Áno, nedávno tu bol aj váš návrh zákona, ktorý sme my podporili tiež, a ďakujem za podporu.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, nedávne krízové hygienické opatrenia z dôvodu pandémie koronavírusovej infekcie zahŕňali okrem iných opatrení aj jedno opatrenie, ktoré sme si mohli všimnúť, že nevadilo nám, a to bol zákaz nedeľného predaja. Mali by sme to byť práve my politici, ktorí by sme mali problematiku správne pomenovať a následne by sme mali prijať aj vyvážené rozhodnutie. Mali by sme chápať na jednej strane aj obchodníkov, ktorí robia všetko pre to, aby mali maximálny zisk, ale mali by sme chápať aj zamestnancov, ktorí chcú síce zarobiť, ale v nedeľu chcú byť doma, chcú byť so svojimi rodinami, chcú byť so svojimi deťmi.
Uvediem niekoľko príkladov, ktoré v podstate vyplývajú z celospoločenskej diskusie, ktorá na túto tému prebehla. Ako prvé uvediem príklady proti zákazu predaja v nedeľu, aby sme teda boli objektívni, že existujú aj takéto názory. Jedným z nich je, napríklad hlas proti zákazu prezentuje napríklad občianska iniciatíva Nechajme to otvorené, ktorá argumentuje napríklad šancou študentov si v nedeľu privyrobiť. Proti zákazu sa vyslovili obchodníci s nepotravinárskym tovarom, oblečením, elektronikou a ďalším spotrebným tovarom. Proti zákazu sa postavila aj platforma Ako dlho vydržíme, ktorá zastupuje prenajímateľov obchodných priestorov vo veľkých nákupných centrách, ale aj viac ako 100 maloobchodných firiem. Iní argumentujú, že prečo sa to rieši teraz, keď je kríza.
Podľa výpočtu ministerstva financií by zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu znížilo HDP Slovenska o 0,15 %, asi 135 mil. eur, maloobchodné tržby by klesli o 1,9 % ročne, makroekonomicky by to bolo škodlivé, ale nie dramaticky. Nedeľný zákaz predaja by ovplyvnil aj celkovú výkonnosť slovenskej ekonomiky, aj keď nie zásadne.
Ďalší zasa argumentujú tým, že niektoré obchody a niektorých výrobcov to poškodí. Všeobecne problém by mali tí obchodníci, ktorí sa viac spoliehajú na impulzívne nákupy. Išlo by najmä o obchody s odevmi, elektronikou, nábytkom, ktorí sú sčasti viazaní na impulzívne nákupy počas víkendov, kedy sa ľudia zhromažďujú v obchodných centrách. Niektorí pracovníci by mohli prísť o prácu a iným by sa mohla znížiť mzda.
Sme v slobodnej krajine, načo toľko zákazov, argumentujú zase niektorí iní.
Ako príklady z tej celospoločenskej diskusie, ktoré zase hovoria naopak, ktoré podporujú tento návrh zákona, tak tiež uvediem niekoľko. V obchode pracuje zhruba 380-tisíc ľudí, z toho je, ako to už tu spomenul predkladateľ Marián Kéry, 80 až 85 % žien a hlavne starostlivosť o ženy, ale nielen o nich, ale aj o ich rodiny nás vedie k tomu, aby sme vytvorili prostriedky a nástroje pre to, aby mohli byť jeden deň v týždni – v nedeľu – doma. A toto povedal napríklad aj šéf zväzu slovenských obchodníkov Katriak. Zamestnanci maloobchodu sú síce len menšou skupinou ľudí pracujúcich v nedeľu, tvoria 13 %, protiargument ale je, že na rozdiel od niektorých iných profesií nie je nevyhnutné, aby bol tento obchod v nedeľu otvorený.
Martin Katriak hovorí aj, že podľa zistenia analytikov sociologického ústavu až 90 % zamestnancov obchodu chce mať v nedeľu zatvorené a v mnohých štátoch Európskej únie tie obchody majú zatvorené a považujú to, že je to v poriadku. Takisto hovorí, že nedeľa nie je rozhodujúcim dňom, na ktorom by obchody padali, pokiaľ by boli zatvorené. Hovorí, že nedeľa je pre nich najslabším dňom v týždni. Maloobchodný obrat v predajniach potravín v nedeľu je približne 2 až 4 % z týždňového obratu a v priemyselnom tovare 10 až 12 percent. Ďalej takisto tam dával ako príklad, že predavačka so mzdou na úrovni 600 až 700 eur si za nedeľu vďaka príplatku privyrobí 15 až 18 eur. Nepodceňujeme, citujem ho teda, že nepodceňujeme ani jeden cent, ale toto sú peniaze, ktoré nemôžu byť argumentom niektorých autorít, že oni si chcú zarobiť.
