Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1384. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životného prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, rešpektujem odpoveď, že teda nie je možné špecifikovať presne už neoprávnené užívanie cudzej veci, pokiaľ sa táto vec týka poľnohospodárskej pôdy, ale aj tak ma trocha zarazila tá časť, aj keď neviem, či je to práve v možnosti vašich odpovedať mi na to, že ak pri podaných trestných oznámeniach, teda podozreniach sme nevedeli vyšpecifikovať, koľké sa týkajú z tých 111 prípadov poľnohospodárskych pozemkov, pri tých 15, kde sa teda začalo konanie, tam ste mi odpovedali, alebo teda pán minister vašimi ústami mi odpovedal, že ani jeden prípad. Takže trocha mi to tak ako logicky nepasuje, že ak vieme medzi tými 15 začatými, že nie je ani jeden, ako potom že medzi tými 111 podanými trestnými oznámeniami nevieme povedať, koľké sa týkali. Možnože má to určitý nejaký logický, logickú podstatu, len mi to nedáva zmysel.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
No prežívame turbulentnú dobu a hmýri tu okolo nás množstvo faktov, právd, poloprávd a aj vyslovene lží a mne sa žiada v tejto súvislosti upozorniť na dva fakty, ktoré možno zanikajú v tom hmýrení, v tej turbulencii rôznych udalostí, a to je fakt, že táto vláda, a som presvedčený, vstúpi do histórie s tým, že predvádza vo veľmi ťažkej dobe veľmi potrebnú a správnu zahraničnú politiku. A druhý fakt, ktorý určite historici zaznamenajú, je fakt, že stalo sa niečo, o čom nikto z nás, kto tu sedíme, myslím si, to poviem celkom úprimne, ani nepredpokladal, že to môže nastať. Že ľudové porekadlo, že páni sú vždycky tí, ktorí robia zle a nikdy si nikdy nepripustia, aby navzájom si škodili, prestalo platiť. Spravodlivosť dosiahla a dosahuje na najvyššie poschodia tohto štátu a ja to opakujem, som presvedčený, že to pred tromi rokmi nikto nepredpokladal, že to naozaj môže takáto situácia vzniknúť. Je to veľmi potrebné pre hygienu morálnu tejto krajiny a ja oceňujem, že pilierom tejto morálnej hygieny je práve aj pán špeciálny prokurátor a jeho úrad a to, čo povedal pán poslanec Šeliga, naplno podpisujem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Taraba, zhodneme sa na tom, že dôležitá je nie krása, aj keď určite politici by mali teda vedieť aj rozprávať tak, aby to bolo aj zaujímavé, aj pekné, ale oveľa dôležitejšia je pravda. A práve v mojom vystúpení mi nešlo o nič iné, len o pravdu. Ak sme uviedli do omylu nemecké orgány, Poľsko a možno aj niekoho ďalšieho, tak vari bez ohľadu na to, koľko občanov to zaujíma na Slovensku, je v našom záujme, aby sme tú pravdu poznali nie kvôli tomu, že by sme chceli trestať, lebo na to ozaj tu nie sme, ale hlavne kvôli tomu, aby sme sa poučili, aby sme si zase obnovili tú starú pravdu, že na každého raz dôjde a je veľmi dobré, keď potom sa nemusíme hanbiť. A verím, že o tento prístup ide aj v tomto prípade uneseného Vietnamca.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, mám pocit, že tu v sieni zákonnosti sa vznáša taký zaujímavý súboj vyhranený napriek tomu, že nás je tu zhruba 15 % z plného stavu, tak ten zápas je pomerne silný a ja sa bojím až pomenovať jeho kontúry, ktoré ma napadajú. A radšej to teda nepoviem, pretože naozaj nie som človek, ktorý by ovládal túto problematiku tak, aby mohol hovoriť nejaké súdy, ale predsi len jedna súvislosť ma napadá. Dala by sa zastrešiť takou otázkou úplne románovou, že kto to vlastne je pán doktor Žilinka.
