Dobré popoludnie, ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení občania, vážený poslanecký zbor, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, moju interpeláciu, ktorú prednesiem v súlade s § 129, je smerovaná na pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Jána Horeckého. A začnem ju možno takým trocha iluzórnym príkladom, ktorým by som chcel navodiť atmosféru k tejto interpelácie.
Ak si predstavíme jednotlivé sekcie v oblasti a rezorty krajiny alebo priamo Slovenskej republiky, ktoré predstavujú dôležité kmeňové piliere nášho života, povedzme ako školstvo, kultúru, poľnohospodárstvo, lesníctvo, ekonomika a mohli by sme takto pokračovať, zoradili by sme tieto oblasti do jednej vlakovej súpravy, čo vagón to dôležitá oblasť nášho života. A, samozrejme, tieto vagóny sú všetko rovnako dôležité. Ale dávam takú otázku, na túto vlakovú súpravu by sme mali, samozrejme, aby išla dopredu zaradiť aj rušeň. A čo si predstavujte, ktorá oblasť by mala byť vlastne tým rušňom, tou mašinou, ktorá túto vlakovú súpravu, kde každý vagón patrí tej jednej dôležitej oblasti, by mala poháňať dopredu. No, samozrejme, každá líška svoj chvost chváli a možno by sme pri takejto ankete zistili veľmi veľa rôznych predstáv o tom, že aké pomenovanie by ten rušeň mal mať. Ale ja sa domnievam, a možno by som nebol pri tom sám, som presvedčený, že rušeň by mal mať názov veda a technika. Týmto som chcel navodiť atmosféru, že práve minister Horecký je človek, ktorý vo svojom rezorte zastrešuje toho viacej. Často ho spájame teda so školstvom, celkom oprávnene, ale myslím si že tá veda a technika je ešte dôležitejšia v názve jeho rezortu ako tie ďalšie časti. Tým, samozrejme, nechcem sa dotknúť ani športovcov, ani, ani pedagógov a žiakov. Pretože ak si pozreme na to, čo nás ozaj posúva dopredu už celé tisícročia, ak by som to tak trocha nadsadil, tak je to práve vedecký výskum a pokrok, ktorý nám umožňuje aj tu v tejto sieni zákonnosti, napriek veľkým rozporom, ktoré tu máme a rôznym názorovým prúdom, čo je úplne pochopiteľné a správne, že tu vedu a techniku využívame všetci jednotne a nikto sa proti nej nebúri a naozaj nás ženie dopredu od tých mobilov, od dopravných prostriedkov, počítačov... (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)
Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, chcem poprosiť pani ministerku Milanovú, aby sa vrátila do rokovacej sály, nakoľko podľa rokovacieho poriadku tu musí byť prítomná tretina členov vlády. Čiže, pani ministerka Milanová, ak ma počujete, buďte taká dobrá, sa vráťte.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Takže nebudem čakať. Oceňujem, že pán podpredseda dôsledne dbá na rokovací poriadok, lebo naozaj § 129 to presne takto formuluje. Takže v podstate tá veda a technika naozaj nás spája bez ohľadu na akékoľvek rozdiely. Je ťahúňom, je mašinou a práve tu sme nie vždy práve túto oblasť, a to som chcel tým navodiť, doceňujeme, ba by som povedal, že neraz v rozpore so slovnými deklaráciami, ktoré spájame s vedou, výskumom a pokrokom technickým. Konáme často nie celkom v súlade s touto deklaráciou a touto, tak by som povedal, axiomom. Tieto axioma to platí, proste tá, môžme sa kadejako sporiť ideologicky, veda a technika rozhoduje o tom, aké bude naše budúce živobytie a nie je to, ako sa tu vyvadíme alebo vyrozpravujeme ohľadom rôznych oblastí.
