Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja som absolventom Technickej univerzity vo Zvolene a Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice. Téma ale, ku ktorej sa chcem vyjadriť, mi vonkoncom nie je cudzia, pretože v našej rodine máme lekárov. Moja mama je lekárka, moje dve sestry sú takisto lekárky, brat je veterinárny lekár a môj najmladší brat bude v tomto akademickom roku taktiež končiť štúdium medicíny.
Ja už...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja som absolventom Technickej univerzity vo Zvolene a Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice. Téma ale, ku ktorej sa chcem vyjadriť, mi vonkoncom nie je cudzia, pretože v našej rodine máme lekárov. Moja mama je lekárka, moje dve sestry sú takisto lekárky, brat je veterinárny lekár a môj najmladší brat bude v tomto akademickom roku taktiež končiť štúdium medicíny.
Ja už som, ja, ja som aj otcom troch detí a v rozprave by som chcel priniesť aj taký pohľad z pohľadu modernej medicíny. Moderná medicína je založená na modernej vede. Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom. Odkiaľ sa vzal ten úžasný vesmír? Čo bolo pred Veľkým treskom? Čo je to tá tmavá hmota a tá tmavá energia, ktorá sa prejavuje iba gravitáciou, no hoci tvorí väčšinu vesmírnej hmoty a energie, nevidíme ju a nevieme o nej takmer nič? Odkiaľ sa vzal život? A čo to vôbec ten život vlastne je? Stále nepoznáme ešte ani len presnú definíciu života.
Jednotná organizácia všetkých pozemských organizmov svedčí v prospech jediného spoločného predka a ten vznikol kedysi zhruba pred 3,4 až 3,8 mld. rokov. Čo to ale za zázračný svet, ten živý svet, ktorý vie vzdorovať aj entropii tak, že tam voda dokáže tiecť aj hore kopcom, kamene sa dokážu kotúľať z vrcholu a spálené knihy dokážu vystupovať z ohňa a z dymu nepoškodené? Ako je to možné, že sa život už miliardy rokov vyvíja v evolúcii od najjednoduchších foriem života cez tie zložitejšie až po ľudský mozog, ktorý si dokáže uvedomiť sám seba? Život sám osebe je systém, v ktorom sa zvyšuje organizovanosť, hej, čiže znižuje sa entropia na úkor svojho okolia takým spôsobom, že nikde v okolitom vesmíre nič podobného nepozorujeme. Podľa termodynamických zákonov je život definovaný ako proces alebo systém, ktorého smer vývoja je protikladný smerom ostatným, neživých objektov vo vesmíre a má tendenciu zmenšovať vlastnú entropiu.
Vesmírne sondy americkej NASA Spirit, Opportunity a neskôr aj Curiosity od januára 2004 podrobne prehľadávajú planétu Mars. Napriek tomu, že nám tu poslali už tisíce dychberúcich fotografií a vykonali mnoho fascinujúcich analýz marťanských hornín, po živote tam nie je ani stopa. Prečo je život vo vesmíre taký ojedinelý a vzácny? A ako je vôbec možné, že život na Zemi počas tých miliárd rokov, odkedy sa vyvíja smerom k väčšej a zložitej zložitosti, už dávno nepohltila a navždy nezničila entropia, ktorá vládne vo vesmíre, kam len dovidíme aj s tými najvýkonnejšími astronomickými teleskopmi. A odkiaľ sa vlastne berie to úžasné slobodné ľudské vedomie, ktoré toto všetko dokáže pozorovať a vnímať?
Na tieto obyčajné, jednoduché, triviálne, no zásadné otázky veda nemá zatiaľ žiadnu odpoveď. Vôbec žiadnu. Na mnohé otázky však veda odpovedať vie. Moderná medicína, biológia a veda hovorí o vývoji ľudského jedinca napríklad aj toto: „Existencia mnohobunkového organizmu začína vznikom zygoty. Nasleduje ho ontogenéza, individuálny vývin, v ktorom sa bunky diferencujú do svojho finálneho tvaru, funkcie a špecializácie, ktorá je zakončená jeho zánikom.“
Každá učebnica lekárskej embryológie už v úvode konštatuje, že individuálny vývoj ľudského jedinca, hej, teda ontogenéza, začína oplodnením a končí smrťou. Z biologického hľadiska sú iba tieto dva momenty v ontogenéze človeka najvýznamnejšie. Významnejších momentov od týchto dvoch vo vývoji ľudského jedinca jednoducho už nieto. Oplodnením nevzniká život ešte raz nanovo, vzniká však celkom nová forma, nová kategória života. V momente oplodnenia pri spojení mužskej a ženskej pohlavnej bunky vzniká celkom nové, nová, vo vesmíre jedinečná kombinácia genetickej informácie. Akýsi podrobný brilantný plán, podľa ktorého bude skonštruovaná kompletná ľudská bytosť, akýsi celkom nový softvér. Tým hardvérom sú dve živé pohlavné bunky. Nikto na svete nemá absolútne totožnú túto kombináciu genetickej informácie s nikým iným na svete, dokonca ani jednovaječné dvojčatá ju nemajú. Preto aj každý človek na svete je výnimočný, jedinečný. Túto jedinečnosť má napísanú vo svojej DNA v každej bunke svojho tela, ktorá má jadro.