V tejto súvislosti si pomôžem v úvode takou historickou paralelou, včera bolo tuším 152 rokov tomu, čo sa pobral na večnosť Alexander Dumas starší. Kto by nepoznal Grófa Monte Christa? A mňa napadá jedna úvodná scéna z tohto románu, keď Edmond Dantés, šťastný a spokojný človek, sa dostáva pred prokurátora Villeforta s nejakým anonymom a všetci to vedia, ako sa to zvrtne. Miesto rozsudku oslobodzujúceho, ktorý má už na jazyku pán prokurátor, zrazu tam vznikne istá obava o jeho existenciu, toho pána prokurátora, a zrazu Edmond Dantés sa dostáva na tuším 17 rokov na ostrov If. Proste ako málo stačilo na to, aby ten pán generálny prokurátor vtedajší, alebo štátny zástupca, alebo ako ho vtedy nazývali vo Francii, zmenil to úsmevné a prajné rozhodnutie na rozsudok takmer smrti.
Dovolil som si to preto povedať, lebo naozaj neviem, kto je pán generálny prokurátor Žilinka. Ale viem jednu vec, o ktorej vie aj pán prokurátor, on už tuší, že ju teraz, budem o nej hovoriť, a tá vec sa stala skôr, ako sa stal generálnym prokurátorom. Stala sa ešte v časoch, keď som sedel na ministerstve pôdohospodárstva a naozaj popri funkcii som sa dostal k takým nejasným informáciám, predpokladám, že možno ma aj upozorní pán podpredseda Národnej rady, že som teda mal urobiť nejaký iný krok a dať nejaké trestné oznámenie, ale na to to nebolo, som sa dostal k tomu, že Policajný zbor, resp. jeho istá časť sa cíti zahanbená, znepokojená a znevážená tým, že pričom oni veľmi dobre vedia, ako to bolo s únosom Vietnamca, ale chceli by, aby sa to objasnilo. A ja som vtedy urobil niekoľko takých krokov, ktoré nesúviseli s funkciou ministra pôdohospodárstva, a urobil som ich s dobrým úmyslom a s čistým svedomím aj s pánom Dr. Lipšicom. A vtedy vlastne vznikla pomerne nádejná situácia, že ľudia, ktorí vedia, aká je pravda, prehovoria. A potom prišlo to, že generálnym prokurátorom v decembri 2020 sa stal pán Dr. Žilinka. A kauza, ktorá sa už niekoľko rokov riešila, zrazu z jeho úst dostala veľmi jasné kontúry, za pár týždňov to bolo tuším, pán generálny prokurátor, alebo možno mesiac, naozaj neviem, keď ste dali, keď ste dali na verejnosť známe vyjadrenie, že nenachádzate viny na Slovenskej republike a nič také ako pobyt uneseného Vietnamca sa na našom území nemohlo udiať.
Mňa to, mňa to vtedy prekvapilo, ale ako, už som to povedal, ako neznalého veci, ale nejde o mňa, lebo však napokon som len chcel pomôcť možno pravde na svetlo božie, ale veľmi prekvapilo, ba čo viac, zaskočilo to tých, ktorí chceli prehovoriť a ktorí po vašom vyjadrení zrazu začali mať tie obavy, o ktorých ste mi už tu, veď viem, že sme si to už v tejto sieni zákonnosti takto verejne vymieňali názor na to, povedali, že ako môžte konať, keď tí ľudia vlastne nechcú nič povedať. (K rečníckemu pultu pristúpil predkladateľ a ukazoval rečníkovi svoje podklady.) Dobre. Ja verím, že sa to možno aj vďaka tomu, že nie som ani prvý, ani druhý, ktorý dneska hovorí o prípade Vietnamca, že sa to vari podarí pohnúť, tobôž keď nám záleží na tom, aby sme neutrpeli medzinárodnú hanbu, však? Asi môžme si tu vymieňať v tejto sieni zápasy s rôznymi slovnými matmi, ale asi celej stopäťdesiatke záleží na tom, aby sme pred Európou, pred svetom vypadali dobre, a tuším, že teraz stále z Nemecka môžu zaznievať také nejaké podivné úsmevy, že čo to tí Slováci vlastne robia, keď nám je v tejto veci jasno.
