Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Som rád, pán minister, že ste sa dotkli aj problematiky lesov. Škoda, že ten čas vám ušiel, lebo možno by ste mi zodpovedali niektoré otázky, ale ja ich skúsim teraz položiť, možno, možnože stihnete sa k nim vyjadriť. Za prvé mám takú otázku, že či považujete prírode blízke hospodárenie, tá používaná skratka PBHL, za univerzálny nástroj hospodárenia v lesoch, ktorý je možné a vhodné uplatniť na celom Slovensku. Ak nie, aké percento z výmery lesov Slovenska je možné obhospodarovať PBHL a či považujete podrastový hospodársky spôsob tiež za jednu z foriem PBHL.
Tá druhá moja otázka súvisí aj s tou predchádzajúcou, čo som teraz povedal. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, citujem: "Na účelovú ťažbu zdravého lesa bude zavedená prísna kontrola." Znamená to, že chcete obmedziť alebo nejako úplne eliminovať ťažbu zdravých stromov? A v podstate v súvislosti s tým sa potom aj načrtá tá otázka, že odkiaľ potom máte v pláne zabezpečiť dostatočné množstvo kvalitnej drevnej hmoty pre domáci drevospracujúci trh. Pretože vieme, že aj napríklad tým navyšovaním uplatňovania bezzásahového režimu, tak si myslím, že to bude mať za dôsledok nedostatok disponibilného množstva drevnej suroviny.
Ďakujem.

Miro Suja, dobre si tu spomenul aj problematiku vodnej nádrže v Slatinkách. Chcel som sa venovať aj vodnému hospodárstvu, ale tých 10 minút bolo veľmi málo na to, aby som sa dotkol všetkých oblastí, tak som vypichol hlavne lesníctvo. Aj to len tak prierezovo.
Pani poslankyňa Zemanová, vy ste tu povedali vlastne, teda ja si to aspoň vysvetľujem tak, že rezort životného prostredia dá úlohy, stanoví ciele, vytvorí obmedzenia, hlavne teda vo vla..., vo vzťahu k vlastníkom, lebo však to, to sú hlavné obmedzenia. Ale už sa nestaráme o to, odkiaľ bude zabezpečené financie, to nech si rieši ministerstvo financií. Ale veď to je práve ten kameň úrazu, kto tu dnes, čo tu dneska vlastníci kričia.
My súhlasíme s ochranou prírody, majme 5. stupeň, máme 50 % v národných parkoch bez zásahu, ale nech to štát kompenzuje. A ja vám garantujem, že všetci z tých lesomajiteľov sa budú hlásiť, sa budú hlásiť, aby ich pozemky boli v takýchto chránených územiach, pretože, ako som tu už povedal vo faktickej poznámke, oni keď to bude v piatom stupni nebudú robiť nič, dostanú peniaze, alebo keď to bude v tých nižších stupňoch, budú robiť menej a menej, ako by teda robili doteraz, a ten zvyšok, alebo ten rozdiel im bude kompenzovaný. Ale vravím, doteraz, doteraz to nefungovalo a v podstate tí vlastníci to vedia, a preto sa tomu tak stránia. A v podstate ani do budúcna tomu neveria. Alebo možnože je tu taká malá nádej, že sa to zmení.
Pán poslanec Šudík, obmedzenie ťažby som spomínal, ale nie vo všeobecnosti, ale obmedzenie ťažby som vytýkal z titulu ochrany prírody a krajiny. Ja rozhodne nie som zástancom toho, aby sa na Slovensku nerúbalo. Som zástancom toho, aby sa na Slovensku hospodárilo v lesoch trvalo udržateľným rozvojom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, vážený pán minister, ja som ináč rád, že zo zástupcov vlády tu sedíte práve vy, lebo vo svojom príspevku sa chcem venovať životnému prostrediu a takisto lesom, a tým veciam, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka životného prostredia a zmeny klímy, v súvislosti s identifikáciou bilancie čistého bohatstva SR s proklamovaným záverom je potrebné upozorniť, že na zabezpečenie ekosystémových služieb budú užívateľom poskytnuté finančné príspevky podľa vykalkulovanej výšky poskytnutej externality pre verejnosť.
