Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. (Zaznievanie gongu.)
Vážené kolegyne, kolegovia, ctení občania, naša krajina, tak ako som to zdôraznil už pri prvom čítaní tejto novely zákona o pozemkových úpravách, ktorú predkladám spolu s pánom kolegom poslancom Martinom Feckom, trpí veľkým ekologickým dlhom. Tento dlh by sme mohli, jeho genézu, vystopovať za dlhé desaťročia. Mohli by sme spomenúť kolektivizáciu, ktorá rozorala medze a vytvorila veľké lány, nemôžme však všetko hodiť práve len na tie staré časy, my v nich totižto pokračujeme veľmi účinne a smutne. Opäť máme záujem mať veľké plochy, na ktorých sa traktor nemusí ani zastaviť, lebo to sú zdržania ekonomické, a preto tie chýbajúce remízy, aleje, vetrolamy, poldre, zasakovacie pásy, cesty poľné a mnoho ďalších vecí, ktoré nazývame jednotným názvom zelená infraštruktúra, v krajine chýbajú.
A to chýbanie je naozaj nie nejaká estetická chyba, aj keď ono je to aj estetika, pretože krajina, ktorá je členená týmito prvkami, je vo svojej podstate krásna, vľúdna, ale je to oveľa horšie. Takáto krajina je vysušovaná alebo, naopak, ničená prívalmi dažďa. Nemá odolnostný potenciál. To je pojem, ktorý sa používa aj v lesníctve, aj v poľnohospodárstve. Môžme si pod ním predstaviť veľmi jednoduchú závislosť, že krajina má odolávať klimatickým zmenám bežným, tobôž keď sme vystavovaní v posledných rokoch veľmi jasným dôkazom, že klimatické zmeny nie sú také bežné, ktoré súvisia so striedaním ročných období, ale sú naozaj veľmi ničivé. Tohtoročná štatistika, ktorá hovorí, že sucho, ktoré sme zažili a ktorého dôsledky stále pretrvávajú, má alebo lepšie povedané nemá konkurenciu za posledných 500 rokov, je veľmi znepokojujúca a určite je potrebné, aby sme v tejto súvislosti sa pokúsili urobiť nejakú nápravu.
Ja prečítam, to chcem oznámiť v tejto chvíli, pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, k tejto novele, ktorá, ktorý by mal vylepšiť istý mechanizmus. Ja aj priznám, že vlastne toto vylepšenie došlo na základe toho, že sme si zvážili svoje úmysly s pánom poslancom Feckom, a vlastne keď aj z opozície, priznajme to, však je to, toto je tá správna sála, kde sa máme baviť o zlepšeniach, zazneli pri prvom čítaní isté výhrady, zamysleli sme sa nad ním s Martinom a sme si povedali, že áno, prečo nie, myslím, že to pochádzalo, proste niekto to tu prečítal, myslím, že v mene kolegu, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že sme sa zamysleli nad tou podstatou, a preto ten pozmeňujúci návrh v závere svojho vystúpenia prednesiem.
My môžme povedať, že zákony máme dobré. Zákon o pozemkových úpravách hovorí o tom, že treba okrem sceľovania pozemkov, odveký to problém, zdedený po uhorskom dedičskom práve, že treba dávať do krajiny tie spoločné zariadenia, tie zelené prvky. Treba, ale nedávajú sa. V tom je základný problém. Tieto prvky nám bolestne chýbajú. Ony tu nie sú, zničili sme ich a nevraciame ich do krajiny naspäť. A preto trpí krajina a my si to neuvedomujeme, ale trpíme my a trpia potomci, pre ktorých túto krajinu máme odovzdať slušnú. A preto ten pomer, ja budem hovoriť o peniazoch, ale nebudem pýtať s Martinom Feckom žiadne nové peniaze, dnes sme už o peniazoch počuli pomerne veľa v súvislosti so štátnym rozpočtom. My chceme len spravodlivejšie rozdelenie peňazí, ktoré prichádzajú na pozemkové úpravy.