A prečo to hovorím? Nie kvôli tomu, veď ja verím, pán generálny prokurátor, že určite vo svojej reči vystúpite a zaujmete k tomu stanovisko a zrejme použijete aj doklady, ktoré ste mi teraz chceli predložiť, ale ja by som chcel nadviazať na to, že ako je potrebné, aby sa vašimi ústami naozaj veci vysvetľovali. Tu zaznelo viackrát obvinenie, alebo nenazvime to obvinenie, to je nevhodné slovo, ale názor, že málo komunikujete, že tá transparentnosť, ktorú vám pripomínali aj kolegovia, že je veľmi dôležitým nástrojom vo vašej vysokej funkcii a že ak teda sa má niečo vykonať, tak že je veľmi potrebné, aby ste o tom hovorili tak otvorene, ako je len možné na to, aby ste neohrozili priebeh vyšetrovania. A ja si myslím, a preto aj vystupujem, že bolo by veľmi dobré, aby práve, a hovorím to v mene práve tých ľudí, v mene policajtov, ktorí sa cítili už tým v tom decembri alebo v tom novembri 2020, keď som sa to dozvedel, zahanbení tým, že ten prípad je vlastne jasný a že to vrhá na nich také zlé svetlo, ani keby boli oni nejakí nehodní svojich funkcií, aby sa to konečne vyšetrilo, lebo ak ste povedali, že nič také sa nenašlo na vašom stole, resp. vo vašich spisoch, kde by sa dalo povedať, že Slovensko má s tým niečo spoločné, tak zrejme dnes už táto veta neplatí. A to je vlastne ten rozdiel, keď sme si takto pred časom, neviem, či už to nie je aj celý rok, na túto tému tu hovorili verejne, tak to je ten rozdiel, že už vieme, že nemecké orgány postúpili ďalej.
A ja pevne verím, pán generálny prokurátor, že aj vy konkrétne v tomto prípade, ktorý je takým ukážkovým príkladom toho, že treba rozprávať, treba oslovovať verejnosť, treba im hovoriť, že čo to Slovensku hrozí, ak aj o tom, ako to tu už niekto povedal, že o tom Vietnamcovi nikto vlastne nevie... No vieme o ňom, vedia o ňom a keby aj nie, treba dbať na dobré meno Slovenskej republiky aj v tejto súvislosti. Tak pevne verím, že dnešná vaša odpoveď bude rešpektovať aj to, že Európa, resp. Nemecko postúpilo v tomto prípade ďalej, a ja pevne verím, že ak sa k tomu vyjadríte akokoľvek, veď určite nie tak, ako si želám ja, ale tak, ako vám káže vaša profesionálna česť a svedomie, že vlastne vďaka tomu postúpime ďalej, aby Slovensko síce bolo krajinou, v ktorej je parlament, kde sa ľudia vášnivo sporia o svoju pravdu, ale tí sporiaci sa ľudia rešpektujú slušnosť, zákonnosť a demokratické princípy. Čo iné si želať, ak nie práve niečo také v dnešnom rozbúrenom svete, keď toť neďaleko od nás ľuďom padajú na ich domy rakety?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Ctená snemovňa, prijmite moje ospravedlnenie, lebo som sa pred chvíľočkou práve dopustil porušenia rokovacieho poriadku. Mrzí ma to a chcem to hneď aj napraviť. Ja som totižto pozmeňujúci návrh predniesol v úvodnej reči a mojou povinnosťou je tak urobiť až v rozprave. Takže aby boli naplnené slová zákona, dovoľte, aby som ešte raz predniesol už teraz v rozprave pozmeňujúci návrh poslancov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jána Mičovského a Martina Fecka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 1254)
1. V čl. I sa mení znenie § 18a nasledovne:
„Štát vynaloží najmenej 40 % z celkového objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na nariadené pozemkové úpravy na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení pri každom poskytnutí finančných prostriedkov."
To je znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem, skončil som.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. (Zaznievanie gongu.)
Vážené kolegyne, kolegovia, ctení občania, naša krajina, tak ako som to zdôraznil už pri prvom čítaní tejto novely zákona o pozemkových úpravách, ktorú predkladám spolu s pánom kolegom poslancom Martinom Feckom, trpí veľkým ekologickým dlhom. Tento dlh by sme mohli, jeho genézu, vystopovať za dlhé desaťročia. Mohli by sme spomenúť kolektivizáciu, ktorá rozorala medze a vytvorila veľké lány, nemôžme však všetko hodiť práve len na tie staré časy, my v nich totižto pokračujeme veľmi účinne a smutne. Opäť máme záujem mať veľké plochy, na ktorých sa traktor nemusí ani zastaviť, lebo to sú zdržania ekonomické, a preto tie chýbajúce remízy, aleje, vetrolamy, poldre, zasakovacie pásy, cesty poľné a mnoho ďalších vecí, ktoré nazývame jednotným názvom zelená infraštruktúra, v krajine chýbajú.