V prípade nezaradenia užívateľov pozemkov a vytvorenia finančného rámca pre tieto subjekty zámer bilancovania čistého bohatstva môže existovať len v rovine deklaratívnej a štatistickej. Väčšinu externalít, ktoré, ktoré dneska sú produkované, tak užívatelia pozemkov ich znášajú na svoje náklady, alebo aj, inak povedané, my ostatní ich všetci užívame zadarmo.
Zabezpečenie jednotnej správy chránených území pod gesciu ministerstva životného prostredia tuná nie je jednoznačne definované a evokuje to domnienku, že sa jedná o prevod pod správu Ministerstva životného prostredia SR.
Ďalej nie je jasné, o aké chránené územia sa jedná. My dneska máme na Slovensku 60 % lesných pozemkov, ktoré spadajú do nejakých chránených alebo do nejakej kategórie chráneného územia a z pohľadu lesníctva by to znamenalo jeho likvidáciu, pričom v dôsledku tohto opatrenia by došlo aj k ohrozeniu udržateľnosti drevospracujúceho priemyslu v podmienkach Slovenskej republiky. Navrhované opatrenie za predpokladu, že táto interpretácia korešponduje s predstavou predkladateľa, zrealizovanie bez predchádzajúceho prehodnotenia chránených území je v rozpore so štátnou envi..., so Stratégiou environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.
Návrh zonácie národných parkov nepracuje s prioritou zaradenia územia do národného parku na základe jeho hodnoty. Tu, tam je len v podstate matematicky určené, že my ideme proste 50 % výmery rozlohy zaradiť do národného parku, kde sa nebude robiť teda nič. Ako príklad môžem uviesť návrh zonácie Národného parku Muránska planina, z ktorého maximálne 18 % územia spĺňa kritériá na zónu bezzásahového územia, napriek tomu štátna ochrana prírody navrhla do bezzásahového režimu až 50 % územia, ktoré je väčšinou tvorené nepôvodnými lesmi. V tomto prípade tento postoj znamená likvidáciu lesníctva s negatívnym vplyvom na zamestnanosť, navrhovaný nesystémový postup nereflektuje zmenu politiky Európskej únie, ktorá zmenila priority z podpory biodiverzity, ktorá podporuje presadzovanie bezzásahových území, práve na boj s klimatickou zmenou, to dáva do popredia dneska Európska únia. A tu sa vlastne zneužíva tá tzv. kategória prísnej rezervácie alebo toho bezzásahu na dosiahnutie cieľa nastoliť bezzásahový režim aj na územiach, ktoré vlastne nespĺňajú tieto podmienky pre zaradenie do tejto kategórie, a to len za účelom čerpania fondov. Určite by sa mala podľa mňa vykonať aktualizácia siene chránených území na Slovensku založená na ich odbornej a kritickej revízii a rešpektovanie prísnej ochrany cenných a významných lesných spoločenstiev chránených rastlín a živočíchov. Výsledkom by mal byť nový zoznam chránených území, v ktorom každé chránené územie bude vytvorené iba so súhlasom vlastníka. Takisto dostatočne sa programové vyhlásenie vlády nevenuje otázke náhodnej ťažby.
Posledná novela zákona o ochrane prírody spôsobila schematické zastavenia sanovania kalamity aj na územiach, v ktorých sa v minulosti podarilo dôslednou aktívnou ochranou zastaviť šírenie kalamity, napr. územie takých Tatier je toho príkladom. Zásadnou podmienkou je v týchto prípadoch včasnosť zásahu, čo dnes nie je možné garantovať. V dôsledku tohto stavu dôjde ku znegovaniu vynaloženého úsilia užívateľov pozemkov zrealizovaných v minulosti, ďalšie schematické neodborné obmedzenia v tejto oblasti v podstatne navýšia vzni..., už vzniknuté doterajšie škody na majetku. Plošné zavádzanie bezzásahové režimu v lesoch bez zváženia, kde, v akej výmere, pri splnení akých podmienok, ale hlavne bez dôslednej realizácie v ochranných pásmach týchto území proti šíreniu škodcov do okolitých lesov má za následok tisícky hektárov rozpadajúcich sa porastov.