Počuli sme už od minulých vlád, že každý rok pôjde 30 mil. na pozemkové úpravy. My sami s Martinom sme pýtali ako predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva ďalšie milióny aj z fondu obnovy na tento účel. Nebolo to vypočuté. Ale my teraz nehovoríme, že ideme pýtať ďalšie peniaze, my chceme povedať, že ideme pýtať spravodlivé rozdelenie, aby sme si uvedomili, že to takto ďalej nemôže ísť. Nemôžme stále v rámci pozemkových úprav, kde v zákone máme pekne napísané, že aj spoločné zariadenia, tá zelená infraštruktúra je veľmi dôležitá, pripúšťať realitu, že zákon je síce pekne napísaný, ale my, jeho vykonávatelia, ignorujeme dôležitú časť. A všetky peniaze, ktoré idú na pozemkové úpravy, idú len na tú časť, ktorá sa nazýva sceľovanie, komasácie.
Nikto nepopiera, že to je vážny problém, ale veľmi ľahko si všetci uvedomíme, že ak urobíme sceľovanie, hoc by sme ho urobili absolútne do konca, že by sme tie milióny drobných parciel scelili do tých takých celkov, že by každý vlastník mal napísané na elvéčku len jedna jednina, čo je, samozrejme, ideálny stav, ktorý nikdy nedosiahneme, ale keby aj, tak si dajme otázku: A čo sa zmení v krajine z hľadiska jej odolnostného potenciálu, z hľadiska zelenej infraštruktúry? Odpoveď je úplne jasná a presná. Nezmenilo by sa v takomto prípade vôbec, vôbec nič. A bez toho, aby som chcel spolu s pánom poslancom Feckom, ktorý rozumie naozaj pozemkovej držbe tak ako nikto iný, to si kľudne môžme povedať, v tejto sieni zákonnosti a je to jeden z najlepších odborníkov na túto oblasť na Slovensku, nuž, v takomto prípade naozaj môžme povedať, že pozemkové úpravy, ak nepôjdu smerom aj práve k tomu, aby sme dokázali vniesť do krajiny tieto prvky, tak bude absolútny problém v budúcnosti s údržbou našej krajiny.
A výsledok je nasledovný. To číslo už by tu mohlo niekde aj svietiť, ja som ho tu zopakoval už veľakrát, 3 557. Nie je to okrúhle číslo, ale napriek tomu je hodné zapamätania. Máme toľko katastrálnych území na Slovensku a z týchto 3 557 katastrálnych území, ktoré máme, ani v jednom neboli urobené pozemkové úpravy komplexné, tudíž aby sme tam okrem komasácie mali aj zelené prvky vnesené podľa projektu krajinných architektov, ktorí stále ako keby boli odsúvaní na bočnú koľaj pri pozemkových úpravách. Konzultovali sme to aj s odborníkmi, aj s vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre, s univerzitou poľnohospodárskou v Nitre. Stále je jasné, že keď sa dajú peniaze na pozemkové úpravy, tak bez toho, aby som v tom videl nejaký dôvod na výčitku, tak geodeti dostanú takmer všetko a krajinní ekológovia, odborníci, ktorí rozumejú krajine, nedostanú vôbec nič alebo dostanú peniaze na nejaký projekt. Dobre, projekt je dôležitý, samozrejme, ale tento projekt sa nikdy nezrealizuje.
