Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Chcem predniesť niekoľko téz k uvedenej problematike. Autorom nie som ja. Autorom je vysokoškolský pedagóg, ktorý vyučuje ekológiu cicavcov, má k tomu načítanej dostatok odbornej literatúry, a s medveďom sa vo voľnej prírode, či už tu na Slovensku alebo v zahraničí, stretol cirka 20-krát a doposiaľ žije. No:
„Akákoľvek prípadná regulácie medvedej populácie sa musí opierať o hodnoverné údaje založené na serióznom, dlhodobom a dobre plánovanom monitoringu a výskume so zameraním nielen na početnosť populácie, ale aj na ďalšie aspekty jej ekológie a konzervačnej biológie, kde patrí potravná ponuka, habitatové nároky, migračné bariéry, tým sa docieli aj súlad s legislatívou.
S ohľadom na uvedené je preto potrebné podporiť a zabezpečiť trvalé sledovanie medvedej populácie na Slovensku prostredníctvom výskumných inštitúcií, organizácií ochrany prírody a ďalších relevantných subjektov s využitím moderných a štandardizovaných monitorovacích metód. Súčasťou údajov tejto databázy musí byť aj priebežná analýza a zverejňovanie okolností, príčin a dôsledkov všetkých stretov a kolízií medveďa s človekom.
Medveď je integrálnou súčasťou prírody rovnako ako ďalšie živočíchy a rastliny. Bez zachádzania do detailov mnohé z menovaného môže byť potenciálne nebezpečné a ohrozujúce návštevníka. Je to objektívne riziko, s ktorým musí návštevník prírody počítať. Tento princíp upravuje aj platná legislatíva, napríklad zákon o lesoch takto: „Každý má právo na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo vstupovať na lesné podmienky.“
Na druhej strane musí byť súčasťou celospoločenskej dohody v nadväznosti na výsledky vedeckého poznania, v ktorých oblastiach je prítomnosť medveďa už nevyhovujúca. Principiálne by sa medvedia populácia mala chrániť v chránených oblastiach, prioritne v národných parkoch a v chránených krajinných oblastiach.
Existuje empirická zhoda, že štruktúra poľnohospodárskych plodín v podhorských oblastiach, najmä lány kukurice, láka medvediu populáciu a prispieva jednak k zvyšovaniu rizika stretov s ľuďmi, pretože poľnohospodárske hony susedia s osídlenými plochami, ako aj k zvyšovaniu natality populácie. V podmienkach nadmerného prísunu potravy sú zároveň eliminované vnútorné autoregulačné mechanizmy ovplyvňujúce napríklad počet mláďat v rámci vrhu. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť, že Slovensko má najväčšiu priemernú rozlohu polí v Európskej únii, je preto nutné pristúpiť urýchlene k procesom, ktoré upravia poľnohospodársku prax s cieľom čo najviac eliminovať neprirodzenú a nadmernú potravinovú ponuku v podhorských oblastiach, úprava poľnohospodárskej praxe bude mať tiež celkový pozitívny efekt na biodiverzitu krajiny.
Nadväzujúc na túto argumentáciu je nutné pristúpiť k celospoločenskému zákazu akéhokoľvek vnadenia či prikrmovania v prírodnom prostredí neprirodzenou potravou, napríklad odpady zo supermarketov, vnadiská fotografov či poľovníkov a podobne vrátane vnadísk organizovaných na odstrel diviakov, pričom efektivita opatrení je otázna. Všetky formy takýchto krmovísk pravdepodobne prispievajú k zvyšovaniu rizika stretov medveďov, medveďov s ľuďmi a najmä s ohľadom na ich časté umiestnenie v blízkosti obcí, napríklad v Liptovských Revúcach je takéto vnadisko či krmovisko vzdialené 250 metrov od budovy, v ktorej je škola a škôlka.
Základnými princípmi prípadného odstrelu medveďov ako zásahu do veľkosti a štruktúry populácie by malo byť nasledovné:
– usmrtenie jedincov musí byť vykonávané profesionálnou službou na základe hodnoverných informácií,
– usmrtenie jedincov sa musí sústreďovať len na problematické jedince s prvkami synantropizácie, so stratou plachosti a podobne.
S ohľadom na uvedené je nutné posilniť personálne a technické zabezpečenie subjektu zodpovedajúceho za tieto zásahy. V súčasnosti je týmto subjektom zásahový tím pre medveďa štátnej ochrany prírody. Procesy podpory sa musia uplatniť čo najrýchlejšie, aby zásahový tím v krátkej dobe mohol kvalifikovane fungovať až na úrovni analogických procesov uplatňovaných v prípade horskej záchrannej služby či prvej pomoci.
Prípadné škody na majetku, či už dobytku, včelstva a hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, musí štát efektívne pokrývať, efektívnym riešením by bolo aj etablovaním mechanizmov, ktoré by financovali aj preventívne opatrenia predchádzajúce vzniku týchto škôd.“
Tu chcem len dodať, že, pochopiteľne, keď, nedajbože, dôjde k stretnutiu človeka s medveďom, ktoré má teda fatálne následky, a dôjde k usmrteniu človeka, tak prípadné odškodnenie tých pozostalých by malo byť také, aby teda neurážalo vlastne dôstojnosť a hodnotu ľudského života.
Ďakujem.