Neuváženým spôsobom zmeny filozofie starostlivosti o prírodu z aktívnej na tú pasívnu došlo k poškodeniu a rozvratu lesných biotopov. Výsledkom tohto vývoja dneska je, že Slovensko má dnes na základe nezávislého monitoringu najhorší zdravotný stav lesov v celej strednej Európe a východnej.
Čo sa týka kapitoly lesníctva, najväčšia slabina celej kapitoly je znova jej finančná náročnosť a takisto ciele, niektoré z tých cieľov sú nastavené iba ideologicky. Vo všeobecnosti všetky aktivity spojené s ľudskou činnosťou prinášajú so sebou okrem veľkého množstva pozitív aj konania, ktoré neboli správne. Podobne tomu bolo aj v oblasti životného prostredia a ochrany prírody ako takej, čo je však pre mňa zarážajúci, je fakt, že jedinou oblasťou, kde sa toto uvádza a podčiarkuje sa to, je práve lesníctvo.
Je potrebné uviesť, že práve vysokou odbornou, dlhodobou a celoeurópsky a celosvetovo uznávanou plánovitou starostlivosťou o lesy disponuje Slovensko takou rozmanitosťou, ktorú tu v podstate dneska máme. Stav lesov nie je zlý len v dôsledku klimatických zmien, veľkou mierou je tento stav spôsobený aj vplyvom nekompetentných a neodborných opatrení realizovaných pod tlakom zo strany mimovládnych ochranárskych organizácií. Jedným z dôsledkov je nekontrolovateľne sa šíriaca kalamita podkôrneho hmyzu v smrečinách, a kto sa tvári, že toto neexistuje, tak, si myslím, že nemá dostatočne otvorené oči.
Jedným zo zámerov predkladateľa je dlhodobý spor lesníkov a ochranárov vyriešiť v prospech ochrany lesa. Základom má byť vypracovanie jednotného zákona o lesoch, o ochrane prírody, ktorý odstráni súčasné rozpory. V prípade, že sa jedná o jeden zákon, nie je zrejmé, ktorý rezort by bol nositeľom tejto úlohy.
Ďalej v časti životné prostredie sa hovorí o zvážení spojenia štátnej správy o ochrane prírody so štátnou správou pozemkovou a lesnou. V časti ohľadom pozemkových úradov sa hovorí o špecializovaných pozemkových úradoch. V tejto časti zase o jednom zákone o lesoch a ochrane prírody. Ale tam je potrebné jednoznačne definovať, k čomu sa vláda v tejto, v tomto časti programového vyhlásenia skutočne zaväzuje, či sa nejedná už o viackrát medializovaný prechod kompetencie lesného hospodárstva vrátane štátnej správy pod rezort životného prostredia. Alebo vo mne to evokuje teda aj, aj tak, že je to vlastne nejaký návrh na vytvorenie nového, nového rezortu, nového ministerstva, neviem, lesov, vody a ovzdušia, čo ako ja osobne nepokladám za zlé, a takisto sa k tomu hlási aj platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska.
Ďalej. Krátkosť času, už sa nedostanem k všetkým tým témam, tým ekologickým a environmentálnym, ktorých som chcel dotknúť, ale spomeniem tu ešte stať z PVV.