Ďalej, ako ďalší dôvod by som uviedol napríklad pána Viliama Páleníka, hej, je to ekonóm Ekonomického ústavu SAV. Hovorí, že ekonomika s trhovým mechanizmom sa vie prispôsobiť a ľudia si vedia zvyknúť. Teraz je však koronakríza a mali by sme byť opatrní.
Ako príklad uvediem aj to, že obmedzenie nedeľného predaja existuje aj v iných krajinách. Podľa inštitútu INES obmedzenie prevádzkových hodín v obchodoch v súčasnosti v rôznej miere platí v 13 štátoch Európskej únie. Z toho v siedmich štátoch platí všeobecný zákaz v nedeľu a dva štáty, Rakúsko, Španielsko, majú okrem národných obmedzení aj jednotlivé regionálne obmedzenie na tento nedeľný zákaz. V niektorých krajinách neexistuje žiadne obmedzenie nedeľného predaja a väčšinou sú to postkomunistické štáty alebo aj Švédsko a Fínsko, ale ja napríklad z osobnej skúsenosti viem, keď som bol vo Švédsku, že v nedeľu tam máte tiež problém si nakúpiť, keby ste, keby ste teda hľadali niekde otvorený obchod.
V dnešnej dobe existuje ako alternatíva toho, že prečo by mali byť teda otvorené alebo zatvorené tie obchody, aj internetové tzv. e-shopy. Umožňujú občanom kupovať cez internet, nemusia chodiť v nedeľu do obchodu.
A na záver uvediem aj to, že proti nedeľnému predaju je aj Konferencia biskupov Slovenska.
Na záver to asi zhrniem takto: Celospoločenská diskusia, skúsenosti s krízovými opatreniami, ale aj skúsenosti z okolitých vyspelých demokratických krajín ukázali, že zákaz nedeľného predaja si praje väčšina zamestnancov v obchode, ekonomiku by to nejako väčšmi nepoškodilo a ani bežných občanov by tento zákaz príliš neobmedzil. Žijeme na Slovensku, ktoré vychádza z cyrilo-metodskej tradície. Jej súčasťou bola vždy voľná nedeľa a ja som za to, aby sa nedeľa, nedeľná práca obmedzila nielen v obchode, ale aj všade tam, kde to ekonomika dovolí.
Ďakujem za pozornosť.

Chcel by som poprosiť o opravu pri hlasovaní č. 69, kde som vykázaný ako nehlasoval, aby ma tam uviedli, že som za tento návrh. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Stančík, vo svojej rozprave si sa dotkol viacerých tém a uvádzal si tam niektoré nie celkom presné údaje, v závere rozpravy si povedal takú známu vetu, čo dneska rezo..., rezonuje v určitých kruhoch, a to, že nechajme ženám právo rozhodnúť sa, čo chcú robiť so svojím telom.
Vo faktickej poznámke predrečníkov som už povedal, čo hovorí moderná medicína, čo hovorí biológia, kedy vzniká nový život, vzniká už pri oplodnení, tým pádom logicky vtedy vzniká v podstate nový jedinec a zárodok nového tela. Nikto týmito návrhmi zákonov neberie ženám možnosť, právo rozhodnúť sa, čo chcú robiť so svojím telom, naopak, tieto návrhy ochraňujú ten nový život, ktorý tam vznikol, a ďalej si myslím, že keby sa ktorákoľvek žena na Slovensku rozhodla, že si chce napríklad odpíliť ruku, nohu, odtrhnúť prsty, myslím si, že každý by sa na ňu pozeral a odporúčal jej asi navštíviť psychiatrického lekára.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, nedá mi zareagovať na tie bludy, ktoré vlastne aj teba vyprovokovali k tomu, aby si to v rozprave spomenul. Ten spor, údajný spor, že čo hovorí meda, veda, čo hovorí medicína, že život vzniká v 12. týždni tehotenstva, pretože vzniká nervová, vtedy vzniká akože nervová sústava.
Teraz poviem, čo hovorí moderná medicína, biológia. Moderná medicína, biológia veda hovorí o vývoji ľudského jedinca napríklad aj toto: „Existencia mnohobunkového organizmu začína vznikom zygóty, nasleduje jeho ontogenéza, ktorá je zakončená jeho zánikom.“
Dneska každá učebnica lekárskej embryológie už v úvode konštatuje, že individuálny vývoj ľudského jedinca, teda jeho ontogenéza, začína už oplodnením, toto hovoria lekárske učebnice, a končí smrťou. Z biologického hľadiska sú iba tieto dva momenty v ontogenéze človeka najvýznamnejšie. Významnejších momentov od týchto dvoch vo vývoji ľudského jedinca jednoducho už nieto.
Ďakujem.