Takže náš návrh, ktorý sme predložili v prvom čítaní s pánom poslancom Feckom, bol relatívne jednoduchý a dovolím si zopakovať jeho podstatu. My navrhujeme v prospech našej krajiny, aby sme všetky prostriedky, ktoré dávame na pozemkové úpravy a nevieme teda, koľko ich bude, vieme, že štátny rozpočet má svoje limity, a vôbec v tejto chvíli nehovoríme o tom, koľko tých peňazí má byť, lebo potrieb je vždy viacej ako prostriedkov na ich krytie, to je asi tá najzákladnejšia ekonomická poučka a nikdy nebude to inak, vždy budem mať väčšie predstavy ako možnosti. Takže tie prostriedky, ktoré prídu bez ohľadu na ich veľkosť, či to bude tisíc, milión alebo sto miliónov, samozrejme, preháňam v týchto číslach, aby sa rozdelili tak, aby minimálne 40 % z takto určených prostriedkov zo štátneho rozpočtu išli na spoločné zariadenia, na tú zelenú infraštruktúru, tak často spomínané prvky, ktoré nám v tej krajine chýbajú.
A keď sme predniesli pri prvom čítaní ten návrh a ja som povedal, že zo strany opozície zaznela celkom konštruktívna kritika, že síce myšlienka je dobrá, ale vykonateľnosť môže byť problémová, tak sme si to s Martinom uvedomili a sme teda spolu s právnikmi vypracovali pozmeňujúci návrh, ktorý chcem teraz predniesť a ktorý znie nasledovne:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jána Mičovského a Martina Fecka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 1254), znenie:
1. V čl. I sa mení znenie § 18a nasledovne:
„Štát vynaloží najmenej 40 % z celkového objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na nariadené pozemkové úpravy, na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení pri každom poskytnutí finančných prostriedkov."
Odôvodnenie nasleduje, to som v podstate sa snažil vysvetliť. Predpokladám, že zrozumiteľne, resp. odpovieme na otázky, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť vznesené. Ten prvý návrh totižto uvažoval s tým, že v každom roku sa musí dosiahnuť tento pomer, ale práve vďaka tomu upozorneniu z koaličných, z opozičných radov sme si uvedomili, že by sa to ťažko sledovalo a že oveľa jednoduchšie je povedať, že pri každom vstupe peňazí na pozemkové úpravy bude potrebné zachovať tento pomer že minimálne 40 %. Niekomu sa to môže zdať, to číslo, veľké, ono je v skutočnosti malé, pretože ak na pozemkové úpravy sa vynakladá zhruba v jednom katastri okolo 300-tisíc eur, tak na projektovanie a hlavne realizáciu tých spoločných zariadení treba často viac ako milión eur. Takže ak by sme chceli dodržať tento pomer, tak by sme museli povedať, že tam treba dať 70 %. Ale rešpektujeme, že aj komasácie musia pokračovať a sceľovanie pozemkov je veľká úloha, ktorá bude presahovať ešte nejedno volebné obdobie nejedného parlamentu, ale aby sme začali pracovať, aby to číslo 3 557, to znamená všetky katastrálne územia, ktoré na Slovensku máme a z ktorých ani jedno nie je z hľadiska tej zelenej infraštruktúry dobudované, aby sa začalo meniť. Aby sme mali prvé desiatky území, ktoré v súlade s týmto návrhom novely zákona o pozemkových úpravách sa začnú vykonávať, a verím, že aj s pochopením a s podporou obyvateľov v obciach, lebo tí môžu povedať: Prosím vás pekne, ja už chcem mať konečne, aby bolo všetko scelené.
Ale ja sa obraciam aj z tohto miesta na všetkých obyvateľov vlastne celého Slovenska, keďže vieme, že ani jeden kataster neni v poriadku po tejto stránke, že myslime aj na to, že krajinu potrebujeme mať odolnú, krásnu a zdravú a to žiadna komasácia nevyrieši. A nevyrieši to, samozrejme, ani týchto 40 %. My neponúkame žiadny zázračný všeliek. Ponúkame len prvý dôležitý krôčik k tomu, aby krajina začala byť viacej zelená, aby sme o tom nielen rozprávali tak často, ale aby sme v tomto zmysle aj začali konať.
Toľko v úvodnej reči. Ďakujem, skončil som.