V štátnych lesoch vrátane vojenských bude povinná certifikácia Forest Stewardship Council, v neštátnych sa podporuje jej dobrovoľné zavedenie. Ja tvrdím, že sa jedná o diskriminačnú podmienku. Preferovanie pomerne finančne náročného certifikačného systému EVSC oproti rovnocennému certifikačného systému PEVS, ktorého iniciátormi vzniku sú členské štáty EÚ na Slovensku, sú členské štáty. Na Slovensku v súčasnosti, áno, vieme, existuje aj jedna, aj druhá certifikačná schéma, ale pri existencii už fungujúceho systému certifikácie lesov, čo dnes máme a funguje to tu 15 rokov, tak to neprináša pozitívum, ale, naopak, to bude vyžadovať vynaloženie nových finančných prostriedkov, takisto personálne kapacity a tak ďalej.
V prvom rade treba podotknúť, že certifikácia lesov vznikla a funguje ako dobrovoľný nástroj. Pohľad na ciele trvalo udržateľného rozvoja v PVV uvedené pod skratkou SDGS sa výrazne zmenil. Lesy pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní a výrobky z dreva získaného z takýchto lesov majú pozitívny vplyv na väčšinu cieľov SDGS. Aktuálne je na Slovensku v schéme PEVS certifikovaných viac ako 60 % výmery lesov. Takisto je tu 130 spoločností, ktoré preukazujú svoju spoločenskú zodpovednosť prostredníctvom zapojenia sa do tejto certifikácie. Preferovanie schémy EVSC považujem za bezdôvodné a neopodstatnené aj vzhľadom k tomu, že schéma EVSC je od svojho založenia v roku 1993 podporovaná a využívaná globálnymi nadnárodnými spoločnosťami, ktoré v záujme presadzovania svojich globálnych stratégií plne nezohľadňujú národné priority.
Na záver len poviem, že slovenské lesy v prvom rade potrebujú bezodkladnú odbornú pomoc, a nie pretláčanie rád, ktoré pramenia len z rôznych pocitov pseudoodborníkov.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Ledecký, v rozprave ste sa dotkli aj trocha problematiky lesov, spomínali ste aj včelárstvo. Ja k tým lesom uvediem asi toľko, že podľa Európskej environmentálnej agentúry na území Slovenska sa 11 % výmery lesných pozemkov nachádza v národných parkoch. Prvenstvo v rámci Európy drží už len malé Luxembursko, ktoré má vyššiu výmeru percentuálnu. Tam ste tak, tak mimochodom povedali, že v chránených lesoch sa ťaží drevo, vyváža sa. Ja len poviem tak, že na Slovensku máme 5 stupňov ochrany prírody a ťažiť, alebo teda resp. vylúčený akýkoľvek ľudský zásah je len v 5. stupni ochrany prírody. V ostatných stupňoch - 2., 3., 4. - predsa s obmedzeniami to je možné, neviem, prečo ste to tu dali teda ako výčitku, hej, že v chránených lesoch sa teda ťaží drevo. Mimochodom, na Slovensku, čo sa týka národných parkov, tak ich výmera predstavuje nielen lesné, ale sumár tých pozemkoch 3 178 km2. Neviem, či tam by ste akože na celej tejto výmere chceli obmedziť teda hospodárenie a dosiahali, dosiahnuť nejaký bezzásah.
Čo sa týka včelárstva, ja osobne mám teda pozitívnu skúsenosť, čo sa týka štátneho správcu v jednom chránenom vtáčom území, nebudem ho menovať a viem napríklad, že Štátne lesy tam ako vo veľkom včelárstvo podporujú. Takže toto je možnože taký trochu protiklad tej vašej osobnej skúsenosti.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Miro, vo svojom príspevku si sa dotkol aj majetkovej ujmy, alebo teda nejakej formy odškodnenia vlastníkov za obmedzenie teda možnosti hospodárenia na svojich pozemkov.