A to chýbanie je naozaj nie nejaká estetická chyba, aj keď ono je to aj estetika, pretože krajina, ktorá je členená týmito prvkami, je vo svojej podstate krásna, vľúdna, ale je to oveľa horšie. Takáto krajina je vysušovaná alebo, naopak, ničená prívalmi dažďa. Nemá odolnostný potenciál. To je pojem, ktorý sa používa aj v lesníctve, aj v poľnohospodárstve. Môžme si pod ním predstaviť veľmi jednoduchú závislosť, že krajina má odolávať klimatickým zmenám bežným, tobôž keď sme vystavovaní v posledných rokoch veľmi jasným dôkazom, že klimatické zmeny nie sú také bežné, ktoré súvisia so striedaním ročných období, ale sú naozaj veľmi ničivé. Tohtoročná štatistika, ktorá hovorí, že sucho, ktoré sme zažili a ktorého dôsledky stále pretrvávajú, má alebo lepšie povedané nemá konkurenciu za posledných 500 rokov, je veľmi znepokojujúca a určite je potrebné, aby sme v tejto súvislosti sa pokúsili urobiť nejakú nápravu.
Ja prečítam, to chcem oznámiť v tejto chvíli, pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, k tejto novele, ktorá, ktorý by mal vylepšiť istý mechanizmus. Ja aj priznám, že vlastne toto vylepšenie došlo na základe toho, že sme si zvážili svoje úmysly s pánom poslancom Feckom, a vlastne keď aj z opozície, priznajme to, však je to, toto je tá správna sála, kde sa máme baviť o zlepšeniach, zazneli pri prvom čítaní isté výhrady, zamysleli sme sa nad ním s Martinom a sme si povedali, že áno, prečo nie, myslím, že to pochádzalo, proste niekto to tu prečítal, myslím, že v mene kolegu, ale to nie je dôležité. Dôležité je, že sme sa zamysleli nad tou podstatou, a preto ten pozmeňujúci návrh v závere svojho vystúpenia prednesiem.
My môžme povedať, že zákony máme dobré. Zákon o pozemkových úpravách hovorí o tom, že treba okrem sceľovania pozemkov, odveký to problém, zdedený po uhorskom dedičskom práve, že treba dávať do krajiny tie spoločné zariadenia, tie zelené prvky. Treba, ale nedávajú sa. V tom je základný problém. Tieto prvky nám bolestne chýbajú. Ony tu nie sú, zničili sme ich a nevraciame ich do krajiny naspäť. A preto trpí krajina a my si to neuvedomujeme, ale trpíme my a trpia potomci, pre ktorých túto krajinu máme odovzdať slušnú. A preto ten pomer, ja budem hovoriť o peniazoch, ale nebudem pýtať s Martinom Feckom žiadne nové peniaze, dnes sme už o peniazoch počuli pomerne veľa v súvislosti so štátnym rozpočtom. My chceme len spravodlivejšie rozdelenie peňazí, ktoré prichádzajú na pozemkové úpravy.
Počuli sme už od minulých vlád, že každý rok pôjde 30 mil. na pozemkové úpravy. My sami s Martinom sme pýtali ako predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva ďalšie milióny aj z fondu obnovy na tento účel. Nebolo to vypočuté. Ale my teraz nehovoríme, že ideme pýtať ďalšie peniaze, my chceme povedať, že ideme pýtať spravodlivé rozdelenie, aby sme si uvedomili, že to takto ďalej nemôže ísť. Nemôžme stále v rámci pozemkových úprav, kde v zákone máme pekne napísané, že aj spoločné zariadenia, tá zelená infraštruktúra je veľmi dôležitá, pripúšťať realitu, že zákon je síce pekne napísaný, ale my, jeho vykonávatelia, ignorujeme dôležitú časť. A všetky peniaze, ktoré idú na pozemkové úpravy, idú len na tú časť, ktorá sa nazýva sceľovanie, komasácie.