No a, pán minister, tá interpelácia bude zameraná na databázy, ktoré spravujete. Prepáčte, ja viem, že ste tu, len som chcel teda aj očným kontaktom navodiť atmosféru tej interpelácie. Databázy sú rôzne a ja som prišiel na jednu databázu, ktorú som už zmieňoval. A aj teraz, ešte si dovolím aj odraziť sa od predošlej interpelácie, ktorú som adresoval pánovi premiérovi Eduardovi Hegerovi a to v súvislosti s veľmi vážnym a by som povedal až veľmi hrozivým ekologickým problém, ktorý tu máme, ktorý je spojený s PCB s polychlorovanými bifenylmi v Strážkom, čo patrí medzi, ak nie prvú, tak druhú najväčšiu ekologickú záťaž na svete práve na Slovensku. Je to enormná záťaž, kde deti s materským mliekom, žiaľbohu, ešte stále už desaťročia dostávajú do tela rakovinotvorné PCB a našťastie, hoci uplynulo 36 rokov odkedy tento problém sa vlečie, práve vláda, ktorá spravuje a zodpovedá za riadenie štátu, je tá, ja je to pridávam s plnou vážnosťou k dobru a k veľkému oceneniu, je tá, ktorá nielen deklarovala úmysel, že treba s tým dačo robiť, ale aj s tým dačo urobila. V Strážskom sa začali diať konečne veci, ktoré, za ktoré vďačíme množstvu ľudí, ktorých tu nemôžem vymenovať, ale vďačíme tu aj vedeckej obci za to, že sa tam nielen dejú veci z hľadiska odstraňovania záťaže, ale že sa aj vedeckým spôsobom likvidujú odpady a narába sa s nimi tak, ako sa má a treba. A tá vďaka, aby som predsi len bol konkrétny, patrí nielen vláde, ktorá to rozhýbala, ale ktorá sa obrátila na vedeckú obec, konkrétne na Slovenskú technickú univerzitu alebo ešte konkrétnejšie na Fakultu chemických potravinárskych technológii. A úplne konkrétne na doc. Štibrányiho, ktorý to už celé mesiace alebo skôr roky zastrešuje a, chvalabohu, aj v týchto hodinách, v týchto dňoch a v týchto mesiacoch sa s problémom PCB hýbe. Čaká nás ešte dlhá cesta, ale vďaka proste vede a technike a laboratórnym skúškam a zeolitom a huminovým kyselinám dokážeme vyčistiť priestor tak, aby nebol obrovskou hrozbou a hanbou pre našu krajinu a aby najmä ten trojuholník smrti Humenné, Vranov, Strážske prestal požívať tento strašidelný a, žiaľbohu, pravdivý názov.
No a už teraz sa dostávam k podstate interpelácie. Práve pri riešení tohto problému, ktorý ma osobitne zaujíma, som pri spolupráci s vedeckou obcou so spomínanou univerzitou v Bratislave, slovenskou technickou, prišiel pri tej prvej interpelácie k tomu, že existuje databáza, ktorá vznikla v roku 1800, teda má už viac ako dva storočia, vznikla na území Spojených štátov amerických. Spravuje ju americké chemická spoločnosť a je to databáza, ktorá obsahuje, ak sa nemýlim, 190 mil. rôznych zlúčením, liečiv, chemikálií a do tejto databázy denne pribúdajú desiatky nových takýchto informácií. Bez týchto informácií, ktoré sú v databáze, ktorá má názov SciFinder, bez týchto informácií nie je možné pohnúť ani s problémom PCB, ani inými problémami, ktoré rieši vedecká obec a ktoré potrebujeme výstupy z tejto obce všetci k nášmu životu.
A, pán minister, vaša predchodkyňa pani Lubyová z dôvodov zrejme úspory, lebo ročne prístup do tejto databázy predstavuje 280-tisíc eur, sa rozhodla zjeme šporiť podľa mňa na úplne nesprávnom mieste a túto databázu pred časom počas svojho mandátu výkonu svojho ministerského pôsobenia zrušila. A vedecká obec sa dostala do nelichotivého alebo až hanebného postavenia, že na to, lebo bez toho sa nedá pracovať, máte žily, ale keď nimi neprúdi krv, tak sú žily k ničomu. Táto vedecké obec musí sa obracať na svojich kolegov, priateľov, lebo neformálne vzťahy sú, samozrejme, dôležité aj vo vede, a pýtajú sa tak ukrajinských kolegov, rakúskych, maďarských, poľských, ktorí všetci disponujú prístupom k tejto databáze, aby im teda dali výsledky, resp. informácie, ktoré v tejto databáze sa nachádzajú a ktoré potrebujú. Nuž je to riešenie, ale určite nie dôstojné, nie hodné ani tej úspory a najmä je to proste zneváženie ľudí, ktorí, ktorých mozgy pracujú, možno nie sú tak na obrazovkách, ako sme zvyknutí u športovcov, hercov a iných kategórií významných ľudí, ale ktorí sú o to významnejší, že pracujú vo svojich laboratóriách, vo svojich kabinetoch a vyrábajú veci, ktoré sú pre nás životne dôležité.