Ja len chcem povedať, že v podstate nejaký ten inštitút už odškodnenia existuje už aj dneska, hej, to nie je nejaké nóvum, ktoré, ktoré súčasná vláda teraz objavila, a že super, ideme odškodňovať, ideme platiť, ideme tu, ideme tu uviesť niečo, nejaké zámeny pozemkov zo strany štátu a tak ďalej. Len vieme, že dodnes to v podstate nefunguje, tak ako by to malo, a keby sme si zrátali v podstate všetky stupne ochrany prírody, ktoré teda existujú na Slovensku, všetky nie teda stupne, ale všetky formy, tak by sme dosiahli vysoké percento, keby toto všetko by sme mali odškodňovať, alebo teda platiť nejakú majetkovú ujmu, tak si dovolím tvrdiť, že sa nedoplatíme. A teda to som naozaj zvedavý aj do budúcna, že, že ako to ministerstvá teda aj životného prostredia, aj pôdohospodárstva nastavia, pretože dnes vieme, že tých peňazí doteraz bolo vyčleňované málo. A napríklad to, čo bolo aj vyčlenené na rok 2020, tak vieme, že už v mesiaci apríl 2020 tie finančné prostriedky boli minuté, takže na toto som zvedavý nielen ja, ale aj tí vlastníci, vlastníci pozemkov, vlastníci lesov, a v podstate oni sa tešia na to, tešia sa na to odškodňovanie, že v podstate tak, kde sú obmedzení, oni nebudú musieť robiť nič, alebo teda budú robiť obmedzene, ale peniaze aj tak dostanú, hej. Čiže tomu sú otvorení, len v podstate doteraz, doteraz to nefungovalo a ja mám obavu aj do budúcna, že ako to vôbec fungovať bude a skadiaľ teda zoberiete tie finančné prostriedky.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Halgašová, v súvislosti s podporou poľnohospodárstva ste spomenuli aj fakt, že v podstate podmienkou vyplatenia dotácií bude preukázanie právneho titulu k pôde. Ja ale upozorňujem na to, že dneska, dneska práve ten právny titul oni vedia preukázať.
Čo je problémom, je ten fakt, že v podstate my tu na Slovensku práve to vlastnícke právo zaznávame, nie ten právny titul, pretože ten právny titul je podložený v tých rôznych zákonoch, ako je o prenájme pôdy a tak ďalej. Čiže oni to dneska zdokladovať vedia.
A ešte jedna taká drobná poznámka. Povedali ste, že jednou z priorít je aj ukončenie reštitučných konaní, tak v tom vám držím palce. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár, súhlasím s tým, čo ste uviedli v úvode aj niekoľkokrát počas rozpravy. Dotkli ste sa toho aj v závere. A tú absenciu alebo nedostatočnú možnosť participovať odbornej verejnosti na tom PVV.
Fakt, že PVV obsahuje prvky individuality a že program celkovo pôsobí nekonzistentne, v niektorých častiach si dokonca medzirezortne odporuje a v niektorých častiach absentujú poznatky z aplikačnej praxe, v neposlednom rade aj spôsob a zdroje finančného krytia. Tak na to už upozornili v rozpravách viacerí.
Vo viacerých kapitolách sa spomína ingerencia verejnosti, mimovládnych organizácií pri realizácii PVV. Avšak v dokumente sa napríklad ani raz nespomenula Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky. PVV je podľa mňa vypracované, až na minimum prípadov, bez nastavenia merateľných odpočtovateľných parametrov, čím sa stáva nekontrolovateľným.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Hatráková, vo svojom príspevku ste sa dotkli mnohých problémov v oblasti sociálnej sféry, ktoré trápia našu spoločnosť. Stotožňujem sa, že naozaj niektoré, teda asi väčšina z nich existuje, treba ich riešiť. Taktiež ste sa dotkli zverejňovania zmlúv, kde ste zdôraznili, že sa musia zverejňovať aj všetky dodatky k zmluvám. Tu chcem upozorniť, že je dôležité v prvom rade dbať hlavne na ten prvotný proces, a to s kým a za akých podmienok sa tie zmluvy uzatvárajú.
Čo ma trošku zaráža, je fakt, že z koalície vás nikto počas rozpravy neprerušil a neupozornil na vaše rúško, pričom včera sa pri podobnom prípade, sa tu hneď strhla vlna moralizácie a osočovania.
Ďakujem.