Nikto nepopiera, že to je vážny problém, ale veľmi ľahko si všetci uvedomíme, že ak urobíme sceľovanie, hoc by sme ho urobili absolútne do konca, že by sme tie milióny drobných parciel scelili do tých takých celkov, že by každý vlastník mal napísané na elvéčku len jedna jednina, čo je, samozrejme, ideálny stav, ktorý nikdy nedosiahneme, ale keby aj, tak si dajme otázku: A čo sa zmení v krajine z hľadiska jej odolnostného potenciálu, z hľadiska zelenej infraštruktúry? Odpoveď je úplne jasná a presná. Nezmenilo by sa v takomto prípade vôbec, vôbec nič. A bez toho, aby som chcel spolu s pánom poslancom Feckom, ktorý rozumie naozaj pozemkovej držbe tak ako nikto iný, to si kľudne môžme povedať, v tejto sieni zákonnosti a je to jeden z najlepších odborníkov na túto oblasť na Slovensku, nuž, v takomto prípade naozaj môžme povedať, že pozemkové úpravy, ak nepôjdu smerom aj práve k tomu, aby sme dokázali vniesť do krajiny tieto prvky, tak bude absolútny problém v budúcnosti s údržbou našej krajiny.
A výsledok je nasledovný. To číslo už by tu mohlo niekde aj svietiť, ja som ho tu zopakoval už veľakrát, 3 557. Nie je to okrúhle číslo, ale napriek tomu je hodné zapamätania. Máme toľko katastrálnych území na Slovensku a z týchto 3 557 katastrálnych území, ktoré máme, ani v jednom neboli urobené pozemkové úpravy komplexné, tudíž aby sme tam okrem komasácie mali aj zelené prvky vnesené podľa projektu krajinných architektov, ktorí stále ako keby boli odsúvaní na bočnú koľaj pri pozemkových úpravách. Konzultovali sme to aj s odborníkmi, aj s vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre, s univerzitou poľnohospodárskou v Nitre. Stále je jasné, že keď sa dajú peniaze na pozemkové úpravy, tak bez toho, aby som v tom videl nejaký dôvod na výčitku, tak geodeti dostanú takmer všetko a krajinní ekológovia, odborníci, ktorí rozumejú krajine, nedostanú vôbec nič alebo dostanú peniaze na nejaký projekt. Dobre, projekt je dôležitý, samozrejme, ale tento projekt sa nikdy nezrealizuje.
Takže náš návrh, ktorý sme predložili v prvom čítaní s pánom poslancom Feckom, bol relatívne jednoduchý a dovolím si zopakovať jeho podstatu. My navrhujeme v prospech našej krajiny, aby sme všetky prostriedky, ktoré dávame na pozemkové úpravy a nevieme teda, koľko ich bude, vieme, že štátny rozpočet má svoje limity, a vôbec v tejto chvíli nehovoríme o tom, koľko tých peňazí má byť, lebo potrieb je vždy viacej ako prostriedkov na ich krytie, to je asi tá najzákladnejšia ekonomická poučka a nikdy nebude to inak, vždy budem mať väčšie predstavy ako možnosti. Takže tie prostriedky, ktoré prídu bez ohľadu na ich veľkosť, či to bude tisíc, milión alebo sto miliónov, samozrejme, preháňam v týchto číslach, aby sa rozdelili tak, aby minimálne 40 % z takto určených prostriedkov zo štátneho rozpočtu išli na spoločné zariadenia, na tú zelenú infraštruktúru, tak často spomínané prvky, ktoré nám v tej krajine chýbajú.
A keď sme predniesli pri prvom čítaní ten návrh a ja som povedal, že zo strany opozície zaznela celkom konštruktívna kritika, že síce myšlienka je dobrá, ale vykonateľnosť môže byť problémová, tak sme si to s Martinom uvedomili a sme teda spolu s právnikmi vypracovali pozmeňujúci návrh, ktorý chcem teraz predniesť a ktorý znie nasledovne:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jána Mičovského a Martina Fecka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 1254), znenie:
1. V čl. I sa mení znenie § 18a nasledovne:
„Štát vynaloží najmenej 40 % z celkového objemu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na nariadené pozemkové úpravy, na vyhotovenie projektovej dokumentácie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení a opatrení pri každom poskytnutí finančných prostriedkov."