Nuž, keď v tej prvej interpelácie som sa obrátil na pána premiéra Hegera, prišla odpoveď veľmi nádejná, veľmi dobrá, pozitívna. Pán premiér svojim rozhodnutím to zrušenie tohto prístupu a ten prístup je k dnešnému dňu z pohľadu pána premiéra Hegera uvoľnený. Ale práve jeden problém, ako ho vy riešite, je možno, som sa domnieval, dokonca ma zavolal aj pán dekan a poďakoval, že sa to vyriešilo. Nuž nie celkom, pretože podľa všetkého táto databáza SciFinder je len jedna z mnohých, ktoré vedecké obce, vedecká obec využíva a práve pri tomto pozitívnom zistení, že máme konečne prístup obnovený, bolo zistené, že sú tam ešte finančné nejaké bariéry a že to neni zďaleka jediná databáza, ktorú vedecká obec potrebuje, že ich je viacero ďalších. Buď ich spravuje Centrum pre vedecké a technické informácie, ktoré spravuje vaše ministerstvo alebo možno nie som celkom zoznámený so štruktúrou fungovania ministerstva, ktoré spravujete. Možno to pochádza aj z nejakých ďalších zdrojov. Tieto databázy majú možno hodnotu ročného prenájmu vyššiu ako tá, ktorú som spomínal za tých 280-tisíc, tá chemická.
A moja interpelácia, ktorú teraz môžem dostať sa k tomu podstatnému smeruje k tomu, že chcel by vedieť, pán minister. A čo ja, ja som tu ozaj len sprostredkovateľ a služobník tejto vedeckej obce, ktorú si veľmi vážim, ale aby sme teraz zistili za roky 2019, 2020, 2021, 2022 a možno aj za tento rok, keď už ho máme rozbehnutý, ktoré databázy v týchto jednotlivých rokoch fungovali, tieto informačné, a čomu slúžili, aký bol názov a na aké mali zameranie a koľko stáli. Ak sa toto dozvieme, nuž možno sa dozvieme aj to, že chemici nie sú jediní, ktorí majú tento dlh alebo voči ktorým má naša spoločnosť tento dlh, ale že možno tí ďalší tiež patria k tým, ktorí sú pri svojich výskumných postupov ochudobnení o takéto prístupy. A možno sa len neozývajú, možno naozaj som natrafil na trocha odvážnejších pracovníkov, vedcov z vysokej školy, teda zo Slovenskej technickej univerzity a že tí ďalší mlčia, lebo tak mi to bolo naznačené, že ten dlh je veľký, takže rád by som bol, keby som dostal teda, a prosím vás pán minister o odpoveď, ako je to v tých spomenutých rokoch. Ja to, samozrejme, dám aj písomne, aby ste mali tieto veci, a ako je to s týmito databázami, lebo som presvedčený, že tak ako som začal, že ten náš vlak ide každý z nás, poľnohospodárstvo, lesníctvo, kultúra, zdravotníctvo, školstvo, každý potrebuje, aby ten jeho vagón išiel dopredu, ale keď neumožníme tomu rušňu, tej vedeckej základni pracovať s informáciami, kde okolité štáty majú denný prístup a my musíme od našich vedcov nieže chcieť, my ich nútime k tomu, aby si kamarátsky zisťovali informácie.
Apropo, keď ešte fungovala táto databáza SciFinder, tak ročne zaznamenala 31-tisíc prístupov. To znamená, že ak by sme tú sumu 270-tisíc eur podelili, tak nám vyjde nejakých že jeden prístup je deväť eur alebo koľko, nechcem tu toto dehonestovať na to, aby sme označovali takéto kroky eurami, ale rozhodne je potrebné, aby vedci mohli v tejto oblasti pokojne pracovať.
A zakončím to tým, že práve vďaka tej vedeckej obci ten obrovský problém, ktorý som označil v úvode ako jeden z extrémnych súvisiacich s ekologickou záťažou PCB v Strážskom, sa vďaka týmto ľuďom po mnohých rokoch sľubovania a hľadania a politizovania, tí ľudia sú v laboratóriách, oni sú v ušpinených bielych plášťoch obklopení tými bankami, ale prichádzajú na to, aký pomer zeolitov a humínových kyselín máme aplikovať do, z tých znečistených hrozivo zaťažených polí na to, aby sme tie PCB neutralizovali, aby sme konečne ľuďom umožnili na východnom Slovensku, aby v materskom mlieku naši novorodenci nepili karcinogénne PCB-čky.
Ďakujem vám za odpoveď a nejde mi o odpoveď formálnu, pán minister, ide mi o to, aby sme naozaj, ja viem, že všetko je o peniazoch a viem, že sme v období tvrdého šetrenia, ale takýto prístup v hodnote tých 270-tisíc ročne konkrétne na tú SciFinder považujem za nešetre... za šetrenie na nesprávnom mieste. Toto ozaj potrebujeme a tobôž, keď pán premiér Heger rozhodol o tom, že tento prístup sa má zabezpečiť.
Ďakujem vám za porozumenie. Ďakujem aj za vypočutie a neďakujem za odpoveď. Odpoveď nie je dôležitá, ďakujem za to, pán minister, že nájdeme spôsob, ako tieto databázy správne otvoriť a umožniť vedeckej obci, aby konala to, čo od nej všetci chceme.
Ďakujem pekne.