Pán Karahuta, dá sa stotožniť s veľa vecami, ktoré ste v rozprave predniesli. V rozprave ste sa dotkli problematiky, a to tej, že nás ohrozuje sucho a klimatické zmeny, s tým plne súhlasím, ale dovolím si upozorniť, že problematike vodného hospodárstva sa programové vyhlásenie vlády nevenuje dostatočne. V úvode je síce napísané, že je strategickou surovinou a prírodným bohatstvom, ale navrhovaný program tomu nenasvedčuje. Je veľmi stručný a okrem zásobovania obyvateľov malých obcí pitnou vodou nemajú riešenia žiadne číselné vyjadrenie. Rovnako aj zásobovanie pitnou vodou obcí s environmentálnou záťažou, ako je napríklad východné Slovensko, ktoré tu už bolo tiež spomenuté v príspevku predo mnou, je neriešiteľné, lebo v programe je zároveň zrušenie prípravy výstavby vodárenskej nádrže Tichý potok. Ja sa pýtam, jak chcú zabezpečiť pitnú vodu pre veľké mestá na východe, keď v podstate je už dnes vypočítané, že kapacita vody je nepostačujúca pre obyvateľstvo? Celý program vo vodnom hospodárstve by mal byť zameraný na zadržiavanie dažďovej vody, na vytvorenie efektívneho systému jej využitia, ako na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, tak aj na podporu poľnohospodárskej činnosti. Rušenie výstavby vodných diel v čase, kedy sa každý snaží zachytiť všetku vodu na svojom území a v čase hroziaceho sucha, tak toto by bolo potrebné vypustiť z PVV a niektorí občania rušenie takejto výstavby dokonca považujú za protištátnu činnosť.
Ďalej si myslím, že vodohospodárska klimatická funkcia lesov by mala byť nadradená nad záujem ochrany prírody. V chránených územiach by malo byť dlhodobým cieľom ochrany tiež zachovanie zvyšovania retenčnej schopnosti lesov a nie ten obraz lesnej krajiny, apokalyptickej, kde máme rozvrátené vyschnuté smrečiny. Z toho vyplýva, že Slovensko potrebuje práve funkčné zelené lesy, ktoré sú nevyhnutné pre dostatok vody i v extrémne suchých obdobiach a práve aj pre fungovanie poľnohospodárstva.

Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru, pán Karahuta, v rozprave ste hovorili, že ste tu nový, áno, sme tu noví, viacerí sme tu noví. Nevedomosť nás akože neospravedlňuje. Ale možnože aj z toho dôvodu, aj, aj tu v pléne, aj na výbore, ešte nie sme zbehlí v tom všetkom, ako to funguje, koľko máme času, kedy môžme podávať návrhy, aké návrhy môžme podávať.
A čo sa týka návrhu tohto zákona, možno keby sme boli trocha zorientovanejší ako tí kolegovia, čo tu pôsobia dlhšie, tak by sme navrhli vyhodiť ten bod 10 a 11 z tohto návrhu, tým pádom si myslím, že k tým ostatným bodom by až také výhrady neboli.
Čo sa týka hlasovania na výboroch, povedali ste, že traja sme sa zdržali. Áno, dostali sme tú správu a mali sme asi 30 sekúnd na prečítanie a ja som si nedovolil hlasovať ani, ani za túto správu, ani proti tejto správe, preto sme sa tam traja poslanci zdržali, keďže sme si to nestihli naštudovať, však všetko je tu teraz v zrýchlenom konaní.
A vo všeobecnosti k tomuto návrhu zákona, myslím si, že nijak nezlepšuje kvalitu života obyvateľov a ani nechráni pred ochorením v tejto mimoriadnej situácii, a dovolím si zacitovať z dôvodovej správy: „Právna úprava sa zameriava predovšetkým na plynutie procesných lehôt, ako aj predĺženie lehôt ustanovených v jednotlivých zákonoch.“
Z môjho pohľadu je to strata času, že tu vôbec o tomto návrhu sme dneska rokovali.
Ďakujem za slovo.