Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vrátenie novely zákona o prokuratúre je víťazstvom tejto vládnej koalície, preto by som sa na úvod chcel poďakovať pani prezidentke za jej veto. Všetci sme vedeli, že tento zákon nepodpíše, dalo sa to vytušiť z jej verejných vyjadrení už pred tým, ako Národná rada vôbec začala rokovať o nových pravidlách voľby generálneho prokurátora. Začiatkom mája sa pani prezidentka v jednom rozhovore vyjadrila takto, citujem: "Zmena právnej úpravy by mohla zaváňať účelovosťou. Mohlo by to vyzerať, že bol prijatý zákon, ktorý sa týka jednej konkrétnej osoby, čo vnímam ako problém. Prokuratúra má dostatok skvelých kandidátov a takáto rýchlosť a účelovosť zmien právnej úpravy v prospech jedného kandidáta u mňa vzbudzuje otázniky aj nad tým, či by následná súťaž bola súťažou s rovnosťou šancí aj pre ostatných kandidátov.".
Inými slovami, pani prezidentke pôvodne prekážali plány na otvorenie voľby generálneho prokurátora, teda k záväzku, ktorý si dala vláda Igora Matoviča do svojho programového vyhlásenia a s ktorým táto vláda získala dôveru Národnej rady. Ide o tento konkrétny záväzok.
Vláda Slovenskej republiky presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu. Myšlienka umožniť kandidatúru na post generálneho prokurátora aj pre neprokurátorov nie je žiadnym objavením Ameriky. Ide o bežnú prax vo vyspelých demokraciách a som rád, že to nakoniec uznala aj pani prezidentka a túto časť novely zákona nespochybnila ani jednou vetou. Jej veto je preto príjemným prekvapením a chcem sa jej za to poďakovať.
Dámy a páni, aby som to zhrnul do jednoduchého posolstva. To, čo vytýka pani prezidentka tomuto zákonu, vôbec nie je podstatné. Podstatné je, čo mu nevytýka. Jej veto je najlepším vysvedčením tejto vlády v otázke dvoch kľúčových hlasovaní, ktoré nás čakajú v Národnej rade, a to je verejná voľba generálneho prokurátora a verejná a otvorená voľba špeciálneho prokurátora. Pani prezidentka dala zelenú možnosti kandidovať na post generálneho prokurátora aj neprokurátorom. Pánovi predsedovi Národnej rady už nič nebude stáť v ceste, aby po tom, čo sa vysporiadame s výhradami pani prezidentky, vyhlásil historicky prvú transparentnú voľbu generálneho prokurátora.
Prečo je tá voľba taká dôležitá, asi netreba podrobne vysvetľovať. Udalosti posledných týždňov a mesiacov len podčiarkli, v akom stave sú základné piliere právneho štátu, medzi ktoré patrí aj Generálna prokuratúra. Opäť si pomôžem citátom z programového vyhlásenia vlády: "Vo voľbách konaných dňa 29. februára občania Slovenskej republiky vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Masívne odmietli politikov, ktorí dlhé roky zneužívali poslanie spravovať vecí verejné na osobné obohacovanie a zneužívali orgány činné v trestnom konaní na prenasledovanie nepohodlných ľudí. To viedlo až k strate viery občanov v kľúčové inštitúcie štátu. Strany a hnutia tvoriace vládnu koalíciu získali dôveru na základe prísľubu zmeniť Slovensko na skutočne právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú.".
Naplnenie tejto vízie je možné výlučne sfunkčnením kľúčových inštitúcií, na ktorých stojí a padá právny štát. Pretože to, čo tu máme a čo nám tu predchádzajúce garnitúry pestovali, nebolo ani len atrapou právneho štátu. Slovensko sa za uplynulú dekádu stalo štátom, v ktorom si hŕstka vyvolených sprivatizovala spravodlivosť. Zo spravodlivosti si títo ľudia urobili spotrebný tovar. Uznesenia vyšetrovateľov boli na predaj, rozhodnutia prokurátorov boli na predaj a rozsudky súdov boli na predaj. Právny štát nikdy nebude fungovať bez odvážneho generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora a policajného prezidenta. Odvážnych policajných prezidentov už Slovensko zažilo a fungovalo to. Polícia mala výsledky, ale spomeniete si na odvážneho generálneho prokurátora v histórii Slovenska? Alebo na odvážneho špeciálneho prokurátora? Je šesťdesiat jeden, jeden vizitkou odvahy? Nemalo by to byť v právnom štáte naopak?
Ak chceme v boji proti korupcii reálne výsledky, tak policajti, prokurátori, ale aj sudcovia musia mať istotu, že sú na rovnakej strane barikády, ako ich nadriadení.