Odôvodnenie nasleduje, to som v podstate sa snažil vysvetliť. Predpokladám, že zrozumiteľne, resp. odpovieme na otázky, ktoré by v tejto súvislosti mohli byť vznesené. Ten prvý návrh totižto uvažoval s tým, že v každom roku sa musí dosiahnuť tento pomer, ale práve vďaka tomu upozorneniu z koaličných, z opozičných radov sme si uvedomili, že by sa to ťažko sledovalo a že oveľa jednoduchšie je povedať, že pri každom vstupe peňazí na pozemkové úpravy bude potrebné zachovať tento pomer že minimálne 40 %. Niekomu sa to môže zdať, to číslo, veľké, ono je v skutočnosti malé, pretože ak na pozemkové úpravy sa vynakladá zhruba v jednom katastri okolo 300-tisíc eur, tak na projektovanie a hlavne realizáciu tých spoločných zariadení treba často viac ako milión eur. Takže ak by sme chceli dodržať tento pomer, tak by sme museli povedať, že tam treba dať 70 %. Ale rešpektujeme, že aj komasácie musia pokračovať a sceľovanie pozemkov je veľká úloha, ktorá bude presahovať ešte nejedno volebné obdobie nejedného parlamentu, ale aby sme začali pracovať, aby to číslo 3 557, to znamená všetky katastrálne územia, ktoré na Slovensku máme a z ktorých ani jedno nie je z hľadiska tej zelenej infraštruktúry dobudované, aby sa začalo meniť. Aby sme mali prvé desiatky území, ktoré v súlade s týmto návrhom novely zákona o pozemkových úpravách sa začnú vykonávať, a verím, že aj s pochopením a s podporou obyvateľov v obciach, lebo tí môžu povedať: Prosím vás pekne, ja už chcem mať konečne, aby bolo všetko scelené.
Ale ja sa obraciam aj z tohto miesta na všetkých obyvateľov vlastne celého Slovenska, keďže vieme, že ani jeden kataster neni v poriadku po tejto stránke, že myslime aj na to, že krajinu potrebujeme mať odolnú, krásnu a zdravú a to žiadna komasácia nevyrieši. A nevyrieši to, samozrejme, ani týchto 40 %. My neponúkame žiadny zázračný všeliek. Ponúkame len prvý dôležitý krôčik k tomu, aby krajina začala byť viacej zelená, aby sme o tom nielen rozprávali tak často, ale aby sme v tomto zmysle aj začali konať.
Toľko v úvodnej reči. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Ja už som v tejto sieni kedysi povedal s takou istou snahou o taký letmý humor, že som taký letmý luterán, a spomínam to len kvôli tomu, že ma zaujala tá časť vystúpenia pána ministra, kde sa odvolával na Bibliu a že už Biblia rieši spravodlivé mzdy. Ale pokiaľ ja viem, ja si pamätám nejaké podobenstvo, kde práve bolo ale niečo, čo ako keby navodzovalo opak, že boli, tuším, nejakí traja robotníci, každý prišiel na nejakú vinicu v inom čase a všetci dostali rovnaký denár. Tak teraz neviem, ktorú časť, nepamätám si to dobre, možno to neviem presne, ale mám pocit, že práve toto bolo predmetom nejakého podobenstva a ak sa aj mýlim, tak sa ospravedlňujem. Poviem inú spomienku, a to je tú, že voľakedy v roku 1991, to znamená, je tomu 31 rokov, som bol strašne kritizovaný na lesníckej obci, že som svojim ľuďom na lesnom závode v Humennom dal maximálne funkčné a preferenčné príspevky všetkým narovnako na maximum, že to proste som urobil veľmi zle. Ale o niekoľko mesiacov som bol kritizovaný za to, že najväčšie zrážky za neplnenie pracovných povinností, za porušovanie disciplíny sú na našom závode. Tým chcem len navodiť akúsi atmosféru, že máme tu predsa nástroj, že ak sme aj zvýšili rovnostársky tie mzdy, a môžme sa baviť o tom, že možno, veď sme tu všetci tak trocha pacienti, že aj chvalabohu. Ale je tu aj ďalší nástroj, ktorý nám umožní povedať: no a vedúci