Ďakujem pekne. Dobrý deň, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som využil túto príležitosť, keďže prvýkrát vystupujem za vášho vedenia schôdze, aby som vám poprial vo vašej novej funkcii veľa úspešných rozhodnutí v prospech Slovenska.
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
A teraz si dovolím, dúfam, že neporuším rokovací poriadok zásadným spôsobom, ešte trocha zneužiť tú možnosť, že tu teraz stojím, a zareagovať na to, čo som nestihol zareagovať ohľadom horskej služby. Len jednou vetou, budem pri druhom čítaní veľmi zásadným spôsobom navrhovať, aby Bukovské vrchy boli vypustené.
Je tu taký paradox, celé mesiace sme tu bojovali o národné parky s tým, že ideme, Janko Szőllős, máš to tam stále napísané, že zachráňme národné parky, ideme tam zvýšiť návštevnosť, ideme zmenšiť zásahy do lesov a zvýšiť tie nové funkcie lesa, ktoré chceme ponúknuť občanom, a ideme zrušiť v tom póle nedostupnosti, už Mňačko o tom písal, tam, kde končia prašné cesty, na konci sveta, na konci Slovenska tú horskú službu, určite poprosím, dievčatá, kolegyne, aby sme to vypustili stadiaľ. Ja viem, že je to zložitejšie a že ide o peniaze až v prvom rade, ale v tom výpočte štatistiky nemožno všetko spájať iba s množstvom zásahov a zachránených životov, tí ľudí tam robia úžasnú činnosť a budem veľmi prosiť, aby sme pri druhom čítaní toto zmenili.
Ospravedlňujem sa, nepatrilo to do môjho vystúpenia, lebo ideme hovoriť o pozemkových úpravách. A som veľmi rád, že sme s pánom kolegom Martinom Feckom vypracovali tento veľmi jednoduchý návrh s veľkým dopadom na krajinu. Ja si dovolím tu vysloviť meno jedného významného lesníka, pána profesora Miroslava Stolinu, už je na pravde božej, ale stále jeho učenie o odolnostnom potenciáli krajiny, o tom, že do krajiny musíme investovať, aby nás vedela chrániť, je živé a je to učenie, ktoré je na európskej úrovni aj mnoho rokov po tom, ako ho vytvoril, aj mnoho rokov po jeho smrti stále uznávané na európskej pôde.
Prečo o tom hovorím? Nebudeme hovoriť o lesoch, budeme hovoriť o krajine a my musíme povedať v súlade s realitou smutnou, že sme voči našej krajine, najmä tej pôdohospodárskej a poľnohospodárskej, budem teraz o nej rozprávať, veľmi veľa dlžní. Vytvorili sme dva veľké dlhy. Jeden dlh je taký administratívny a druhý je ekologický. Ten administratívny dlh je založený na tom, že sme potomkovia tisícročnej uhorskej monarchie, ktorá zanikla pred tými 104 rokmi, ale stále sa ešte nevieme vyrovnať s uhorskými zákonmi, aspoň v tom slova zmysle, že dedičské právo bolo vtedy známym spôsobom vždy uplatňované na všetkých, takže tým obrovským členením pozemkov sa dosiahol stav, ktorý stále ešte nemáme vysporiadaný, ani 104 rokov po zániku monarchie, napriek tomu, že sa o to veľmi snažíme. Snažíme sa formou komasácií, formou sceľovania, známy to postup, budem ešte o ňom hovoriť.
Ale ten druhý dlh, to je ten ekologický. My sme veľa dlžní našej krajine a ak sme v lesníctve našli spôsoby, ktoré nie sú tak možno viditeľné, ale veľmi účinné, ako chrániť lesné porasty a pozemky pred rôznymi vplyvmi klimatickými aj civilizačnými, tak pri poľnohospodárskej pôde sme to nedokázali. Naopak, ten ekologický dlh vznikol hlavne v spojitosti s kolektivizáciou, keď sme všetko rozorávali, spájali, odstraňovali akékoľvek z pohľadu vtedajšej možno filozofie úrody, a teda spravovania pôdy, spájali sme pozemky a vytvorili sme krajinu, ktorá je do istej miery málo odolná, bezútešná aj na pohľad, aj z hľadiska vedeckých skúmaní. A práve toto je našou snahou spolu s pánom poslancom Martinom Feckom odstrániť, zastaviť tento obrovský dlh a aspoň pomalými krokmi sa pokúsiť vrátiť krajine nielen jej krásu, lebo o tom by sme sa mohli baviť, no dobre, pekná, nepekná, nie každý možno je zadívaný na krajinu, niekto možno radšej na obrazovky.