Myslíte si, dámy a páni, že prokurátori dnes takúto istotu majú? Môžu mať takúto istotu, keď vedenie Generálnej prokuratúry hľadá spôsoby, ako pomôcť skorumpovaným verejným činiteľom vyviaznuť z búrky s čo najnižším trestom? Pôsobenie doterajších generálnych prokurátorov sú najsilnejším dôkazom, že prokuratúru treba otvoriť a som rád, že to už nespochybňuje ani pani prezidentka.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver by som sa predsa len aspoň niekoľkými vetami dotkol výhrad, pre ktoré bol zákon vrátený Národnej rade na opätovné prerokovanie. Z pohľadu splnenia záväzkov vládnej koalície síce nie sú tieto výhrady rozhodujúce, ale aj tak si zaslúžia istú mieru pozornosti. Azda najsilnejšou výhradou pani prezidentky je tá časť novely zákona, ktorá by umožnila Národnej rade navrhnúť hlave štátu odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora v prípade, že svoju funkciu prestanú vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Podľa právneho názoru hlavy štátu je táto časť novely protiústavná, lebo Národná rada nemá disciplinárne právomoci vo vzťahu k prokurátorom.
Musím povedať, že toto je zrejme nedorozumenie. Národná rada si žiadnu disciplinárnu právomoc týmto paragrafom neprisudzuje. Disciplinárne konania vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi a špeciálnemu prokurátorovi zostávajú aj po tejto novele nedotknuté. Problém je v tom, že sú v praxi nefunkčné. Nie každé spreneverenie sa funkcii dá preukázať v disciplinárnom alebo trestnom konaní. Aký svedok by sa napríklad odhodlal v rámci disciplinárneho konania alebo trestného konania svedčiť proti generálnemu prokurátorovi v súčasných podmienkach na Slovensku v právnom štáte, akým Slovenská republika dnes akože je? Žiaden, samozrejme. Potom zákonodarcovi nezostáva nič iné, len sa nečinne prizerať na to, ako napríklad niekto púšťa Jozefa Majského z väzby v rozpore so zákonom, aby som spomenul len ten najznámejší príklad. Práve pocit neodvolateľnosti a nedotknuteľnosti doviedol vrcholných predstaviteľov tohto štátu, vrátane justičných funkcionárov k tomu, že si zo zákonov urobili trhací kalendár, aby som nepoužil hrubšie prirovnanie.
Dámy a páni, tak ako vo vyspelých demokraciách je bežné, že na post generálneho prokurátora môžu kandidovať aj neprokurátori, je rovnako bežné, že sa dajú generálni prokurátori počas výkonu funkcie odvolať mimo disciplinárneho konania, mimo trestného konania. A zrejme to nebude tým, že tieto vyspelé demokratické štáty by porušovali svoju ústavu. Stačí si pozrieť porovnávaciu analýzu Parlamentného inštitútu Národnej rady, z ktorej budem citovať: "Vo väčšine skúmaných krajín je systém odvolávania generálneho prokurátora dvojstupňový, keď jeden subjekt odvolanie navrhuje a druhý odvoláva", presne ako v našej novele. "Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré možno generálneho prokurátora odvolať, tak niektoré štáty nestanovujú žiadne dôvody na odvolanie generálneho prokurátora, napríklad Česká republika, Nemecko a Portugalsko. Z dôvodov na odvolanie sa najčastejšie vyskytuje zdravie, nasleduje závažné porušenie povinností, napríklad Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Slovinsko a Španielsko, odsúdenie za trestný čin, neuspokojivé plnenie riadiacich právomocí pri výkone funkcie, napríklad Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovinsko, disciplinárne konanie, nespĺňanie aspoň jednej podmienky pre ustanovenie do funkcie a porušenie prísahy - Chorvátsko a Litva.".
Zhrnuté a podčiarknuté. S výhradami pani prezidentky sa na základe týchto faktov nestotožňujem. Ale z hľadiska naplnenia cieľov programového vyhlásenia vlády dnes považujem za dôležitejšie čo najskôr pristúpiť k otvorenej a verejnej voľbe generálneho prokurátora. Pani prezidentka nám vo svojom rozhodnutí jasne napísala, že ak by sme jej veto prelomili, obrátila by sa na Ústavný súd. Tým by sme sa vystavili riziku - nehovorím, že istote, ale riziku -, že novela bude zablokovaná a s ňou by sa oddialila aj otvorená a verejná voľba generálneho prokurátora.
Myslím si, že Slovensku to za toto riziku nestojí. Oveľa dôležitejšie je, že náš záväzok z programového vyhlásenia vlády môžeme naplniť, a to aj pri akceptovaní pripomienok pani prezidentky. A to je pre občanov, ktorí túžia po rovnosti pred zákonom, to najpodstatnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)