pracovníci, riaditelia nemocníc nemôžu siahnuť na tieto vysoké platy v prípade, tak ako pán minister hovoril, že tu máme korupciu alebo že tu máme nejakú nízku výkonnosť? Táto možnosť tu je a ja navrhujem teda na základe týchto dvoch takých podobenstiev, jedno to biblické, smiali ste sa, že nebolo presné, ja si to musím pozrieť, ja mám dojem, že také niečo tam bude o tej vinici, o tých troch denároch, neviem, neviem, vy ste tu mnohí konzervatívni a poznáte to lepšie, my luteráni možno nie, ale to druhé by som dával do pozornosti. Je možné dávať vysoké platy, rovnostárske... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ďakujem pekne za túto veľmi zaujímavú technickú informáciu, určite je to fantastické, že takéto niečo vôbec máme k dispozícii a že to bude využívané. Ja si to veľmi vážim a pre mňa je to svojím spôsobom aj novinka. Len stále, na tom sa môžme vari zhodnúť, Lukáš, že nad všetkým je človek. Môžme mať prístroj dokonalý za milión, ale ten chlap, ktorý s tým prístrojom robí a ktorý vie v tom metrovom snehu o polnoci, že tam naľavo bude taká roklina, ktorú musí najprv preskočiť a potom musí prejsť cez potok, ktorý je zamrznutý, to ten prístroj nevie. Takže by som len predsi len vsadil na to, že tí ľudia, ktorí sú tam doma, ktorí sa tam narodili a ktorí tam chcú aj žiť, vedia toľko, čo sa nikdy žiadny prístroj nenaučí. Ale, samozrejme, oceňujem techniku, je to fantázia, čím disponujeme, kiež by sme využívali vedecký pokrok len na takéto veci.
Ďakujem.

Ďakujem a oceňujem všetkých, ktorí reagovali. Páči sa mi, že teda bojujú za svoj návrh, je to tak správne. A napokon aj tie argumenty sú uznaniahodné, ja ich nespochybňujem, každý používa argumenty, ktoré sú mu blízke.
Potrebujem len povedať pani poslankyni Šofranko, že ja som síce hovoril celé mesiace, že som proti tomu, aby boli odčlenené národné parky spod rezortu pôdohospodárstva, lebo rozdelenie je zlé, a keby som mal viacej času, tak by som aj povedal, ako mi to život potvrdzuje, ale to teraz neni predmetom tejto diskusie. Ale chcem povedať, že ja som tvrdil, a to je tu dobré, že to tu môžem vďaka tebe zopakovať, všetky lesy mali prejsť, nielen národné parky. A verte tomu, že prejdú, to rozdelenie bolo zlé a čo ste ho podporili, tak ste urobili v tomto chybu, ktorú som vám celé mesiace pripomínal, a myslím si, že nie ja, ale život rozhodne tento krok.
A teraz na záver len taká spomienka na dnešný rozhovor s pánom riaditeľom celej Horskej záchrannej služby na Slovensku pánom Biskupičom. Keď sme sa takto tiež kultivovane rozprávali tak ako s vami, tak vlastne som to už cítil niekedy aj z toho hlasu, lebo to bol telefonický rozhovor, že tak vnútorne som cítil, že nie je tak ďaleko od môjho názoru. Tam som už zadal takú otázku: Pán riaditeľ, vy, ktorý máte ten nádherný znak, známy už celé desaťročia, Horskej záchrannej služby na vetrovkách, vám tak trocha nebude ľúto, že tí chlapi v tom území Bukovských vrchov aj na tej budove, že vlastne prídete o túto značku? Budú tam hasiči, okej, ja o hasičoch mám veľmi dobrú mienku, ja dobre viem, čo dokážu humenskí hasiči špeciálne a sninskí zrejme tiež a budeme možno aj čoskoro o tom rozprávať. Sú to zázrační ľudia. A on, tak trocha som cítil, že mu je to trocha ľúto, ale takéto rozhodnutie padlo. A nie je to o úspore peňazí, pretože tie peniaze, sami ste to potvrdili, sa nejdú sporiť, oni sa tí chlapi len presúvajú. Takže to neni o peniazoch, to je o presúvaní kra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)