Od momentu vzniku tejto kombinácie genetickej informácie, oplodnenia sa z hľadiska biológie už nič dôležitejšieho okrem smrti neudeje. Ak by sme to celé chceli veľmi zjednodušene zhrnúť, tak počas celého ďalšieho života ľudského jedinca a vzniku zygoty, hej, za normálnych okolností, sa budú už len - v úvodzovkách - zapínať a vypínať rozdielne gény v rozdielnom čase v rozdielnych bunkách z ponuky z tej jedinečnej kombinácie genetickej informácie, ktorá vznikla pri oplodnení. Nič viac, nič menej až do konca života.
Spolu v súčinnosti s vonkajším prostredím tieto gény určujú, v akom štádiu vývoja a v akom stave sa bude konkrétny ľudský organizmus nachádzať. Finálnym produktom tejto činnosti génov v súčinnosti s vonkajším prostredím budú za normálnych okolností tri základné kategórie rôzne diferencovaných buniek, medzi ktoré patria zárodočné bunky, z nich sa vyvinú pohlavné bunky, kmeňové bunky, to sú embryomenál...., embryonálne kmeňové bunky a somatické kmeňové bunky a telové somatické bunky. Nič viac, nič menej.
Tie diferencované bunky sú však tým, čo vidíme ráno v zrkadle, alebo to, čo tu v Národnej rade sedí aj vedľa nás. Už v oplodnenom vajíčku, v zygote je obsiahnuté všetko. Zygota je ako teplovzdušný balón, ktorý ktosi práve priviezol na lúku v prívesnom vozíku. Hoci na tom vozíku má ten balón všetko, na balón sa to vôbec nepodobá. Je malý, neforemný a nedokáže vykonávať svoju funkciu, pre ktorú bol zostrojený. Stačí ho však nafúknuť vzduchom a ten balón získa postupne svoju veľkosť, tvar a môže vzlietnuť k oblohe. Okrem jedinečnosti, unikátnosti má oplodnené ľudské vajíčko vo svojom prirodzenom prostredí aj potenciál. Zo zdravého vajíčka oplodneného zdravou spermiou vznikne za normálnych okolností vždy kompletný ľudský jedinec a ten má v dospelosti ďalší potenciál odovzdať život ďalej, teoreticky trebárs aj po mnohé ďalšie miliardy rokov. Takýto potenciál ale osamotené pohlavné bunky, hoci sú jedinečné, sami o sebe vo svojom prirodzenom prostredí nemajú. Majú iba haploidný počet, čiže polovičný počet chromozómov a sú už dopredu za normálnych okolností určené na zánik, ak, samozrejme, nesplynie spermia s vajíčkom.
Pohlavné bunky sú ako olejové farby a maliarske plátno uložené na polici. Tie sú na maľovanie obrazu síce potrebné, no sami osebe vzácne nie sú. Maliarske plátno a olejové farby sa vzácnymi stanú až vtedy, keď farby nanesie geniálny maliar na plátno a namaľuje pomocou nich drahocenný obraz. O akomsi obyčajnom zhluku buniek alebo dokonca o tom, že vyvíjajúci sa človek je iba akousi časťou matkinho tela, hovoria len veľmi, veľmi nevzdelaní ľudia. O tom, že oplodnené vajíčko, embryo a plod nie je iba akousi časťou ženského tela, vie veľmi dobre nielen veda a každý, kto má čo i len elementárne znalosti v biológie, ale predovšetkým to vie aj samotné telo ženy.
Oplodnené vajíčko, zygota sa musí už v začiatkoch dômyselne schovávať pred ženiným imunitným systémom, ktorý by ho ináč napadol a zlikvidoval ako nejaké cudzie teleso.
Ženino telo a nový vyvíjajúci sa človiečik však vedie spolu fascinujúcim spôsob..., vedia spolu fascinujúcim spôsobom spolunažívať. Byť tehotným je výsadou a privilégiom žien a iba žena dokáže poskytnúť vyvíjajúcemu sa človiečikovi už od začiatku vývoja tú prvú, najkrajšiu a najnežnejšiu detskú izbičku na svete. Všetci sme v nej kedysi bývali. Všetci by sme sa mali preto snažiť, aby bola táto prvá detská izbička pre každého vyvíjajúceho sa človiečika aj tou najbezpečnejšou detskou izbičkou. Nedovoľme, aby tam mohol chodiť dokonca aj nájomný vrah, ako sa mu zachce.
Nielen to zdravé náboženstvo, ale aj modi..., moderná medicína vie, že zabiť vyvíjajúci sa ľudský plod v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja je vždy veľmi vážna vec. Život sa až do tohto momentu vyvíjal, putoval a čakal na túto svoju jedinečnú príležitosť miliardy rokov. Ten, kto vyvolá úmyselnú interrupciu, navždy znemožní niekomu už konkrétnemu, skutočnému stať sa plnohodnotnou ľudskou bytosťou, ktorá mohla byť niekým milovaná, ktorá mohla niekoho milovať, ktorá mohla mať svojich vlastných potomkov a ktorá mohla konať dobré skutky a mohla sa tak podieľať na zveľaďovaní Božieho diela, ktorým je svet okolo nás.
Nezabiješ. Moderná medicína a zdravie kresťanské náboženstvá hlásia v podstate jedno a to isté.
Skryt prepis