Ale čo si nemôže nikto dovoliť opomenúť, je pohľad na krajinu, ktorá nás chráni. Veď sme svedkami v roku 2022, keď štatistiky potvrdili, že tak suchý rok sme ešte za posledných 500 rokov nemali. Bola to len náhoda? Je to len výnimka? Ťažko povedať. Áno, nebudem tu sa hrať na múdreho, že je to 100 % trend, ktorý sa už dlhodobo potvrdzuje a nezastaví. V každom prípade musíme si byť vedomí, že krajinu musíme chrániť z jednoduchého dôvodu, aby chránila nás. A práve tu je ten dlh daný tým známym číslom, ktoré si dovolím zopakovať možno po desiatykrát tu pred vami aj pred občanmi našej Slovenskej republiky.
Máme 3 557 katastrálnych území a ani v jednom sme nedokázali urobiť to, čo ukladá zákon. Lebo zákon 330 o pozemkových úpravách veľmi jednoznačne hovorí, že sú nie spojené len s komasáciami, s tým sceľovaním, s tým obrovským dlhom po tom uhorskom dedičskom práve, ale sú tam jasne formulované aj spoločné zariadenia. Je to taký technický pojem. Ono to možno ani neodhaľuje podstatu, ale tie spoločné zariadenia, to sú práve tie vetrolamy, zasakovacie pásy, poldre, nádrže, aleje, protierózne opatrenia, či už proti vodnej, či proti veternej erózii. A hoci to v zákone máme, tak ten zápas medzi komasáciou a ekológiou vyhráva komasácia v takom ľahko zapamätateľnom pomere sto ku nula.
Geodeti, samozrejme, robia veľmi dôležitú činnosť. Poznám ich prácu a v žiadnom prípade nechcem ani len naznačiť, že by nebolo si ju treba vážiť, ale, žiaľbohu, vždy v zápase o pozemkové úpravy vyhrávajú iba oni a krajinní ekológovia, špecialisti, ktorých máme na Slovensku obrovské množstvo, ktorí vedia, čo naplánovať, prečo to naplánovať, kde to naplánovať, ako to udržiavať, tak ich múdrosť, ich vedecké kapacity sú nevyužité.
Keď som sa rozprával aj včera s pani rektorkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, pani docentkou Halászovou, mi opäť potvrdila, že tá kapacita je tu k dispozícii, len stále ako keby sme sa pozerali na túto vedeckú silu, ako keby sme ju do istej miery nepotrebovali. Alebo aj ju potrebujeme, len keď príde na tú koncovku, keďže príde na tie peniaze, o ktoré ide až v prvom rade, tak voľáko sa na nich tie peniaze nedostávajú, neujdú a potom máme ten smutný pomer, že z 3 557 katastrálnych území ani v jednom sme nedokázali pozemkové úpravy urobiť tak, aby sme mali jeden katastrálny celok aspoň vzorovo urobený. Je to smutný stav.
A náš návrh s pánom Martinom Feckom je veľmi jednoduchý. Hovorí o tom, že zo všetkých prostriedkov, ktoré budú v štátnom rozpočte v najbližších rokoch, nie je to časovo obmedzené, určené na pozemkové úpravy, sa musí minimálne vždy 40 % dať na projektovanie, budovanie a údržbu práve spoločných zariadení.
Možno sa spýtate, skadiaľ pochádza tých 40 %. No, je to isteže nie podložené, priznám sa, nejakými veľkými vedeckými výpočtami, ale je to dané známym pomerom, že pri pozemkových úpravách je zhruba 20 % potrebné na komasácie a 80 % na projektovanie, budovanie a údržbu spoločných zariadení, nuž sme si s Martinom povedali, že teda 80 % asi v tejto chvíli by bolo tvrdé číslo, tak dajme aspoň polovicu. Je to nedostatočné, budeme musieť zvyšovať túto čiastku, ak chceme žiť v krajine, ktorá má odolnostný potenciál a vie nás chrániť pred povodňami, pred suchom, pred vetrami, pred eróziou, ale aspoň tých 40 %, vás poprosím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, by sme mali bez nejakého veľkého zamýšľania, aj môže byť rozprava k tomu, ale ozaj schváliť. Lebo my nehovoríme, že koľko peňazí. Možnože naozaj budú problémy a že možno veľké starosti, ktoré sa na nás valia a ktoré zrejme nebudú mať krátke trvanie, spôsobia, že nebudeme môcť pokračovať v pozemkových úpravách, že budú dôležitejšie ciele. Ale nech tie prostriedky budú akékoľvek, my nehovoríme, koľko ich má byť, my len hovoríme, či to bude málo, stredne veľa, alebo veľmi veľa, že 40 % sa musí použiť práve na to, aby sme do krajiny vrátili život, vrátili ochranné prvky, vrátili jej krásu, jej schopnosť uspokojovať tie najširšie potreby nás všetkých, ktoré sú úplne prirodzené bez ohľadu na to, kde žijeme, respektíve aké životné hodnoty vyznávame.
Takže to je podstata tohto zákona a možno som povedal toho viacej. V tejto chvíli asi bude správnejšie potom ešte do rozpravy. Asi by som mohol povedať, že pre túto chvíľu ďakujem za pozornosť.
